Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/263/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Košice, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, zast. zástupcom O.. D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., H. XX, o zaplatenie 1.634,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/4/2015 - 97 zo dňa 14. 03. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/4/2015 - 97 zo dňa 14. 03. 2017 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 967,26 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 36,58 % (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3.050,07 eur a trovy konania na tom základe, že žalovanému poskytoval právne služby v konaniach vedených Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007, 18Cb/90/2007 a 16Cb/76/2007. Keďže medzi nimi nebola dohodnutá odmena, patrí mu podľa § 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii tarifná odmena vyčíslená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalovaný žalobcovi odmenu neuhradil. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5C/4/2015

- 35 zo dňa 17. 04. 2015, pričom na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/639/2015 - 70 zo dňa 11. 10. 2016, rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 1.416,01 eur potvrdil z dôvodu, že žalobca nárok o zaplatenie sumy 1.416,01 eur, ktorá suma predstavuje žalobcom vyčíslené trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007 je premlčaný. V prevyšujúcej časti rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom, že s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania aj vo vzťahu ku konaniam vedeným na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007 a 16Cb/76/2007 je súd povinný posúdiť vznesenú námietku premlčania s prihliadnutím na to, kedy došlo k zániku záväzkového zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s poukazom na to, že príkaz nemohol byť splnený skôr než nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu v konaní o nároku žalovaného, pričom ukončenie právneho zastúpenia pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní pred súdom preukázané nebolo. Súd je povinný posúdiť počiatok plynutia premlčacej lehoty a ustáliť, či žalobca uplatnil žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k týmto dvom konaniam v trojročnej premlčacej lehote, konkretizovať v čom súd videl neodborné konanie advokáta, pri ktorých úkonoch

mal za preukázané, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v čom mala neodborná starostlivosť spočívať, vo vzťahu k jednotlivým úkonom vykonať riadne zdôvodnenie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli príkazné zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie právnych služieb žalobcu v prospech žalovaného. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007 bolo dňa 09. 01. 2007 podpísané plnomocenstvo, na základe ktorého splnomocnil žalovaný žalobcu na jeho zastupovanie v konaní. Z dokladu nazvaného "vyúčtovanie trov právneho zastúpenia", ktorý bol priložený ako príloha k žalobe vyplýva, že žalobca mal ako právny zástupca žalovaného v tomto konaní vykonať celkom 10 úkonov v období od 09. 01. 2007 do 12. 06. 2012 a vyčíslené trovy predstavovali spolu sumu 769,78 eur. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 16Cb/76/2007 bolo dňa 09. 01. 2007 podpísané plnomocenstvo, na základe ktorého splnomocnil žalovaný žalobcu na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Ako vyplýva dokladu nazvaného "vyúčtovanie trov právneho zastúpenia", ktorý bol priložený ako príloha k žalobe žalobca mal ako právny zástupca žalovaného vykonať celkom 14 úkonov v období od 20. 11. 2006 do 29. 03. 2012 a vyčíslené trovy predstavovali spolu sumu 864,28 eur. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný konal so žalobcom aj pred samotnými súdnymi spormi a boli vykonávané úkony aj pred podaním žaloby na súd. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007 súd mal za preukázané, že konanie bolo zastavené, pričom uznesenie vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 06. 2012 a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania dňa 05. 10. 2012. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/76/2007 bolo právoplatne skončené dňa 11. 06. 2016 zastavením konania, pričom keďže žaloba v tomto konaní bola súdu doručená dňa 18. 11. 2012. Uplatnený nárok žalobcu v týchto konaniach nie je premlčaný a námietka žalovaného o premlčaní práva v týchto konaniach nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súdu Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007 priznal žalobcovi nárok na odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony: príprava a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2007 (45,50 eur), písomné podanie na súd - žaloba v roku 2007 (45,50 eur), účasť na pojednávaní dňa 21. 04. 2009 (53,49 eur), písomné podanie na súd - zmena žaloby v roku 2009 (53,49 eur). Cestovné náhrady vo výšky 81,13 eur, pričom žalobca si z titulu cestovných náhrad uplatnil 86,45 eur. Súd nepriznal odmenu ani režijný paušál za úkony: písomné podanie na súd

- doplnenie žaloby v roku 2007 a písomné podanie na súd - doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré trovy súd nepokladá za účelne vynaložené v záujme žalovaného s poukazom na to, že nie je dôvodné, aby ich žalovaný znášal. Podrobne v odôvodnení rozhodnutia v bodoch 29 - 30 špecifikoval jednotlivé podania, žalobca si vo vzťahu k tomuto konaniu uplatnil celkom sumu 769,78 eur. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súdu Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007 súd priznal sumu vo výške 497,36 eur a vo zvyšnej časti ohľadom tohto konania žalobu zamietol. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/76/2007 súd priznal žalobcovi odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony príprava a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2006 (41,82 eur), písomné podanie protistrane - vyjadrenie k výpovedi v roku 2006 (41,82 eur), písomné podanie protistrane - vyjadrenie k listu v roku 2006 (41,82 eur), písomné podanie na súd - žaloba v roku 2007 (45,50 eur), písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí podania v roku 2008 (48,62 eur), písomné podanie na súd - zmena žaloby v roku 2010 (55,49 eur), účasť na pojednávaní dňa 07. 12. 2010 (55,49 eur), písomné podanie na súd - odvolanie proti rozsudku (55,49 eur). Súd nepriznal odmenu ani režijný paušál za úkony písomné podanie na súd - doplnenie žaloby v roku 2007, písomné podanie na súd - doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v roku 2008, žiadosť o poskytnutie informácie obvodný pozemkový úrad v roku 2008 (písomné podanie na súd - späťvzatie žaloby v roku 2012) a písomné podanie na súd - doloženie plnomocenstva v roku 2012, pretože tieto trovy súd nepokladal za účelne vynaložené v záujme žalovaného. Ďalej priznal odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony: písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia v roku 2009 (26,75 Eur). Žalobca si vo vzťahu k tomuto konaniu uplatnil celkom sumu 864,28 eur, pričom súd priznal žalovanému sumu 469,90 eur a vo zvyšnej časti ohľadom tohto konania žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia v bodoch 39 - 40 presne špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby, ktoré vykonal žalobca v tomto konaní. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť žalobcu ako advokáta postupovať pri svojej činnosti s odbornou starostlivosťou podľa svojich schopností a znalostí, pričom konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie také konanie, ktoré je primerané funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácia, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Žalobca ako advokát mal postupovať v záujme svojho klienta a vysvetliť mu všetky potrebné skutočnosti, zistiť, aké podklady sú potrebné na konanie a postupovať tak, aby hájil záujmy klienta čo najlepšie. Súd ustálil, že pri úkonoch, ktoré súd nepriznal nie je možné konanie žalobcu označiť za také, ktoré by bolo účelné a hospodárne. S prihliadnutím na

zistené uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi celkovo nárok vo výške 967,26 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žalovanému ako strane v konaní v prevažnej časti úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 36,58 %. Zároveň poukázal na to, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že petit definovaný žalobcom je neurčitý, nie je formulovaný presne a je nevykonateľný, čo sa konštatuje v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 08. 2012. Samotný petit presadil žalobca napriek upozorneniam jeho koncipientkou D.. P. a zástupcom žalovaného. Výsledok bol neúspešný na troch pojednávaniach na OS v Poprade a na pojednávaní na KS Prešov. Napriek neúspešným konaniam žalobca ubezpečoval, že jeho petit je v poriadku, že na KS v Prešove má svojich ľudí a svoj petit presadí, o čo sa on osobne postará; to znamená, že sa zaviazal, že bude vlastnou účasťou na súde svoj petit obhajovať. Na súd sa nedostavil ani jeden raz osobne, vždy za seba poslal koncipientku. Zástupca žalovaného po pojednávaní na KS v Prešove dňa 30. 08. 2012 nariadil žalobcovi stiahnuť a zastaviť všetky žaloby voči ostatným žalovaným, pretože žalobca postavil žalobu s nenáležitou odbornou starostlivosťou. Predmet žaloby bol žalobcom založený na neodbornom posúdení skutkovej podstaty, neprofesionálne. Samotný petit žaloby spôsobil nezdar konania v neprospech žalovaného. žalobca porušil § 18 zákona č. 586/2003 Z. z., nechránil a nepresadzoval záujmy klienta a neriadil sa jeho pokynmi, sľuby nedodržiaval. Nekonal čestne a svedomito, pretože spor viedol ďalej, aj keď už po prvom pojednávaní na OS v Poprade bolo jasné, že s petitom, ktorý uviedol nepochodí ani pri ďalších procesoch. Napriek tomu pokračoval, žalovaný je presvedčený, že mrhal prostriedkami klienta. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo zmenil rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Žalovaný v odvolaní opakovane uvádza argumenty, ktoré dôvodil už pri prvom rozhodnutí okresného súdu. Vo svojom odvolaní uvádza vedome nepravdivé a vyfabulované skutočnosti, ak tvrdí, že ako advokát mal porušiť žalobca povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Má nie len povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť dôkaznú. Žalobca má za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný vo svojich písomných prednesoch vrátane odvolania, sa uchyľoval skôr k subjektívnemu až emotívnemu osočovaniu žalobcu, ako k uvedeniu relevantných skutočností svedčiacich o porušení povinnosti advokáta konať s odbornou starostlivosťou. Klient sa osobne ani na jednom pojednávaní nezúčastnil, jedného pojednávania sa ako verejnosť zúčastnil syn žalovaného, ktorý si na základe tejto jedinej účasti urobil na vec svoj právny názor, ktorý interpretoval otcovi - žalovanému a vyhodnotil celé roky poskytovania právnych služieb ako „lajdácke“. Žalobca má za to, že konal v súlade so zákonom, čestne a svedomito, využíval a uplatňoval všetky právne prostriedky, ktoré mu v tom čase platná legislatíva umožňovala, pričom stále vyhodnocoval právnu situáciu na podklade skutkových okolností a konal len v záujme klienta. Žalobné petity sa spravovali režimom mandátnych zmlúv, z ktorých si žalovaný odvodzoval svoj nárok na odmenu a ktoré zmluvy koncipoval sám žalovaný. Žalobné petity boli formulované vzhľadom na podklady, ktoré advokátovi poskytoval klient po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a danej situácie. Žalovanému mal nárok na odmenu v zmysle mandátnych zmlúv vzniknúť až po úplnom splnení svojich povinností, teda až úplným vybavením veci. Na to však bola nevyhnutná súčinnosť mandantom, ktorej poskytnutia sa v súdnych konaniach žalovaný domáhal. Skutočnosť, že samotné zmluvy boli v smere poskytnutia súčinnosti mandanta nedokonalé a všetci mandanti túto nedokonalosť využili (od zmluvy špekulatívne odstúpili pred vybavením takmer 99 % vecí), aby mandantovi nezaplatili odmenu, advokát zodpovednosť nenesie. Podaným návrhom na vydanie predbežných opatrení sa žalobca - advokát snažil zabezpečiť pre klienta istotu ohľadom jeho práv a konal tak v záujme klienta. Iniciovanie späťvzatia žaloby bolo inštitútom v prospech klienta, ktorého účelom bolo zamedzenie neúčelného navyšovania trov konania, keďže už v predchádzajúcich dvoch konaniach bolo súdom prejudikované právo a s najväčšou pravdepodobnosťou sa rovnaké rozhodnutie súdu dalo očakávať aj v ďalších konaniach.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na názore, že žalobca flagrantne zanedbal svoje povinnosti voči klientovi. Poukázal na čl. 5 mandátnej zmluvy, podľa ktorej mandát je povinný s mandatárom spolupracovať, najmä je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať mandatárovi doklady, resp. dokumenty potrebné na uplatnenie reštitučného nároku (napr. rodné listy, kópie preukazu totožnosti, úmrtné listy...). Žalobca sa neustále odvoláva na nedokonalosť mandátnej

zmluvy, pričom mandátna zmluva neprikazovala žalobcovi uviesť v petite žaloby, že Mandant je „povinný poskytnúť svoj občiansky preukaz mandatárovi.“ Malo ísť o kópiu dokladu, aj to len v prípade potreby. Túto kópiu preukazu totožnosti nikto, teda ani žalovaný, nikdy nežiadal. V ďalšom uviedol skutočnosti rovnaké ako v podanom odvolaní, pričom je presvedčený, že žalobca ich podviedol svojim tvrdením o osobnom angažovaní sa v prípadoch ako aj o obhájení si petitu žaloby pred súdom, čím im spôsobil škodu veľkého rozsahu. Preto sa stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím OS Brezno, že žaloba žalobcu je nedôvodná a má byť v plnom rozsahu zamietnutá. Pokiaľ vo vyjadrení žalobca tvrdil, že tvrdenia žalovaného sú vyfabulované a nepravdivé - každé tvrdenie vie oprieť o svedecké výpovede, pokiaľ tvrdí, že neuniesol žalovaný dôkazné bremeno, ako preukázať dôkazné bremeno, ak nie tým, že poukáže na absolútne neprofesionálne podanú žalobu s petitom, ktorý nezodpovedá kvalifikácii právnika. K tvrdeniam žalobcu, že sa žalovaný uchyľoval skôr k subjektívnemu až emotívnemu osočovaniu žalobcu, uviedol, že svoj osobný názor nepopiera, trvá na ňom a vie to aj dokázať a bez emócií. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní uviedol, že toto je profesionálna lož. Pred viacerými svedkami žalobca tvrdil, že je zbytočné, aby sa tam žalovaný zúčastňoval a vystavoval urážkam žalovaných. K tvrdeniu, že zástupca žalovaného ako syn žalovaného sa jediný raz zúčastnil na pojednávaní ako verejnosť, uviedol, že okrem toho, že toto tvrdenie sa zakladá na jeho neprofesionálnej emócii, už to vysvetľoval vyššie, až tu sa presvedčil, že žalobca je klamár a lajdák. K tvrdeniu žalobcu, že konal v súlade so zákonom, čestne a svedomito, využíval a uplatňoval všetky právne prostriedky, ktoré mu v tom čase legislatíva umožňovala uviedol, že skutočnosť, že konal v súlade so zákonom neznamená, že konal v prospech klienta. Má dôvod sa domnievať, že účelovo naťahoval čas a neprofesionálne opravoval a dopĺňal vlastne podanú žalobu, čím umelo navyšoval počty úkonov. K tvrdeniu žalobcu, že žalobné petity sa spravovali režimom mandátnych zmlúv, boli formulované vzhľadom na podklady, samotné zmluvy boli nedokonalé a všetci mandanti túto nedokonalosť využili, uviedol, že zrejme neexistuje dokonalá zmluva. Je názoru, že táto zmluva bola nevypodateľná a jasne vymedzená. Ak by aj bolo v zmluve napísané, že mandant je povinný mandatárovi poskytnúť svoj občiansky preukaz na nejaké úkony, ako právnik predsa musí vedieť, že takýto nezmysel je v rozpore so zákonom, napr. o ochrane osobných údajov, príp. ďalšími zákonmi. Pritom zmluva jasne hovorí, že takúto povinnosť mandant nemal.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval v podstate tvrdenia uvedené v predchádzajúcom vyjadrení. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, aby bývala koncipientka - D.. P. rozporovala postup advokáta v danej veci, rovnako nie je pravdou, že žalobca po zamietnutí prvej žaloby na Okresnom súde Poprad trval na pokračovaní v ostatných dvoch sporových veciach. Po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sám advokát bol ten, kto odporučil klientovi nepokračovať v ďalších dvoch konaniach, ktorý postup bol zvolený z dôvodu predídenia neúspechu žalovaného a vzniku trov konania. Nie je pravdou ani to, aby žalobca ako advokát „uisťoval klienta a garantoval mu zvrátenie výsledku sporu pred Krajským súdom v Prešove“. Takéto garancie si nedovolí vyslovovať žiaden advokát. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, žalobca odvolanie proti rozsudku súdu nepodal. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 967,26 eur a preto odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie a ako závislý aj výrok III. vo vzťahu k trovám konania. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, teda neúspešnou stranou sporu v tejto časti bol žalobca, ktorý však odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

7. V zmysle § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi, stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd zároveň poukazuje na odvolací dôvod žalovaného uvedený v podanom odvolaní, keď namieta, že žalobca v konaní nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom však žiadnym spôsobom nenamieta súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav a právne posúdenie veci. Odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie a to aj vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby a k vyhodnoteniu konania žalobcu v postavení advokáta poskytujúceho právne služby v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z., pričom súd prvej inštancie podrobne uviedol, ktoré úkony právne služby považoval za tie, ktoré nespĺňali náležitosti kvalifikovaného poskytnutia právnej služby a práve z týchto dôvodov čiastočne žalobcom uplatnený nárok zamietol, pričom v rozsahu, ktorý súd považoval za dôvodný a teda poskytovanie právnych služieb advokátom klientovi v súlade jednak so zákonom č. 586/2003 Z. z., vyhláškou NS SR č. 655/2004 Z. z. a konaním v súlade s ustanovením § 724, § 725, § 730 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalobe žalobcu vyhovel (výrok I.). Keďže odvolací súd preskúmaním veci s prihliadnutím jednak na rozsah odvolania, ako aj odvolacie dôvody dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. vecne správny, výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie je z dôvodu vecnej správnosti postupom v zmysle § 378 ods. 1 a 2 potvrdil. Odvolací súd zároveň podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok vo vzťahu k trovám konania - výrok III., pričom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 2 a keďže žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie s prihliadnutím na celý uplatnený nárok žalobcom v podanej žalobe úspešný v rozsahu 68,29 % a žalobca úspešný v rozsahu 31,71 %. Pomer úspechu žalovaného predstavuje 36,58 %. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval postupom v zmysle § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením postupom v zmysle § 362 ods. 2 tak, ako to súd prvej inštancie aj uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalobcovi žiadne trov konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto odvolací súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na to, že stranou sporu na strane žalobcu bol JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Košice, Hlavná 25, ktorá strana sporu vystupovala v konaní samostatne, ako strana sporu, podávala vyjadrenia jednak k odvolaniu a jednak k vyjadreniu žalovaného. V súvislosti s podaním týchto vyjadrení však žalobcovi trovy konania nevznikli.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .