Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-158-2014.pdf
PDF · 131.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/158/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. H. XX, okres G., zastúpený JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Advokátska kancelária ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: 1/ K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. Q. XX, okres G., žalovanému 2/ S. S., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: K., ul. I. XXX, okres G., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Slezáková s. r. o., so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 11. 2013 č. k. 17C/95/2011 - 441, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 11. 2013 č. k. 17C/95/2011 - 441 .
II. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 20. 12. 2007 uzatvorená medzi pôvodným žalovaným F. J. a žalovanou 1/ ako kupujúcou, ktorou žalovaný previedol na žalovanú 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené na Správe katastra G., Katastrálny úrad Banská Bystrica, okres G., obec K., kat. úz. K. ako parcely číslo XXXX, XXXX, XXXX/X a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná, po späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému F. J. a rozšírení sporových strán na strane žalovaných o žalovaného 2/ S. S. sa domáhal určenia, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10. 11. 2003, uzavretá medzi žalovaným 2/ S. S. a manželkou Z. S. ako veriteľmi a F. J. a Z. J. ako dlžníkmi, ktorou dlžníci previedli na veriteľa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na LV XXX na zabezpečenie splnenia svojho záväzku voči veriteľom, ktorý vznikol z titulu pôžičky poskytnutej veriteľmi dlžníkovi vo výške 350 000 Sk je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 07. 12. 2007 uzavretá medzi žalovaným 2/ a manželkou Z. S. ako predávajúcimi a žalovanou 1/ K. J. ako kupujúcou, ktorou žalovaný 2/ previedol na žalovanú 1/ rovnaké nehnuteľnosti, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvej inštancie rozhodol v poradí štvrtým rozsudkom a z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako veriteľ žaloval na Okresnom súde v Brezne dlžníka F. J. na uloženie povinnosti zaplatiť mu sumu 775 000 Sk, tejto jeho žalobe bolo vyhovené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 02. 2007. O tejto istine je vedené exekučné konanie pod číslom EX 1346/2007 - Le a pre priznané trovy pod č. EX 2856/2006, ktoré nie sú skončené. Ďalej zistil, že zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a zmluvou o pôžičke zo dňa 10. 11. 2003 sa žalovaný 2/ spolu s manželkou Z. S. ako veritelia dohodli s F. J. a manželkou Z. J. ako dlžníkmi na poskytnutí pôžičky v sume 350 000 Sk, lehota na vrátenie poskytnutej pôžičky bola
dohodnutá v mesačných splátkach po 20 000 Sk, počnúc januárom 2004. Na zabezpečenie splnenia dlhu bol dohodnutý zabezpečovací prevod vlastníckeho práva dlžníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX na Správe katastra G. k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele KN XXXX ako aj pozemkom k parceliam KN XXXX, KN XXXX a KN XXX pre kat. úz. K.. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola podľa znaleckého posudku stanovená na 1 143 110 Sk. Pravosť podpisov dlžníkov a prevodcov nehnuteľností bola osvedčená notárkou dňa 26. 04. 2004. K zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 dňa 11. 03. 2005, ktorým došlo k zmene článku I. tak, že veritelia poskytujú dlžníkom pôžičku vo výške 350 000 Sk a 400 000 Sk, spolu 750 000 Sk, lehota vrátenia poskytnutej pôžičky bola dohodnutá do 31. 12. 2006.
2. Dňa 10.12. 2007 žalovaný 2/ s manželkou písomne vyhlásili, že dlžníci z uzavretej zmluvy o pôžičke riadne a včas svoj záväzok vrátiť požičanú sumu nesplnili, na základe čoho sa oni ako veritelia stali trvalými vlastníkmi nehnuteľností. Pravosť podpisu bola notársky overená dňa 14. 12. 2007. Dňa 18. 12. 2007 vyhlásili dlžníci F. J. a manželka Z. J., že si riadne a včas nesplnili svoj záväzok voči veriteľom, ktorý bol zabezpečený prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zároveň uznali vlastnícke právo veriteľov k týmto nehnuteľnostiam. Pravosť podpisov bola notársky osvedčená dňa 20. 12. 2007. Už dňa 07. 12. 2007 uzavreli žalovaný 2/ S. S. s manželkou ako predávajúci so žalovanou 1/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 2 800 000 Sk. Kúpna cena mala byť uhradená bezhotovostným prevodom v prospech účtu určeného predávajúcimi alebo v hotovosti, najneskôr do 60 dní odo dňa podpísania kúpnej zmluvy všetkými jej účastníkmi, vklad vlastníckeho práva z tejto zmluvy bol povolený Správou katastra G. dňa 20. 12. 2007 pod V XXXX/XXXX. V zmysle dodatku č. 1 dňa 28. 01. 2008 dohodli zmenu úhrady kúpnej ceny najneskôr do piatich rokov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy s tým, že časť kúpnej ceny bude kupujúca poukazovať v prospech N. N. a časť kúpnej ceny v prospech K. N. N. vo výške vyčíslenej ku dňu vykonania úhrady za účelom zániku záložných práv zriadených v prospech účtov týchto peňažných ústavov.
3. Okresný súd vychádzal z predmetu konania, ktorým bola neúčinnosť právnych úkonov vykonaných dlžníkom žalobcu vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca za neúčinné právne úkony voči nemu označil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva so zmluvou o pôžičke zo dňa 10. 11. 2003 s dodatkom zo dňa 11. 03. 2005 a kúpnu zmluvu zo dňa 07. 12. 2007 s dodatkom č. 1 zo dňa 28. 01. 2008. Podľa zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu mal okresný súd zodpovedať otázku, či môže dôjsť k ukráteniu veriteľa zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Zároveň vyslovil názor, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi platí, že ňou dochádza len k dočasnému prevodu vlastníctva z dlžníka na veriteľa s rozväzovacou podmienkou navrátenia vlastníctva dlžníkovi, ak tento svoj dlh riadne a včas splní. Pre prípad nesplnenia dlhu strany musia v zmluve uviesť dohodu o spôsobe vzájomného vyrovnania, do úvahy neprichádza, aby sa veriteľ stal bez ďalšieho trvalým vlastníkom predmetu zmluvy a zároveň, aby došlo k zániku záväzku dlžníka bez vyjadrenia toho, čo sa má stať s hodnotu prevyšujúcou sumu dlhu. Inak by nastala právna situácia rovná prepadnému zálohu (§ 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zároveň odvolací súd vyslovil názor, že vecno-právne účinky vkladu vlastníckeho práva dlžníka F. J. v prospech veriteľov S. nastali v decembri 2007, kedy S. ako trvalí vlastníci prevádzajú vlastníctvo na žalovanú v 1/ rade.
4. Prvoinštančný súd uviedol, že pri zabezpečovacom prevode práva ( § 553 OZ) dochádza k prevodu vlastníctva z dlžníka na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, ktorou môže byť len riadne a včasné splnenie zabezpečovaného záväzku. Na rozdiel od právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva platnej od 01. 01. 2008, právna úprava platná v čase právneho úkonu F. J. v roku 2003 a 2004 stanovovala len, že splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa. Pre zmluvu bola stanovená obligatórne písomná forma, dochádzalo tak, aj keď len podmienene, k zmene v osobe nositeľa vlastníckeho práva v prípade, že záväzok bol splnený, obnovil sa bez ďalšieho pôvodný stav. Teda už zabezpečovacím prevodom práva dochádza k tomu, že veriteľ sa stáva vlastníkom veci a prestane ním byť v prípade riadneho a včasného splnenia záväzku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 36Co/367/2001 - 45 zo dňa 14. 12. 2001). Zákon a právna teória od zmluvných strán vyžadovali len určitosť vo vymedzení zmluvných strán, vo vymedzení zabezpečovaného záväzku a pri určení práva, ktoré dlžník na veriteľa prevádza. Rozväzovacia podmienka výslovne dojednaná byť nemusela, pretože jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva sa uzatvára na zabezpečenie záväzku, pričom takýto úmysel zmluvných strán z obsahu zmluvy alebo z jeho názvu musí byť zrejmý (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 19Co/1897/2004 - 644 zo dňa 19. 10. 2004).
5. Okresný súd poukázal na podstatu rozväzovacej podmienky a to, že prevod a nadobudnutie vlastníckeho práva na strane veriteľa zanikajú len v prípade včasného a riadneho splnenia záväzku zo strany dlžníka. Inak je veriteľ vlastníkom prevedenej veci od dátumu nadobudnutia vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností až do momentu, keď jeho vlastníctvo zanikne niektorým zo spôsobov stanoveným v zákone. Vlastníctvo žalovaného 2/ a jeho manželky zaniklo na základe kúpnej zmluvy, ktorou ho previedli na žalovanú 1/. K zmenšeniu majetku na strane dlžníka, F. J., nedošlo pri prevode vlastníctva medzi žalovanými (manželmi S. a K. J.), ale už pri pôvodnom prevode vlastníctva z F. J. a jeho manželky na manželov S. (zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a zmluvou o pôžičke). V tomto zmluvnom vzťahu jediným podstatným okamihom bolo nesplnenie zabezpečeného záväzku dlžníkmi, ktoré znamenalo zánik dočasnosti prevodu vlastníctva. Nie však zmenšenie majetku dlžníka.
6. Súd prvej inštancie k právnemu názoru odvolacieho súdu, že vecnoprávne účinky prevodu vlastníctva by sa mali vzťahovať k decembru 2007, kedy S. ako trvalí vlastníci prevádzali vlastníctvo na žalovanú 1/ uviedol, že úkon o zabezpečovacom prevode práva zmluvné strany urobili v roku 2003, resp. 2004. Ak by vecnoprávne účinky prevodu vlastníctva mali nastať až v decembri 2007 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi S. a žalovanou 1/, išlo by o konštitutívny účinok právneho úkonu S. vo vzťahu k vlastníctvu dlžníka F. J. k prevádzaným nehnuteľnostiam v takom zmysle, že až dispozíciou S. s nadobudnutým (dovtedy len dočasným) vlastníctvom dochádza ku skutočnému a trvalému zmenšeniu majetku na strane F. J. ako dlžníka. Aj v takomto prípade nepochybne dochádza k ukráteniu iného veriteľa dlžníka, v tomto prípade žalobcu, avšak nedeje sa tak právnym úkonom jeho dlžníka, ale právnym úkonom iného veriteľa dlžníka. Podľa právnej úpravy § 42a Občianskeho zákonníka možno platne odporovať výlučne právnemu úkonu dlžníka, nie inej osoby, teda právnemu úkonu dlžníka, ktorým bol ukrátený jeho veriteľ. V tomto právnom vzťahu nemožno úspešne odporovať právnemu úkonu F. J. ani následnému právnemu úkonu manželov S., pretože právny úkon F. J. nespĺňa podmienku ukrátenia svojho veriteľa a právny úkon manželov S., ktorým malo skutočne dôjsť k ukráteniu žalobcu, nie je úkonom dlžníka žalobcu. Nie sú teda dané dôvody na odporovanie niektorému z týchto právnych úkonov.
7. Iné skutkové okolnosti, ako vyplynulo z predložených zmlúv s dodatkami, ktoré sú predmetom odporovateľnosti nevyplynuli podľa záverov súdu prvej inštancie, ani z výpovede žalovaných 1/, 2/ a opakovanej svedeckej výpovede F. J. a svedkyne Z. J. a Z. S.. Okresný súd uviedol, že pre rozhodovanie tejto veci, teda, keď predmetom konania bola odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka žalobcu, nebolo potrebné zistiť motiváciu veriteľov S. a dlžníkov J. pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a dodatku, na aký účel sa pôžičky poskytovali a nebolo dôležité ani to, či pri kúpnej zmluve kupujúca žalovaná 1/ mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, aká bola lehota splatnosti kúpnej ceny a či sa zmluvné strany dohodli, ako sa splnia záložné práva. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že ak by právny úkon F. J. z 10. 11. 2003, resp. 26. 04. 2004 (zmluva o zabezpečovacom prevode práva, zmluva o pôžičke a overenie podpisu dlžníkov) mal ukrátiť veriteľa (žalobcu), ide o právny úkon, ktorý nebol urobený do troch rokov pred podaním žaloby v tejto veci. Pokiaľ by sa aj vychádzalo z neskoršieho dátumu 26. 04. 2004 svedčiaceho v prospech žalobcu, lehota na podanie odporovacej žaloby by uplynula dňa 26. 04. 2007, žaloba však bola doručená súdu dňa 19. 08. 2008, teda oneskorene. Pokiaľ by k ukráteniu veriteľa (žalobcu) malo dôjsť až právnym úkonom kúpnou zmluvou predávajúcich S. dňa 07. 12. 2007, tento právny úkon nie je úkonom dlžníka žalobcu, a preto mu nie je možné účinne odporovať. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 151 ods.1 OSP podľa zásady úspechu konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 1 429,15 eur podľa podrobného odôvodnenia a posúdenia účelnosti trov konania.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej advokátky v zákonom stanovenej lehote odvolanie, s vyjadrením názoru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na právny názor súdu prvej inštancie o tom, že v prípade, ak dlžník si nesplní svoj záväzok z hlavného záväzku, veriteľ sa stáva vlastníkom prevedenej veci od dátumu nadobudnutia vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností, teda spätne s tým, že tento názor považuje za nesprávny, keďže z povahy zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že ide len o dočasnú a podmienenú stratu prevedeného práva so zámerom zabezpečiť pohľadávku veriteľa a zároveň pôsobiť na dlžníka, aby si splnil záväzok z hlavnej zmluvy. Aj zo zmluvných dojednaní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vyplýva, že až nesplnením záväzku, a teda pri trvalom nadobudnutí
vlastníckeho práva predstavuje poskytnutá pôžička v sume 750 000 Sk dohodnutú kúpnu cenu, a teda zabezpečenie záväzku sa dohodou účastníkov zmenil na kúpnu zmluvu s náležitosťami ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. Nesúhlasí tiež s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého k zmenšeniu majetku na strane dlžníka nedošlo pri prevode vlastníctva na základe kúpnej zmluvy medzi manželmi S. a K. J. v roku 2007, ale už pri pôvodnom prevode vlastníckeho práva z F. J. a manželky na manželov S. zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v spojení so zmluvou o pôžičke v roku 2003, resp. v roku 2004. Naopak, podľa názoru žalobcu, zmluvou o zabezpečovacom prevode nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, ale len k zabezpečeniu pohľadávky, ktorú mal dlžník voči ďalšiemu svojmu veriteľovi a až nesplnením záväzku zo strany dlžníka z hlavnej zmluvy sa jeho majetok zmenšil na podklade akcesorickej zabezpečovacej zmluvy. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 06. 07. 2010 č. k. 13Co/123/2010 - 132, podľa ktorého žalobca podal žalobu včas. Súd prvej inštancie tento názor nerešpektoval a žalobu zamietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie preskúmať v rámci konštatovania, že žaloba voči žalovanej bola podaná správne aj tu okolnosť, či bola podaná odôvodnene, či sú splnené predpoklady pre vyhovenie žalobe o odporovateľnosti, teda či došlo k ukráteniu práv veriteľa dlžníkom, či S. o tom vedeli, či žalovanej 1/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu S.. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, či zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahuje všetky náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, konkrétne či absencia dohody o spôsobe vzájomného vyrovnania (pokiaľ sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným) po speňažení majetku zakladá právo dlžníka na hodnotu, ktorá prevyšuje sumu dlhu - hyperochu. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom o platnosti zmlúv s rozsudkom súdu sp. zn. 26Cbi/82/2011 zo dňa 03. 05. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/27/2012 zo dňa 27. 03. 2013, teda že dohoda o zabezpečovacom prevode práva nemá charakter dohody o prepadnom zálohu, že medzi účastníkmi došlo k platnej dohode o zabezpečovacom prevode práva a teda k prevodu vlastníckeho práva z dlžníkov J. na veriteľov S. došlo podľa dojednania článku III. bod 3 zmluvy zo dňa 16. 08. 2004. Nakoľko zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení s dodatkom č. 1 obsahuje dojednanie o splatnosti a výške dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva, ktorú viaže na okamih splatnosti zabezpečenej pohľadávky s tým, že ak nedôjde k riadnemu a včasnému splneniu záväzku jednorazovo v sume 750 000 Sk do 31. 12. 2006 z titulu poskytnutej pôžičky, veritelia sa stávajú trvalými vlastníkmi nehnuteľnosti a dohodnutá kúpna cena predstavuje pôžičku vo výške 750 000 Sk vrátane príslušenstva s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach. Poukázal na spisový materiál správy katastra sp. zn. I v súdnom spise, z ktorého vyplýva, že dodatok č. 1 zo dňa 11. 03. 2005 k zmluve o zabezpečovacom prevode práva nebol podkladom na preukázanie trvalého nadobudnutia vlastníctva S. a zároveň osvedčenie pravosti podpisov notárom na vyhlásení S. bolo zrejme použité z kúpnej zmluvy, ktorou previedli vlastnícke právo na žalovanú 1/ K. J., keďže poradové čísla podpisov notára sú totožné, na čo súdy neprihliadali. Podľa pokynu odvolacieho súdu bolo potrebné aj preukázať, či S. vedeli o úmysle dlžníka J. ukrátiť veriteľa a rovnako, či žalovanej 1/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu S.. Napriek tomu prvoinštančný súd zaujal názor, že nie je potrebné zisťovať motiváciu veriteľov a dlžníkov pri uzavretí zmluvy o pôžičke a dodatku, účel poskytovania pôžičky, ani či pri kúpnej zmluve kupujúca - žalovaná 1/ mala dostatok finančných prostriedkov, ktorý názor považuje odvolateľ za nesprávny. Práve vykonaním právneho úkonu dlžníkom žalobcu, pánom J. a žalovaným 2/ a následným prevodom nehnuteľnosti na dcéru dlžníka žalobcu - žalovanú 1/ došlo k naplneniu znakov pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu, pretože je nepochybné, že smerovalo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a k ponechaniu predmetných nehnuteľností v rodine dlžníka žalobcu, čo potvrdzujú výsluchy účastníkov týchto úkonov. V tomto smere poukazuje na okolnosti uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnej kúpnej zmluvy, o ktorých manželka pána S. nevedela uviesť ani kedy poskytli dlžníkom pôžičku v takejto značnej sume, ani ako ju splácali, ani kedy sa stala s manželom vlastníkom rodinného domu, tiež nevedela povedať, či ku dňu 24. 10. 2003 bola vyplatená kúpna cena. Tiež uviedla, že motívom predaja domu do rodinu J. bola „ľudskosť“, chceli im teda vyjsť v ústrety tak, že im dom naspäť predajú (kúpili ho za 750 000 Sk a naspäť im ho predali za 2 800 000 Sk). Tiež žalovaný 2/ na pojednávaní pripustil, že mu možno žalobca povedal, že má nejakú exekúciu na J., avšak takéto veci ho nezaujímali. Napriek tomu žalovaný 2/, aj keď mu dlžníci počas dvoch rokov nesplatili ani časť pôžičky v sume 350 000 Sk, požičali im spolu s manželkou ďalších 400 000 Sk, pričom v čase uzavretia prvej pôžičky žalovaný 2/ robil vodiča na vozidlách v prepravnej firme svojho dlžníka. Dom predal žalovanej za kúpnu cenu 2 800 000 Sk, vyplatená mu bola len časť v sume
1 100 000 Sk a zostávajúca časť kúpnej ceny mu do dnešného dňa vyplatená nebola a ani žalovanú 1/ na to nevyzýval. Tiež sa dohodol so žalovanou 1/ tak, že z dohodnutej kúpnej ceny žalovaná 1/ zaplatí dlhy pána J., ktoré boli zabezpečené riadeným záložným právom na nehnuteľnosť, pričom počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva umožnil bezodplatne užívať nehnuteľnosť svojim dlžníkom, ktorí ju aj v značnej miere zhodnocovali. Za nedôveryhodnú označil aj výpoveď žalovanej 1/ vo vzťahu ku kúpnej cene, ktorú mala čiastočne získať od svojho strýka a za túto pomoc mu mala previesť polovicu rodinného domu za kúpnu cenu 2 500 000 Sk, doposiaľ však vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy podaný nebol. Žalobca považoval za nevyhnutné vypočuť aj uvádzaného strýka pána O., ktorý mal z úveru získané finančné prostriedky použiť na kúpu spoluvlastníckeho podielu. Tiež je potrebné zistiť, kedy a v akej výške si účastníci právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, plnili daňové povinnosti.
10. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že veriteľ sa môže v súlade s ustanovením § 42b ods. 3 OZ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky od singulárneho nadobúdateľa dlžníkovho nadobúdateľa, takouto treťou osobou je žalovaná 1/, ktorá nadobudla nehnuteľnosti pôvodne patriace dlžníkovi F. J. a manželke od manželov S. kúpnou zmluvou vloženou do katastra nehnuteľností dňa 20. 12. 2007. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, navrhuje ho s poukazom na ustanovenie § 220 OSP zmeniť, alternatívne podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť za účelom vypočutia pána O. a zabezpečenia listinných dôkazov prostredníctvom príslušného daňového úradu na preukázanie splnenia daňových povinností z právnych úkonov, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha spolu so záväzným právnym názorom. Pokiaľ odvolací rozsudok potvrdí rozsudok okresného súdu, navrhuje pripustiť dovolanie na otázku, či lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretá podľa zákona č. 40/1964 Z. z. účinného do 31. 12. 2007 začína plynúť dňom uzavretia zmluvy (dočasným prevodom práva) alebo v deň, ktorý nasleduje po dni, kedy bol splatný zabezpečený záväzok veriteľa, teda kedy nedošlo k naplneniu rozväzovacej podmienky.
11. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za správny. Okresný súd vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil aj po právnej stránke a rozhodol v súlade so zákonom. Podľa žalovaných nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky pre odporovanie napadnutým právnym úkonom. Stotožňuje sa s vysloveným právnym názorom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd sa podrobne vysporiadal s otázkou, či môže dôjsť k ukráteniu veriteľa zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, kedy nastali vecnoprávne účinky prevodu vlastníctva a ktorým úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka F. J., ako aj s otázkou splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právnym úkonom. Poukázal na to, že ide v poradí o štvrtý rozsudok v tejto veci, pričom súd prvej inštancie štyrikrát vyslovil rovnaký právny názor. V súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 10. 2011 sp. zn. 14Co/283/2011 - 226 vypočul súd všetky sporové strany a umožnil im vyjadriť sa k veci a predniesť svoje návrhy. Návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcom považuje za nedôvodné a nepotrebné. Vzhľadom na skutočnosť, že nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky odporovateľnosti právnym úkonom, je doplnenie dokazovania neúčelné a nehospodárne. Navrhol preto potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. Zároveň odvolací súd konštatuje v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd naviac uvádza:
14. V prejednávanej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobca žiadal žalobou určiť neúčinnosť právnych úkonov, konkrétne zmluvy o zabezpečovacom prevode práva spolu so zmluvou o pôžičke zo dňa 10. 11. 2003 s dodatkom zo dňa 11. 03. 2005, ktorú uzatvoril žalovaný 2/ S. S. spolu s manželkou Z. S. ako veritelia s F. J. - dlžníkom žalobcu a jeho manželkou Z. J. ako dlžníkmi; touto zmluvou dlžníci previedli na
veriteľa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, konkrétnejšie rodinný dom spolu s príslušnými pozemkovými nehnuteľnosťami v žalobe presne identifikovanými. Zároveň sa žalobca domáha určenia, že aj kúpna zmluva zo dňa 07. 12. 2007 uzavretá medzi žalovaným 2/ a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovanou 1/ K. J. ako kupujúcou je voči nemu právne neúčinná.
15. V súdenej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobca má voči svojmu dlžníkovi F. J. vymáhateľnú pohľadávku vo výške 24 895,43 eur (750 000 Sk) spolu s priznanými trovami právneho zastúpenia vo výške 2 572,52 eur (77 500 Sk) pre túto istinu je už vedené exekučné konanie a to ako vo veci samotnej istiny, tak aj priznaných trov.
16. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že dlžník žalobcu F. J. spolu s manželkou uzatvorili so žalovaným 2/ S. S. a jeho manželkou zmluvu o pôžičke v sume najprv 11 617,87 eur (350 000 Sk), neskôr vzhľadom na uzavretý dodatok zo dňa 11. 03. 2005 v sume ďalších 13 277,56 eur (400 000 Sk), to znamená spolu 24 895,43 eur (750 000 Sk). Zároveň bola uzavretá medzi týmito veriteľmi a dlžníkmi zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dlžníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX správy katastra G. k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele KN XXXX a pozemkom parcelám KN XXXX, KN XXXX a KN XXX pre katastrálne územie K., všeobecná hodnota týchto nehnuteľností podľa znaleckého posudku bola stanovená na sumu 37 944,30 eur (1 143,110 Sk).
17. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že žalovaný 2/ spolu s manželkou dňa 07. 12. 2007 uzavreli kúpnu zmluvu so žalovanou 1/ o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 92 942,97 eur ( 2 800 000 Sk). Žalovaná 1/ je pritom dcéra dlžníka žalobcu, voči ktorému má žalobca vymáhateľnú pohľadávku.
18. Právna úprava odporovateľnosti umožňuje veriteľovi domáhať sa na súde žalobou určenia, že dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie odporovateľnosti právneho úkonu je veriteľ dlžníka, ktorý takýto úkon urobil a pasívne legitimovanými sú osoby uvedené v ustanovení § 42a ods. 2, ods. 3 OZ ( v prípade fyzických osôb) a to za predpokladu, že táto osoba mala z odporovateľného úkonu prospech (§ 42b ods. 2 OZ). Rozhodujúce pre určenie, voči akým úkonom bude možné odporovať je, či týmto úkonom dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt na tretiu osobu a či táto zmena je dôsledkom ukrátenia veriteľa.
19. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a , § 42 b) podmienky pre všetky dôvody, za ktorých možno právnemu úkonu odporovať sú vymáhateľná pohľadávka veriteľa, právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.
20. Ako už bolo uvedené vyššie, v tomto prípade je nesporné, že žalobca má ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi v uvedenej výške 25 725,28 eur, pre ktorú už je vedené exekučné konanie. Právnym úkonom dlžníka, ktorému žalobca odporuje podľa § 42a a § 42b OZ je zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi dlžníkom žalobcu F. J. a žalovaným 2/ spolu s manželkami dňa 10. 11. 2003. Okrem zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola zároveň medzi týmito zmluvnými stranami uzavretá aj zmluva o pôžičke.
21. Podľa právnej úpravy tohto zabezpečenia záväzkov v čase uzavretia zmluvy - § 553 OZ splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech práva veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Podľa tejto zmluvy sa dlžník žalobcu s manželkou so žalovaným 2/ a jeho manželkou dohodli na poskytnutí pôžičky v sume 350 000 Sk tak, že vrátenie pôžičky bolo dohodnuté v mesačných splátkach po 20 000 Sk, počnúc januárom 2006. Zároveň bol dohodnutý zabezpečovací prevod vlastníckeho práva dlžníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX na Správe katastra G. k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele KN XXXX a ďalším pozemkom parceliam KN XXXX, KN XXXX a KN XXX pre katastrálne územie K.. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 11. 03. 2005 došlo k zmene zmluvy v článku I. tak, že veritelia poskytli dlžníkom aj ďalšiu pôžičku 400 000 Sk (teda spolu poskytli pôžičku 750 000 Sk) a lehota na vrátenie bola dohodnutá na termín do 31. 12. 2006. Druhou podmienkou pre úspešnosť podanej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je jej podanie v prekluzívnej lehote troch rokov. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch... . Pod uskutočnením právneho úkonu v zmysle citovanej zákonnej úpravy potom treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Daný právny úkon sa v tomto prípade týkal nehnuteľnosti, pokiaľ je teda predmetom zabezpečovacia prevodu vlastnícke práva k nehnuteľnosti, účinnosť nadobudnutia vlastníckeho práva sa posudzuje podľa všeobecných ustanovení o nadobúdaní vlastníctva zmluvou (§ 133 OZ). Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. To platí aj v prípade, že ide len o dočasný zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, ktorý trvá len do splnenia rozväzovacej podmienky. Napriek tomu je nesporné, že ako vlastník sa na list vlastníctva zapisuje veriteľ. V tomto prípade veriteľ je teda vlastníkom prevedenej nehnuteľnosti od dátumu nadobudnutia vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností až do momentu, kedy jeho vlastníctvo zanikne. Správne v tomto smere uviedol súd prvej inštancie, že vlastníctvo žalovaného 2/ a jeho manželky zaniklo uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou 1/. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol povolený Správou katastra G. dňa 16. 08. 2004 pod č. V XXX/XX.
22. Z uvedeného teda vyplýva nesporný záver, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, že žaloba v tomto prípade o neúčinnosť právneho úkonu dlžníka F. J. voči žalovanému 2/ nemohla byť úspešná, pretože bola podaná po uplynutí prekluzívnej 3-ročnej lehoty (žaloba bola podaná dňa 19. 08. 2008). Pokiaľ aj súd prvej inštancie vychádzal z dátumu overovania podpisov a nie z dátumu povolenia vkladu, nemá to žiadny vplyv na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Odvolací súd len iným spôsobom posúdil začiatok plynutia tejto lehoty, a to tak, že zaň považoval okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný, pričom ho odvodzoval od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva veriteľmi, a to vkladom do katastra. (pozri rozhodnutie 31Cdo 619/2000 R41/2001 NS ČR k lehote na uplatnenie práva v prípade vkladu práva do katastra).
23. Odvolací súd rovnako považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právny úkon žalovaného 2/, teda uzavretie kúpnej zmluvy o prevode predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou 1/ nemožno považovať za právny úkon ukracujúci veriteľa z dôvodu, že nejde o právny úkon dlžníka tak, ako správne vyvodil v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Nemožno totiž zo žiadnych okolností vyvodiť, že by žalovaný 2/ bol dlžníkom žalobcu, ani že by bol jeho právnym nástupcom. Žalovaný 2/ nie je vo vzťahu k žalobcovi zo žiadnych zákonných dôvodov povinný uspokojiť žalobcovu pohľadávku. Žalobca nemá vo vzťahu k žalovanému 2/ žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, preto jeho právnemu úkonu nemôže žalobca úspešne odporovať predmetnou žalobou.
24. Zhrnúc uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu ako súdu prvej inštancie v tom, že odporovacia žaloba podaná voči žalovanému 2/ musela byť zamietnutá pre podanie žaloby po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty a nebol už potom dôvod skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti, pokiaľ ide o odporovanie právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a jeho manželkou a žalovanou 1/, musela byť žaloba zamietnutá z dôvodu, že nešlo o právny úkon dlžníka žalobcu.
25. K odvolacej námietke právnej zástupkyne žalobcu, ktorá považuje za nesprávny záver, že v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok z hlavného záväzku, veriteľ sa stáva vlastníkom prevedenej veci od dátumu nadobudnutia vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností, teda spätne, odvolací súd dodáva, že ani súd prvej inštancie ani odvolací súd neuvádzali žiadny názor, že by sa veriteľ prevedenej veci stal jej vlastníkom spätne, odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že veriteľ sa stal vlastníkom zapísaním do katastra nehnuteľností, teda povolením vkladu a od nasledujúceho dňa začala plynúť 3-ročná prekluzívna lehota. Skutočnosť, že v prípade splnenia rozväzovacej podmienky by došlo k obnoveniu vlastníctva na pôvodných vlastníkov však nemá žiaden vplyv na beh prekluzívnej lehoty. K tvrdeniu odvolateľa, že zmluvou o zabezpečovacom prevode nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, ale len k zabezpečeniu pohľadávky, ktorú má dlžník voči ďalšiemu svojmu veriteľovi a až nesplnením záväzku zo strany dlžníka z hlavnej zmluvy sa jeho majetok zmenšil na podklade akcesorickej zabezpečovacej zmluvy, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na právny záver o oneskorenom podaní odporovacej žaloby súd ani neskúmal, či zmluvou o zabezpečovacom prevode došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Naviac, pokiaľ by týmto právny úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, nemohla byť žaloba o odporovateľnosť tohto právneho úkonu účinná.
26. Bez odpovede ponecháva odvolací súd výtku právnej zástupkyne žalobcu, že súdy neprihliadli na Dodatok č. 1 zo dňa 11. 03. 2005 k zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktorý nebol podkladom na preukázanie trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva S. a zároveň osvedčenie pravosti podpisov notárom na vyhlásení S., ktoré bolo zrejme použité z kúpnej zmluvy, ktorou previedli vlastnícke právo na žalovanú 1/ vzhľadom na poradové čísla podpisov notárov, pretože ani samotný odvolateľ neuviedol, aký má táto tvrdená okolnosť súvis s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol a ako tieto tvrdené skutočnosti ovplyvňujú právne posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka K. J. - zabezpečovacieho prevodu práva a ďalšej zmluvy žalovaného 2/ s manželkou - so žalovanou 1/ kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti.
27. Ďalej v odvolaní vytýka, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu v uznesení 13Co/123/2010 - 132 zo dňa 06. 07. 2010 bolo potrebné preukázať, či S. vedeli o úmysle dlžníka J. ukrátiť veriteľa, a či žalovanej 1/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu S., čo okresný súd nevykonal. Právny názor okresného súdu, že nie je potrebné zistiť motiváciu S. a dlžníkov J. pri uzavieraní zmluvy o pôžičke a dodatku, na aký účel sa pôžičky poskytovali, či pri kúpnej zmluve kupujúca žalovaná 1/ mala dostatok finančných prostriedkov, atď., nie je správny. Právna zástupkyňa žalobcu sa pomerne rozsiahlo vyjadrovala k týmto právnym úkonom, okrem iného navrhla ako nevyhnutné vypočuť p. O., ktorý mal z úveru získané finančné prostriedky použiť na kúpu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 , pričom k právnym účinkom vkladu (jeho spoluvlastníctva) do dnešného dňa nedošlo, navrhuje tiež zistiť, akým spôsobom si účastníci uvádzaných právnych úkonov plnili daňové povinnosti.
28. K tomu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na právny dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože ich považuje za správne v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov, by išlo o nadbytočné dokazovanie, ktoré by nemalo žiadny zmysel. Pochopiteľne, pokiaľ by odvolací súd dospel k inému záveru, ako súd prvej inštancie a zrušil by napadnutý rozsudok, bolo by potrebné všetky ďalšie podmienky odporovateľnosti právnych úkonov skúmať; v tomto štádiu konania to však považuje aj odvolací súd za neefektívne a nadbytočné, preto aj odôvodnenie okresného súdu v tomto smere považuje za správne a dostatočné.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
31. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).