Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-62-2017.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, zast. splnomocnenkyňou: advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, Trnava, Tamaškovičova 17/2742, proti žalovanému: J. J., nar. XX. K. XXXX, C. K., Q. XXXX/ XX, o 882,09 € a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/181/2014-93 zo 14. júla 2015 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby čo do 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 882,09 € od 1. januára 2015 a konanie v tejto časti zastavuje. II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. III. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14C/181/2014-93 súd prvej inštancie (I) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako postupník Slovenskej sporiteľne, a.s., domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 882,09 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2013 zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb k účtu č. XXXXXXXXXX, . (II) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom 19. mája 2006 uzavreli zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb. V jej záverečných ustanoveniach bolo uvedené, že majiteľ účtu - žalovaný sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky (VOP), obchodné podmienky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní účinné od 1. februára 2009 (Obchodné podmienky) a sadzobník. Oznámením veriteľ z 1. júna 2006 bol žalovaný oboznámený s poskytnutím povoleného prečerpania na jeho účte do výšky 50.000 býv. Sk. Žalovaný toto povolené prečerpanie čerpal, pričom posledné čerpanie uskutočnil 20. augusta 2009 v sume 244,60 €. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. septembra 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku z tohto vzťahu v sume 1.034,39 € s príslušenstvom na žalobkyňu, čo jej oznámila oznámením z 11. októbra 2013.
4. Súd prvej inštancie poukázal na § 506 a § 708 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb je zmluvou o bežnom účte. Právny vzťah založený touto zmluvou je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. K tejto zmluve bola uzavretá dohoda o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorá sa nespravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okrem jeho § 3 ods. 6. Na tento právny vzťah treba podľa súdu prvej inštancie aplikovať
Občiansky zákonník, lebo ide o vzťah spotrebiteľský a táto úprava je pre spotrebiteľa priaznivejšia, pretože premlčacia lehota je kratšia. Podľa § 101 Obč. zák. je premlčania doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky od Slovenskej sporiteľne, a.s., 20. augusta 2009. Nasledujúcim dňom (t. j. 21. augusta 2009) si žalobca mohol prvýkrát uplatniť právo na vrátenie aj posledného čerpanie. Skôr čerpané prostriedky si mohol uplatniť ešte skôr. Najneskôr od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota.
5. Podaním došlým súdu prvej inštancie 24. júla 2015 (po vyhlásení napadnutého rozsudku) žalobkyňa vzala späť svoju žalobu v rozsahu 5 % ročného úroku z omeškania z istiny od 1. januára 2015 do zaplatenia.
6. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa jej žalobe vyhovie. Namietala, že počas trvania vzťahu medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným tento uskutočňoval čerpania aj úhrady, účet však nezrušil. Až 25. júla 2011 banka zrušila povoleného prečerpanie, ako aj účet žalovaného, teda svoju pohľadávku z neho mohla uplatniť až 26. júla 2011. Aj keby sa mal na prerokúvanú vec použiť Občiansky zákonník, uplynula by 26. júla 2014 a žaloba podaná 13. júna 2014 by bola podaná včas. Žalobkyňa ďalej spochybnila názor súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi ňou a žalovaným sa má spravovať Občianskym zákonníkom. § 52 ods. 2 Obč. zák. bol novelizovaný s účinnosťou od 1. apríla 2015 a vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení sa môže aplikovať až na právne vzťahy od jeho účinnosti. Konanie v prerokúvanej veci začalo 13. júna 2014, teda pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie malo práve zjednotiť nejednotnú prax súdov ohľadom posudzovania právnych vzťahov so spotrebiteľom. Okrem toho nemožno bez ďalšieho povedať, že úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia než v Obchodnom zákonníku. Záverom poukázala na nepriaznivý vplyv aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý popiera zásady civilného procesu a zbavuje dlžníka zodpovednosti za jeho záväzky.
7. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému do vlastných rúk 8. decembra 2016, ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby doručenému do vlastných rúk 10. júna 2017 nevyjadril.
8. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom 2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolaniu žalobcu (vrátane prípustných odvolacích dôvodov a rozsahu odvolacieho prieskumu) použiť ustanovenia O. s. p. účinné do 30. júna 2016.
9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby vo vyššie uvedenom rozsahu, s ktorým žalovaný nevyslovil nesúhlas z vážnych dôvodov, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 370 ods. 3 v spojení s ods. 1 a 2 C. s. p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení napadnutého rozsudku a zastavení konania v zodpovedajúcom rozsahu.
10. Odvolací súd potom preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej v zostávajúcom rozsahu, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 2 O. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Odvolací súd však tento skutkový stav dopĺňa týmito skutkovými zisteniami:
12. Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám a nepodnikateľom účinné od 1. februára 2006 (č. l. 76 až 79) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „C. POVOLENÉ PREČERPANIA 9. Poskytnutie Povoleného prečerpania 9.1 Banka Dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie... Po poskytnutí... Banka umožní Dlžníkovi využívať Povolené prečerpanie tak, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery v
hotovosti z Účtu Dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať Dlžníkova pohľadávka voči Banke z Účtu Dlžníka... 9.3 Banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania Povoleného prečerpania jednostranne zmeniť (zvýšiť alebo znížiť) alebo zastaviť Povolené prečerpanie...; zmeny alebo zastavenie Povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím Banky a budú Dlžníkovi oznámené Oznámením. Ak Banka zníži Povolené prečerpanie, Dlžník je povinný na základe Oznámenia a v lehote určenej Bankou... vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené Povolené prečerpanie... Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak Banka zastaví Povolené prečerpanie... 11. Splácanie 11.1 Dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky... najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje... deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení povoleného prečerpania.“.
13. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Skutkové zistenia doplnené odvolacím súdom sú v podstate len reprodukciou listinného dôkazu a boli urobené už súdom prvej inštancie, len v rozsudku neboli dostatočne jasne vyjadrené.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o poskytnutí balíka služieb z 19. mája 2006 je svojím obsahom doplnením zmluvy o bežnom účte o ďalšie dojednania. Ide najmä o dojednanie podľa § 710 Obch. zák., keďže sa ňou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka zaviazala pre žalovaného vykonávať príkazy na platby z bežného účtu, aj keď na ňom nebude dostatok finančných prostriedkov (čl. I zmluvy v spojení s ods. 9.1 obchodných podmienok pre povolené prečerpania). Z ust. § 710 Obch. zák. pre taký prípad vyplýva, že práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb sa spravujú zmluvou o úvere. Zmluvou o úvere sa pritom veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi určité peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich aj s úrokmi (§ 497 Obch. zák.). Splatnosť záväzku zo zmluvy úvere je subsidiárne upravená v § 504 Obch. zák. na jeden mesiac od žiadosti veriteľa, pokiaľ v zmluve nie je určená doba vrátenia. Postup splácania záväzku z povoleného prečerpania je upravený v odsekoch 11.1 a 11.2 obchodných podmienok, ktoré sa v zmysle § 273 Obch. zák. stali súčasťou zmluvy na základe výslovného prejavu vôle oboch zmluvných strán. Z ods. 11.2 vyplýva, že splácanie je počas trvania právneho vzťahu z povoleného prečerpania zabezpečené automatickým započítavaním s kladnými operáciami na príslušnom bežnom účte.
15. Citované ustanovenie tak navonok budí dojem, že splatnosť záväzku z povoleného prečerpania je v podstate ponechaná na vôli dlžníka v zmysle § 564 Obč. zák., resp. § 341 Obch. zák. V skutočnosti podstatným je však v tejto súvislosti ustanovenie ods. 9.3 v spojení s ods. 11.1 obchodných podmienok. Z ods. 9.3 totiž vyplýva jednostranné právo banky kedykoľvek za trvania právneho vzťahu zastaviť povolené prečerpanie. Citované ustanovenie neviaže využitie tohto práva banky na žiadne podmienky, a už vôbec nie na také podmienky, ktoré by mohol ovplyvniť dlžník. Nie je teda viazané ani na porušenie záväzku zo strany dlžníka. Dôsledkom využitia práva zastaviť povolené prečerpanie je povinnosť dlžníka podľa ods. 11.1 obchodných podmienok splatiť debetný zostatok (existujúce prečerpanie) v lehote uvedenej v oznámení o zastavení povoleného prečerpania. Pre určenie tejto lehoty (lehoty splatnosti) citované ustanovenia opäť neurčujú žiadne pravidlá ani obmedzenia a jej určenie je závislé výlučne od vôle banky. Takéto ustanovenie nemožno považovať ani za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Existenciu povoleného prečerpania splatného na požiadanie totiž výslovne predpokladajú právne predpisy upravujúce spotrebiteľské úvery, konkrétne § 1 ods. 4 a § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. Keď takúto úpravu výslovne predpokladá zákon, nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmluve.
16. Výkladom citovaných ustanovení obchodných podmienok vo vzájomnej súvislosti však treba dospieť k záveru, že banka je kedykoľvek oprávnená jednostranne určiť splatnosť záväzku dlžníka z povoleného prečerpania. To ale znamená, že určenie splatnosti nemožno považovať za ponechané na vôli dlžníka v zmysle § 564 Obč. zák., resp. § 341 Obch. zák. Naopak, treba vychádzať z toho, že splatnosť záväzku nie je určená. Zo súvisu § 340 ods. 1 a 2, ale aj § 504 Obch. zák. totiž možno vyvodiť, že splatnosť musí byť v zmluve o úvere určená určitým relatívne objektivizovateľným časovým údajom. Ak nie je a ak jej určenie nie je závislé ani od inej vonkajšej skutočnosti, ale je výslovne ponechané na vôli veriteľa, treba vychádzať z toho, že ide o rovnakú situáciu, akú Občiansky zákonník upravuje v § 563
a Obchodný zákonník v § 340 ods. 2, teda o situáciu, kedy splatnosť nie je určená, oprávnený (veriteľ) môže požadovať jeho splnenie ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný plniť bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na to, že ods. 9.3 a 11.1 obchodných podmienok dovoľuje banke v „Oznámení“ určiť aj deň, ku ktorému má dôjsť k splateniu povoleného prečerpania, ide v podstate aj od odchýlku od § 504 Obch. zák., ktoré pre taký prípad určuje jednomesačnú lehotu.
17. Výkladom ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré je podobné § 340 ods. 2 Obch. zák., sa už zaoberala judikatúra. Už v judikáte R 28/1984 bolo vyslovené, že v prípade aplikácie § 563 Obč. zák. plynie premlčacia doba nie od výzvy veriteľa, ale už od okamihu vzniku dlhu, pretože vtedy mohol veriteľ svoje právo uplatniť tým, že by dlžníka vyzval na jeho splnenie. Určitý odklon od tohto (inak ustáleného) právneho názoru predstavovalo uznesenie NS SR 4 Cdo 146/2008, ktoré však nebolo schválené na publikáciu v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Naopak, v rozsudku 1 Cdo 197/2009 vydanom po uvedenom uznesení NS SR naďalej zotrval na názore vyslovenom v už citovanom judikáte R 29/1984. Podobne v obchodnoprávnych vzťahoch NS SR v rozsudku 4 Obdo 28/2010 zaujal rovnaký výklad. Podľa názoru NS SR možnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu. Najvyšší súd SR pritom pre obchodnoprávne vzťahy uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby sa v týchto prípadoch posudzuje podľa § 391 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. platí, že pri právach uplatniteľných na súde plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Inak ustanovuje § 392 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého plynie premlčacia doba odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť. Toto ustanovenie sa môže vzťahovať na prípady, kedy je splatnosť záväzku určená určitým dňom, resp. iným časovým údajom. Nemôže sa týkať situácie, kedy splatnosť nie je určená. V tomto zmysle rozlišuje aj § 340 ods. 2 Obch. zák. medzi „časom plnenia určeným v zmluve“ a povinnosťou dlžníka plniť na požiadanie veriteľa. V tomto poslednom prípade sa teda čas nepovažuje za „určený“. Preto nemožno ani premlčaciu dobu v týchto prípadoch počítať odo dňa, kedy uplynula lehota „bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal“ (§ 340 ods. 2 Obch. zák.), keďže takto určený okamih nie je „deň, kedy sa mal záväzok splniť“ v zmysle § 391 ods. 1 Obch. zák. Preto na plynutie premlčania dopadá § 391 ods. 1 Obch. zák. a treba ho počítať odo dňa, kedy veriteľ mohol svoj nárok uplatniť na súde. To v zmysle uvedenej judikatúry znamená v podstate deň nasledujúci po vzniku záväzku. Právny názor odvolateľa vyjadrený v odvolaní, že nárok bolo možné uplatniť na súde až po zrušení povoleného prečerpania bankou, tak nezodpovedá citovaným ustanoveniam zákona ani obchodných podmienok. Len pre poriadok sa pripomína, že na prerokúvanú veci nedopadá ustanovenie § 396 Obch. zák. To sa totiž podľa svojho výslovného znenia týka len práva (klienta) na peňažné prostriedky uložené na účte, nie práva banky požadovať zaplatenie prípadných nárokov z povoleného prečerpania (úveru) podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka.
18. Tieto závery tak v prerokúvanej veci znamenajú: tým, že obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., v ods. 9.3 a 11.1 dávali banke v podstate jednostranné právo určiť splatnosť záväzku dlžníka, v podstate reprodukovali znenie § 563 Obč. zák. a § 340 ods. 2 Obch. zák. Vzhľadom na to nemožno považovať deň reálneho zastavenia povoleného prečerpania za deň splatnosti na účely § 563 a § 101 Obč. zák., ako aj § 340 ods. 1 alebo § 391 ods. 1 Obch. zák. Naopak, deň splatnosti reálne nebol určený, keďže bol v dispozícii banky. Banka sa teda mohla rozhodnúť, kedy uplatní svoje právo voči dlžníkovi (aj) na súde. Toto právo pritom v zmysle citovaných ustanovení mohla využiť kedykoľvek, teda ihneď po každom čerpaní dlžníka. V dôsledku toho tak treba premlčaciu dobu vo vzťahu ku každému nároku z titulu povoleného prečerpania počítať odo dňa nasledujúceho po dni, kedy tento nárok vznikol. Ako vyplýva z už citovaného ods. 9.1, tieto nároky vznikali tak, že banka realizovala príkazy z účtu (prevody, výbery platobnou kartou) aj vtedy, keď na ňom nebol dostatok peňažných prostriedkov. Na základe uvedeného tak ale treba uzavrieť, že každé takéto čerpanie začínalo plynutie osobitnej premlčacej lehoty, keďže banka mohla žiadať jeho vrátenie kedykoľvek využitím postupu podľa ods. 9.3 a 11.1 obchodných podmienok. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný poslednýkrát čerpal z povoleného prečerpania 20. augusta 2009 formou realizácie príkazu (t. j. Slovenská sporiteľňa, a.s., v tento deň poukázala peniaze z jeho účtu, hoci na ňom nemal kladný zostatok, čím jej vznikla ďalšia pohľadávka na vrátenie takto poskytnutého úveru na základe § 710 v spojení s § 497 Obch. zák.). Po tomto dátume už žiadne čerpania nevykonal. Podľa toho, čo už bolo uvedené, však banka mohla vrátenie tohto posledného čerpania žiadať postupom podľa ods. 9.3 v spojení s ods. 11.1 obchodných podmienok (zastavením povoleného čerpania) kedykoľvek, teda aj prvý deň po vykonanom čerpaní. V zmysle už citovaného § 391 ods. 1 Obch. zák. tak premlčacia doba práva banky na vrátenie uvedeného úveru (poskytnutého formou prečerpania) začala plynúť 21. augusta 2009.
Podľa § 397 Obch. zák., na ktorý sa odvoláva sám žalobca v odvolaní, je premlčacia doba štvorročná, ktorá tak začala plynúť 21. augusta 2009 a uplynula 21. augusta 2013, kedy sa právo Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému premlčalo (§ 387 ods. 1 Obch. zák.). Pri ostatných čerpaniach, ku ktorým došlo na účte žalovaného pred 20. augustom 2009, k premlčaciu došlo ešte skôr. Nároky na úroky a úroky z omeškania ako akcesorické nároky k nároku veriteľa na vrátenie poskytnutého úveru sa premlčujú najneskôr spoločne s hlavným záväzkom, teda tiež najneskôr 21. augusta 2013.
19. Žaloba v prerokúvanej veci bola na súd podaná až 13. júna 2014, teda po uplynutí premlčacej doby počítanej od ktoréhokoľvek z uvedených okamihov. Dôsledkom premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., ale aj § 388 ods. 1 Obch. zák. je, že premlčaný nárok nemožno v súdnom konaní priznať. Keďže žalovaný je spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008), musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadnuť na premlčanie nároku žalobkyne aj bez - inak potrebnej (§ 388 ods. 1 Obch. zák.) - námietky žalovaného. Tým inak padá aj potreba výslovne sa zaoberať námietkou žalobkyne, podľa ktorej sa na právny vzťah banky a žalovaného mal aplikovať Obchodný zákonník. Je zrejmé, že ani v prípade správnosti názoru odvolateľa by to nič nemenilo na tom, že uplatnený nárok bol premlčaný už v čase podania žaloby na súd. Právny záver súdu prvej inštancie je teda správny. Proti názoru odvolateľky inak svedčí aj medzičasom ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (porov. rozsudok sp. zn. 3 Cdo 87/2017 a tam citovaná judikatúra).
20. Súd prvej inštancie teda správne posúdil uplatnený nárok ako premlčaný a správne preto žalobu s odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zamietol. Odvolaciemu súdu je známe, že Ústavný súd SR 7. februára 2018 vyhlásil nález, ktorým vyslovil nesúlad citovaného ustanovenia s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa čl. 125 ods. 3 v spojení s ods. 6 Ústavy SR totiž napadnuté ustanovenie stráca účinnosť až vyhlásením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 C. s. p.) však k takému vyhláseniu nedošlo, v dôsledku čoho musel odvolací súd toto ustanovenie aplikovať ako platnú a účinnú súčasť právneho poriadku.
21. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby (výrok II).
22. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p., keď žalobkyňa bezdôvodným späťvzatím zavinila trovy konania a vo zvyšnej časti mal žalovaný vo veci plný úspech (výrok III).
23. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.