Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Csp-133-2017.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Csp/133/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Ing. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/X, XXX XX C., právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., ICO: 47256907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.458,- € do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 48,92%, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom vyšším súdny úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.11.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.458,- € ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- €. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným nasledovné zmluvy o spotrebiteľskom úvere:
- I. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.709500013 zo dňa 11.12.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal žalobca vrátiť v celkovej výške 936,- € a to v 12-tich mesačných splátkach po 78,- € počnúc dňom 27.12.2015;
- II. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.708800221 zo dňa 23.06.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 150,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť žalobca vo výške 252,- € (suma poskytnutého úveru 150,- € + 102,- € poplatok spojený s úverom), a to v 6-tich mesačných splátkach po 42,- € počnúc dňom 26.07.2015;
- III. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.708101248 zo dňa 10.11.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- €, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému sumu 650,- € (suma poskytnutého úveru 350,- € + poplatok spojený s úverom 300,- €), v 10-tich mesačných splátkach po 65,- € počnúc dňom 27.11.2015;
- IV. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.708800047 zo dňa 05.09.2014, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 700,- €, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému sumu vo výške 1.320,- € (suma poskytnutého úveru 700,- € + 620,- € poplatok spojený s úverom) v 12- tich mesačných splátkach po 110,- € počnúc dňom 27.09.2014. V prípadoch všetkých zmlúv boli finančné prostriedky poskytnuté žalovaným žalobcovi v hotovosti. Uvedené zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný pri uzatváraní úveru zneužil skutočnosť, že žalobca bol v čase poskytnutia úverov držiteľom podnikateľského oprávnenia a bol evidovaný v živnostenskom registri. Obchodný zástupca žalovaného sa však žiadnym spôsobom neinformoval, či peňažné prostriedky použije žalobca na podnikanie, alebo na osobné účely. Bez
možnosti voľby a bez získania potrebných informácií predložil žalovaný žalobcovi zmluvy v tomto znení, teda s označením žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa. Žalobca žiadne vyhlásenie o tom, že peniaze použije na podnikanie nikdy nedal, ani nemal v úmysle peniaze použiť na podnikanie. Naopak tieto použil na uspokojenie životných potrieb, na opravu motorového vozidla. Tieto nekalé praktiky žalovaného spočívajúce v uvádzaní identifikačného údaju IČO využíva žalovaný opakovane, uvedený názor potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí 19CoE 139/2016 zo dňa 29.12.2016 a za tieto praktiky bol postihnutý Slovenskou obchodnou inšpekciou (rozhodnutie SOI). Žalobca má zato, že napadnuté zmluvy neobsahujú náležitosti vyžadované ustanoveniami zákona č.129/2010 v znení účinnom ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv. Predmetné zmluvy neobsahujú údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na § 11 ods. 1 zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy I., II. a III. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pokiaľ zmluva nemá náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a v prípade zmluvy IV. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Z uvedeného dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa oznámení žalovaného o splatení úverov, úver vyplývajúci zo zmluvy č.709500013 z 11.12.2015 bol uhradený v plnej výške dňa 25.01.2017, úver zo zmluvy č.708800221 z 23.06.2015 bol uhradený v plnej výške dňa 12.11.2015, úver zo zmluvy č.708101248 z 10.11.2015 bol uhradený v plnej výške dňa 24.02.2017 a úver zo zmluvy č.708800047 zo dňa 05.09.2014 bol uhradený v plnej výške dňa 11.12.2015. Keďže uzavreté zmluvy sú z titulu absencie zákonných náležitostí a z titulu poskytnutia úveru v hotovosti zmluvami bezúročnými a bezpoplatkovými, žalobca bol povinný vrátiť iba tie finančné prostriedky, ktoré dostal, pokiaľ plnil nad rámec prijatého plnenia, plnil bez právneho dôvodu. Zároveň si uplatnil žalobca vo vzťahu k žalovanému finančné zadosťučinenie vo výške 500,- € z dôvodu, že žalobca zaplatil žalovanému bezdôvodne sumu vo výške 1.458,- € s poukazom na § 3 ods. 5 Zákona č.250/2007 z. z. má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitými predpismi zodpovedá, vzhľadom k tomu, že sa jedná zo strany žalovaného o opakované nekalé obchodné praktiky, tak za primeranú považuje žalobca výšku finančného zadosťučinenia vo výške 500,- €.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č.l.42-45 spisu) namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Ružomberok, keď podľa tvrdení žalovaného, žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, nakoľko v samotných zmluvách je uvedené, že žalobca si bral predmetné úvery za účelom výkonu podnikania, v zmluvách je žalobca definovaný ako živnostník, uvedením obchodného mena, miesta podnikania a čísla pod ktorým je evidovaný na živnostenského podnikania. Preto by mala byť predmetná vec postúpená miestne príslušnému súdu v zmysle § 13 a 15 ods. 1 CSP a to Okresnému súdu Bratislava I. K jednotlivým zmluvám žalovaný uviedol, že pokiaľ tieto boli uzatvárané so žalobcom ako dlžníkom, identifikovaným obchodným menom, ide o obchodnoprávny vzťah a nie spotrebiteľský, preto na predmetné zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalobca podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdil svojim podpisom, žalovaný jeho vyhlásenie akceptoval. V prípade postavenia žalovaného je potrebné akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov SR. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, podľa žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie na jeho strane nevzniklo. V súvislosti s finančným zadosťučinením žalovaný uviedol, že tento nárok neuznal, čo do dôvodu ani výšky, žalobca nejakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie a toto mu ani neprislúcha nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma žalobcovi nevznikla. Dlžníkovi nemôže byť poskytnutá právna úprava, keď sám prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Žalobca od začiatku neplatil splátky podľa dohody o plnení v splátkach, čím sa hneď dostal do omeškania o tri mesiace. Žalobcovi teda žiadne finančné zadosťučinenie neprislúcha.
3. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise a predložených žalobcom, a to so zmluvou o úvere č.709500013 z 11.12.2015 (č.l.13 spisu), na základe ktorej bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 500,- € za poplatok 436,- €, celkove sa teda zaviazal žalobca vrátiť žalovanému sumu 936,- €, podľa oznámenia žalovaného (č.l.14 spisu) bol predmetný úver uhradený v planom rozsahu dňa 25.01.2017.
4. Zmluvou o úvere č.708800221 z 23.06.2015 (č.l.11 spisu) bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 150,- € za poplatok 102,- €, teda celkove sa zaviazal žalobca vrátiť žalovanému sumu 252,- €, pričom podľa potvrdenia žalovaného (č.l.24 spisu) bol predmetný úver uhradený dňa 12.11.2015 v plnom rozsahu.
5. Zmluvou o úvere č.708101248 z 10.11.2015 (č.l.12 spisu) bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- € za dojednaný poplatok 300,- €, teda celkove sa zaviazal žalobca vrátiť žalovanému 650,- €, podľa potvrdenia od žalovaného (č.l.15 spisu) žalobca uhradil úver v plnom rozsahu dňa 24.02.2017.
6. Zmluvou o úvere č.708800047 z 05.09.2014 (č.l.10 spisu) bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 700,- € za dojednaný poplatok 620,- €, celkove sa teda zaviazal žalobca vrátiť žalovanému sumu 1.320,- €, podľa potvrdenia od žalovaného (č.l.16 spisu) bola uvedená suma v planom rozsahu vrátená žalobcom dňa 11.12.2015.
7. Z predložených listinných dokladov súd mal za preukázaný skutkový stav, tak ako bol tvrdení žalobcom v podanej žalobe, pričom tento skutkový stav žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu z dôvodu, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko žalobca všetky zmluvy uzatváral ako podnikateľ, z toho dôvodu je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. podľa sídla žalovaného.
8. Za účelom vyhodnotenia námietky miestnej nepríslušnosti súd sa musel prioritne zaoberať otázkou charakteru predmetných zmlúv. Vo všetkých prípadoch ide o formulárové zmluvy, v ktorých je dlžník identifikovaný obchodným menom s uvedením údaju IČO, miesto podnikania, pričom v úvodnej časti jednotlivých zmlúv je naformulované prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Ako vyplýva z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov, samotné uvedenie obchodného mena totožného s menom fyzickej osoby, IČO dlžníka, prípadne číslom živnostníka v živnostenskom registri v zmluve o úvere ešte samo o sebe neznamená, že zmluva je uzatváraná v súvislosti s podnikaním danej fyzickej osoby, zvlášť ak ide o formulárovú zmluvu, ktorú zjavne nepripravil dlžník ale veriteľ a dlžník v nej len vyplnil, respektíve nadiktoval svoje údaje, pričom vyplnené je okrem IČO aj rodné číslo dlžníka. V takom prípade musí okrem uvedenia IČO existovať jednoznačný údaj o tom, na aký účel je zmluva uzatváraná. (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 19CoE/139/2016). V prejednávanej veci samotnú účel poskytnutia peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi na podnikanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Ako sa konštatuje i v rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie, ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave z 27.05.2013 č.SK/0755/99/2012, žalovaný v predložených a predtlačených formulárových zmluvách porušuje zákaz nekalých obchodných praktík a to konaním, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č.2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
9. Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je založený vyššie citovanými zmluvami o úvere, ktoré sú svojim charakterom spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 1 ods. 2, § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmysle vyššie citovaného zákona je veriteľom fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka, alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Keďže nebolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania a neboli použité dlžníkom v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom pokiaľ si uplatňuje žalobca nárok vyplývajúci z vyššie uvedených spotrebiteľských zmlúv, je daná osobitná miestna príslušnosť Okresnému súdu Ružomberok a to s poukazom na § 19 písm. d) CSP.
10. Vzhľadom na charakter spotrebiteľských zmlúv, vyššie citované spotrebiteľské zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom musia obsahovať náležitosti vyžadované ustanoveniami § 129/2010 Z. z., a to najmä údaj o úrokovej sadzbe, priemernej RPM a výške ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ani jedna zo zmlúv predložených žalobcom uzavretých so žalovaným uvedené náležitosti neobsahuje. Uvedené náležitosti za účelom poskytnutia základných porovnávacích údajov, a to uvedením úrokovej sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré údaje spotrebiteľovi umožňujú porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iný poskytovatelia úverov. Spotrebiteľ pri dojednávaní úveru vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní s poskytovateľom úveru, preto mu je potrebné v týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu, tak ako to vyplýva i z ustanovení Zákona č.129/2010 Z. z..
11. Zákona č.129/2010 Z. z. v § 11 ods. 1 sankcionuje nedodržanie náležitostí jednotlivých zmlúv bez úročnosťou a bez poplatkovosťou poskytnutých úverov. Keďže jednoznačne a nepochybne bolo preukázané, že uzavreté zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti, s poukazom na právnu úpravu účinnú v čase uzavretia jednotlivých zmlúv sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bez úročné a bez poplatkov. Žalovaný ako veriteľ má teda nárok na vrátenie len výšky poskytnutého úveru bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov. Žalobca však plnil žalovanému okrem istiny poskytnutého úveru aj poplatky za poskytnutie úverov a to v celkovej výške 1.458,- € (436,- € + 102,- € + 300,- € + 620,- €). Uvedená čiastka však bola zo strany žalobcu plnená bez právneho dôvodu, ide teda o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané a touto činnosťou došlo k nadobudnutie majetkových hodnôt, ku ktorému by však nedošlo. Žalovaný prijal plnenia, na ktoré nemal právny nárok. Pokiaľ teda žalobca plnil nad rámec poskytnutej istiny úveru, na ďalšie plnenia žalovaný nemal nárok, pokiaľ uvedené plnenia prijal, čo medzi stranami nie je sporné, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať.
12. Na základe uvedeného, súd potom žalobe vyhovel, v časti, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.458,- € titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
13. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 500,- € titulom primeraného finančného zadosťučinenia, v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol. Žalobca si tento nárok uplatnil v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. I keď zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa, súd má za to, že žalobcovi nevznikla škoda, respektíve žalobca netvrdil a ani nepreukazoval vznik škody, ujmy, na odškodnenie ktorej by bolo potrebné priznať primerané finančné zadosťučinenie, navyše v tejto časti nárok nie je žiadnym spôsobom preukázaný, nie je zrejmé na základe akých výpočtov dospel žalobca k uplatneniu výšky finančného zadosťučinenia vo výške 500,- €. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobe nevyhovel a túto ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP, tak že náhradu trov konania rozdelil podľa úspechu sporových strán v spore. Predmetom konania bol celkovo uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.958,- € (1.458,- € bezdôvodné obohatenie a 500,- € primerané finančné zadosťučinenie), pričom žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 1.458,- €, čo predstavuje 74,46%, žalovaný bol úspešný v časti 500,- € čo predstavuje 25,54%. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 48,92% (74,46% - 25,54%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.