Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/157/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 , zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie, že tu právo nie je, takto

rozhodol:

I. Žalovaná n e m á právo na realizáciu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8000057519 zo dňa 17. 10. 2006 z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto dohody o zrážkach zo mzdy. II. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaná nemá právo na realizáciu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8000057519 zo dňa 17. 10. 2006 z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto zmluvy o zrážkach zo mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 21Csp/145/2017, súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že zároveň v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala žalobu vo veci samej. Zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8000057519 zo dňa 17. 10. 2006 (ďalej len „zmluva“) bol žalobkyni zo strany žalovanej poskytnutý revolvingový úver vo výške 60 012,- Sk, pričom súčasťou tejto zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nachádza v bode 7 zmluvy. Nakoľko došlo k porušeniu povinnosti zo zmluvy, žalovaná si cestou rozhodcovského konania voči žalobkyni uplatnila z predmetnej zmluvy pohľadávku vo výške 4 936,51 eura s príslušenstvom. Na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-322/09- MK, zo dňa 18. 01. 2010 bola vedená na Okresnom súde Liptovský Mikuláš exekúcia pod sp. zn. 10Er/403/2010, ktorá bola uznesením zo dňa 23. 07. 2012, sp. zn. 10Er/403/2010, právoplatným 12. 08. 2012 zastavená pre nedôvodnosť. Žalovaná doručila prostredníctvom splnomocneného zástupcu zamestnávateľovi žalobkyne, Roľníckemu družstvu Hybe, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov zo dňa 28. 07. 2017, ktorou žiadala vykonať zrážky na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy v celkovej výške 8 363,66 eura. Zamestnávateľ pristúpil k zrážkam v mesiaci august 2017. Žalobkyňa považuje predmetnú zmluvu za neplatnú, nakoľko táto značným spôsobom spôsobuje nerovnováhu v právach strán v neprospech spotrebiteľky. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike, podľa ktorých hrubá nerovnováha spočíva aj v tom, že žalovaná si môže prostredníctvom tohto inštitútu uplatňovať bez akejkoľvek súdnej kontroly aj nároky, na ktoré nemá zo zákona nárok. Podľa žalobkyne je dohoda o zrážkach zo mzdy aj neurčitá, čo samo osebe spôsobuje jej neplatnosť z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia nebola zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Zároveň poukázala aj na to, že žalovaná si zrážkami zo mzdy uplatňuje premlčanú pohľadávku. Bez

ohľadu na to, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom žalobkyňa nedisponuje dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti, k čomu však zrejme žalovaná pristúpila pred podaním žaloby na rozhodcovský súd, pokiaľ by úverový vzťah trval po celú dohodnutú dobu, posledná splátka bola splatná v mesiaci máj 2010, z čoho vyplýva, že žalovaná si u jej zamestnávateľa uplatnila už premlčanú pohľadávku. Predmetnú zmluvu je taktiež potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Naviac z výšky uplatnenej pohľadávky vyplýva, že žalovaná si uplatňuje aj úroky z úveru splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, na čo taktiež nemá nárok. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje žalobkyni iný druh obrany proti konaniu žalovanej.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08. 12. 2017 uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy jej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úverov. Ide teda o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napríklad uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a podobne. Tento zabezpečovací inštitút taktiež nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcu vylúčený ako neprípustný, ako sa napríklad stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah vzniku pohľadávky je základným spôsobom identifikácie tejto pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikla. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Dohodou o zrážkach zo mzdy sa môže zabezpečiť aj budúca pohľadávka a aj v takom prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. Žalovaná taktiež poprela námietku žalobkyne o premlčanie nároku žalovaného a poukázala na to, že táto okolnosť nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, žalovaná poukázala na to, že v prípade mimoriadnej splatnosti úveru dochádza iba k zmene v obsahu záväzku plnenia v dôsledku omeškania dlžníka, pôvodný záväzok preto podľa jej názoru aj naďalej trvá, teda naďalej trvá aj povinnosť platiť úroky z úveru. Žalovaná vo vyjadrení zároveň poukázala na judikatúru, ktorá má preukazovať dôvodnosť ňou tvrdených skutočností.

3. Žalobkyňa právo na podanie repliky nevyužila, a preto súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovanej, ktorá sa z neúčasti riadne a včas ospravedlnila.

4. Žalobkyňa uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy si chceli kupovať veci na krb a v Liptovskom Mikuláši videli reklamu na poskytovanie úverov. V ten deň im aj ihneď úver schválili, avšak z požadovaných 120 000,- Sk im poskytli úver vo výške 60 000,- Sk. Predtým nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu s nebankovou spoločnosťou a okrem hypotekárneho úveru ani iný dlh. O dohode o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až vtedy, keď jej oznámil zamestnávateľ, že jej budú zrážať časť mzdy. V čase od zastavenia exekúcie až do uplatnenia nároku z dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňu nikto nekontaktoval ani jej nenavrhol uznanie dlhu, prípadne nejaké splátky. V čase realizácie dohody o zrážkach zo mzdy jej zrazili sumu 330,- eur. Nebolo jej doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a nemá ani informácie o tom, že by úver splácal spoludlžník P. P., ktorý je nezamestnaný a z toho dôvodu u neho žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy neprichádza do úvahy.

5. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa ako spoludlžník spolu s P. P. uzatvorili so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 17. 10. 2006, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 60 012,- Sk. Pri ročnej percentuálnej miere nákladov 70,91 % sa žalobkyňa spolu so spoludlžníkom zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 3 334,- eur. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie poplatku za uzatvorenie vo výške 1 500,- Sk.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa domáha žalobkyňa, je obsiahnutá v bode 7 zmluvy tak, že podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru spoludlžníci a veriteľ v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy. Pohľadávka veriteľa je tvorená

úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty ako aj náklady súdneho, resp. rozhodcovského prípadne iného konania, ak vznikli preukázateľne. Podľa predmetnej dohody budú zrážky vykonávané zamestnávateľom až do doby, pokiaľ žalovaná zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17. 10. 2006 vyplýva, že predmetnou zmluvou bola schválená výška úveru vo výške 120 024,- Sk, pričom zmluvná odmena za poskytnutie tohto úveru predstavovala 60 012,- Sk. Žalovaná sa pri ročnej percentuálnej miere nákladov 70,91 % zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3 334,- Sk s dátumom splatnosti prvej splátky od 15. 11. 2006 a poslednej splátky 15. 10. 2009.

7. Z podania žalovanej zo dňa 28. 07. 2017 adresovanej Roľníckemu družstvu Hybe súd zistil, že žalovaná sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 8 363,66 eura vyčíslenej k 19. 05. 2017.

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keď mal preukázanú jej dôvodnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občianskom právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvárania zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody

o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v tomto prípade, nakoľko zmluvné strany sa mali v dohode o zrážkach zo mzdy dohodnúť na tom, že súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty, ak boli uplatnené. V predloženej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru však nie sú dojednané žiadne zmluvné pokuty, na základe ktorých by žalovaná mohla jednostranne navýšiť sumu pohľadávky uplatnenú v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, pričom v konaní nebolo ani preukázané, že došlo k rokovaniu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené takým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať, pričom pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky, pretože bez konkrétneho vyčíslenia zabezpečovanej pohľadávky sa od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade. Naviac žalovaná v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by vykonala šetrenie ohľadom dodržania zákonného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v tom, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Ako už súd uviedol, značná nerovnováha v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak si veriteľ vymáha svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážok zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržiavaní v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

13. Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa preukázala aj naliehavý právny záujem na určení, že tu právo nie je. Na základe dohody o zrážkach si žalovaná v pozícii veriteľa uplatnila právo a požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom bez určenia, ktorého sa dožaduje žalobkyňa, by bolo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky neisté. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne, a nakoľko žalobkyňa nemá inú zákonnú možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

14. Pre potvrdenie správnosti záveru súdu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uplatnenie nároku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi. Klauzula obsiahnutá v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré nemožno akceptovať z hľadiska mravných princípov spoločenského poriadku. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť takému výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak nie dobrým mravom. Následkom výkonu práva a povinností v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva. Žalovaná si bezpochyby dohodou o zrážkach zo mzdy uplatnila nárok, ktorý je už v plnom rozsahu premlčaný. Aj keď v konaní nebolo preukázané, či a kedy došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, vychádzajúc z dátumu splatnosti poslednej splátky úveru podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17. 10. 2006, súd konštatuje, že žalovanej uplynula premlčacia doba v nadväznosti na poslednú dohodnutú splátku úveru 15. 10. 2012. Preto, pokiaľ si päť rokov nato uplatnila prostredníctvom tohto inštitútu nároky plynúce z premlčaného právneho vzťahu, nemôže takéto konanie požívať právnu ochranu. Naviac ani súdu nie je zrejmé, z čoho pozostáva dohodou o zrážkach zo mzdy uplatnená pohľadávka vo výške 8 363,66 eura, vyčíslená k 19. 05. 2017, čo len potvrdzuje ten záver, že žalovaná si ako veriteľ z dohody o zrážkach zo mzdy nemôže svojvoľne určovať výšku pohľadávky z toho ktorého právneho vzťahu, lebo táto skutočnosť hrubým spôsobom predstavuje nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že v tejto sume sú zahrnuté aj úroky z úveru po mimoriadnej splatnosti úveru, na ktoré však žalovaná nemá právo. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobkyni len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Zároveň, zo zmluvy vyplýva iba jeden poplatok, na ktorý má žalovaná nárok a to poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1 500,- Sk. Až z jednostranného oznámenia žalovanej zo dňa 17. 10. 2006 vyplýva, že za poskytnutie úveru vo výške 120 024,- Sk si žalovaná uplatnila zmluvnú odmenu vo výške 60 012,- Sk. Táto odmena vo forme poplatku nie je obsiahnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve, preto na ňu nemá žalovaná nárok, pričom nesporne si prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uplatnila aj tento individuálne nedojednaný poplatok.

15. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaná nemá právo na realizáciu zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli a žalobkyňa si ani náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.