Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Obec Horná Mičiná, so sídlom Horná Mičiná 79, IČO: 00 313 459, proti žalovanému: Bc. O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Komenského 10/C, o zaplatenie 308,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/405/2015-73 zo dňa 27. 10. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/405/2015-73 zo dňa 27. 10. 2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e (výrok prvý a tretí).

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 308,30 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 02. 12. 2014 až do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako bývalému starostovi Obce Horná Mičiná, ktorý ako starosta objednal darčekové lístky v počte 30 ks v hodnote 308,30 € od obchodnej spoločnosti VAŠA Slovensko, s. r. o.,. Z prostriedkov sociálneho fondu tvoreného žalobcom na základe faktúry boli darčekové lístky uhradené. Žalovaný osobne prevzal 30 ks darčekových lístkov. Spomínané darčekové lístky zakúpil žalovaný ako starosta z prostriedkov sociálneho fondu tvoreného žalobcom. Po zániku jeho funkcie starostu stravné lístky neodovzdal žalobcovi, ani zamestnancom. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že počas odovzdania funkcie novému starostovi dňa 01. 12. 2014 sa tieto darčekové lístky nachádzali na Obecnom úrade Horná Mičiná a nový starosta ich mal v priebehu decembra 2014 rozdeliť podľa vlastného uváženia dvom zamestnancom, darčekové lístky odovzdal preberacím protokolom.

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 415, § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej , podľa § 2 ods. 1 , § 3 ods. 1 písm. a) a b), § 6 ods. 1, 3, § 7 ods. 1, 4 zák. č. 152/1994 Z. z., § 1 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalovaný bol starostom obce žalobcu do 01. 12. 2014. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako bývalý starosta objednal darčekové lístky v počte 30 ks v hodnote 308,30 Eur od obchodnej spoločnosti VAŠA Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava ktoré boli uhradené z finančných prostriedkov žalobcu. Zároveň mal za preukázané, že tieto darčekové lístky na základe faktúry č. 145010764 zo dňa 26. 11. 2014 aj žalovaný v skutočnosti prevzal. Tieto skutočnosti v konaní žalovaný nerozporoval. V konaní nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by žalovaný tieto darčekové lístky odovzdal jednak zamestnancom obecného úradu teda osobám, ktorým mali byť pôvodne určené a tak isto v konaní nebolo preukázané, že by tieto darčekové lístky odovzdal novo nastupujúcemu starostovi.

5. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, okresný súd poukázal na ustanovenie § 2 ods.1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, z ktorého jednoznačne vyplýva, že práve zamestnávateľ tvorí tento fond v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu a ďalšieho prídelu, pričom je pravdou, že tento ročný prídel do fondu je tvorený súhrnom hrubých miezd alebo platov zamestnancov. Z uvedeného právneho predpisu však vyplýva, že jediný kto s takýmito finančnými prostriedkami tvoriacimi sociálny fond disponuje je zamestnávateľ, ktorý v rámci pravidiel ustanovených týmto zákonom tento fond tvorí, spravuje a následne v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevky tak, ako je to ustanovené v § 7 ods.1 zákona č. 152/1994 Z. z. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie takéhoto žalobného návrhu.

6. V danom prípade zo strany žalobcu bolo preukázané porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ktorý objednal z titulu funkcie starostu žalobcu darčekové lístky v počte 30 ks v menovitej hodnote 10,-- Eur za kus, ktoré boli uhradené z prostriedkov či už majetku žalobcu alebo z prostriedkov sociálneho fondu. Tieto darčekové poukážky žalovaný v skutočnosti aj prevzal. Z uvedeného potom vyplýva, že po skončení funkcie starostu u žalobcu vyplynula povinnosť žalovaného buď v rámci ešte funkčného obdobia tieto lístky odovzdať zamestnancom obecného úradu, ktorým mali byť určené, resp. preukázať akým spôsobom bolo s takýmito darčekovými lístkami naložené, resp. v čase ukončenia výkonu funkcie starostu mal tieto odovzdať novo nastupujúcemu starostovi, čo sa však nestalo, pretože v konaní táto skutočnosť nijakým spôsobom preukázaná nebola.

7. Žalobca preukázal ujmu v majetkovej sfére, ktorú je možnú vyjadriť v peniazoch a to úbytkom finančných prostriedkov, ktoré spočívali v tom, že z finančných prostriedkov majetku žalobcu boli zakúpené darčekové lístky, ktoré však neboli použité v súlade s ich účelom a ani neboli odovzdané pri skončení výkonu funkcie starostu zo strany žalovaného novo nastupujúcemu starostovi.

8. Príčinou vzniku škody u žalobcu bolo priame a bezprostredné konanie žalovaného v tom zmysle, že porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného bola vyvolaná priama príčina spočívajúca v škode v rozsahu uplatnenej žalovanej sumy. Bez porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného by ku škode nedošlo, a teda v danom prípade je možné konštatovať priamu príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody u žalobcu. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ, žalovaný sa dostal do omeškania dňom 02. 12. 2014, t. j. dňom nasledujúcim kedy žalovaný skončil vo funkcii starostu žalobcu. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania od 26. 11. 2014 okresný súd návrh zamietol ako nedôvodný.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

10. Žalovaný v súlade s § 355 ods. 1 v lehote v súlade s § 362 podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnej právneho posúdenia veci.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s konkrétnym údajným konaním žalovaného. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorou poukazoval na právnu úpravu tvorby a čerpania prostriedkov sociálneho fondu, ktorý v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde vytvára zamestnávateľ, nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie zákona o sociálnom fonde ako aj zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, najmä jeho ust. § 5 ods. 1 písm. f), podľa ktorého príjmy z prostriedkov sociálneho fondu patria medzi zdaniteľné príjmy zamestnancov. Uviedol, že tým, že žalobca vytvoril sociálny fond, stratil oprávnenie disponovať s jeho prostriedkami podľa ľubovôle, nakoľko mohli byť čerpané len účelovo, pričom s poukazom na § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov prostriedky zo sociálneho fondu sa majú považovať za potenciálne príjmy zamestnancov. V žiadnom prípade však prostriedky vytvoreného sociálneho fondu nemôžu byť už naďalej považované za majetok zamestnávateľa. V prípade, že by skutočne došlo k neoprávnenému čerpaniu prostriedkov vytvoreného sociálneho fondu, jedinými poškodenými by mohli byť zamestnanci. Súd tiež nerozlišoval dôsledne medzi samotným nákupom poukážok a medzi následnou manipuláciou s nimi. Žalovaný zabezpečil zakúpenie 30 ks darčekových lístkov - poukážok z prostriedkov sociálneho fondu vytvoreného obcou ako zamestnávateľom. Týmto konaním sa však nedopustil žiadneho protiprávneho konania. V jeho kompetencii bolo robiť za obec aj právne úkony súvisiace s čerpaním sociálneho fondu a predmetné poukážky boli zakúpené za účelom rozdelenia medzi zamestnancov. Žalobca nepreukázal ako a kedy konkrétne si mal žalovaný darčekové lístky údajne prisvojiť, avšak bez ohľadu na spornosť v otázke resp. rozsahu odovzdávaných vecí, aj keby sa následne na obecnom úrade lístky nenašli, ich stratou nemohla vzniknúť škoda žalobcovi, ale jedine konkrétnym zamestnancom, ktorým by mali byť tieto poukážky pridelené, pretože práve zamestnancom vzniká nárok na plnenie zo sociálneho fondu. Čerpanie prostriedkov (t. j. nákup poukážok) bol v súlade so zákonom. Následná dispozícia, resp. žalobcom tvrdené zmiznutie poukážok je úplne inou skutočnosťou, s čím sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal v bode 30. odôvodnenia. V konaní nebolo vôbec zisťované zavinenie žalovaného vo vzťahu ku konaniu, ktoré žalobca tvrdil ako konanie žalovaného, ktoré malo byť v príčinnej súvislosti s údajnou vzniknutou škodou. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, žalobcovi by teoreticky mohla vzniknúť škoda, ale iba v tom prípade, ak by následne doplnil sociálny fond na pôvodnú výšku (pred nákupom poukážok), resp. by zamestnancom poskytol nejaké náhradné plnenie (v hodnote 308,30 €), a teda v dôsledku toho by sa majetok žalobcu o túto hodnotu znížil. Uvedené však žalobca ani netvrdil. Súd tiež nebral do úvahy, že následné disponovanie s už zakúpenými a na obec doručenými poukážkami a ich rozdeľovanie medzi jednotlivých zamestnancov, je úplne iná situácia - ide o prerozdeľovanie plnení. Žalovaný ako starosta si splnil povinnosť tým, že sociálny fond vytvoril v zákonnej výške. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd v celom rozsahu návrh zamietne, resp. vráti vec súdu prvej inštancie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Zdôraznil, že zotrváva na tom, že nebolo preukázané, že práve žalobcovi vznikla škoda v danej výške a že by za ňu zodpovedal žalovaný. Žalobca ako zamestnávateľ tým, že odviedol určitý objem do sociálneho fondu, ich tým oddelil od iného svojho majetku, s ktorým by mohol voľne a za akýmkoľvek účelom disponovať. Poškodení mohli byť jedine potenciálni príjemcovia poukážok. Žalobca ani netvrdil, že by doplnil sociálny fond o ďalšiu sumu z ďalších vlastných prostriedkov, alebo by zamestnancom poskytol plnenie.

14. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

15. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

20. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

22. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Zistený skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorá v hypotéze má také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Správnu právnu normu, správne interpretoval. 24. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 308 Eur s prísl, ktorú žiadal žalobca uhradiť titulom náhrady škody.

25. V súlade s § 420 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Predpokladmi zodpovednosti je :

a) porušenie právnej povinnosti,

b) vznik škody,

c) vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou. Dôkaznú povinnosť na preukázanie týchto predpokladov má žalobca.

Ustanovenie § 420 vo svojej hypotéze predpokladá zavinenie škodcu, a teda dôkazná povinnosť na preukázaní, že škodca nezavinil škodu je na škodcovi (žalovanom).

Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala či opomenula konať, a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej zakladá zákon všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu) ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode.

26. Súd prvej inštancie správne skúmal existenciu predpokladov vzniku škody a uzavrel, že žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ktorý po skončení funkcie starostu u žalobcu si nesplnil povinnosť, buď v rámci ešte funkčného obdobia stravné lístky zakúpené zo sociálneho fondu vytvoreného žalobcom odovzdať zamestnancom obecného úradu, ktorým mali byť určené, resp. v čase ukončenia výkonu funkcie starostu mal tieto odovzdať novo nastupujúcemu starostovi, čo sa však nestalo, v konaní táto skutočnosť nijakým spôsobom preukázaná nebola.

27. Žalobca preukázal ujmu v majetkovej sfére žalobcu, ktorú je možnú vyjadriť v peniazoch a to úbytkom hodnoty zakúpených darčekových lístkov, ktoré boli zakúpené z finančných prostriedkov majetku žalobcu, a ktoré neboli použité v súlade s ich účelom a ani neboli odovzdané pri skončení výkonu funkcie žalovaného novo nastupujúcemu starostovi. Námietka žalovaného v odvolaní, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, lebo odvedením prostriedkov do sociálneho fondu, ich tým oddelil od iného svojho majetku, s ktorým už nemohol za akýmkoľvek účelom disponovať, a že poškodenými neodovzdaním poukážok mohli byť jedine potencionálny príjemcovia poukážok je nedôvodná. Predovšetkým nebolo ešte rozhodnuté, ktorým zamestnancom a v akej hodnote budú poukážky zakúpené z prostriedkov sociálneho fondu poskytnuté, neboli im poskytnuté, potencionálnym príjemcom poukážok nemohla vzniknúť škoda, pretože uvedená hodnota nebola nikdy v ich majetku (v tejto súvislosti poukazovanie žalovaného na nesprávnu aplikáciu zákona č. 595/2003 Z.z.., t.j, že príjem zamestnancov z prostriedkov sociálneho fondu patrí medzi zdaniteľné príjmy zamestnancov, nie je dôvodné, zamestnanci nemali žiadny príjem). Žalobcovi vznikla škoda. Zamestnávateľ tvorí sociálny fond, zo svojich prostriedkov a za účelom realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok. Zamestnávateľ disponuje prostriedkami fondu. Určením účelu použitia týchto prostriedkov nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Keď zamestnávateľ zakúpil z týchto prostriedkov darčekové lístky, došlo len k zmene v tom, že už v sociálnom fonde neboli peniaze, ale darčekové lístky v ekvivalentnej hodnote, ktoré však žalovaný nepoužil v súlade s ich účelom a žalovaný ich ani po ukončení svojej funkcie žalobcovi neodovzdal. Skutočnosť, či žalovaný lístky stratil, alebo si ich bez právneho dôvodu ponechal, v tomto konaní je irelevantná.

28. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil, že príčinou vzniku škody u žalobcu bolo priame a bezprostredné konanie žalovaného v tom zmysle, že porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného bola vyvolaná priama príčina spočívajúca v škode v rozsahu uplatnenej žalovanej sumy. Bez porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného by ku škode nedošlo, a teda v danom prípade je možné konštatovať priamu príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody u žalobcu.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že nebolo preukázané jeho zavinenie, odvolací súd udáva, že žalobca preukázal všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného. Ustanovenie § 420 vo svojej hypotéze predpokladá zavinenie škodcu, to znamená, že dôkazná povinnosť na preukázaní, že žalovaní nezavinil škodu bola na žalovanom, nie na žalobcovi. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ohľadne nezavinenia škody žalovaným. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že škodu nezavinil ( za škodu nezodpovedá ), bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vzhľadom na vyššie uvedené potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorom okresný súd rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu preto proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie .

32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .