Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: L.. N.. A. Ď., C. XX, XXX XX Bratislava, zast.: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, Lachova 32, 851 03 Bratislava, proti žalovanému: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35790253, zast.: Advokátska kancelária Paul Q s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35906464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava o určenie povinnosti uverejniť odpoveď takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2015 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k povinnosti uverejniť odpoveď v denníku SME a na hlavnej internetovej stránke denníka SME v znení: " P. A. Ď. O. G. : V čísle XX denníka SME, vydanom XX.X.XXXX, na str. 12 nový komentátor denníka SME, O. G., v článku M. S. A." uverejnil nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce tvrdenia s uvedením môjho mena a priezviska, bez môjho súhlasu, čím zasiahol do môjho súkromia. Komentátor, ktorý prišiel do mienkotvorného denníka z "mienkotvorného bulváru", opomenul v jeho komentári uviesť nasledovnú podstatnú skutočnosť : Pán komentátor je zaťom komunistu a príslušníka ŠTB, leninskej iskry, novinára v legalizácii a príslušníka SIS, ktorý cez svojho priateľa, tiež leninskej iskry, sa v rokoch 1995 až 1998 pokúšal o vstup do parlamentnej politiky, čo sa chvalabohu nepodarilo aj s mojím osobným výrazným prispením, keďže som v tom období zastával funkciu predsedu Krajskej rady Demokratickej únie. Niet divu, že po tom čo sa svokor pána komentátora opätovne ujal vysokej funkcie v Slovenskej informačnej službe, začali sa okolo mojej osoby diať divné veci. A dodnes stojím jeho zaťovi za to, aby na mňa nezabudol. Nuž, asi sa mohol mať lepšie, keby to bol otecko skúsil v politike, nielen ako tajný." 1.1. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že Dňa XX.X.XXXX odporca v denníku SME uverejnil článok na strane XX v časti D. Z. D. M.Š. S. A.", ktorého text je nasledovný : "Prípad smeráckeho exposlanca M. vyvoláva spomienky na iného "neposlušného" zákonodarcu A. Ď.. Ten svojho času poctil svojou prítomnosťou Dzurindovu stredopravú koalíciu SDK. Jeho politickú kariéru zahatal v roku 1999 incident s dopravnou políciou, ktorej dotyčný navrhol, aby mu vyfajčila jeho ctený poslanecký ....Ď. rýchlo vyletel z parlamenty, no až po ďalšom konflikte s mužmi i ženami zákona v roku 2004 začalo ísť do tuhého. V roku 2007 ho odsúdili za útok na verejného činiteľa - a až potom za daňový podvod. Inými slovami, roky trvalo, kým kompetentné inštitúcie začali riešiť aj Ď. ekonomické pozadie a tiež jeho majetkové pomery prevyšujúce štandard komunálneho

i parlamentného politika. V prípade M. prišiel prvý impulz - teda podozrenie z domáceho násilia - už v roku 2005. Ďalej : Čo teda spája prípady Ď., Č. M.? Potvrdzujú, že v nich nejde len o diagnózu jednotlivca ale celého politického prostredia Nad kauzami tohto druhu visí otáznik, ako vôbec ľudia typu Ď. dokážu rozbehnúť úspešnú politickú kariéru. A druhá, oveľa znepokojivejšia otázka, či skôr konštatovanie : Koľko menej nápadných tyranov svojho najbližšieho okolia i celej spoločnosti (so zbraňami pod vankúšom a autami) vegetuje v našom verejnom živote len zato, že neprepínali strunu tak silno, až praskla." Predmetný článok je dodnes dostupný na adrese : C.:/..Z..Z. XX/janosovia-v-politike.html. Žalobca vníma článok vo vzťahu k svojej osobe ako zásah do svojich osobnostných práv z troch dôvodov : v článku je navrhovateľ označený plným menom a priezviskom, v článku sú uvedené informácie týkajúce sa osobného života navrhovateľa, v článku je navrhovateľ označený ako člen skupiny "M. S. A.". Aj keď sa článok svojím názvom obsahovo sporo opiera o medializovaný prípad exposlanca M., jeho autor O. G. vytvoril nový fenomén M. S. A." o existencii ktorého chce presvedčiť svojho čitateľa. Vytvára fiktívnu skupinu, do ktorej patria až dvaja príslušníci: samotný M. a okrem neho aj A. Ď., ktorému venoval maximálnu pozornosť vymenovaním jeho životných peripetií v deformovanej podobe. Autor komentára jemu vlastným hodnotiacim úsudkom vymedzil základné predpoklady na to, aby sa mohol politik ( súčasný aj bývalý ) priradiť do tejto fiktívnej skupiny. Ide o tieto atribúty : má ísť o neposlušného zákonodarcu ( bez vymedzenia toho, čo zahŕňa pojem neposlušný ), mal by mať diagnózu ( bez bližšej špecifikácie, ale pravdepodobne psychiatrickú ), musí vyletieť z parlamentu a v zásade musí byť otázne, ako vôbec ľudia ich typu dokážu rozbehnúť úspešnú politickú kariéru. Z toho je zrejmé že žalobcu označuje za neposlušného zákonodarcu navyše s psychickou diagnózou, ktorý vyletí z parlamentu a nemá osobné predpoklady na angažovanie sa v politickom živote. Žalobca vyhlasuje, že sa nevyjadruje k osobe M., ani k tvrdeniam, ktoré súvisia s jeho osobou. Rovnako sa dištancuje od osoby M., a odmieta, aby ho spájali s osobou M., nakoľko medzi nimi neexistujú žiadne paralely. I keď sa autor článku snaží ich obidvoch "strčiť do jedného vreca , pravda je taká, že ich vôbec nič nespája. Ani fakt, že obaja boli členmi najvyššieho zákonodarného orgánu nič neznamená, pretože doba a okolnosti ich pôsobenia boli naprosto rozdielne. Autor článku bezdôvodne zosmiešňuje a ponižuje navrhovateľa, ktorý nepôsobí na politickej scéne niekoľko rokov, pričom na exkurz do jeho minulosti mu stačila medializovaná kauza S. M.. O M. sa v tomto článku zmieňuje len v rovine, že prvý impulz - teda podozrenie z domáceho násilia - prišiel už v roku 2005. Nákladný životný štýl poslanca zhmotnený vo vozovom parku, či jeho medializovaná vyjadrenie - ktoré neskôr poprel - , ako aj arogantné vystupovanie či vlastníctvo zbrani, to všetko predstavovalo niekoľkonásobný dôvod, aby s ním ctihodná politická strana už dávno rozviazala pomer. Až keď sa situácia stala neudržateľnou, prišiel M. o poslanecký mandát, no stranícky preukaz ho pri srdci hreje i naďalej. O M. aktuálne vyšli viaceré články vo viacerých periodikách, pričom ich hlavnou obsahovou náplňou bolo jeho "obvinenie z trestného činu týrania manželky a dcéry, v súvislosti s tým aj že sa vzdal poslaneckého mandátu a o dva dni skončil za mrežami včele predbežného zadržania ako obvinený z týrania, manželku s dcérou vyhodil z luxusného bratislavského bytu, žene sa viackrát vyhrážal zastrelením, viete 2012 sa liečil na psychiatrii, napriek tomu mu zostal zbrojný pas aj niekoľko zbraní, ktoré mal M. na športové účely, liečil sa na panickú poruchu, nesmie volať ani písať esemsky a maily manželke ani dcére, ani sa k nim priblížiť na menej ako päť metrov, bol agresívny, vykopol dvere na byte a roztrhol retiazku na dverách". Uvádzané skutočnosti sú v štádiu vyšetrovania. Skutky spájané s osobou M. a skutky pripisované navrhovateľovi nemajú naprosto nič spoločné a ani ich nič nespája. Autorovi išlo o to, aby medializovaním údajného výroku ("dotyčný navrhol, aby mu vyfajčila jeho ctený poslanecký" ), okorenil článok a upútal tak pozornosť čitateľa. Avšak na úkor navrhovateľa, pričom autor článku verejnosti nepodal ohľadom minulosti navrhovateľa informácie pravdivé, overené a odborne fundované. Ide preto o obvinenie bez dôkazov, ktoré sa považuje zajedno z najväčších profesijných previnení. Očierňovanie svojej osoby v súvislosti s medializovanou kauzou Jánoša navrhovateľ vníma ako hrubý zásah do svojich osobnostných práv, a to verejným spôsobom, ktorý predpokladá široký okruh pôsobenia. Uverejnením nepravdivých informácií o žalobcovi, v ktorých bol identifikovaný menom a priezviskom, bolo vážne zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti a tento zásah privodil navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach. Bola ním narušená jeho česť, vážnosť

a dôstojnosť v spoločnosti. Uverejnený článok s namietaným obsahom sa týkal súkromného života žalobcu. Skutočnosť, že žalobca bol v minulosti poslancom, neoprávňuje žalovaného po 16 rokoch, aby v súčasnosti nerešpektoval jeho právo na súkromie. Citlivosť tejto témy predurčoval spôsob uverejnenia, pretože žalobca postavil proti verejnosti, ktorá v súčasnosti veľmi citlivo vníma prípady, v ktorých sú obeťami domáceho násilia ženy a maloleté deti a negatívne reaguje na ich páchateľov. Aj generálny prokurátor sa zasadzuje v boji proti domácim tyranom a na jeho podnet bola zriadená bezplatná telefónna linka, ktorá slúži obetiam domáceho násilia. Žalobca nie je osobou verejného záujmu lege artis, a preto medializovanie jeho osoby v uvádzaných súvislostiach je neodôvodnené a nepodložené. Žalovaný zámerne vytvára o žalobcovi negatívny obraz v spoločnosti a sleduje zhoršenie jeho postavenia, pričom sa takýmto spôsobom snaží v konkurenčnom prostredí pritiahnuť čitateľa a zväčšiť si svoj podiel na trhu. Žalovaný tak neoprávnene a bezdôvodne zasahuje do súkromného života navrhovateľa sledujúc svoje vlastné záujmy na úkor žalobcu. Článok neobsahuje fakty zodpovedajúce skutočnosti, žalovaný šíri o žalobcovi klamstvo, ktorým zasahuje do jeho súkromia V rozpore s realitou žalovaný podsunul širokej verejnosti difamačné tvrdenia o žalobcovi, ktorými ho bezdôvodne diskreditoval ako poslanca NR SR a ako občana. Za neoprávnený zásah sa považuje zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a je bez významu skutočnosť, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojich tvrdení alebo šlo iba o preberanie informácií a ich rozšírenie. Žalobca nie je osobou "absolútneho verejného záujmu a preto neexistuje žiadny dôvod na to, aby jeho osoba bola vystavená podrobnému skúmaniu zo strany médií a širokej verejnosti. Žalobca na rozdiel od osôb "absolútneho verejného záujmu" nemusí prejaviť väčšiu mieru tolerancie, pretože nerobí vyhlásenia pripúšťajúce kritiku. V príspevku uverejnené nepravdivé informácie znižujú jeho šance na uplatnenie sa vo verejnom a spoločenskom živote. Žalobca vníma predmetný článok ako pomstu autora článku, ktorý sa evidentne do dnešného dňa nevyrovnal so skutočnosťou, že sa jeho svokrovi pred rokmi nepodaril vstup do parlamentnej politiky, o ktorý sa pokúšal v rokoch 1995 - 1998, a to aj s výrazným osobným pričinením navrhovateľa. Avšak bežný čitateľ nemá ani tušenia, ani šancu zistiť o čo vlastne ide, že ide o vybavovanie si starých účtov a čoho pod rúškom práva na slobodu prejavuje zať neúspešného parlamentného uchádzača schopný. Treba však najprv zistiť, o koho ide, kto je to vlastne O. G., a teda sprostredkovať čitateľovi úplnú pravdu o pozadí vzniku predmetného článku. Medializovaný prípad Vladimíra Jánoša bol len zámienkou pre autora článku, aby sa po rokoch mohol konfrontovať s navrhovateľom, a mediálne sa do neho navážať. Žalobca sa zverejnením článku s názvom M. S. A." cíti byť poškodený negatívnymi hodnotiacimi úsudkami, a preto žiada o nápravu. Zákonu zodpovedajúcim prostriedkom nápravy v tomto smere je žiadosť o uverejnenie odpovede na predmetný článok, ktorú si uplatnil listom zo dňa 1 3.4.201 5. Žalovaný mu listom zo dňa 16.4.2015 oznámil, že jeho žiadosť nespĺňa náležitosti § 8 ods. 4 tlačového zákona, a preto nie je možné jeho žiadosti vyhovieť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález ústavného súdu SR I.ÚS 453/03 zo dňa 11.11.2005, ktorý stanovuje kritériá pre posúdenie stretu práva na slobodu prejavu a ochranu osobnosti ako aj ustanovenia tlačového zákona na základe čoho bolo odmietnutie žalovaného uverejniť odpoveď požadovanú žalobcom v denníku SME a na internetovej stránke denníka SME za neoprávnené.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na základe písomného podania zo dňa 20.09.2016 v ktorom poukázal nato, že žalobca zastával v rokoch 1994-2002 funkciu poslanca Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy ako aj poslanca mestskej časti Ružinov a v roku 1999 aj člena Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca bol tiež poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň bol spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach. Po medializovanom škandále, kedy žalobca vulgárne komunikoval s príslušníkmi Policajného zboru po tom, čo spôsobil autonehodu, sa dostal do povedomia verejnosti. V roku 1999 mediálne kauzy spolu s trestným stíhaním vyústili v ukončenie vykonávania funkcie poslanca NR SR a následne aj ďalších politických funkcií, ktoré žalobca zastával. V roku 2007 bol žalobca odsúdený za podvod a za útok na verejného činiteľa na 8 rokov väzenia. Trest mu bol následne Najvyšším súdom SR znížený na päť rokov. Spolu so znížením bol mu uložený peňažný trest. Neskôr nastúpil výkon trestu a napokon v roku 2010 bol podmienečne prepustený na slobodu. 2.1. Žalovaný je okrem iného vydavateľom denníka SME:. Denník SME: patrí medzi najvýznamnejšie mienkotvorné denníky v Slovenskej republike. Túto reputáciu a postavenie si zabezpečil a dokázal udržať vďaka profesionálnej spravodajskej činnosti, ktorou dokáže svojim čitateľom predkladať informácie a analýzy aktuálnych spoločenských otázok celosvetového, slovenského či regionálneho

významu. Pri tejto činnosti autori článkov plne využívajú slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, a umožňujú tak čitateľom realizovať ich ústavné právo na informácie. Redaktori pri svojej činnosti upozorňujú na javy a skutočnosti, ktoré sú predmetom verejného záujmu a pri ktorých je zvýšený dopyt po informáciách zo strany verejnosti a to pomocou overených informácií, prípadne hodnotiacich úsudkov vychádzajúcich z pravdivého skutkového základu. Napadnutý článok resp. výroky v ňom uvedené nie sú nepravdivé a pravdu skresľujúce, ale ide o hodnotiace úsudky autora článku, ktoré vychádzajú z pravdivého faktického základu. Autor sa v článku vyjadruje k pozadiu a dôvodom ukončenia politickej kariéry bývalého poslanca NR SR S. M.Á. a zároveň poukazuje na osobu žalobcu, ktorého politická kariéra mala veľmi podobnú trajektóriu. Uvedený článok je však primárne venovaný pánovi M. a odkaz na osobu žalobcu je len poukázaním na to. že podobný prípad sa vo vrcholovej politike už stal a slúži len na dokreslenie analogickej situácie s iným poslancom NR SR. Účelom uvedeného komentára nebolo znevážiť alebo diskreditovať žalobcu, ale poukázať 11a pravý charakter politického prostredia, v ktorom sa pohybujú aj osoby (vrátane žalobcu), ktorým nie je cudzia ani trestná činnosť, agresívne správanie či vulgarizmy. Takéto komentáre resp. hodnotiace úsudky k rôznym témam spoločenského záujmu sú v periodickej tlači bežným a prípustným javom. Hodnotiť pravdivosť hodnotiacich úsudkov autora nie je možné. Autor článku pri jeho príprave a písaní vychádzal z všeobecne známych skutočností o žalobcovi (napr. že sa v roku 1998 stal poslancom NR SR za už neexistujúcu Slovenskú demokratickú koalíciu na čele s O.P. W., že v roku 1999 ako poslanec NR SR sa dopustil útoku na verejného činiteľa a v dôsledku trestného stíhania následne prišiel o svoj poslanecký mandát, že v roku 2004 sa opakovane dopustil útoku na verejného činiteľa a že v roku 2007 bol odsúdený za daňový podvod ešte z roku 1996). Išlo o žáner ..kominár", pri ktorom je čitateľom zrejmé, že nejde o objektívne spravodajstvo, ale subjektívne hodnotenie a názory vybraných autorov. V tomto žánri je subjektívna kritika (dokonca aj prehnaná), prípustná a bežná. Podľa § 8 ods. I tlačového zákona "Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti. dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne". V zmysle § 8 ods. 4 tlačového zákona .. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1. popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti. dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odsekli I poprie, doplní, spresní alebo vysvetli. Odpoveď musí byť rozsahom primeranú textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku laz neho vyplývajúci hodnotiac i úsudok." § 8 ods. 7 písm. a) Tlačového zákona uvádza, že vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď, ak žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa odseku 4. Podľa písm. e) predmetného ustanovenia nie je vydavateľ povinný odpoveď uverejniť, ak by uverejnenie bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby." Povinnosť vydavateľa periodickej tlače uverejniť odpoveď nevzniká v prípadoch, ak žiadosť o uverejnenie odpovede nespĺňa formálne či materiálne náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede definované v § 8 ods. 4 tlačového zákona, alebo sú splnené iné predpoklady uvedené v § 8 ods. 7 tlačového zákona. Povinnosť vydavateľa tiež nevzniká, ak v zmysle § 8 ods. 1 tlačového zákona žiadateľovi nevzniklo právo požadovať zverejnenie odpovede. Konkrétne identifikoval žalovaný nasledovné nedostatky, pre ktoré sa rozhodol odpoveď žalobcu neuverejniť: napádané výroky z článku neboli nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce, žiadosť nespĺňa formálne náležitosti, keď v nej nebolo uvedené v čom je napádané skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce, v čom sa dotýka cti. dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, žalobca sa v odpovedi neobmedzil na skutkové tvrdenia, ktorými by napádané skutkové tvrdenia z článku poprel, doplnil, spresnil alebo vysvetlil text odpovede je nad rámec týchto obmedzení a článku vôbec netýkajú, napádané výroky z článku sa nedotýkajú cti. dôstojnosti a súkromia žalobcu, nadpis navrhovanej odpovede nespĺňa

zákonné požiadavky, tlačový zákon sa vzťahuje len na tlač a nie na články zverejnené na internete na spravodajských portáloch. Právo na odpoveď preto nevzniklo k článku zverejnenom na www.sme.sk. Obsah požadovanej odpovede je značne vzdialený zákonnej požiadavke, je ironický, osobný a útočný voči autorovi. Text predstavuje osobný útok na autora O. G.. neprípustným spôsobom tak zasahuje do práva tretej osoby, čo je v rozpore s § 8 ods. 7 písm. e) tlačového zákona. Žalovaný ako vydavateľ tlače takúto odpoveď nie je oprávnený uverejniť. Obsah odpovede žiadnym spôsobom nereaguje na obsah článku - komentára. Týka sa len údajnej pracovnej histórie a rodinných vzťahoch pána G.. Výroky o leninskej iskre, SI H 4 a obvinenia žalobcu tom. že sa okolo neho diali divné veci nesúvisí s článkom a sú neprípustné. K totožnému záveru už prišiel Okresný súd Bratislava I v konaní 1 1C/156/2012. v ktorej žalobca takisto žiadal uverejniť odpoveď od žalovaného, pričom v navrhovanom texte odpovede sa urážlivo vyjadroval o predsedovi predstavenstva žalovaného V..T.. Súd rozsudkom z 2.7.2015 aj z toho dôvodu žalobu zamietol. Žalobca v žiadosti o odpoveď uvádza viacero skutočnosti, ktoré s právom na odpoveď nesúvisia. Pri posudzovaní vzniku práva na odpoveď je úplne irelevantné, či je osobou absolútneho verejného záujmu, či sa zverejnené informácie týkali jeho osobného života a že v článku bolo uverejnené jeho meno a priezvisko. Uvedené skutočnosti by teoreticky mohli byť relevantné v spore o ochranu osobnosti. Predmetom tohto konania 19C 138/2015 je však výlučne posúdenie, či žalobcovi vzniklo právo na odpoveď podľa § 8 ods. I tlačového zákona, a či táto žiadosť spĺňa materiálne a formálne náležitosti podľa § 8 ods. 4 a 7 tlačového zákona. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že žalobca podal voči žalovanému pre obsah článku aj žalobu na ochranu osobnosti. Táto je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5 C 69/2015. Preto je vylúčené, aby sa nároky uplatňované v tomto konaní 19C 138/2015 posudzovali podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (a to pre existujúcu prekážku litispendencie). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žaloba zjavne nedôvodná a súd jej nemôže vyhovieť. Takisto zmena petitu žaloby, ktorá by zosúladila žalobný petit splatným právom (najmä s tlačovým zákonom) nie je možná. Žalobca totiž v zmysle § 10 ods. 2 a 3 tlačového zákona môže žalobou žiadať len uverejnenie takej odpovede, ktorú žiadal u vydavateľa v zákonnej lehote 30 dní od uverejnenia tlače (podľa § 8 ods. 3 tlačového zákona). Žiadosť o odpoveď aj žaloba už boli podané, zákonné lehoty na ich zmenu už uplynuli a preto ich efektívna zmena nie je možná.

3. Žalobca ako i žalovaný sa k svojim stanoviskám v súlade s § 167 ďalej vyjadrili písomnými podaniami zo dňa 30.01.2017 a 12.01.2018 v ktorých opätovne deklarovali svoje tvrdenia.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, písomnými stanoviskami sporových strán a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je oprávnená a to z nasledovných dôvodov. 4.1. Úprava práva požadovať uverejnenie odpovede je aktuálne zakotvená v tlačovom zákone zák. č. 167/2008 Z.z. Podľa § 8 ods.1 tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúry sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu. Inštitút práva na odpoveď, v zmysle právnej úpravy, predpokladá subjektívne pociťované poškodenie cti, dôstojnosti, poškodenie dobrej povesti a mena dotknutej osoby. 4.2. Podľa § 8 ods.3 tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa ods.1, inak právo zaniká. Z uvedenej citácie zákona vyplýva, že ak dôjde v periodickej tlači k uverejneniu informácie obsahujúcej nepravdivé alebo skresľujúce tvrdenie, ktoré sa dotýka práv dotknutej osoby, môže oprávnený subjekt požiadať o uverejnenie odpovedi v lehote do 30 dní od uverejnenia napadnutej informácie v periodickej tlači, inak právo zaniká. Podľa § 122 ods. 1) prvá veta a 3) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 583 - K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len

v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Na plynutie 30 dňovej lehoty (§ 10 ods. 3 Tlačového zákona) a pre jej skončenie sa použije ustanovenie § 122 ods. 1) a 3) Občianskeho zákonníka. To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty stanovenej na uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, a to bez ohľadu na to, či v lehote stanovenej na uverejnenie vydavateľ opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie neuverejnil vôbec, alebo ich síce uverejnil, avšak spôsobom nerešpektujúcim niektorú z podmienok stanovených týmto zákonom. Koniec 30 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, a to skončením určeného pracovného času. To znamená, že v danom prípade má lehota hmotnoprávny, objektívny charakter, nepredlžuje sa o dobu poštovnej dopravy t.z., že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žiadosť o uverejnenie doručená povinnému subjektu. Je to lehota prekluzívna uplynutím ktorej právo na zadosťučinenie formou zverejnenia odpovede zaniká a súd je povinný na preklúziu práva prihliadať ex offo. 4.3. Podľa § 8 ods.4 tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa ods.1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa ods.1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Zmyslom uverejnenia odpovede podľa tlačového zákon teda je, že sa skutkové tvrdenia ktorými je dotknutá dobrá povesť a meno oprávneného subjektu uvedú na pravú mieru, alebo neúplné alebo inak skresľujúce tvrdenia sa doplnia alebo spresnia. Cieľom je, aby bolo jasne a nepochybne dané voči ktorému konkrétnemu skutkovému tvrdeniu publikovanému v konkrétnom periodiku ma záujem dotknutá osoba uplatniť svoje právo na bezplatné uverejnenie odpovede spolu s uvedením formulácie tejto odpovede. Za týmto účelom je preto nevyhnutné, aby zo žiadosti o uverejnenie bolo zrejmé, v čom sa skutkové tvrdenie obsiahnuté v uverejnenej informácii dotýka mena alebo dobrej povesti právnickej osoby a súčasne žiadosť musí obsahovať aj návrh konkrétneho znenia opravy tohto tvrdenia. Nestačí, vzhľadom k zneniu § 8 ods.4 tlačového zákona, iba obecne konštatovať, že v konkrétnom článku boli zverejnené nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia bez toho, aby boli tieto konkretizované a súčasne aby bol aj konkretizovaný spôsob ich opravy alebo zmeny. 4.4. Podľa § 8 ods.5 veta prvá tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie odpovede. Ak oprávnený subjekt požiada v prekluzívnej lehote o bezplatné uverejnenie odpovede, vydavateľ je povinný odpoveď uverejniť v lehote do 3 dní od obdržania žiadosti. Z obsahu § 8 ods. 6 tlačového zákona vyplýva povinnosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, bez súvisiaceho textu obsahujúceho hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače, alebo agentúrneho spravodajstva. Túto povinnosť vydavateľ nemá jedine v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorého z dôvodov upravených v § 8 ods. 7 tlačového zákona. 4.5. Podľa § 8 ods.7 písm. a) tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď, ak žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa § 8 ods.4. V prípade odmietnutia uverejnenia odpovede vydavateľom z dôvodov podľa tlačového zákona alebo iných dôvodov má oprávnená osoba právo domáhať sa svojho nároku na súd a to v lehote do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie odpovede, inak právo zaniká ( § 10 ods.3 tlačového zákona ).

5. S poukazom na vyššie citované ustanovenia tlačového zákona súd, pri posudzovaní opodstatnenosti nároku žalobcu na uverejnenie odpovede, v prvom rade skúmal dodržanie hmotnoprávnych lehôt vo vzťahu k včasnému uplatneniu nároku na uverejnenie odpovede u odporcu a následne vo vzťahu k včasnému uplatneniu nároku na súde. Žalobca ako oprávnená osoba svoj nárok u žalovaného uplatnil dňa 13.04.2015. Trojdňová lehota na uverejnenie odpovede bezvýsledne uplynula dňom 16.04.2015, kedy mu žalovaný písomne oznámil, že odpoveď v žiadanom znení neuverejní, nakoľko táto nespĺňa náležitosti podľa § 8 ods.4 tlačového zákona. Nárok na

uverejnenie odpovede žalobca uplatnil na súde dňa 15.05.2015. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu bol v oboch prípadoch uplatnený včas.

6. Ďalej súd skúmal obsahovú stránku žiadosti o uverejnenie odpovede, z hľadiska splnenia náležitostí stanovených v § 8 ods.4 tlačového zákona. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný v denníku SME dňa XX.XX.XXXX uverejnil článok pod názvom "M. S. A.", v ktorom sa zaoberal osobou žalobcu a to nasledovným spôsobom: "Prípad smeráckeho exposlanca M. vyvoláva spomienky na iného "neposlušného" zákonodarcu A. Ď.- F.. Ten svojho času poctil svojou prítomnosťou W. stredopravú koalíciu SDK. Jeho politickú kariéru zahatal roku 1999 incident s dopravnou políciou, ktorej dotyčný navrhol, aby mu vyfajčila jeho ctený poslanecký... Ď. rýchlo vyletel z parlamentu, no až po ďalšom konflikte s mužmi i ženami zákona v roku 2004 začalo ísť do tuhého. V roku 2007 ho odsúdili za útok na verejného činiteľa - a až potom za daňový podvod. Inými slovami, roky trvalo, kým kompetentné inštitúcie začali riešiť aj Ď. ekonomické pozadie a tiež jeho majetkové pomery prevyšujúce štandard komunálneho i parlamentného politika. V prípade M. prišiel prvý impulz - teda podozrenie z domáceho násilia už v roku 2005. Nákladný životný štýl poslanca zhmotnený vo vozovom parku či jeho medializované vyjadrenie, že azda nežije len z peňazí daňových poplatníkov - ktoré neskôr poprel -, ako aj arogantné vystupovanie či vlastníctvo zbraní, to všetko predstavovalo niekoľkonásobný dôvod, aby s ním ctihodná politická strana už dávno rozviazala pomer. Až keď sa situácia stala neudržateľnou, A. M. o poslanecký mandát, no stranícky preukaz ho pri srdci hreje i naďalej. Čo teda spája prípady Ď. Č. M.? Potvrdzujú, že v nich nejde len o diagnózu jednotlivca, ale celého politického prostredia. Schéme "zlý M., dobrý Smer" predsa nemožno pri plnom vedomí uveriť. Pochybnosti vzbudzuje aj tajomná a všemocná ruka osudu, ktorá najskôr hriešnika chráni, aby ho odrazu nemilosrdne hodila ako nepohodlnú či priamo nebezpečnú figúrku cez politickú palubu. Nad kauzami tohto druhu visí otáznik, ako vôbec ľudia typu Ď. Č. M. dokážu rozbehnúť úspešnú politickú kariéru. A druhá, oveľa znepokojivejšia otázka, či skôr konštatovanie: Koľko menej nápadných tyranov svojho najbližšieho okolia i celej spoločnosti (so zbraňami pod vankúšom a s drahými autami) vegetuje v našom verejnom živote len zato, že neprepínali strunu tak silno, až praskla." V danom prípade žalobca síce žalovanému oznámil znenie odpovede ( petit žaloby), ale toto vzhľadom k jeho obsahu a štruktúre nezodpovedalo požiadavkám tlačového zákona, nakoľko žalobca v ňom vyjadril len obecne svoj protest proti uvádzaniu nepravdivých a pravdu skresľujúcich skutočností, ktoré poškodzujú povesť a meno žalobcu avšak v texte žiadosti o uverejnenie odpovede konkrétne nevymedzil a nekonkretizoval spôsob vykonania opravy. Naopak v žiadosti o opravu sa zameral na kritiku a hodnotenie osoby autora článku, O. G. v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu kritérií explicitne stanovených v § 8 ods.4 tlačového zákona pre uverejnenie odpovede. Vzhľadom k tomu, že len takto vymedzený obsah žiadosti o zverejnenie odpovede je hmotnoprávnym predpokladom úspešného uplatnenia nároku na súde, súd žalobu žalobcu zamietol a nepripustil doplnenie dokazovania na základe návrhov procesných strán, nakoľko toto vzhľadom k daným skutkovým a právnym zisteniam vyhodnotil ako nadbytočné.

7. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci ( § 255, § 262). Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,

d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.