Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-19-2016.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 335 161, v konaní právne zastúpený STANO a partneri s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, proti žalovanému: CITY MARKET, spol. s r.o., so sídlom ul. SNP 121, Žiar nad Hronom, IČO: 36 046 175, v konaní o zaplatenie 340,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 01.02.2015 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi zariadenia modem Hitron BWG 35302 Wifi výr. č. 250105053010, modem Hitron BRG 35503ED výr. č. 250103001389, konvertor Globtel TV+Internet 12 GHz v2 výr. č. 02105, konvertor Globtel TV+Internet 12 GHz v3 výr. č. 03020, parabola plná ofset 60 cm a napájací zdroj, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 340,50 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.02.2015 do zaplatenia (ako aj paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur) s odôvodnením, že dňa 28.09.2012 bola medzi ním ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov, pričom súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky a cenník. Žalovaný mal podľa zmluvy za zvolený programový balík „SatroNet Basic“ platiť mesačne sumu 9,90 Eur. Okrem toho boli žalovanému vypožičané zariadenia modem Hitron BWG 35302 Wifi výr. č. 250105053010, modem Hitron BRG 35503ED výr. č. XXXXXXXXXXXX, konvertor Globtel TV+Internet 12 GHz v2 výr. č. 02105, konvertor Globtel TV +Internet 12 GHz v3 výr. č. XXXXX, parabola plná ofset 60 cm a napájací zdroj, ktoré žalovaný nevrátil. Nakoľko žalovaný neuhrádzal cenu za poskytované služby, dňa 15.01.2015 žalobca od zmluvy odstúpil a žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením zariadení uplynutím sedem dní od doručenia odstúpenia. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu poplatku za obdobie od 01.04.2014 do 31.08.2014 v sume 49,50 Eur a tiež nárok na náhradu hodnoty anténneho konvertora v sume 225,- Eur, paraboly v sume 16,- Eur, napájacieho zdroja v sume 10,- Eur a na náhradu hodnoty modemu Hitron v sume 40,- Eur.
2. Súd vydal vo veci dňa 05.10.2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor. Súd preto platobný rozkaz zrušil uznesením dňa 30.06.2017. V odpore žalovaný namietal, že mu odstúpenie od zmluvy nebolo doručené a žalobca ho nekontaktoval ani telefonicky. Vyjadril sa, že vypožičané zariadenia si žalobca môže prísť demontovať a tak nesúhlasí nielen s úhradou ich ceny ale ani s ich výškou, pretože vzhľadom na opotrebenie je ich hodnota nižšia než požadovaná žalobcom.
3. K odporu žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že odstúpenie od zmluvy žalovaný prevzal dňa 26.01.2015 ako to vyplýva z pripojeného potvrdenia Slovenskej pošty a povinnosť vrátiť prevzaté zariadenia je nielen elementárnou slušnosťou ale je uvedená tak v bode 6.15 všeobecných obchodných podmienok ako aj v bode 5 článku 5 samotnej zmluvy. Náhradu hodnoty žalovaným prevzatých a nevrátených zariadení si uplatňuje z titulu náhrady škody a to tak vo výške skutočnej škody
- hodnoty zariadení v zmysle doloženého cenníka ako aj v podobe ušlého zisku, lebo napríklad pri poskytovaní rovnakej služby SatroNet basic za 9,90 Eur mesačne jedným zariadením po dobu jedného roka by dosiahol sumu 118,80 Eur, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol predmetné zariadenia poskytnúť. V tejto súvislosti potom žalobca uviedol, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 340,50 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 01.02.2015 do zaplatenia (ako aj paušálnu náhradu nákladov 40,- Eur a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia) eventuálne žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 49,50 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 01.02.2015 do zaplatenia (ako aj paušálnu náhradu nákladov 40,- Eur a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia) a povinnosť vydať predmetné zariadenia modem Hitron BWG 35302 Wifi výr. č. 250105053010, modem Hitron BRG 35503ED výr. č. XXXXXXXXXXXX, konvertor Globtel TV+Internet 12 GHz v2 výr. č. XXXXX, konvertor Globtel TV+Internet 12 GHz v3 výr. č. 03020, parabola plná ofset 60 cm a napájací zdroj.
4. Tento prejav žalobcu súd z obsahového hľadiska posúdil ako zmenu žaloby, pričom na pojednávaní dňa 20.02.2018 potom pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení o eventuálny žalobný petit. Pojednávanie dňa 20.02.2018 však súd musel odročiť z dôvodu, že nemal vykázané doručenie predvolania u žalovaného, no nakoľko žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2018 (ktoré mal súd k dispozícií až v čase pojednávania) a takisto žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2017 súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, súd s poukazom na ust. § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku už ďalšie pojednávanie nenariaďoval, podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku len určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.02.2018.
5. Ešte tu súd dodáva, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2018 vyslovene súhlasil s vrátením vypožičaných zariadení žalobcovi, no nakoľko ich montáž bola prevedená žalobcom, tento si ich má aj demontovať. Okrem toho namietol, že sumu 49,50 Eur predstavujúcu poplatok za 5 mesiacov neuhradil z dôvodu, že plnenie mu nebolo poskytnuté riadne z dôvodu častých porúch na vypožičaných zariadeniach a tieto poruchy u žalobcu niekoľkokrát reklamoval. Poskytnutím poruchových zariadení inému klientovi by žalobca nemohol dosiahnuť žiaden zisk. Takisto namietol, že všeobecné obchodné podmienky k zmluve nepodpisoval a preto sú neplatné.
6. V prejednávanom prípade teda nebolo sporným, že žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb uzavrel dňa 28.09.2012 so žalovaným ako účastníkom písomnú zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické služby v rámci dojednaného programu „SatroNet Basic“ (ako vyplýva z písomnej špecifikácie služieb k zmluve) a žalovaný sa zasa zaviazal platiť cenu za tento program stanovenú cenníkom na sumu 9,90 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá s viazanosťou do 31.08.2014 a bola dohodnutá mesačná frekvencia platieb.
7. Nebolo sporným, že žalovaný za obdobie 5 mesiacov od 01.04.2014 do 31.08.2014 neuhradil mesačné poplatky v celkovej výške 49,50 Eur (9,90 Eur x 5 mesiacov) za dohodnutý program. Žalovaný sa síce bránil tým, že plnenie mu nebolo zo strany žalobcu riadne poskytnuté, čo aj reklamoval, no žiaden dôkaz o tom nepredložil ani neoznačil. Preto toto tvrdenie žalovaného nebolo dokázané.
8. Súd mal ale za preukázané listom žalobcu zo dňa 15.01.2015, že tento od uzavretej zmluvy odstúpil kvôli nezaplateniu ceny poskytnutých služieb. Žalobca podacím poštovým hárkom a vyjadrením Slovenskej pošty zo dňa 03.08.2017 preukázal, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne doručené, a to dňa 26.01.2015 prevzatím na pošte Žiar nad Hronom 1.
9. Takisto nebolo sporným, že žalovanému žalobca poskytol v súvislosti s uzavretou zmluvou predmetné vyššie špecifikované zariadenia (modem, konvertor, atď.) umožňujúce žalovanému využívať poskytované služby. V bode 5 zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť tieto zariadenia žalobcovi do 7 dní od ukončenia platnosti zmluvy.
10. Z hľadiska právneho posúdenia sa v prípade uzavretej zmluvy jednalo o zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o poskytovaní verejných služieb podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
11. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoj zmluvný záväzok uhradiť žalobcovi sumu 49,50 Eur predstavujúcu 5 mesačných poplatkov za mesiace apríl až august roku 2014, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Ako už bolo uvedené, žalovaný totiž nijako relevantne nepodložil svoju obranu o tom, že zo strany žalobcu išlo o vadné plnenie a že túto skutočnosť určitým spôsobom vo vzťahu k žalobcovi aj riešil. 12. Takisto mal súd preukázané, že žalobca dôvodne od uzavretej zmluvy odstúpil listom zo dňa 15.01.2015, na čo ho oprávňovalo ust. § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého môže podnik odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
13. Podľa § 44 ods. 12 cit. zákona potom v prípade odstúpenia od zmluvy platí, že odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 26.01.2015, týmto dňom zmluva zanikla a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté zariadenia. Pretože si doteraz žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, súd vyhovel žalobe aj ohľadne uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi vyššie špecifikované zariadenia (s čím aj sám žalovaný súhlasil).
14. Vzhľadom na právny režim uzavretej zmluvy a z neho vyplývajúce citované zákonné ustanovenia súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou, či sa súčasťou zmluvného vzťahu stali aj všeobecné obchodné podmienky, lebo možnosť odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb (a s tým spojené právne následky) je zakotvená priamo zákonom a preto nezávisí od znenia zmluvy či obchodných podmienok. Takisto otázka viazanosti zmluvných strán obchodnými podmienkami nemala význam ani vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej náhrade škody, ktorá bola predmetom primárneho petitu žaloby, nakoľko žalobca ohľadne uplatňovanej škody predložil len dôkaz označený ako interný cenník zariadení. Evidentne ide o doklad vyhotovený žalobcom obsahujúci ceny zariadení ním stanovené a to nemožno považovať za objektívny dôkaz o tom, že mu vznikla škoda v konkrétnej (a akej) výške v súvislosti s nevrátením toho-ktorého zariadenia. O tom, že si žalobca uvedomil dôkaznú núdzu svedčí v konečnom dôsledku aj to, že žalobu rozšíril o eventuálny žalobný petit smerujúci k vydaniu zariadení. Z týchto dôvodov bola žaloba dôvodná len ohľadne sekundárneho petitu a tak ohľadne primárneho petitu ju bolo potrebné zamietnuť.
15. Nakoľko sa žalovaný so zaplatením sumy 49,50 Eur dostal do omeškania (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), kedy vzhľadom na povinnosť mesačnej frekvencie platieb nepochybne bol už ku dňu 01.02.2015 v omeškaní s úhradou tejto sumy, žalobca má od tohto dňa nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka), podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s touto úpravou, pretože sadzba ECB ku dňu 01.02.2015 predstavovala hodnotu 0,05 % ročne (pričom v roku 2014 bola vyššia). S poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. súd v dôsledku omeškania žalovaného priznal tiež žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Nakoľko bol žalobca úspešný ohľadne sekundárneho petitu žaloby a primárny petit žaloby súd musel ako nedôvodný zamietnuť, čo znamená porovnateľný úspech žalobcu aj žalovaného, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.