Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., právne zastúpenej JUDr. Michael Medviď, advokát, so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, I., právne zastúpeného JUDr. Dáša Komková, advokát, so sídlom Hlavná 27, Prešov, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.2017 č. k. 9C/146/2012-199 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Zrušuje uznesenie vo výroku IV. a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že v konaní o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva; vo výroku II. priznal žalobkyni voči žalovanému v konaní o zaplatenie bolestného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; výrokom III. v konaní o zaplatenie náhrady mzdy rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. priznal Slovenskej republike proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala nároku na zaplatenie 5.317,50 eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala zo sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.100,- eur, bolestného vo výške 1.537,50 eur a stratu na zárobku vo výške 1.650,- eur.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.1.2016 konanie zastavil v časti o zaplatenie 3.041,90 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.435,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.6.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania, vrátane trov štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2016. Uviedol, že predmetom konania boli samostatné tri dielče nároky, a preto úspech či neúspech strán sporu v každom z nich je potrebné posudzovať samostatne, porovnaním návrhu na začatie konanie a rozhodnutia súdu. Poukázal pritom na rozhodnutie R 28/1970. Na celkovom predmete konania vo výške 5.317,50 eur sa nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia podieľal 39,49 %, nárok na bolestné 28,91 % a v tejto časti mala žalobkyňa úspech v rozsahu 100 % a strata na zárobku 31,59 %, teda úspech žalobkyne a žalovaného boli rovnaké. V konaní o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania súd nepriznal. Aj keď totiž znaleckým posudkom nebol potvrdený ani základ nároku, má súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému to, že išlo o odbornú otázku a žalobkyňa mohla v dobrej viere vychádzať z lekárskeho posudku, ktorý mala k dispozícii a ktorý jej sťaženie spoločenského uplatnenia priznával.

4. V konaní o zaplatenie bolestného má žalobkyňa proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z 28,91 % celkových trov, keďže tento nárok sa na celom uplatnenom nároku podieľal v uvedenom rozsahu, pričom žalobkyňa v ňom bola úspešná v rozsahu 100 %, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

5. V konaní o zaplatenie náhrady mzdy žiadna zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nemá, keďže žalovaná bola suma 1.680,- eur, priznaná bola suma 840,- eur, čo predstavuje rovnaký úspech strán sporu.

6. V konaní vznikli aj trovy spojené so znaleckým dokazovaním, predstavujúce odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a za vypočutie znalca. Tieto trovy boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok zákon č. 160/2015 Z. z., ktorý trovy štátu neupravuje.

7. Súd prvej inštancie preto o trovách štátu rozhodol postupom podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 250 ods. 1 C.s.p. a priznal štátu voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie zmenil a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania vo výroku II. a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vo výroku IV.. Uviedol, že má za to, že postup súdu pri výpočte náhrady trov konania nie je v súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, pretože žaloba v časti 3.041,90 eur bola zobratá späť a z toho dôvodu súd konanie zastavil. Žalobkyňa si pôvodne žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 5.317,50 eur, pričom jej bola priznaná náhrada titulom bolestného a straty na zárobku vo výške 1.435,60 eur, v časti o zaplatenie 3.041,90 eur zobrala žalobkyňa žalobu späť a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na bolestné vo výške 1.537,50 eur, pričom jej bola priznaná výška bolestného v sume 595,60 eur. Úspech žalobkyne v tejto časti predstavuje 38,74 % a úspech žalovaného 61,26 %. Pomer úspechu pre žalovaného je vyšší než u žalobkyne, preto súd mal priznať náhradu trov konania žalovanému voči žalobkyni. Čo sa týka uplatneného nároku na stratu zárobku, žalobkyňa si uplatnila stratu na zárobku vo výške 1.680,- eur, pričom súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok vo výške 840,-, čo predstavuje 50 % úspechu, čo súd prvej inštancie aj správne vypočítal a určil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania v časti o náhradu mzdy.

9. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu má za to, že tieto by mala znášať samotná žalobkyňa a to z tých dôvodov, že mala vedomosť o tom, že podáva nepravdivé informácie o zdravotnom stave, na základe ktorých bolo vypracované neobjektívne odborné stanovisko o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Naviac poukázal na to, že súdu predložil potvrdenie o zárobkových možnostiach, žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že sa stará o dve maloleté deti, ktoré mu boli zverené a žalobkyňa si voči nim svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Z uvedeného dôvodu bola aj viackrát trestne stíhaná, a to trestným rozkazom 1T/2/2012 zo dňa 25.1.2012 a bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Trestným rozkazom 3T/ 18/2012 bola uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu a v súčasnej dobe bolo proti nej podané trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia neplatením výživného na maloleté deti. Pokiaľ by mal uhradiť takú vysokú čiastku, ohrozil by tým výživu svojich maloletých detí.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených § 379 - § 381 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, z medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa ods. 1.

16. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana spor vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k Civilnému sporovému poriadku, Nakladatelství C.H.BECK).

17. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobkyni v konaní o zaplatenie bolestného priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. Podľa § 257 C.s.p, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď sa nezaoberal možnou aplikáciou ust. § 257 C.s.p. pokiaľ ide o náhradu trov štátu. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust. § 257 C.s.p., pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 C.s.p., avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná. K aplikácii ust. § 257 Civilného sporového

poriadku môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa preto súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu.

20. V danom prípade žalovaný už v priebehu súdneho konania poukazoval na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Uviedol, že vzhľadom na výšku dosahovaného príjmu, starostlivosť o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva sporových strán a neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany žalobkyne by zaplatením odmeny znalca bolo ohrozené uspokojenie nielen jeho základných životných potrieb, ale aj potrieb maloletých detí.

21. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p. pre priznanie nároku na náhradu trov štátu, ktorá by mala spočívať v okolnostiach strán sporu. Súd prvej inštancie sa vyporiada s tým, či sú na strane žalovaného tak výnimočné okolnosti týkajúce sa jeho majetkových, osobných, zárobkových, príp. iných pomerov, ktoré odôvodňujú aspoň čiastočnú aplikáciu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).