Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Co-20-2018.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou advokátkou so sídlom AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. X., nar. XX. K. XXXX, bytom A. U. XX/X, XXX XX X. P., v konaní o zaplatenie 316,26,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/120/2016-53 zo dňa 23. augusta 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 87,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 26.02.2017 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 45%.
1. 1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že strany konania uzavreli dňa 19. júna 2013 zmluvu o úvere č. 601500388, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť túto sumu a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 117,70 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 78,30 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396,-Eur. Odplata podľa tvrdenia žalobcu pritom predstavovala sumu 117,70 Eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) 98%, úrok bol vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť celkovú čiastku, ak nie je dohodnuté inak, do 5. júna 2014. Súd prvej inštancie tiež zistil, že strany konania sa dohodli, že zmluva č. 601500388 sa mení tak, že sa žalovaný zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 splátkach po 33,- Eur, vždy k 5-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 5. júla 2013. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil 113,- Eur, svoj dlh riadne a včas nesplatil.
1.2 Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.) a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Nakoľko súd považoval zmluvný vzťah medzi stranami sporu za spotrebiteľský,
podrobil ju kontrole a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, správny údaj o RPMN a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú splatiť bez amortizácie istiny, úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okresný súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) zákona č.129/2010 Z. z..
1.3 Súd prvej inštancie tiež poukázal na konanie žalobcu, keď spotrebiteľovi predložil na podpis zmluvu o spotrebiteľskom úvere s povinnosťou jednorazového splatenia s konkrétnym konečným termínom splatnosti a následne spotrebiteľovi v ten istý deň pri podpise zmluvy predloží na podpis aj dohodu o plnení v splátkach. Takéto konanie veriteľa okresný súd považoval za nekalú obchodnú praktiku, RPMN sa uzatvorením dohody o plnení v splátkach radikálne mení z výšky 98% na 309,86%, pričom takéto údaje sú pre spotrebiteľa mätúce. Používanie takýchto zmlúv a dohôd zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Zároveň okresný súd konštatoval, že výška odplaty, dohodnutá v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Priemerné úrokové sadzby z úverov v období, kedy bola uzatvorená zmluva, boli vo výške 8,52% pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých do jedného roka. Dohodnutá odplata vo výške 98% je niekoľkonásobne vyššia a nemožno ju z tohto dôvodu žalobcovi priznať. Neprimerane vysoké úroky považoval súd prvej inštancie za odporujúce uznávaným pravidlám správania, mravným princípom spoločenského poriadku a teda v rozpore s dobrými mravmi.
1.4 Okresný súd uzavrel, že nakoľko vady zmluvy, z ktorej vyplýva uplatnený nárok, sa dotýkajú základných náležitostí zmluvy, nemožno takúto zmluvu udržať ako celok platnú. Vzal na zreteľ povahu právneho úkonu a obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa a vzhľadom na evidentnú nadvládu veriteľa nad dlžníkom súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Na základe takéhoto právneho posúdenia okresný súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k plneniu bez právneho dôvodu vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Priznané plnenie predstavuje rozdiel medzi sumou 200,- Eur, ktorú žalobca žalovanému poskytol a sumou 113,- Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nesporne vrátil.
1.5 Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie tieto priznal, aplikujúc ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka; za deň omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia považoval deň nasledujúci po doručení žaloby, kedy sa žalovaný dozvedel, že má záväzok voči žalobcovi vo výške 87,- Eur. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 5% vzhľadom ku skutočnosti, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
1.6 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 2 a § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 27,50% a neúspech 72,50%, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania pomerom úspechu v rozsahu 45%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody, uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p.. Tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V podanom odvolaní žalobca poukázal na obsah zmluvy o úvere, uzavretej medzi ním a žalovaným a dohodu o splátkach, ktorou sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v 12-tich splátkach po 33,- Eur mesačne. So žalovaným si individuálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere, s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta, boli dojednané podmienky poskytnutia úveru
a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Zo skutočnosti, že boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky vo výške 33,- Eur, vždy k piatemu dňu v mesiaci počnúc dňom 05.07.2013 logicky vyplývajú termíny jednotlivých splátok. Tieto náležitosti boli zachované aj v Zmluve o úvere, kde bolo dojednané plnenie v jedinej splátke o výške 396,- Eur s termínom jej splatnosti ku dňu 05.06.2014, ktorý sa zhoduje s konečným termínom splatnosti. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný bol informovaný o tom, že každá splátka sa prednostne započítava na istinu. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítané v zmysle platných právnych predpisov, žalobca poskytol žalovanému pred podpisom zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. V zmluve o úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 196,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 98%, v zmluve spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 39,20%. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Na peňažnom trhu pritom boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15% ročne, dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu a jeho zabezpečenie žalobca považoval za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. V danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Vo vzťahu k poplatku vo výške 117,70 Eur, tento predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Právna úprava účtovaniu poplatkov výslovne nebráni, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky (za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu a pod.). V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, sa uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V tomto smere žalobca poukázal na Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005. Vo vzťahu k poplatku za úver žalobca zdôraznil, že tento nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám. Poplatok v čase uzatvorenia zmluvy dlžníkovi (žalovanému) vyhovoval, keďže voči jeho výške nenamietal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalobca ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní uplatnený nárok ani nespochybnil.
8. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur, žalovaný žalobcovi vrátil finančné prostriedky vo výške 113,- Eur. Tieto skutkového zistenia okresného súdu žalobca v podanom konaní nenamietol.
9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznal len sumu 87,- Eur (ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenou sumou) založil na právnom závere, že zmluva, zakladajúca v súdnom konaní uplatnený nárok, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, z ktorej skutočnosti vyplýva, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od počiatku (ex tunc) proti každému.
10. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nenamietal. Pokiaľ odvolacím dôvodom bolo tvrdenie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm.b/ C.s.p.), tento odvolací dôvod žalobca v podanom odvolaní ničím nešpecifikoval a neuviedol, v čom nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva. Obdobné konštatovanie platí k tvrdeniu žalobcu, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1, písm. d/ C.s.p.). Bez konkretizácie tvrdenej vady nemožno takúto odvolaciu námietku považovať za odôvodnenú, ktorá by mohla mať za následok zrušenie, prípadne zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že spotrebný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju v zmysle § 11 ods.1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročnú a bez poplatkov. V konkrétnostiach konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú splatiť bez amortizácie istiny, úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postačuje, pokiaľ zmluva neobsahuje čo len jednu z uvedených náležitostí. Žalobca v tomto smere len popísal obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom poukázal len na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12-tich mesačných splátkach o výške splátky 33,- Eur mesačne, vždy k piatemu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.07.2013. Z uvedeného majú podľa žalobcu logicky vyplývať termíny jednotlivých splátok, pričom konečný termín splatnosti obsahuje aj dojednanie o jedinej splátke vo výške 396,- Eur. Avšak absencia čo len jednej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má pritom za následok, že zmluvu je potrebné v zmysle § 11 ods.1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý správne aplikoval ustanovenie § 11 ods.1, písm. b) zákona č.129/2010 Z. z..
12. V konečnom dôsledku je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie odvolaním napadnuté rozhodnutie založil aj na zistení, že zmluvu o úvere, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom nemožno ako celok považovať za platnú. Prihliadol pritom na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, zakladajúceho hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa a evidentnú nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Tento záver súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol. Žalobca v tomto smere len všeobecne namietol nesprávne právne posúdenie veci bez toho, aby namietol súdom prvej inštancie konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bez takejto námietky nemožno odvolacím dôvodom priznať takú relevanciu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní len uviedol, čo je predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tvrdil, že uplatnený úrok a poplatok za uzavretie zmluvy považuje za primeraný, avšak bez toho, aby spochybnil záver okresného súdu, na ktorom tento založil svoje rozhodnutie.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).