Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXXX/X, XXX XX D. P. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2017/6582-0002 Km zo dňa 29.05.2017 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 29.06.2016 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2003 Z.z.“). V žiadosti uviedla, že je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a býva u svojho strýka Y. B.. V súvislosti s posudzovaním žiadosti žalobkyne vykonal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 26.07.2016 sociálne zisťovanie v rodinnom prostredí žalobkyne. Z obsahu Záznamu z výkonu sociálnej práce v domácom prostredí zo dňa 26.07.2016 vyplýva, že dôvodom návštevy/šetrenia v rodinnom prostredí bolo zistenie, kde a s kým žalobkyňa býva, či vedie spoločnú domácnosť s rodičmi a či jej otec P. B. platí žalobkyni výživné, nakoľko vyživovacia povinnosť k žalobkyni v tom čase nebola zrušená. V priebehu sociálneho šetrenia sa žalobkyňa nachádzala v domácnosti bytu č. XX na adrese evidovaného prechodného pobytu R. K. XXXX/X, D. P.. Bolo zistené, že žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s Y. B., narodeným XX.XX.XXXX a L. B., narodenou XX.XX.XXXX a s ôsmimi maloletými deťmi. Výsledkom pozorovania v domácom prostredí bolo aj zistenie, že žalobkyňa nevedie spoločnú domácnosť s rodičmi na adrese trvalého pobytu R. K. XXXX/ X, byt č. XX, D. P.. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe uvedených zistení vydal rozhodnutie č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39659 zo dňa 26.07.2016, ktorým žalobkyni s poukazom na § 2, § 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne od 01.06.2016 s odôvodnením, že pri posudzovaní hmotnej núdze žiadateľky (žalobkyne) zistil, že táto je slobodná, od 24.06.2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti a jej príjem nedosahuje životné minimum ani úhrn súm dávky a príspevkov. Žalobkyňa bola v rozhodnutí poučená, že v zmysle § 28 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z., že ako príjemca je povinná úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Zároveň jej bolo poskytnuté poradenstvo, aby sústavne plnila podmienky priznaného nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 07.03.2017 sociálne zisťovanie za účelom prešetrenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi, príjemcom ktorej bola žalobkyňa, ktorá nedovŕšila 25

rokov. Predmetné šetrenie bolo vykonané na adrese prechodného pobytu žalobkyne, R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., pričom bolo zamerané na zistenie, či žalobkyňa na uvedenej adrese skutočne býva. O výsledku sociálneho zisťovania bol vyhotovený Záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí zo dňa 07.03.2017, z obsahu ktorého vyplynulo, že žalobkyňa sa v čase šetrenia nachádzala v byte č. XX u svojich rodičov na adrese R. K. XXXX/X, D. P.. Otec žalobkyne P. B. uviedol, že žalobkyňa sa aktuálne stará o malého postihnutého brata, nakoľko matka žalobkyne je hospitalizovaná v nemocnici. Žalobkyňa následne umožnila zamestnankyniam prvostupňového orgánu verejnej správy vstup do bytu č. XX. Uviedla, že v uvedenom byte býva spoločne so strýkom Y. B. a jeho družkou L. B., pričom po výzve, aby ukázala svoje oblečenie, zmätene otvárala skrinky a zásuvky a nevedela nájsť svoje osobné veci ani oblečenie. Z Oznámenia Mestského úradu Rimavská Sobota dňa 28.03.2017 vyplynulo, že žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P. a na prechodný pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., v ktorom byte je na trvalý pobyt prihlásených spolu 18 osôb, medzi nimi Y. B., L. B., niekoľko detí a ďalšie dospelé osoby. Z potvrdenia o pobyte vyplýva, že žalobkyňa je na prechodný pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P. prihlásená od 22.06.2016.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. RS1/OHNNVaŠSD/ SOC/2017/30435 zo dňa 15.03.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým žalobkyni s poukazom na § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 124,70 € mesačne od 01.03.2017. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v čase sociálneho zisťovania v domácnosti žalobkyne zameraného na zistenie, s kým žalobkyňa vedie spoločnú domácnosť bolo zistené, že žalobkyňa sa nachádzala v byte č. XX u svojich rodičov na adrese R. K. XXXX/X, D. P., údajne z dôvodu starostlivosti o zdravotne postihnutého brata počas hospitalizácie matky, ktorá sa má o dieťa starať. Pri následne vykonanom sociálnom zisťovaní na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., v ktorom byte žalobkyňa mala podľa svojho tvrdenia bývať u strýka Y. B. a jeho družky L. B., žalobkyňa spomedzi dvoch izieb ukázala na izbu, ktorú údajne obývala, avšak tam nevedela nájsť svoje osobné veci ani oblečenie. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobkyňa nedovŕšila 25 rokov veku, je slobodná, nemajetná a od 24.06.2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázal pritom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zák. č. 417/2013 Z. z., v zmysle ktorého domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda a žijú s rodičmi v domácnosti. Taktiež citoval ustanovenie § 3 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z. z., v zmysle ktorého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného. Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že domácnosť, resp. okruh spoločne posudzovaných osôb na účely zák. č. 417/2013 Z. z. tvoria členovia, ktorí podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) nesú vzájomnú zodpovednosť za ich životnú úroveň, pričom vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. V súvislosti s uvedeným dodal, že žalobkyňa nedovŕšila 25 rokov veku a nepreukázala, že by neviedla spoločnú domácnosť s rodičmi a ani dôvody hodné osobitného zreteľa. V nadväznosti na uvedené uzavrel, že žalobkyňa tvorí domácnosť s rodičmi v zmysle § 3 zák. č. 417/2013 Z.z. a ako jednotlivec nespĺňa podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie. Následne bolo vykonané sociálne zisťovanie bolo vykonané aj dňa 30.03.2017, pričom z obsahu Záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí zo dňa 30.03.2017 vyplynulo, že v čase výkonu sociálneho zisťovania sa žalobkyňa nachádzala v byte svojich rodičov, pričom prítomný bol jej otec, matka a 7-ročný zdravotne postihnutý brat. Rodičia žalobkyne uviedli, že vychovávajú viac detí a žalobkyňa pomáha matke, ktorá je chorá. Následne bolo vykonané sociálne šetrenie v byte č. XX, v ktorom byte žalobkyňa v skrini ukázala niekoľko kusov oblečenia tvrdiac, že tieto patria jej. Najprv nevedela nájsť pyžamo, v ktorom spala, avšak následne za pomoci tety L. B. vybrala nočnú košeľu, o ktorej uviedla, že patrí jej. Byt č. XX obývajú Y. B. a L. B., ktorí uviedli, že spolu s dvoma deťmi spávajú v jednej izbe, ostatných päť detí spí na rozkladacej pohovke v druhej izbe a tretiu izbu bytu obýva žalobkyňa. Z obsahu Záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí vyplynul záver, že žalobkyňa vedie spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi. Po zistení, že žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., prvostupňový orgán verejnej správy dňa 24.04.2017 opätovne vykonal sociálne zisťovanie. O výsledku sociálneho zisťovania bol vyhotovený Záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí zo dňa 24.04.2017, z obsahu ktorého vyplynulo,

že po príchode sociálnych pracovníkov do vchodu bytového domu č. X nebolo možné zistiť, ktorý z bytov má číslo XX. Po následnom zaklopaní na dvere bytu rodičov žalobkyne otec žalobkyne neumožnil vstup do svojho bytu s odôvodnením, že žalobkyňa pred bytovým domom vykonáva menšie obecné práce. Po zistení, že žalobkyňa sa pred bytovým domom nenachádza, otec žalobkyne sprevádzal sociálnych pracovníkov do bytu č. XX nachádzajúceho sa vedľa bytu rodičov. Počas sociálneho zisťovania boli v byte č. XX zastihnutí vlastníci bytu, V. Q. a T. Q., ako aj žalobkyňa, pričom všetci zhodne uviedli, že vykonávali menšie obecné práce, čo sa ukázalo nepravdivým. Na podklade uvedeného bol prijatý záver, že žalobkyňa sa najprv nachádzala v byte rodičov a počas toho, ako bola hľadaná pred bytovým domom, sa presunula do vedľajšieho bytu č. XX. Z obsahu Záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí tiež vyplynulo, že manželia V. Q. a T. Q., krstní rodičia žalobkyne, poskytli žalobkyni bývanie vo svojom byte z dôvodu, že žalobkyňa nevychádzala s rodičmi. Bolo tiež zistené, že žalobkyňa v priebehu vykonávaného sociálneho šetrenia nevedela ukázať pyžamo, v ktorom spala. Tiež uviedla, že z bytu č. XX sa presťahovala z dôvodu, že v predmetnom byte bývalo veľa ľudí a u krstných rodičov v byte č. XX má lepšie podmienky. V priebehu sociálneho šetrenia v byte č. XX bolo zároveň zistené, že byt pozostáva z troch izieb, z ktorých jedna slúži ako spálňa V. Q. a T. Q., jedna izba je nezariadená a ďalšia izba slúži ako obývačka. Žalobkyňa uviedla, že spáva v obývačke na gauči, pričom ukázala na svoje oblečenie uložené v skrinke. V kúpeľni bytu č. XX sa nenachádzali žiadne hygienické potreby ani uteráky. Žalobkyňa dňa 21.04.2017 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy potvrdenie o trvalom pobyte na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX zo dňa 19.04.2017, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 21.04.2017 deklarovala, že v byte č. XX býva počnúc od 07.04.2017. Rozhodnutím č. 1620235032/2016 zo dňa 27.06.2016 bol žalobkyni vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady na rok 2016 vo výške 8,50 € na adresu R. K. XXXX/X, byt č. XX. Rozhodnutím č. 1620236219/2017 zo dňa 09.03.2017 bol žalobkyni vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady na rok 2017 vo výške 10 € na adresu R. K. XXXX/X, byt č. XX. Poplatok bol vyrubený samostatne na jednu osobu s tým, že rozhodnutie bolo žalobkyni doručované na adresu R. K. XXXX/X, byt č. XX. Žalobkyňa v čase od 01.04.2017 do 31.05.2017 vykonávala menšie obecné práce v meste Rimavská Sobota, konkrétne napomáhala udržiavať poriadok v časti R. K.. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/184/2016 - 16 zo dňa 13.09.2016, právoplatným dňa 20.09.2016 bola zrušená vyživovacia povinnosť P. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXXX/X, D. P. k žalobkyni. Okresné riaditeľstvo Policajného Zboru v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát dňa 02.08.2016 oznámil, že žalobkyňa nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.

3. O podanom odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/6582-0002 Km zo dňa 29.05.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že dňa 07.03.2017 bolo vykonané sociálne šetrenie na adrese prechodného pobytu žalobkyne v byte č. XX a tiež v byte č. XX z dôvodu overenia zdržiavania sa žalobkyne na adrese prechodného pobytu. Žalovaný mal zo Záznamu z výkonu sociálnej práce zo dňa 07.03.2017 preukázané, že žalobkyňa bola v uvedený deň zastihnutá v byte rodičov č. XX a po príchode do bytu č. XX nevedela nájsť svoje osobné veci ani oblečenie. V priebehu odvolacieho konania bolo dňa 30.03.2017 opätovne vykonané sociálne zisťovanie v mieste prechodného pobytu žalobkyne, v byte č. XX, pričom v čase sociálneho zisťovania bola žalobkyňa opätovne zastihnutá v byte svojich rodičov ( byt č. XX) a po príchode do bytu č. XX ukázala len niekoľko kusov oblečenia tvrdiac, že patria jej. Najprv nevedela nájsť pyžamo, v ktorom spala, neskôr za pomoci tety L. B. vybrala nočnú košeľu s tvrdením, že patrí jej. Do Záznamu zo sociálneho zisťovania žalobkyňa uviedla, že sa odsťahovala, nakoľko sa chcela osamostatniť a tiež z dôvodu, že nevychádza s matkou. Žalovaný uviedol, že zo skutočností uvedených v záznamoch zo sociálneho zisťovania vyplynulo, že žalobkyňa nežije na adrese prechodného pobytu, ale žije v domácnosti svojich rodičov, pričom samotná zmena pobytu nie je rozhodujúcou skutočnosťou a dôkazom toho, že žalobkyňa sa na uvedenej adrese zdržiava. Dodal, že v konaní nebolo preukázané vedenie samostatnej domácnosti a hospodárenie a prehlásenie pobytu žalobkyne mimo trvalý pobyt rodičov označil za účelové. Žalovaný záverom uviedol, že žalobkyňa je osoba do 25 rokov a naďalej patrí do domácnosti matky v zmysle § 3 zák. č. 417/2013 Z. z. Doplnil, že žalobkyňa nijako nepreukázala ani dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na § 3 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., ktoré by odôvodňovali jej vylúčenie z domácnosti matky (t.j. z okruhu spoločne posudzovaných osôb) a zároveň jej posudzovanie ako jednotlivca s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi. K námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní ohľadne sociálneho zisťovania žalovaný uviedol, že žalobkyňa pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi bola poučená o povinnostiach žiadateľa a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi v zmysle § 28 zák. č. 417/2013 Z. z., ako aj o povinnosti

umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

4. Žalobkyňa sa podaním doručeným pôvodne Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 06.06.2017 označeným ako „Návrh na prešetrenie rozhodnutia UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/6582 - 0002 Km“ domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Okresný súd Rimavská Sobota Uznesením č. k. 15S/1/2017-10 zo dňa 07.06.2017 vyslovil svoju vecnú a miestnu nepríslušnosť na konanie a rozhodovanie a vec postúpil na prejednanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu. Keďže podanie žalobkyne neobsahovalo náležitosti správnej žaloby ustanovené zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd Uznesením č. k. 27Sa/8/2017-15 zo dňa 19.07.2017 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov žaloby postupujúc podľa § 59 SSP. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 28.07.2017. Žalobkyňa v lehote určenej správnym súdom vytýkané vady podania neodstránila, avšak súd s poukazom na § 55 ods. 3 SSP podanie žalobkyne posúdil podľa jeho obsahu ako správnu žalobu v sociálnych veciach a uvedenú žalobu zároveň s poukazom na § 202 ods. 2 veta prvá SSP posudzoval neformálne. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a následne vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného jej bolo s účinnosťou od 01.03.2017 odňaté právo na vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi, ktorú dovtedy poberala vo výške 124,70 € mesačne. Od uvedeného času zostala bez finančných prostriedkov, odkázaná na výpomoc príbuzných. Žalobkyňa namietala, že pracovníci prvostupňového orgánu verejnej správy pri vykonávaní sociálneho šetrenia nezohľadnili skutočnosť, že dostatočne preukázala, že býva na adrese prechodného pobytu R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., u strýka Y. B., a to aj napriek tomu, že ukázala priestory, v ktorých sa zvyčajne zdržiava. Namietala, že pracovníci prvostupňového orgánu verejnej správy sa k nej správali arogantne, nadradene a svojím správaním ju ponížili pred rodinou aj pred celou komunitou. Taktiež ju mali nútiť, aby okrem svojich osobných vecí ukázala aj spodnú bielizeň, čo odmietla, označiac uvedené požiadavku za ponižujúcu a rozpornú s dobrými mravmi. Postup prvostupňového orgánu verejnej správy pri šetrení vykonanom dňa 07.03.2017 označila za neštandardný. Vyjadrila názor, že dôvodom bola skutočnosť, že pochádza zo sídliska R. K. a je Rómka. Taktiež namietala, že pracovníci prvostupňového orgánu verejnej správy nevenovali pozornosť tomu, že v čase vykonávaného šetrenia sa zdržiavala v domácnosti svojich rodičov, ktorým pomáhala so starostlivosťou o chorého brata a na podpis jej bol predložený Záznam zo zisťovania, ktorému nerozumela. Tvrdila, že v čase realizovaného šetrenia už bola prihlásená na trvalý pobyt u strýka T. Q. a jeho manželky na adrese R. cesta XXXX/X, D. P.. V správnej žalobe zároveň uviedla, že nerozumie po slovensky. Žiadala, aby jej bol opätovne priznaný nárok na dávku v hmotnej núdzi počnúc od 01.03.2017 a aby súd nariadil pracovníkom prvostupňového orgánu verejnej správy, aby sa jej ospravedlnili.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol. Zároveň podrobne opísal priebeh administratívneho konania. Uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 26.07.2016 na podklade žiadosti žalobkyne zo dňa 29.06.2016 rozhodol o priznaní pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.06.2016. Prvostupňový orgán verejnej správy následne svojím rozhodnutím zo dňa 15.03.2017 odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 124,70 € mesačne od 01.03.2017 s odôvodnením, že dňa 07.03.2017 vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti žalobkyne zamerané na zistenie, s kým žalobkyňa vedie domácnosť, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa poberá pomoc v hmotnej núdzi neoprávnene. Uviedol, že v čase sociálneho zisťovania sa žalobkyňa nachádzala v byte č. XX u rodičov na adrese R. K. XXXX/X, D. P., údajne z dôvodu starostlivosti o zdravotne postihnutého brata počas hospitalizácie matky, ktorá sa má o neho starať. Počas následne vykonaného sociálneho zisťovania na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P., v ktorom byte mala žalobkyňa údajne bývať so svojím strýkom Y. B. a jeho partnerkou L. B., žalobkyňa ukázala na izbu, ktorú v predmetnom byte údajne obývala, avšak nevedela nájsť svoje osobné veci ani oblečenie. Žalovaný poukázal na to, že domácnosť, resp. okruh spoločne posudzovaných osôb na účely zák. č. 417/2013 Z. z. tvoria členovia, ktorí podľa Zákona o rodine nesú vzájomnú zodpovednosť za ich životnú úroveň. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by neviedla spoločnú domácnosť s rodičmi v zmysle § 3 Zákona č. 417/2003 Z. z., a preto ako jednotlivec nespĺňa podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 15.03.2017 podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný v rámci odvolacieho konania dňa 30.03.2017 opätovne vykonal sociálne zisťovanie v mieste prechodného pobytu žalobkyne, na adrese R. K. XXXX/

X, byt č. XX, D. P., pričom žalobkyňa bola zastihnutá vychádzajúc z bytu rodičov, pričom zľaknutá vbehla späť do bytu rodičov. Rodičia žalobkyne vtedy uviedli, že žalobkyňa pomáha matke s ťažko zdravotne postihnutým bratom. Následne žalobkyňa v sprievode svojho otca po príchode do bytu č. XX sociálnym pracovníkom ukázala niekoľko kusov oblečenia, o ktorých uviedla, že sú jej. Nevedela nájsť pyžamo, v ktorom spala a za pomoci svojej tety L. B. následne vybrala zo skrine nočnú košeľu s tvrdením, že patrí jej. Následne do záznamu nadiktovala, že od rodičov sa odsťahovala, nakoľko sa chcela osamostatniť, chcela mať vlastnú izbu a nevychádzala s matkou. Po predložení potvrdenia žalobkyne dňa 21.04.2017 o tom, že je prihlásená na trvalý pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, D. P. bolo v predmetnom byte dňa 24.04.2017 vykonané sociálne zisťovanie. Po príchode na adresu hláseného trvalého pobytu žalobkyne nebolo možné zistiť, ktorý z bytov má č. XX, preto pracovníci vykonávajúci šetrenie zaklopali na byt rodičov žalobkyne. Otec žalobkyne vstup do svojho bytu neumožnil tvrdiac, že žalobkyňa pred bytovým domom vykonáva menšie obecné služby. Po zistení, že žalobkyňa sa pred bytovým domom nenachádza, otec uviedol, že žalobkyňa je v byte č. XX, ktorý sa nachádza vedľa bytu rodičov žalobkyne. Pri následne vykonanom sociálnom zisťovaní v byte č. XX žalobkyňa nevedela dostatočne preukázať svoje osobné veci. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa nedovŕšila 25 rokov veku, je slobodná, nemajetná, nezamestnaná, od 24.06.2016 je opakovane vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v období od 01.11.2016 do 28.02.2017 sa zúčastňovala projektu „Buď aktívny - zamestnaj sa“. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/184/2016 - 16 zo dňa 13.09.2016 bola vyživovacia povinnosť otca k žalobkyni zrušená od 01.07.2016. Žalobkyňa je prihlásená na prechodný pobyt na adrese R. K. XXXX/X v byte č. XX, D. P. a pomoc v hmotnej núdzi jej bola naposledy poskytovaná v sume 124,70 € mesačne. Žalovaný mal preukázané, že žalobkyňa nežije na adrese prechodného pobytu, ale žije v domácnosti svojich rodičov. Uviedol, že samotná zmena pobytu nie je rozhodujúcou skutočnosťou a dôkazom toho, že sa žalobkyňa na uvedenej adrese aj reálne zdržiava. Žalovaný v administratívnom konaní nemal preukázané, že žalobkyňa samostatne vedie domácnosť a hospodári. Prehlásenie pobytu žalobkyne mimo trvalý pobyt jej rodičov, označil za účelové. K uvedenému doplnil, že žalobkyňa ako osoba do 25 rokov naďalej patrí do domácnosti matky v zmysle § 3 zák. č. 417/2013 Z. z. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by podľa § 3 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z. z. bola vylúčená z domácnosti matky, teda z okruhu spoločne posudzovaných osôb a v zmysle ktorých by bola posudzovaná ako jednotlivec s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný tiež uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď sociálne šetrenie bolo v prípade žalobkyne vykonané opakovane. Poukázal pritom na odôvodnenie ním vydaného rozhodnutia, v ktorom uviedol, že „zo skutočností uvedených v záznamoch zo sociálneho zisťovania má odvolací orgán preukázané, že žalobkyňa nežije na adrese prechodného pobytu, ale žije v domácnosti rodičov. Samotná zmena pobytu nie je rozhodujúcou skutočnosťou a dôkazom toho, že sa žalobkyňa na uvedenej adrese aj reálne zdržiava. Keďže v konaní nebolo preukázané vedenie samostatnej domácnosti a hospodárenie, prehlásenie pobytu mimo trvalý pobyt rodičov, považuje žalovaný za účelové“. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ako účastníčka konania bola pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi poučená o povinnostiach žiadateľa a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi ustanovených v § 28 zák. č. 417/2013 Z. z., medzi inými aj o povinnosti umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu. Zamestnanci prvostupňového orgánu verejnej správy sa počas sociálneho zisťovania zameraného na posúdenie nároku žalobkyne na pomoc v hmotnej núdzi správali profesionálne a žalobkyňu vyzvali na preukázanie jej osobných vecí, hygienických potrieb a oblečenia za účelom posúdenia, či skutočne vedie samostatnú domácnosť mimo domácnosti rodičov. Žalobkyňa záznam zo sociálneho šetrenia po oboznámení sa s jeho obsahom podpísala bez toho, že by kedykoľvek v priebehu administratívneho konania namietala, že nerozumie po slovensky. Uvedenú skutočnosť nenamietala ani v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. Záverom žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci, pričom obidve rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi normami Slovenskej republiky.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku v súlade s § 137 ods. 3 SSP na úradnej tabuli súdu vzhľadom na to, že pri jeho vyhlasovaní bola v pojednávacej miestnosti prítomná len sudkyňa.

7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Vzhľadom na to, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobcom je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 1 ods. a 2 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a) pomoci v hmotnej núdzi, b) osobitného príspevku a c) jednorazovej dávky. (2) Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. (2) Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. (3) Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.

14. Podľa § 3 ods. 1, 6 a 7 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú: a) jednotlivec, b) manžel a manželka, c) manžel, manželka a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, e) rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda a žijú s rodičmi v domácnosti, f) rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,

g) fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu, h) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou. (6) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "úrad") môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného. (7) Ak možno fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí.

15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

16. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

17. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. (2) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. (3) Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie.

18. Podľa § 18 ods. 1, 2, 5, 6, 8, 9, 10 a 11 zák. č. 417/2013 Z.z., (1) Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytujú v peňažnej, vecnej alebo v kombinovanej forme. Osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. (2) Pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v peňažnej forme a osobitný príspevok sa poskytujú v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. (5) Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa poskytujú najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. (6) Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 je nižšia ako 1 euro. (9) Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny. (10) Sumy pomoci v hmotnej núdzi splatné ku dňu smrti príjemcu sa vyplatia na základe potvrdenia úradu o oprávnení na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi a) inému plnoletému členovi domácnosti, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo b) osobitnému príjemcovi podľa § 23 ods. 1 písm. c). (11) Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sú financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

19. Podľa § 20 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

20. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

21. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

22. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní a) preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, b) na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu. (2) Príjemca je povinný a) úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, b) na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom, c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu. (3) Úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré a) sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu, b) môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni podľa § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z. z. odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 124,70 € mesačne od 01.03.2017 a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.

26. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z obsahu správnej žaloby súd zistil, že žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Vyjadrila nesúhlas s odňatím pomoci v hmotnej núdzi. Tvrdila, že riadne preukázala opodstatnenosť nároku na pomoc v hmotnej núdzi, pričom namietala spôsob sociálneho zisťovania realizovaného zamestnancami prvostupňového orgánu verejnej správy. Mala za to, že skutočnosť, že s rodičmi nezdieľa spoločnú domácnosť a nepodieľa sa na úhrade spoločných potrieb, riadne dokladovala potvrdením o prechodnom pobyte. Namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy uvedený listinný dôkaz nezohľadnil. Namietala tiež, že nerozumie po slovensky a prvostupňový orgán verejnej správy jej predložil na podpis Záznam zo sociálneho zisťovania, ktorému nerozumela. Vyslovila domnienku, že postup orgánu verejnej správny v administratívnom konaní bol ovplyvnený tým, že je Rómka.

27. Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku. V preskúmavanom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zák. č. 417/2013 Z.z. žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy 29.06.2016, ktorý po preskúmaní splnenia podmienok pre vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi rozhodol o predmetnej žiadosti rozhodnutím zo dňa 26.07.2016 tak, že priznal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne s účinnosťou od 01.06.2016. Nebolo sporné, že v čase skúmania splnenia podmienok pre priznanie tejto dávky, že žalobkyňa bývala u strýka Y. B., kde bola prihlásená na prechodný pobyt (byt č. XX). Z ustanovení zák. č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že príjemca pomoci v hmotnej núdzi musí spĺňať všetky podmienky stanovené zákonom na poberanie tejto pomoci v hmotnej núdzi počas celej doby poberania tejto pomoci. V prípade, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, cit. zákon v § 25 ods. 2 umožňuje, aby sa pomoc v hmotnej núdzi príjemcovi odňala, zvýšila, alebo znížila. Pre účely overenia splnenia podmienok na poberanie dávok v hmotnej núdzi cit. zákon v § 28 ods. 2 ukladá príjemcovi povinnosti a to preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok a umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu. O týchto povinnostiach v zmysle § 28 cit. zákona bola žalobkyňa preukázateľne poučená pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Tak, ako bolo už vyššie uvedené, z cit. ust. § 28 ods. 2 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. vyplýva príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi (žalobkyni) povinnosť umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu príjemcu (žalobkyne). Pokiaľ teda zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy vykonali za účelom overenia skutočností potrebných na posúdenie trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sociálne zisťovanie (šetrenie) na adrese žalobkyňou uvádzaného miesta jej prechodného pobytu (v byte č. XX, R. K. XXXX/ X, D. P. u strýka Y. B. s manželkou), postupovali v súlade so zákonom. Zo Záznamu o vykonanom šetrení zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že žalobkyňa sa v čase výkonu šetrenia nezdržiavala v byte č. XX, ale v byte svojich rodičov na adrese trvalého pobytu R. K. XXXX/X, D. P., byt č. XX (tvrdiac, že pomáha chorej matke so starostlivosťou o postihnutého syna). Ďalej z vykonaného šetrenia vyplýva, že počas sociálneho zisťovania žalobkyňa následne v byte č. XX na požiadanie zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy o predloženie, resp. označenie jej osobných vecí a oblečenia zmätene otvárala skrinky a zásuvky, pričom nevedela nájsť svoje osobné veci ani oblečenie. Z oznámenia Mestského úradu Rimavská Sobota prvostupňový orgán verejnej správy zároveň zistil, že žalobkyňa bola prihlásená na prechodný pobyt na adrese R. K. XXXX/X, byt č. XX, Rimavská Sobota od 22.06.2016, v ktorom byte je na trvalý pobyt prihlásených spolu 18 osôb. Na základe vykonaného šetrenia na adrese prechodného pobytu žalobkyne a vlastného zisťovania teda prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil správny a logický skutkový záver, že žalobkyňa nebýva v byte č. XX u svojho strýka Y. B., ale býva v byte svojich rodičov (byt č. XX). Z uvedeného potom prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil správny právny záver, že sú splnené podmienky podľa § 25 ods. 2 cit. zákona na odňatie pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni s účinnosťou od 01.03.2017, o čom vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.03.2017, ktoré odôvodnil tým, že žalobkyňa nedovŕšila 25 rokov veku a nepreukázala, že by neviedla spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi a rovnako nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 3 ods. 6 cit. zákona. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy overoval existenciu trvania podmienok na priznanie pomoci v hmotnej núdzi, resp. na trvanie poberania pomoci v hmotnej núdzi u žalobkyne tým, že dňa 30.03.2017 vykonal opakovane sociálne zisťovanie na adrese evidovaného prechodného pobytu žalobkyne (byt č. XX), pričom žalobkyňa bola opätovne zastihnutá v mieste svojho trvalého pobytu - t.j. v byte svojich rodičov - byt č. XX, kde podľa tvrdenia rodičov mala opäť pomáhať matke s ťažko zdravotne postihnutým synom. Po následnom presunutí sa do bytu č. XX žalobkyňa opätovne nevedela nájsť svoje oblečenie, konkrétne pyžamo, v ktorom mala spať. Z administratívneho spisu napokon vyplýva, že žalobkyňa následne predložila potvrdenie o zmene jej trvalého pobytu na adrese R. cesta XXXX/X, tentoraz v byte č. XX, a preto bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 24.04.2017 opätovne vykonané sociálne zisťovanie. Zo Záznamu o vykonaní tohto zisťovania vyplýva, že nebolo možné zistiť, ktorý z bytov vo vchode č. X má označenie č. XX, a preto zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy zaklopali na dvere bytu č. XX (byt rodičov žalobkyne), ktorí im neumožnili vstup do bytu s tvrdením, že tam žalobkyňa nie je a nachádza sa pred domom, kde vykonáva verejnoprospešné práce, čo však po následnom overení zamestnankyňami prvostupňového orgánu verejnej správy nezodpovedalo skutočnosti, resp. sa ukázalo ako tvrdenie nepravdivé. Následne potom, čo sa zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy opätovne vrátili do vchodu č. X, bolo zistené, že byt č. XX sa nachádza vedľa bytu rodičov žalobkyne (byt č. XX),

v byte č. XX bývali T. Q. s manželkou, krstní rodičia žalobkyne. Byt tvorili 3 izby: spálňa manželov Q., obývačka a jedna nezariadená izba. V čase návratu zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy do bytu č. XX sa žalobkyňa v byte nachádzala, avšak nevedela ukázať svoje osobné veci, ani pyžamo, v ktorom spala, v kúpeľni nemala žiadne hygienické potreby. Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že žalobkyňa sa v čase návštevy zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy nachádzala v byte rodičov (byt č. XX) a zatiaľ čo ju zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy hľadali pred bytovým domom (na základe tvrdenia jej rodičov), presunula sa do vedľajšieho bytu č. XX. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu žalovaný vyvodil podľa názoru správneho súdu správny a logický záver, že žalobkyňa nežije na adrese evidovaného prechodného pobytu, ale žije v domácnosti svojich rodičov a ani následná zmena trvalého pobytu nie je sama o sebe dôkazom toho, že na uvedenej adrese sa aj zdržiava. Z vykonaného dokazovania žalovaného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané vedenie samostatnej domácnosti a hospodárenie žalobkyne a správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že prehlásenie trvalého pobytu žalobkyne mimo trvalého pobytu rodičov je účelové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver žalovaného, že žalobkyňa je osoba do 25 rokov a naďalej patrí do domácnosti matky, resp. rodičov v zmysle § 3 zák. č. 417/2013 Z.z., pričom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 3 ods. 6 cit. zákona, ktoré by odôvodňovali jej vylúčenie z okruhu spoločne posudzovaných osôb (z domácnosti jej matky resp. rodičov) a jej posudzovanie ako jednotlivca s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Tento záver žalovaného podporuje aj samotné tvrdenie žalobkyne a jej rodičov, že žalobkyňa pomáha chorej matke so starostlivosťou o zdravotne postihnutého syna, pričom túto opateru vykonáva v byte svojich rodičov. O tom, že žalobkyňa nevedie samostatnú domácnosť (oddelenú od domácnosti jej matky resp. rodičov) svedčia aj zistenia vyplývajúce z výkonu sociálnych šetrení, keď ani v jednom prípade sa žalobkyňa v byte č. XX, resp. v byte č. XX nenachádzala a tak v byte č. XX, ako aj v byte č. XX nevedela nájsť svoje osobné veci, oblečenie, resp. hygienické potreby.

28. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pracovníci prvostupňového orgánu verejnej správy ju žiadali ukázať aj spodnú bielizeň, čo považovala za požiadavku rozpornú s dobrými mravmi, so zákonom a porušujúcu jej ľudské práva a právo na súkromie, túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z ust. § 28 ods. 2 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. vyplýva tak, ako už bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, že žalobkyňa ako príjemca pomoci v hmotnej núdzi bola povinná umožniť zamestnancom prvostupňového orgánu verejnej správy overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, resp. na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste jej deklarovaného pobytu. Splnenie uvedenej povinnosti okrem iného predpokladá, že príjemca (žalobkyňa) v mieste svojho deklarovaného resp. evidovaného pobytu musí umožniť zamestnancom orgánu verejnej správy preverenie týchto rozhodných skutočností, existencia ktorých odôvodňuje kontinuálne poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni. V prípade žalobkyne to bolo preverovanie zamerané na zistenie skutočností, či žalobkyňa skutočne vedie domácnosť samostatne ako jednotlivec, alebo patrí do inej domácnosti (domácnosti svojej matky resp. rodičov), a teda či sú naďalej splnené podmienky pre trvanie nároku na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Požiadavka uvedená v cit. ustanovení zák. č. 417/2013 Z.z. je odôvodnená o.i. aj požiadavkou zamestnancov prvostupňového orgánu verejnej správy na predloženie, resp. označenie veci osobnej potreby žalobkyne v mieste (v byte) jej deklarovaného, resp. evidovaného pobytu, pričom za veci osobnej potreby je nesporné možno označiť napr. oblečenie žalobkyne, t.j. vrchné i spodné oblečenie, vrátane pyžama, ako aj osobné hygienické potreby (napr. zubná kefka, hrebeň a pod.). Práve existencia takýchto vecí osobnej potreby patriacich žalobkyni a nachádzajúcich sa v mieste (v byte) jej deklarovaného, resp. evidovaného pobytu, je spôsobilá vierohodne preukázať, že príjemca na deklarovanej, resp. evidovanej adrese pobytu reálne býva, zdržiava sa tam, nocuje, prípadne vedie samostatne domácnosť. Pokiaľ teda zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy požadovali od žalobkyne, aby im ukázala svoje osobné veci (vrátane pyžama, resp. nočnej košele) za účelom preukázania skutočností, že v označenom byte býva a spáva, resp. vedie domácnosť samostatne, oddelene od svojich rodičov, postupovali v súlade so zákonom a takýto postup nie je možné označiť za nezákonný, resp. odporujúci dobrým mravom. Žalobkyňa nepreukázala a ani neoznačila žiadne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenie, že správanie zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy bolo neštandardné, dehonestujúce jej dôstojnosť, resp. ponižujúce. Takéto žalobkyňou označené správanie nevyplýva ani z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa bola o svojej povinnosti umožniť zamestnankyniam prvostupňového orgánu verejnej správy overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho označeného, resp. deklarovaného pobytu preukázateľne poučená. Na konanie podľa zák. č. 417/2013 Z.z. sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1 Správneho poriadku). Takýmito dôkazmi sú o.i. aj listiny a ohliadka, prípadne miestne šetrenie. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov a potvrdení zadovážených prvostupňovým orgánom verejnej správy síce vyplýva, že žalobkyňa bola prihlásená k prechodnému pobytu na adrese R. K. XXXX/X, D. P., byt č. XX u strýka Y. B. v čase výkonu sociálneho zisťovania v dňoch 07.03.2017 a 30.03.2017, resp. k trvalému pobytu na adrese R. K. XXXX/X, D. P., byt č. XX u T. Q. s manželkou v čase výkonu sociálneho zisťovania dňa 24.04.2017, avšak dokazovaním vykonaným prvostupňovým orgánom verejnej správy (miestne zisťovania, z výkonu ktorých boli vyhotovené záznamy o vykonanom sociálnom zisťovaní), bolo zistené, že sa na mieste evidovaného prechodného pobytu (v byte č. XX), resp. evidovaného trvalého pobytu (byt č. XX) nezdržiava. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí orgánu verejnej správy, pričom tento hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Z dokazovania vykonaného prvostupňovým orgánom verejnej správy vyplýva, že žalobkyňa v čase sociálnych zisťovaní bývala resp. zdržiavala sa v byte svojich rodičov (byt č. XX). Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že predloženie listinného dôkazu - potvrdenia o prechodnom (trvalom) pobyte samé o sebe nepostačuje ako dôkaz na osvedčenie tvrdenia žalobkyne, že na označenej resp. evidovanej adrese prechodného pobytu, resp. následne evidovanej adrese trvalého pobytu sa aj skutočne zdržiava a vedie domácnosť. Nie je preto dôvodná ani námietka žalobkyne, že pracovníci prvostupňového orgánu verejnej správy nezohľadnili ňou predložený dôkaz o prechodnom pobyte. Orgány verejnej správy vyhodnotili žalobkyňou predložený dôkaz o prechodnom pobyte v kontexte vykonaného dokazovania so záverom, že takýto dôkaz sám o sebe nepostačuje na preukázanie vyššie uvedených skutočností, resp. so záverom, že zmena pobytu nie je rozhodujúcou skutočnosťou a dôkazom o tom, že sa žalobkyňa na uvedenej adrese aj zdržiava, pričom zo skutočností uvedených v záznamoch zo sociálnych zisťovaní mal žalovaný preukázané, že žalobkyňa sa na adrese prechodného pobytu nezdržiavala, ale žila v domácnosti rodičov a v konaní nebolo preukázané vedenie samostatnej domácnosti a hospodárenie žalobkyne, v dôsledku čoho žalovaný správne považoval prehlásenie trvalého pobytu žalobkyne mimo trvalý pobyt jej rodičov za účelové. Takéto vyhodnotenie dôkazov považuje správny súd za zodpovedajúce obsahu administratívneho spisu, vykonaného dokazovania i zásadám logického uvažovania.

29. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala nevhodné správanie zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy vykonávajúcich sociálne šetrenie. Z obsahu listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise takto označené správanie zamestnankýň prvostupňového orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobkyňa toto tvrdenie nijako nekonkretizovala a neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to ani v žalobe, ani počas preskúmavacieho konania, pričom na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci bola naň riadne a včas predvolaná. Z administratívneho spisu zároveň nevyplýva ani skutočnosť, že by bola v administratívnom konaní namietala, resp. uvádzala, že nerozumie po slovensky, resp. že nerozumie listinám (záznamom o sociálnom šetrení), ktoré jej boli predložené na podpis. Tieto záznamy podpísala bez výhrad. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že celá písomná dokumentácia, vrátane žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a všetkých listinných dôkazov predložených žalobkyňou je vedená v slovenskom jazyku, pričom žalobkyňa v administratívnom konaní so zamestnankyňami prvostupňového orgánu verejnej správy komunikovala v slovenskom jazyku, a preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako účelovú. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobkyňa v žalobe síce uviedla, že nerozumie slovensky, avšak nepožiadala o tlmočníka, pričom zároveň žaloba i všetky žalobkyňou predložené listiny boli vyhotovené v slovenskom jazyku. Vzhľadom na to, že správny súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa však žalobkyňa napriek riadnemu a v zákonnej lehote doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavila a správny súd mohol rozhodnúť vo veci na základe písomných listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise i súdnom spise, ktoré boli všetky vyhotovené v slovenskom jazyku, žalobkyni nepridelil tlmočníka. Takýmto postupom neboli porušené práva žalobkyne. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z administratívneho spisu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti osvedčujúce domnienku žalobkyne vyslovenú v žalobe, že postup orgánu verejnej správy bol ovplyvnený skutočnosťou, že žalobkyňa je Rómka.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobkyni odňatá pomoc v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.03.2017 s poukazom na § 25 ods. 2 veta prvá zák. č. 417/2013 Z.z. s odôvodnením, že sa u žalobkyni zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože žalobkyňa nevedie domácnosť ako jednotlivec

(§ 3 ods. 1 písm. a/ cit. zákona), ale ako dieťa do 25 rokov naďalej patrí do domácnosti rodičov (§ 3 ods. 1 písm. e/ cit. zákona), dospel k záveru, že z dôvodov uvedených žalobkyňou v žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Správny súd nezistil dôvody nezákonnosti ani po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu stanovenom v § 203 ods. 2 SSP (podľa ktorého správny súd pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi). Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde Banská Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.