Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-83-2017.pdf
PDF · 154.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, v trestnej veci obžalovaného U.. B. Z. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.02.2018 takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
súd obžalovaného:
U.. B. Z., E.. XX.XX.XXXX K. P., J. I. Q. O.. W.. D. XXX/X, P., Z. I. A. XXXX/XX, I.,
o s l o b o d z u j e,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 1Pv 279/16/1103 zo dňa 08.08.2017, pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že
od septembra 2015 doposiaľ neustále prenasleduje svoju bývalú priateľku U.. M. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X. Q..Č.. XX, I., a to tým spôsobom, že ju proti jej vôli kontaktuje prostredníctvom svojho mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, kde ju niekoľkokrát denne prezváňa a neustále jej posiela sms správy, a to aj počas nočných hodín, pričom len v období od 02.03.2016 do 26.06.2016 jej zaslal celkovo 1222 sms správ, t.j. v priemere 10 správ denne, ďalej pravidelne vyhľadáva jej osobnú blízkosť a sleduje ju, či už v mieste jej trvalého bydliska alebo pred škôlkou, ktorú navštevuje ich maloletý syn Hugo, hoci v uvedené dni nemá určený styk s dieťaťom, pričom sa k nej aj pred synom správa vulgárne a agresívne, neustále jej nadáva, vyhráža sa jej ublížením na zdraví alebo inou ujmou, že príde o syna, že sa o to postará, že ona je psychicky labilná osoba, nesvojprávna, aby sa dala vyšetriť, vyvoláva sociálnemu kurátorovi, že ich syn Hugo je s ňou ohrozený na živote a zdraví, pri osobnom kontakte si ju stále nahráva, pričom z neprimeraného a neustáleho nátlaku zo strany obvineného má reálnu obavu o zhoršenie svojho zdravotného stavu a tento intenzívny kontakt v nej vzbudzuje pocit úzkosti a panického strachu, čo ju obťažuje jednak v práci, ako aj v súkromí, obmedzuje ju v obvyklom spôsobe života,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného U.. B. Z. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej, svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Obžalovaný U.. B. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v septembri 2015, kedy po návrate z Lučenca so synom mal rozhovor s matkou ohľadom ďalšej starostlivosti o syna, nakoľko sa ich vzťah skončil z jej iniciatívy a dohodli si striedavú starostlivosť. V ten večer ešte vznikol konflikt, zasahovala a pracovala s jeho notebookom, trval na jej odpovedi na jeho otázku. Popierala prácu a konflikt vyústil do jej účelového a teatrálneho zavolania polície. Pred septembrom 2015 bývali v ich spoločnej domácnosti aj so synom. Následne ukončil vzťah spolužitia s partnerkou - poškodenou. Vtedy bola poškodenou privolaná hliadka a bol vykázaný z bytu, pričom byt patrí poškodenej s tým, že poškodená tvrdila, že sa obžalovaný správal agresívne, svietil jej baterkou, avšak jej tvrdenia sa nezakladali na pravde. Ani hliadke sa nezdal byť agresívny. Poškodená mu ešte v tú noc ponechala kľúče od bytu, aby sa mohol vrátiť do bytu, nakoľko tam bol jeho syn a mal tam osobné veci. Vykázanie z bytu bolo trvalé, poškodená mu dobrovoľne nechala kľúče od bytu. Nasledujúce dni obžalovaný vyzdvihol syna v škôlke s tým, že sa vrátil do bytu s jej vedomím. Večer trávili spolu t.j. uvaril synovi jedlo - večerné, spoločne sa navečerali, komunikovali spolu, a následne uspal syna. Takýmto spôsobom jej byt navštevoval. Poškodená nepravdivo uvádza, že údajne zo strachu odišla k rodičom, avšak bolo to po vzájomnej dohode. Od roku 2015 sa intímne nestýkal s poškodenou. Od 21.09.2015 mal pripravený byt aj pre syna, odvtedy začal syn prebývať aj u obžalovaného na základe dohody o striedavej starostlivosti. Bolo to potvrdené aj v SMS-ke. Bola to dohoda medzi obžalovaným a poškodenou. Počas tohto obdobia prebiehala medzi nimi intenzívna komunikácia, ktorá sa týkala väčšinou syna a vecí s ním súvisiacich. SMS - si poslali vzájomne aj vo večerných hodinách. Trval na tom, že komunikovali vzájomne a spoločne a bolo to ohľadom ich syna. Konflikty a nedorozumenia vznikali ohľadom styku maloletého, čo znásobovalo počet SMS. Jednou z konfliktných situácií bol aj 21.09.2015, kedy sa dozvedel, že matka opätovne dala do škôlky chorého syna aj s liekom Romyal (proti kašľu). Obžalovaný syna v doobedňajších hodinách vyzdvihol a šiel s ním k lekárovi. O chorobe syna sa dozvedel tak, že v nedeľu večer navštívil poškodenú bol u nej do nočných hodín, bavili sa o tom, že by mala ísť s malým k lekárovi, lebo kašľal, večer si vymenili pár SMS-iek s tým, že mu poškodená uviedla, že nasledujúci deň je „jeho“ deň a môže ísť so synom k lekárovi on. Na druhý deň sa pokúšal dovolať poškodenej, avšak bola nedostupná a následne, keď mu volala späť mu oznámila, že syn je v škôlke nakoľko mala pracovné stretnutie. Následne doobeda išiel do škôlky a syna vybral a išiel s ním k lekárovi. So synom ostal doma na celodennom ošetrení. Zo začiatku každý deň chodil do bytu poškodenej, poškodená s tým nemala žiaden problém. Po ich rozchode mávali spoločný program, stretávali sa, napr. boli na výlete 15.09.2015, ich vzťah bol turbulentný, rozchádzali sa a schádzali. Bolo to aj v predošlých rokoch. Vzhľadom k tomu, že ich spoločný syn bol často chorý a aj teraz má inú diagnózu, často s poškodenou komunikovali, spolu chodili aj k lekárom a aj liečiteľom. V čase ich rozchodu mala poškodená už známosť. Po rozchode s poškodenou sa denno-denne stretávali, boli aj v telefonickom kontakte, bolo to v záujme ich syna. Dňa 16.10.2015 matka požiadala súd o zverenie výchovy do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživy. Bolo vydané predbežné opatrenie Okresným súdom Bratislava III a súd zveril dieťa do výchovy matky - poškodenej, a určil výživné s tým, že nebol upravený styk obvineného s maloletým. Sám obžalovaný podal návrh na predbežné opatrenie, žiadal o striedavú starostlivosť s tým, že všetky jeho návrhy boli zamietnuté. Po tomto období sa stretával s nejakými problémami so synom, poškodená mu dieťa vždy odovzdávala. S poškodenou komunikoval mailom a cez SMS správy s tým, že vždy jej napísal nejaký návrh, kedy chce byť so synom a poškodená na to reagovala. Komunikácia v tomto čase bola dvojaká, keď osobne spolu jednali, normálne sa medzi sebou bavili, riešili problémy ich syna, čo sa týkalo stravy a zdravia. V písomnom styku mali medzi sebou konflikty, napr. mu napísala, že ho nepustí do bytu, ale napríklad o dva dni v byte už bol. Po tom čase, keď bolo vydané predbežné opatrenie, styk so synom mal zhruba taký istý ako predtým, možno bolo menej o jeden deň, kedy sa s ním stretával. V čase, keď syn mal byť s matkou - poškodenou, medzi nimi prebiehala písomná a telefonická komunikácia.
Osobne za ňou nešiel, nikdy ju osobne nekontaktoval, nešiel za ňou do práce, vyslovene komunikovali len telefonicky, SMS, resp. mailom. Poškodenú nesledoval, nekontaktoval ju. Do práce za poškodenou nechodil. Do 22.12.2015 nevznikol medzi nimi konflikt pri odovzdávaní dieťaťa. Dňa 22.12.2015 vznikol medzi obžalovaným a poškodenou konflikt, čo sa týka styku ich dieťaťa, večer sa obžalovaný dostavil so synom pred byt poškodenej, na chodbe pred bytom držal syna v náručí, kedy došlo medzi nimi ku konfliktu, začala mu nadávať že je „hajzel“ a začala kričať. Obžalovaný chcel vedieť od nej len odpoveď, kedy si môže syna vyzdvihnúť počas Vianoc. V tom čase poškodená zavolala políciu a uviedla hliadke, že jej chce zobrať syna. On tiež volal hliadku na číslo 158, aby každý z nich vysvetlili polícii, že sa matka konfliktne správa a že prišiel ohľadne styku a že vlastne prišiel kvôli jednej hodine, čo mu umožnila styk s dieťaťom. Keď prišla hliadka, poškodená aj obžalovaný sa rozprávali, každý s iným policajtom, v tom čase aj napriek tomu, že tam zavolali hliadku, mu poškodená v ten deň dala syna do 19.00 hod.. V tom čase, keď odovzdal syna o 20.00 hod. matke, nedohodli sa počas vianočných sviatkov na styku. V čase počas Vianočných sviatkov kontaktoval matku telefonicky, osobne vôbec. Medzi nimi prebiehala vzájomná SMS komunikácia, telefonáty boli obmedzené, taktiež aj emailová komunikácia. Osobne sa nestretávali, jedine pri odovzdávaní syna a pri vyšetreniach u lekára. V novembri alebo decembri 2015 pri styku s matkou - poškodenou, začal používať mobilný telefón, pričom si nahrával rozhovor s poškodenou. Bolo to z dôvodu ochrany jeho osoby. Nikdy nebol agresívny voči poškodenej pri styku s ňou. Pri odovzdávaní dieťaťa pri osobnom styku, bola ich komunikácia dobrá. V čase, keď dieťa bolo u poškodenej, nevyhľadával s ňou žiaden kontakt, ani sa s ňou nestretával. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal. Mohla sa stať situácia, že náhodne, keď stretol poškodenú, bolo to asi raz alebo dvakrát, pristavil sa pri synovi a syna sa opýtal ako sa má. V súčasnosti komunikujú SMS správami, týka sa to len ich spoločného syna, tie SMS-ky sa obmedzili na 1 až 2 SMS-ky.
Na otázku okresného prokurátora, ako vysvetlí obžalovaný, že dňa 10.11.2017 poškodená znovu na neho podala trestné oznámenie, že neustále vyhľadáva jej blízkosť, obžalovaný uviedol, že si myslí, že je to kvôli tomu, že prebieha pojednávanie o zverenie dieťaťa do výchovy a poškodená sa ho snaží očierniť pred civilným súdom. Obžalovaný ďalej uvádza, že od jari 2016 má nový vzťah s rodinne založenou ženou, s ktorou žije v harmonickom vzťahu a táto by mu neakceptovala kontakt s bývalou priateľkou. Poškodenú nekontaktuje osobne vôbec, iba čo sa týka syna G.M..
Svedkyňa - poškodená U.. M. D., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v rozhodnom období mala pocit, že ju obžalovaný sleduje, napr. 01.10.2015 mala dohodnuté stretnutie u architektky v meste, keď išla z bytu, tak obžalovaný bol pred ich bytom pred dverami, zdôvodnil to tým, že bol u pani G. pre sako, ona býva o poschodie vyššie. Pýtal sa kam ide. Pred bytovkou ich čakal taxík. Tam vykrikoval, aby ich syn išiel s taxíkom, kde nie je autosedačka zodpovedajúca synovmu veku. Taxikár ju upozornil, že ide za nimi celý čas auto obžalovaného Suzuki. Myslela si, že ide do práce, keďže v tom čase pracoval. Taxikár poškodenú upozornil, že ju sleduje aj cestou naspäť. Potom jej taxikár povedal, že ju vysadí pri americkej ambasáde. Obžalovaný, keď poškodená vystúpila z auta zaparkoval auto a išiel za ňou aj za synom cez celé Hviezdoslavovo námestie. V tom čase nemal mať obžalovaný syna, nebol to deň, keď ho mal mať v striedavej starostlivosti. SMS správy, ktoré jej posielal obžalovaný, boli ohľadom ich spoločného syna G., v niektorých jej nadával že je psychopat, že sa má dať liečiť. V septembri 2015 obžalovaný chodil ku nej do bytu, kým sa definitívne odsťahoval. Prenasledovanie jej osoby začalo v októbri 2015. Keď jej syna odovzdal, sedel v aute pred bytovkou a to niekoľko hodín, pričom vedel, že mám ísť v tom čase von, syn mal byť v vtedy s pestúnkou. Auto obžalovaného bolo zaparkované tak, aby videl či niekto pôjde z výťahu. Čo sa dialo nevedela, nakoľko odišla okolo 19.30 hod. Stala sa situácia, keď obžalovaný mal syna cez noc doma u seba, na druhý deň mal ísť syn na vyšetrenie, pričom poškodená napísala lekárovi, že ide tam sama, avšak obžalovaný čakal so synom pred bytovkou. Poškodená so svojím autom sama odišla na vyšetrenie syna, pričom v čakárni obžalovanú urážal a uviedol „či si v noci dobre zakefovala“. Taktiež sa stala situácia, keď obžalovaný nemal mať styk s dieťaťom a poškodená mala návštevu zo Žiliny, prišla jej SMS-ka že prečo nemôže byť so synom, keďže návšteva dávno odišla, pričom predtým videla obžalovaného za oknami sesternice, odkiaľ pozoroval byt poškodenej. Obžalovaný volal do práce, čo jej oznámili jej kolegyne, pričom sa pýtal, či je u klienta. Obžalovaný si zisťoval, kedy a kde v akom čase chodí cvičiť na recepcii fitnes centra Golem v OD Centrály. Taktiež sa stávalo, že pri odovzdávaní dieťaťa, keď chceli odísť do výťahu, obžalovaný dal nohu medzi výťahové dvere s tým, aby sa nevedela dostať do bytu, pričom syn mu povedal, že nechaj nás odísť. Obžalovaný odišiel až vtedy, keď počul, že ide druhý výťah. Taktiež sa stalo, že keď mal prísť pre syna, že si zabudol, stále sa dotazoval, kedy bude mať syna, pričom bola dohoda o starostlivosti syna. V čase, keď sa obžalovaný odsťahoval zo spoločného bytu, tak v septembri 2015 po pracovnej dobe prišiel do jej bytu za
synom. Ešte 01.10.2015 po oslave bol v jej byte a od toho 02.10.2015 začalo neustále prenasledovanie jej osoby. Potom v októbri 2015 aj vo večerných hodinách prichádzali SMS správy od obžalovaného. Obsahom správ bola jednak starostlivosť o ich syna a styk so synom, a keď sa obžalovaný dozvedel, že má partnera, tak to bývali aj ataky na partnera. Po ich rozchode od októbra 2015 žiadne spoločné chvíle s obžalovaným netrávili. Čo sa týka, že obžalovaný vyhľadával jej osobnú blízkosť, bol to ten čas čo bližšie spomenula. Stávali sa situácie, že napríklad, keď bola s rodinou na výlete či už v Rakúsku, alebo na Slovensku, prišla jej večer SMS správa, čo robili napríklad, pri vode, pričom obžalovaný nemal odkiaľ vedieť, že bola na výlete. Stala sa situácia, že počas jej PN-ky dala splnomocnenie jej partnerovi na vyzdvihnutie syna zo škôlky, pričom počas dňa jej prišla správa od obžalovaného, že vie sa pohybovať po meste, ale pre syna nevie ísť. Stala sa situácia, že 23.11.2016, keď išla o 17.00 hod. z práce, mala mať nemčinu, šoférovala a zrazu za ňou bolo ďalšie motorové vozidlo, pričom to bolo neznáme motorové vozidlo, pričom ako vodiča spoznala obžalovaného, ktorý ju začal prenasledovať, že náhodne chodila po uličkách a toto vozidlo išlo stále za ňou, pričom keď zastala na červenú, obžalovaný jej klopkal na okno, že kde je ich syn. Z tohto dôvodu prestala chodiť na nemčinu, nakoľko sa obávala, že ho tam znovu stretne. Obžalovaný to dôvodil tým, že bol v tom čase za sociálnym pracovníkom pánom P., avšak v zápise je uvedené, bol síce za ním ale v doobedných hodinách. Taktiež bol doplnený záznam že v ten istý deň obžalovaný o 17.00 hod. volal s Labudom, že poškodená sleduje obžalovaného s motorovým vozidlom. Obžalovaný si zisťuje informácie, kde sa nachádza a dôvodí to tým, že chce vedieť kde je syn G.. Pri odovzdávaní dieťaťa, keď bola len sama jej obžalovaný vulgárne nadával, že je „piča pojebaná, že je psychopat“. Viackrát sa stalo, že ich syn plakal, pričom ho obžalovaný bral z rúk a hovoril mu, že „maminka ťa aj tak nechce“. Taktiež sa stala situácia, že obžalovaný vedel, kedy má ich spoločný syn plávanie a bolo to v období, keď nemal mať styk s dieťaťom a videla ho ako bol pred plavárňou v motorovom vozidle. Obžalovaný to dôvodil tým, že v tej mestskej časti má byt, ale on tam nebýval. Stala sa situácia, že v čase keď bývalý partner mal vo svojej opatere ich syna, syn jej uviedol, že boli s tatinom v práci a keď sa ho opýtala prečo neboli dnu, tak sa mal syn vyjadriť, že by obaja dostali po zadku. Čo sa týka vyhrážania sa, že príde o syna a že sa o to obžalovaný postará, bolo to pri osobnom styku v roku 2015-2016. V roku 2016 mu poslala doporučený list, aby si ju pri odovzdávaní syna nenahrával, že si to nepraje. Myslí si, že na 90% si ju obžalovaný pri odovzdávaní ich syna nahrával a to bolo v roku 2017. Taktiež sa stala situácia v júni 2017, keď sedela v aute na parkovisku s jej terajším partnerom, kedy ju upozornil jej partner, že si ich natáča obžalovaný s mobilom. Obžalovaný od 01.01.2017 nepracuje na MS SR a toto, kedy ju nahrával na mobil sa stalo niekedy v júli 2017. Taktiež uviedla, že obžalovaný sa stále dožaduje, aby mohol chodiť s ňou na vyšetrenia so synom. Doposiaľ má strach z obžalovaného, nakoľko keď má ísť spoločne s ňou na vyšetrenie s ich synom, vždy ju tam osobne uráža, vulgárne jej tam nadáva a z tohto je nervózna a bojím sa. Vzhľadom k tomu, že má strach z obžalovaného poslala mu SMS, že mu nahrá cviky, ktoré sú potrebné cvičiť so synom, avšak obžalovaný sa aj tak dostavil na toto rehabilitačné cvičenie, kde došlo medzi nimi ku konfliktu, a že ak má ona nejaký problém, má odísť z miestnosti. Na prelome rokov 2015-2016 kontrolovala parkovisko, či sa tam nenachádza motorové vozidlo obžalovaného, neskôr od toho upustila, ale teraz to robí znova. Čo sa týka SMS správ, ako sa vyšetroval tento incident, tieto boli neúnosné a keď sa vec dostala na prokuratúru, zmiernil sa počet SMS a v súčasnosti, keď jej pošle SMS napíše mu nech ju neobťažuje v zmysle trestného rozkazu. SMS komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným sa týka väčšinou ich syna, avšak je to zbytočná komunikácia, obžalovaný kým nedosiahne odpoveď ktorú chce počuť, neustále ju atakuje SMSkami. Niekoľko krát obžalovanému uviedla, aby ju prestal obťažovať svojimi SMS správami. Taktiež počas pracovného dňa osobu obžalovaného v telefóne zablokovala, aby jej nechodili od neho správy. Na ten jej list, aby si ju nenahrával na mobil pri preberaní syna, nebola od obžalovaného žiadna reakcia. Taktiež sa stal incident v októbri 2017, kedy držal na rukách syna a chcel nahliadnuť do kočíka kedy chcel vidieť jej dcéru. Ona s tým nesúhlasila, no on sa stále dožadoval, aby videl jej dcéru. Poškodená má obavu o svoj život, lebo má žalúdočné kŕče a bude ju obžalovaný atakovať. S terajším partnerom sa zoznámila niekedy v septembri, októbri 2015 s tým že sa poznala s jeho spoločníčkou z firmy a keď nemohla prísť, tak prišiel on. Sms-ku v znení, že poškodená mala byť s G. pri vode v Rakúsku netvrdí, že to bolo presne takto, ale bolo to niečo v tom duchu.
Na otázku obžalovaného, či môže vysvetliť prečo sa spýtala syna otázku, prečo ste nešli dnu v súvislosti s údajným sliedením na Zámockej ulici pri jej práci, poškodená uviedla, že chcela vedieť ako zareaguje, lebo obžalovaný nevedel, že tam má mať klienta. Na otázku obžalovaného, že v júni mal ich údajne nahrávať na mobil, za ktorým rohom mal stať a či tam bol sám poškodená uviedla, že jej sa zdalo, že tam boli ešte nejaké dve ženy a pes, ale nevedela či tam boli s obžalovaným.
Na otázku obžalovaného, prečo poškodená tvrdí, že mala z neho strach a stres, keď po vyšetrení 09.10.2015, strávili spolu čas v jej byte a urobili si aj fotky? Poškodená uviedla, že si to nepamätá.
Následne dal samosudca poškodenej k nahliadnutiu fotky, ktoré vyššie popisoval obžalovaný a uvádza, že áno sú to fotografie z jej bytu, kde sa nachádza aj so synom, avšak dátum si nepamätá.
Na otázku obžalovaného, či poškodená môže potvrdiť, alebo vyvrátiť, že ešte aj na jeseň v 2015 chodili s G. na liečenie do Hlohovca, poškodená uviedla, že áno, ona tam chodila so synom sama niekoľko mesiacov. Matne si spomínala, že prvýkrát tam išiel obžalovaný so ňou, avšak išiel svojim autom.
Na otázku obžalovaného, či je pravda, že sa poškodená inak správa k nemu navonok ako pred orgánmi činnými v trestnom konaní, poškodená uviedla, že sa snaží správať rovnako, ale pred synom G. sa snažím správať tak, aby nebolo cítiť medzi nimi napätie.
Na otázku obžalovaného, či je pravda že pri incidente dňa 22.12.2015 mu nadávala do „hajzlov“ pred synom, poškodená uviedla, že nie.
Na otázku obžalovaného, či je pravda že pri odovzdávaní syna na neho kričala nejaké veci, a či považuje takéto správanie pred synom za vhodné, poškodená uviedla, že si to nepamätá.
Svedkyňa K. D., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná ako jej klienta, nakoľko mala v jasličkách jeho dieťa. O tom, že medzi obžalovaným a poškodenou je konflikt, mu povedala mama maloletého, nakoľko svedkyňa musím vedieť, komu má dieťa vydať, najmä ak nie sú manželia. Pán obžalovaný chcel odo nej potvrdenia, že sa stará o dieťa, ona mu ho napísala, avšak obžalovaný nesúhlasil s formuláciou, ktorá bola na papieri. Obžalovaný odo nej požadoval, aby napísala na papier, že sa stará o svoje dieťa, pričom asi 4 krát toto potvrdenie prepracovávala s tým, že nakoniec napísala právničke obžalovaného, aby ju neobťažoval aj jej zoskenovala potvrdenie, ktoré vydala obžalovanému. Následne ju obžalovaný prestal atakovať. Nie je v jej kompetencii či sa stará, alebo nestará o dieťa. Presne si nepamätá v akom období to bolo, ale bolo to asi v čase, keď sa rodičia G. X.ozišli, obžalovaný jej pár krát napísal SMS, či má syna v jasličkách. Ona mu aj najprv odpísala, avšak neskôr, keďže sa musí starať aj o iné deti, napísala mu, že sa musím venovať iným deťom, nakoľko jej náplň práce nie je v odpisovaní na SMS-ky. Ich zariadenie, kde sú jasle je to na Kramároch, je to rodinný dom, videla tam pohybovať sa počas pracovnej doby obžalovaného. Nezaujímalo ju to. Nastala situácia, keď bola v meste, nebola v jasliach, pričom mala telefonát od obžalovaného že chce vidieť syna, na čo mu povedala, že v žiadnom prípade, že dieťa spí a ona nie je v zariadení. Dievčatá - kolegyne mali zakázané vydať dieťa. Následne na to išla na políciu, nakoľko sa nechcela nechať terorizovať a nevedela čo má robiť. Na polícii o obžalovanom a poškodenej už vedeli, že je tam trestné oznámenie a ozrejmili jej situáciu. Obžalovaný sa snažil predo ňou párkrát nejaké veci hodiť na poškodenú, avšak tieto veci svedkyňa odignorovala, nakoľko súkromné veci ju nezaujímajú. Taktiež sa stala situácia že terajší partner prišiel pre G. a mal na to splnomocnenie. Na túto situáciu sa jej aj obžalovaný pýtal, na čo mu uviedla, že ten pán mal splnomocnenie na vyzdvihnutie dieťaťa. Obžalovaný, keď chodil pre dieťa nebol agresívny, správal sa slušne. Čo sa týka tých SMS od obžalovaného, ona som to nebrala ako obťažovanie, ale to na začiatku stopla, nakoľko by celé dni chodila iba s telefónom. Je to normálne, že rodičia u takto malých detí prejavujú tento druh záujmu. V tom čase nebol G.o nové dieťa, už mal pred škôlkou.
Na otázku prokurátora, či sa sťažovala poškodená na obžalovaného, svedkyňa uviedla, že myslí si že raz jej spomínala poškodená, že jej chodí pred dom a vypisuje SMS, a povedala jej na to, že musí ísť na políciu to nahlásiť.
To čestné prehlásenie si od nej žiadal obžalovaný a toto chcel od nej 4 krát, preto ho napísala. Následne ho vydala aj matke a to o tom, že sa riadne stará o dieťa. Čo je myslené tak, že nakoľko matka má dieťa zverené vo svojej starostlivosti, to znamená , že chodí čisto oblečené, dieťa nebýva hladné a pod..
Na otázku obhajkyne, či sa stalo, že poškodená odovzdala do jasieľ chorého syna, svedkyňa uviedla, že sa stalo, že G. bol v jasliach, keď mal soplík, nakoľko deťom idú zuby a mávajú soplíky.
Svedok U.. L. E., na hlavnom pojednávaní vypovedal že je partnerom poškodenej od marca 2016. Vie, že žila s obžalovaným, pričom predtým ho nepoznal. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný posiela poškodenej SMS-ky aj ich videl. Od mája 2016 žijú spolu s poškodenou v spoločnej domácnosti, a počas celého obdobia obžalovaný posielal poškodenej SMS správy. Obžalovaný ju taktiež telefonicky kontaktoval, pričom pri ich rozhovore počul, že jej do telefónu nadáva ako napríklad, že sa má dať liečiť, že je chorá. Niekedy mala poškodená hlasitý odposluch. Opakovane SMSkoval poškodenej až do momentu, kým tá odpoveď od poškodenej nebola v znení, akú si predstavoval. Bolo to aj vo večerných hodinách, aj keď bol maloletý u obžalovaného. Poškodená pri čítaní týchto SMS správ sa vždy roztriasla. Táto situácia trvá doteraz. Minulý týždeň, keď prišla z rehabilitácie, bola úplne rozklepaná. Osobne musel prísť pre poškodenú, nakoľko bola vystresovaná. Počul v telefóne, že pokiaľ nebude to, čo chce obžalovaný, tak sa postará aby dieťa nevidela. V čase trestného konania, keď došlo o prerušení toho konania, tak intenzita SMS správ, aj mailov a telefonátov sa neustále zvyšovala. Stále sa dookola opakovala tá istá otázka v SMS od obžalovaného. Od marca 2016 vie o sledovaní obžalovaného z jej rozprávania. A vie o incidente, ktorý sa stal na jeseň 2015, keď nebol s poškodenou, videl obžalovaného ako ráno medzi 07.00 a 08.00 hod. stál pred domom. Dňa 13.septembra na žiadosť poškodenej prišiel po ňu k škôlke maloletého, tam sa odohral incident s obžalovaným, kedy sa domáhal dieťaťa, pričom ju neustále sledoval a cezo neho sa pretláčal. Po nejakých minútach zamkol poškodenú s maloletým v aute a obžalovaný búchal na auto. Následne zistil, že obžalovaný ide za nimi s motorovým vozidlom, pričom zavolal políciu, a sledoval ich až na Rozvodnú 17. S tým, keď zaparkoval motorové vozidlo, prišiel znovu k ich autu a dobíjal sa dnu. Obžalovanému povedal, že tam nemá čo robiť, na čo mu obžalovaný povedal, že si môže robiť čo chce. A následne čakali na hliadku PZ. Polícia vypočula obe strany, maloletý odmietol ísť s otcom a následne sa rozišli. Stále si obžalovaný všetko nahráva na mobil a má taký notes, kde si všetko zapisuje, aj keď mu bolo povedané, že je to protizákonné. Svedka si tiež nahráva pri odovzdávaní maloletého. Pri odovzdávaní dieťaťa, sa poškodená snaží od obžalovaného držať ďalej, ale pán obžalovaný si stále tvrdí svoje, že si môže robiť čo chce. Stala sa situácia, že obžalovaný nevedel, že je nablízku, keď si odovzdávali maloletého, bol svedkom incidentu, ako obžalovaný hučal po poškodenej a nadávali si. Pokiaľ si myslí obžalovaný, že tam nie je tretia osoba, tak kričí na poškodenú. Poškodená je z celého konania nervózna, mala s tým problémy aj počas tehotenstva, nakoľko mala rizikové tehotenstvo. Obžalovaný kontaktoval poškodenú aj v čase, keď vedel, že je po operácií. Dožadoval sa svojho syna, kedy mu odpísala poškodená že G. je u matky poškodenej. Niekedy v októbri, keď išli na krst s ich spoločnou dcérou, obžalovaný ho nevidel, že je tam a videl ako sa snaží nakúkať do kočíka, pričom bolo vidieť že sa snaží nazrieť doň. Na záver uviedol, že má dôvodnú obavu, že bude naďalej obťažovať jeho terajšiu partnerku, nakoľko si stále vymýšľa nejaké príbehy.
Na otázku obhajkyne, či mali s poškodenou vzťah počas trvania vzťahu obžalovaného s poškodenou, svedok uviedol, že nie. Boli spolu od mája 2016. Pracovne sa zoznámili v októbri alebo septembri roku 2015.
Na otázku obhajkyne, prečo svedok nešiel na pomoc poškodenej pri incidente, keď ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť a škrtiť ju, svedok uviedol, že poškodená si to nepriala, povedala, že si to vyrieši sama. V tom čase neboli ešte priatelia, bol u nej iba pracovne.
Na otázku obhajkyne, ako svedok vysvetlí fotku uvedenú na sociálnej sieti, na ktorom maloletý sedí na krku a ukazuje stredný prst s textom „foto pre úchylného psychopata, keby mal chuť sledovať, čo si o ňom G. myslí“? Svedok uviedol, že fotka bola na jeho súkromnom profile, takže nevie čo obžalovaný na jeho profile robil. G. s daným ukazovaním prostredného prsta prišiel zo škôlky s tým, že mu povedal, že sa také veci nemajú ukazovať, že raz to odfotia a fotografia bola robená pre P., ktorý je bratom poškodenej s tým, že čakajú dieťa a bol to odkaz pre ich dieťa, ktoré čakajú.
Svedok ďalej uviedol že videl, že si obžalovaný zapisujete do notesa veci a videl, že si nahráva na mobil. Obsah notesu nepozná a zapisuje si tam veci, ktoré sa tam udiali. Pri upratovaní spoločného bytu našiel notes obžalovaného, v ktorom boli podrobné záznamy, kde bolo napísané čo poškodená dennodenne robí, ako upratovala, čo mala oblečené a podobne, robil si takéto zápisy aj predtým.
Na otázku obžalovaného, že dňa 13.09.2016, keď sa mal domáhal dieťaťa, mal svedok vedomosť o tom, kto mal mať dieťa a aká je dohoda s ÚPSvR? Svedok uviedol, že nie, on si dohody s ÚPSvR - nerobí.
Na otázku obžalovaného, či má svedok vedomosť o tom, ako prebiehalo odovzdávanie maloletého syna s poškodenou, v ktorom období, bolo to v roku 2016, svedok uviedol, že presný dátum nevie, ale bolo to na základe dohody. Niekedy ho doviezla poškodená s tým, že obžalovaný niekoľko krát huckal G. a ten potom robil problémy. Viackrát bol prítomný pri odovzdaní dieťaťa na žiadosť poškodenej.
Na otázku obžalovaného, odkiaľ má svedok vedomosť, že na poškodenú kričí, keď mu odovzdáva dieťa sama, svedok uviedol, že bol raz prítomný pri tom, keď si obžalovaný myslel, že tam nie je a viackrát kričal aj keď bol svedok prítomný a inokedy, keď prišla poškodená rozrušená hore.
Svedkyňa D. G., na hlavnom pojednávaní na otázky obhajkyne uviedla, že si nie je vedomá toho, že by obžalovaný, keď bol u nich na návšteve vykazoval nejaké známky prenasledovania poškodenej, neprejavoval žiadne známky, býva v rovnakom vchode ako poškodená a to o poschodie nižšie. Nie je si vedomá, že by prenasledoval poškodenú.
Na otázku či vie charakterizovať vzťah obžalovaného a poškodenej svedkyňa uviedla, že to je ťažká otázka. Keďže ich pozná oboch z vysokej školy, od začiatku pozná genézu ich vzťahu a ich vzťah nevznikol na dobrých základoch. Boli s kamarátmi s obžalovaným a aj sú, tak ho odhovárali od tohto vzťahu s poškodenou a to kvôli základom toho vzťahu. Videli ten vzťah ako komplikovaný, čo sa stáva aj bežne, že dve povahy sa nestretnú. Ich vzťah bol tzv. taliansky, boli tam časté rozchody a návraty. Obžalovaný mal obdobia, keď svoj vzťah obhajoval, ale potom po pár mesiacoch to nevydržalo a dostalo sa to do pôvodného stavu - teda nezhôd. Mali zo začiatku vzťah na diaľku, keďže bol každý v inom meste. Stalo sa, že boli ako partia v meste v reštaurácii s obžalovaným, kde on strávil aj 3 hodiny na telefóne s poškodenou. Ako sa spolu nasťahovali do spoločného bývania a ako sa im narodilo dieťa, začali sa ich problémy stupňovať. Vie o dvoch prípadoch, kedy bol obžalovaný vykázaný z bytu. Odkiaľ sa išiel nasťahovať do svojho bytu na Mozartovej ulici, avšak po čase sa vrátil späť k poškodenej.
Na otázku obhajkyne, aký je teraz jej vzťah k obžalovanému, či sa teraz stretávajú? svedkyňa uviedla, že obžalovaného pozná nejakých 22 rokov, takže sa stretávali a aj sa stretávajú stále. Chodili spolu aj na strednú aj na vysokú školu. Stále patrí do partie najlepších kamarátov. Udržiavali spolu kontakt, aj keď svedkyňa žila v zahraničí cca 6 rokov od 2002-2007. Teraz sa ich stretávania obmedzili iba na stretávanie pri rodinných oslavách. Nie je to tak často, nakoľko obžalovaný má obavu, že predmet tohto konania a nebezpečné prenasledovanie by bolo spojené aj s návštevami u nej doma.
Na otázku obhajkyne, aký je podľa nej obžalovaný typ človeka obžalovaného, svedkyňa uviedla že ho zažila v rôznych štádiách. Je dosť spontánny a má zmysel pre humor, je hlavne spoločenský a obľúbený medzi kamarátmi. Avšak za posledných pár rokov zvážnel a ten humor sa vytratil. Už aj ten spoločenský kontakt je obmedzený s kamarátmi. Považuje ho za dobrosrdečného a starostlivého človeka, čo sa týka aj kamarátov a aj svojho syna. Nemyslím si, že by chcel zámerne ublížiť.
Na otázku obžalovaného, či svedkyňa vie povedať ako vníma obžalovaného a jeho partnerské vzťahy z minulosti, svedkyňa uviedla, že partnerské vzťahy okrem poškodenej zažila dva. Nevie o žiadnych problémoch. Ukončili sa normálnym spôsobom bez konfliktov. Tým, že žila v zahraničí, nevie o tom poslednom vzťahu, ktorý mal pred poškodenou nič. Vie, že je priateľský a ústretový.
Na otázku obžalovaného, ako skončil vzťah so S. D.. svedkyňa uviedla, že skončil sa za divných okolností. Kedy si začala vzťah s bývalým partnerom poškodenej.
Na otázku obžalovaného, či sa svedkyňa vie vyjadriť k obdobiu 1-2.10.2015, kedy obžalovaný dvakrát navštívil jej domácnosť, aká to bola oslava a aký bol priebeh, svedkyňa uviedla, že je oboznámená s
predmetným prípadom a že bol tam prípad nejakého saka. Mali jej narodeninovú oslavu. Obžalovaný sa zdržal u nich a zabudol si sako. Na druhý deň ráno volal svedkyni, že si zabudol sako a kľúče. Vrátil sa ráno. Na tej oslave bol obžalovaný s poškodenou aj s ich synom. V tom čase boli čerstvo rozídení. Nebol tam medzi nimi žiaden konflikt, sedeli tam spolu a spolu aj žartovali. Obžalovaný aj poškodená išli uspať svojho syna do bytu poškodenej, napriek tomu, že boli rozídení. Následne asi po hodine sa obžalovaný vrátil a bol smutný, pravdepodobne došlo medzi nimi ku konfliktu.
K tomuto obžalovaný dodal, že keď boli uspať syna, bol ponúknutý vínom a následne zaspal pri synovi, pričom krátko na to ho poškodená zobudila a požiadala ho, aby opustil byt, čo som aj urobil.
Na otázku obžalovaného, či sa svedkyňa vie vyjadriť, ako sa správal obžalovaný v čase rozchodov s poškodenou, svedkyňa uviedla, že za posledné tri roky začal byť veľmi sklesnutý, obmedzoval spoločenský kontakt s nimi. Sľúbil, že príde, ale neprišiel.
Na otázku prokurátora, ako pôsobil obžalovaný voči poškodenej po definitívnom rozchode, svedkyňa uviedla, že nebol to asi veľmi dobrý rozchod z oboch strán. Ona ich zažila po rozchode iba na tej jednej narodeninovej akcii a verili, že sa budú vedieť dohodnúť hlavne o starostlivosti o syna. Prečo to nabralo takýto spád, to uviesť nevedela.
Na otázku prokurátora, či videla, že by došlo k fyzickému násiliu, resp. došlo či došlo k ostrým hádkam, svedkyňa uviedla, že viem iba o dvoch vyhadzovoch z bytu, ale bolo to ešte pred rozchodom. Jej sestra býva zhodou okolností tiež v tom vchode ako ona, a jej sestra mala oslavu svojho syna a zúčastnil sa tej oslavy aj obžalovaný so svojim synom v ten deň ho mal v starostlivosti. Na tú oslavu bola zavolaná polícia, ktorá si chcela odviesť syna obžalovaného. Bol to šok pre danú spoločnosť.
Na otázku prokurátora, či vie uviesť, či po rozchodoch ako často po rozchode s poškodenou obžalovaný navštevoval poškodenú v jej byte, svedkyňa uviedla, že si myslí, že tie návštevy sa týkali iba preberania syna.
Na otázku prokurátora, či vie povedať ako na ňu pôsobí poškodená, akým dojmom, keďže predtým opísala len osobu obžalovaného svedkyňa uviedla, že je jej susedka, ale nestretávajú sa bežne. Má pocit, že ju zasiahol rozchod s obžalovaným a že má veľkú zášť voči obžalovanému, ale má pocit, že sa posunula ďalej a teraz je šťastná.
Na otázku prokurátora, či si všimla ako celá situácia pôsobí na ich spoločného syna, svedkyňa uviedla, že prvé dva tri roky brala malého G. ako veľmi živého a niekedy aj hlučného - v dobrom slova zmysle. Teraz je veľmi utiahnutý s deťmi sa nechce hrať na oslavách a drží sa otca za nohu.
Na otázku poškodenej, či je pravda, že od septembra 2015 asi do Vianoc 2017 mala kľúče od jej bytu ako aj od spoločných priestorov, svedkyňa uviedla, že bolo to pre ňu prekvapením, keď tie kľúče našla. Zasadli ako rodinná rada s jej mužom aj so sestrou a špekulovali, čo sú to za kľúče. Až dostala SMS od poškodenej a tam spomenula nejaké kľúče. Tak ju napadlo, že toto sú tie kľúče. Nevedela uviesť, ako sa k nim dostali tie kľúče. Ako jej poškodená napísala SMS tak jej tie kľúče odniesla.
Na otázku poškodenej, či dávala niekedy tieto kľúče obžalovanému svedkyňa uviedla, že nie, nedávala. O týchto kľúčoch ani nevedela.
Na otázku poškodenej, že ako je potom možné, že sa obžalovaný ocitol pred jej dverami, keďže vchodové dvere medzi výťahom a chodbou, kde sa vstupuje do bytu, sú zamknuté, pričom, táto otázka bola zo strany súdu vyhodnotená ako hypotetická a ničím nepodložená. Svedkyňa vedela čestne prehlásiť, že by obžalovanému nedala nikdy kľúče od bytu poškodenej.
Na otázku poškodenej, či sa pýtala niekedy aj jej na jej názor na vzťah s obžalovaným, alebo má iba jednostranné informácie od obžalovaného svedkyňa uviedla, že si myslí, že keď sa rozišli boli u nich na návšteve a tam sa pýtala ako to poškodená cíti, a to bolo posledný krát, čo sa spolu rozprávali, čiže od roku 2015 nemá o tebe žiadne informácie.
Na otázku poškodenej, prečo keď nemá o poškodenej od roku 2015 žiadne informácie, prečo tvrdí, že má poškodená voči obžalovanému zášť, svedkyňa uviedla, že má pocit, že keby tam nebol nejaký ten hnev, alebo zášť, vie sa cez to preniesť a komunikovať s obžalovaným aj inak a nie len SMS. Má pocit, že ten syn si to odnáša najviac.
Na otázku poškodenej, kedy a prečo si informovala svedkyňa obžalovaného o tom, že má nový vzťah, svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa jej ne to cielene nikdy nespytoval. Možno to povedala, keď stretla obžalovaného na chodbe spolu s jeho synom.
Na otázku poškodenej, či ju niekedy požiadal obžalovaný, aby poškodenú sledovala, svedkyňa uviedla, že nie, vysmiala by sa mu do tváre.
Na otázku poškodenej, či jej niekedy obžalovaný ukázal videá, na ktorých si natáčal poškodenú, resp. jej partnera, svedkyňa uviedla, že nie a nemala o to ani záujem.
Na otázku poškodenej, koľko dospelých mužov vídavala svedkyňa v jej spoločnosti od leta 2015, svedkyňa uviedla, že po rozchode s obžalovaným som vídavala poškodenú len s jedným mužom L., pričom nevedela uviesť kedy ho videla prvý krát.
Na doplňujúcu otázku prokurátora, či má kamarátsky vzťah s obžalovaným a aj s poškodenou, svedkyňa uviedla, že s obžalovaným sú stále kamaráti a s poškodenou je susedka, poznali sa iba cez obžalovaného.
Svedkyňa D. S., na hlavnom pojednávaní na otázky obhajkyne vypovedala, že keď bol u nich obžalovaný na návšteve, nevykazoval nejaké známky prenasledovania poškodenej, a ani nevedela o tom, že by prejavoval nejaké znaky prenasledovania. V rozhodnom čase bývala v bytovom dome oproti poškodenej v druhom bytovom dome.
Vzťah obžalovaného a poškodenej charakterizovala tak, že nemôžem povedať, že ich vzťah bol jednoduchý. Boli tam časté hádky. Boli tam aj rozchody, vedela, že bol pár krát vykázaný z bytu, potom sa zmierili. Istý čas býval u seba na Mozartovej ulici, potom sa snažili zmieriť. V čase spolužitia svedkyňu obžalovaný navštevoval častejšie, potom keď sa presťahovala sa navštevovali a následne keď sa dozvedela, že má prenasledovať poškodenú, tak potom tie návštevy boli menej časté.
Obžalovaného svedkyňa pozná odmalička, vyrastali spolu. Je priateľský, dobrý človek a nemyslí si, že by mohol niekoho úmyselne, alebo zlomyseľne sledovať. Má veľa priateľov.
Na otázku obžalovaného, či vie povedať prečo boli tie návštevy u nej menej časté svedkyňa uviedla, že z toho dôvodu, že poškodená si myslela, že ju obžalovaný prenasleduje a zaparkoval aj auto tak, aby si poškodená nemyslela, že ju prenasleduje.
Na otázku obžalovaného, či sa vie svedkyňa vyjadriť, že u nej stál za oknom a špehoval poškodenú, svedkyňa uviedla, že nie.
Na otázku obžalovaného, či si spomína na okolnosti súvisiace s botníkmi na jeseň 2015, prečo ich priniesol, a pre koho boli a kde sa rozprávali, svedkyňa uviedla, že tie botníky si vybrala jeho mama. Zobrala si ich do svojho auta. Stáli pred domom a rozprávali sa z druhej strany ako býva poškodená. A to z toho dôvodu, aby si poškodená nemyslela, že ju prenasleduje.
Na otázku poškodenej, či vie o tom, že počas toho ako bol obžalovaný u nej na návšteve a sledoval poškodenú z okna, jej poslal SMS, svedkyňa uviedla, že nie, nevie o tom.
Na otázku poškodenej, či svedkyňu obžalovaný niekedy požiadal, aby poškodenú sledovala alebo či jej ukazoval videá, svedkyňa uviedla, že nie a ani jej neukazoval natočené videá.
Na otázku poškodenej, prečo niekedy v novembri 2015 informovala obžalovaného o tom, že mala v byte pánsku návštevu, svedkyňa uviedla, že je to možné, že fajčila na balkóne a možno ten pán vybehol
na balkón, takže ho videla. V tom čase bývala oproti poškodenej. Nemyslí si, že to bola nejaká zlá informácia, ktorú by zlomyseľne podala.
Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise a to najmä:
- Zápisnicou o previerke výpovede na mieste poškodenej zo dňa 19.08.2016, na ktorej poškodená opisuje, ako vychádzala z bytu, ako aj ukázala miesto, kde ju mal obžalovaný pritlačiť o stenu a buchnúť ich maloletého syna o stenu;
- Zápisnicou o previerke výpovede na mieste svedka L. E. zo dňa 19.08.2016, na ktorej svedok opisuje, ako stojí vo dverách bytu poškodenej, následne foto zvnútra bytu na spoločnú chodbu, a svedok ukazuje na miesto kde poškodenú obžalovaný pritlačil predlaktím pravej ruky o stenu a následne buchol maloletého o stenu;
- Rozhodnutiami civilných súdov, a to: Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11Cop/130/2016-148, zo dňa 01.04.2016 ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21.10.2015, sp. zn. 38P/367/2015-57, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého G. Z. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, zveril do osobnej starostlivosti matky - poškodenej, a otca - obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne počnúc dňom 21.10.2015; Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11Cop/103/2016-107, zo dňa 21.03.2016 ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 11.11.2015, sp. zn. 51P/392/2015-53, ktorým súd zamietol návrh otca - obžalovaného na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal aby bol maloletý G. zverený na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému do striedavej starostlivosti oboch rodičov; Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21.10.2015, sp. zn. 38P/367/2015-57, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého G. Z. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, zveril do osobnej starostlivosti matky - poškodenej, a otca - obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne počnúc dňom 21.10.2015
- Lekárskymi správami :
zo dňa 09.10.2015, z ktorej vyplynuli ťažkosti poškodenej vyvolané chronickým stresom; zo dňa 23.12.2015 z ktorej vyplynulo, že maloletý žije s matkou a 22.12.2015 ho otec po konflikte zobral na ruky, zmačkol mu stehná a buchol ho o stenu. dňa 23.12.2015 bola matka vypovedať na polícii odkiaľ ich odoslali na vyšetrenie. Pacient /maloletý/ má začervenanie a škrabanec na pravom stehne; zo dňa 19.04.2014 z ktorej vyplynulo, že poškodená mala byť inzultovaná partnerom, sotená bola na zem cez ľavý bol, následne si udrela bradu, odštiepila časť zuba /pri páde cez stoličku/ na okolnosti si čiastočne pamätá. Diagnóza - abrukcia z okraja zuba;
- Fotografiami, na ktorých je v drese hodený hrniec a rozbitý hrnček, na ďalšej v kúpeľni porozhadzované po zemi šminky;
- Fotografiou na ktorej je ucho obžalovaného, kde ho mala napadnúť poškodená;
- fotografiami, na ktorých sa nachádza poškodená spolu s maloletým synom v šťastnej, pohodovej nálade. Pričom v pravom dolnom rohu sa nachádzajú dátumy vyhotovenia fotografie 11.10.2015 a 13.09.2015;
- Lekárskou správou zo dňa 14.09.2016 z ktorej vyplýva, že maloletý Hugo ochorel na infekčnú etiológiu s inkubačným časom 3-6 dní. Potvrdenie vydané na žiadosť otca;
- SMS správami z č. l. 219- 224 - ktoré súd vyhodnotil ako neprípustný dôkaz, nakoľko sa jedná o text napísaný bez označenia, kto ho komu písal, z akého média, v akom čase, v podstate sa jedná len o obyčajný text bez overenia jeho hodnovernosti;
- Emailovými správami z č. l. 225-240, ktoré si medzi sebou vymieňali obžalovaný a poškodená, a týkajúce sa o starostlivosť a stretávanie s maloletým G.;
- Elektronická komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou z č.l. 244-253, ktorej obsahom je opätovne dohadovanie sa o styku s maloletým.;
- Registrom priestupkov z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy;
- Odpisom z registra trestov z ktorého vyplynulo, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný; Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel k záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.
Pri hodnotení výpovedí obžalovaného, poškodenej a svedkov zo strany obžaloby ako i obhajoby je potrebné uviesť, že tieto nijakým spôsobom nepreukázali, naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Výpoveď poškodenej je podporovaná výpoveďou jej terajšieho partnera svedka L. E., ktorého výpoveď súd vyhodnotil ako sčasti účelovú s cieľom podporiť výpoveď poškodenej. Súd najmä poukazuje na skutočnosť, že v čase, kedy mal obžalovaný napadnúť poškodenú na chodbe pred jej bytom, tento sa mal na celú udalosť pozerať cez dvere /výpoveď previerky na mieste/ a poškodenej nešiel na pomoc, keď mal vidieť, že jej obžalovaný ubližuje. Argument, že mu mala poškodená povedať, že si to vyrieši sama, samo o sebe neobstojí, keďže je aspoň podľa názoru súdu prirodzené, že ak niekto ubližuje niekoho blízkej osobe /partnerke alebo kamarátke ale predovšetkým žene/ určite nebude stáť za dverami a nečinne sledovať priebeh incidentu. Rovnako tak skutočnosť, že svedok mal pri upratovaní nájsť denník, do ktorého si mal obžalovaný zapisovať denný program toho čo poškodená robila, je bez preukázania existencie takéhoto dôkazu len čisté tvrdenie. Rovnako tak výpoveď svedka o sledovaní obžalovaným v aute nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané okrem výpovedí poškodenej a svedka - partnera poškodenej. Výpovede svedkýň obhajoby je potrebné na druhej strane hodnotiť tiež, ako menej dôveryhodné, nakoľko sa jedná o osoby obžalovanému blízke, avšak bez významu nie sú. Tieto popreli, že by obžalovaný mal sledovať nejakým spôsobom poškodenú a otázky zo strany poškodenej ohľadne údajného sledovania boli nimi vyvrátené. V konaní nebol produkovaný, žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že by obžalovaný mal skutočne poškodenú sledovať takým spôsobom, že by to malo závažný vplyv na jej život, zdravie, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej. Naproti tomu skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou existovala určitá vzájomná tolerancia aj po rozchode vyplynula z výpovede svedkyne G., ktorá vypovedala, že počas detskej oslavy obžalovaný spolu s poškodenou odišli uspať ich dieťa a na oslave sa znášali a aj spolu vtipkovali. Súdu pripadla neľahká úloha hodnotiť celkovú situáciu na základe dôkazov predložených zo strany obžaloby i obhajoby, ktoré považuje za nedostatočné na jednoznačné preukázanie viny obžalovaného a to čo sa v konaní podarilo preukázať rozhodne nepostačuje pre vyslovenie viny obžalovaného. Podľa názoru súdu je v obdobných prípadoch potrebné zadovážiť také penzum dôkazov, ktoré jednoznačne budú preukazovať vinu obžalovaného a nie je namieste sa uspokojiť len s výpoveďami svedkov, prípadne lekárskymi správami, ktoré hoc môžu ako podporný dôkaz nasvedčovať negatívnemu správaniu obžalovaného, ale ich obsah nie je možné hodnotiť izolovane, keďže skutočnosti v nich uvedené sa zakladajú na výpovedi len poškodenej, prípadne SMS správami o ktorých prípustnosti a zákonnosti vzhľadom na formu akou boli produkované možno vzniesť dôvodné pochybnosti. Skutočnosť, že podľa obžaloby mal obžalovaný poškodenú prenasledovať tým, že jej mal posielať veľké množstvo SMS správ, a toto jej malo spôsobiť ujmu, je bez relevancie, nakoľko medzi obžalovaným a poškodenou v súčasnosti prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi a predmetná komunikácia sa v prevažnej väčšine týka práve tejto starostlivosti, a navyše konaní bolo rovnako preukázané, že sa obaja dohodli na striedavej starostlivosti. Na druhej strane súd nepopiera, fakt že poškodená môže byť vystavená stresovým situáciám z toho plynúcou nervozitou nakoľko správanie sa obžalovaného je možné hodnotiť ako do istej miery obťažujúce avšak podľa názoru súdu určite nie do takej miery, aby to naplnilo skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Ďalej súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou vznikol rodinnoprávny vzťah a to splodením ich spoločného syna, a v dôsledku vzájomných nezhôd a rozporov dochádzalo a dochádza medzi nimi ku konfliktom, ktoré nie sú schopní riešiť iným spôsobom, ako neustálymi útokmi jeden voči druhému. Týmto svojím správaním ubližujú najviac ich maloletému dieťaťu, ktoré najviac vníma tieto ich nezhody, hádky a spory. V prvom rade je potrebné, aby sa poškodená ako i obžalovaný zamysleli nad ich správaním a dôsledkami, ktoré prináša. Trestné súdy, nie sú určené na riešenie rodinnoprávnych konfliktov. Trestné právo má postihovať také správanie sa jednotlivcov, ktoré najzávažnejšie ovplyvňuje spoločenské vzťahy na ktorých ochrane má spoločnosť záujem prostriedkami trestného práva.
Pri úvahách o hodnotení správania sa obžalovaného sa vo vzťahu k žalovanému trestnému činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, sa súd zaoberal tzv. materiálnym korektívom, nakoľko sa jedná o prečin. Trestný zákon stanovuje v § 10 ods. 2, že nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Všetky tieto čiastkové okolnosti musia byť naplnené súčasne, aby mohli viesť súd k záveru že konanie páchateľa nie je trestným činom.
Skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, vyžaduje jednak po stránke subjektívnej úmyselné zavinenie a po stránke objektívnej naplnenie aspoň jedného z foriem útokov a súčasne musí byť vykonávané dlhodobo a byť spôsobilé u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že sa mal poškodenej vyhrážať ublížením na zdraví alebo inou ujmou, vyhľadávať jej osobnú blízkosť alebo ju sledovať a kontaktovať ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby písomne alebo inak proti jej vôli. Bez ohľadu na skutočnosť, či predmetné útoky boli alebo neboli v konaní preukázané, je potrebné vyhodnotiť základnú objektívnu stránku trestného činu, ktorá spočíva v dlhodobom prenasledovaní iného takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.
Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako ne- gatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že pre- nasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov. Zároveň ustanovenie § 360a Trestného zákona vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledo- vaného. Aj v prípade „rozchodu partnerov“ nie je vylúčené, že konanie jedného z nich prerastie do napĺňania zá- konných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, čo však ne- možno konštatovať v prejednávanej veci. Pre kvalifikované konanie obžalovaného nesvedčí závažnosť jeho konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, berúc do úvahy okolnos- ti prípadu, za ktorých malo dôjsť k prenasledovaniu poškodenej. Takýmito najvýznamnejšími okolnos- ťami sú: jednak predchádzajúci dlhší vzájomný aj intímny vzťah obžalovaného a poškodenej neustále riešenie otázky starostlivosti o dieťa a stým súvisiaca početná mobilná komunikácia, ktorú možno ozna- čiť za vzájomnú, a nemenej dôležitým faktorom aj stále nevyriešená otázka starostlivosti o maloletého.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obligatórne rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
Okresný súd Bratislava III V Bratislave dňa 27.02.2018
JUDr. Juraj K a p i n a j
samosudca