Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-222-2010.pdf
PDF · 169.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/222/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: F. M., nar. X.X.XXXX, bytom G., W. R. č.XXX, právne zastúpenej Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom A. Hlinku 4239/58, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: M. M., nar.X.X.XXXX, bytom H., P. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patrí: 1. Nehnuteľnosti v kat.úz.H. zapísané na LV č.XXXX ako parc.č.41/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc.č.41/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, spolu so stavbami - dom knihy súp.č.XXXX na parc.č.41/2, rozostavaná prístavba súp.č.3876 na parc.č.41/4 pozostávajúcimi z bytu č.X vo vchode A3, A4, A5 na 3.,4. a 5. poschodí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 6189/61533, 5260/61533, 1137/61533, z priestoru č.12 na 2.poschodí vo vchode admninistr. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v 16773/61533, z priestoru č.1 vo vchode čajovňa na 1.poschodí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 14769/61533, z priestoru č.1 vo vchode čajovňa na 1.poschodí, z priestoru č.1 vo vchode predajňa na prízemí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 17405/61533 a z priestoru č.1 vo vchode predajňa na prízemí a nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX ako parc.č.41/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc.č.77/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, parc.č.77/21 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parc.č.77/22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. 77/23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc.č. 77/24 zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, spolu so skladom súp.č.4305 na parc.č.77/9 spolu v hodnote .................................................................................... 517.000 eur
2. Všeobecná hodnota čistého obchodného imania žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom Juraj Jánoš - KNIHA JAKUB, IČO 17625378 v sume ................................................................ 43.039,04 eura Spolu : ........................................................................................ 560.039,04 eura
PASÍVA:
1. Nesplatený zostatok na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava na základe úverovej zmluvy č.406/2937/1997 ku dňu 11.01.2018 v sume................................................................. 6.537,83 eura 2. Nesplatný zostatok úveru na základe úverovej zmluvy č. 001/001128/00-001/000 zo Všeobecnej úverovej banky a.s. Bratislava ku dňu 15.05.2017 v sume .................................. 64.928,28 eura 3. Zostatok na pôžičke na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
2.7.2009 uzavretej s O..S. A. a L..A. A., obaja bytom H., D..M.R.S. XX/XX ku dňu 10.09.2010 v sume ........................................................ 205.802,30 eura 4. zostatok na pôžičke od L..A. A., bytom H., Z. XXXX ku dňu 10.09.2010 v sume ................ 18.260 eur 5. zostatok na pôžičke od F. M., bytom G., C. R. XX ku dňu 10.09.2010 v sume .................. 3.319 eur 6. Zostatok na pôžičke od A. A., bytom C. XXX ku dňu 10.09.2010 v sume ..................................................... 20.000 eur
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosti pod položkou 1/ a všeobecnú hodnotu čistého obchodného imania pod položkou 2/ spolu v hodnote 560.039,04 eura.
Žalovaný je povinný zaplatiť nesplatený zostatok úverov pod položkou 1/ a pod položkou 2/ v položke pasív.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 99.835,63 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 8.400,50 eura a náhradu trov štátu v sume 398,54 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi Ing. Gustávovi Hodúlovi znalečné v sume 343,94 eura na účet IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov štátu nezaväzuje.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) so žalovaným z dôvodu, že po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s tým, že žiadala vyporiadať nehnuteľnosti v kat.úz.H. na LV č.XXXX a LV č.XXXX, hnuteľné veci pod položkami 2/ až 19/ žaloby a peňažný vklad pod položkou 20/ ako aj majetok slúžiaci žalovanému na jeho podnikanie a pasíva pozostávajúce zo záväzkov voči ŠFRB Bratislava, VÚB a.s. a manželom A..
2./ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/222/2010- 534 zo dňa 15.07.2014 bolo určené, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria nehnuteľnosti pod položkou 1./, hnuteľné veci pod položkami 2-7./ a všeobecná hodnota čistého obchodného imania z podnikania žalovaného pod položkou 8./ spolu v hodnote 799.377,57 eura a zároveň súd vyporiadaval aj pasíva pod položkami 1./-6./ a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci pod položkami 2./ a 6./ a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti pod položkou 1./, hnuteľné veci pod položkami 3,4,5,7./ a všeobecnú hodnotu čistého obchodného imania pod položkou 8./. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť nesplatený zostatok úverov pod položkami 1. a 2./ v položke pasív. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 85.504,71 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a súd ho zaviazal aj na náhradu trov štátu v sume 398,54 eura a na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM v sume 7.571 eur s tým, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
3./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na vyporiadanie BSM je podaný dôvodne, pretože účastníci po rozvode manželstva a teda po zániku BSM neuzavreli dohodu o jeho vyporiadaní a o túto sa prakticky ani nepokúsili, čo vyplýva z toho, že žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM tri dni po jeho zániku. Z uvedeného dôvodu vykonal vyporiadanie na návrh žalobkyne súd s tým, že do BSM účastníkov zahrnul nehnuteľné veci uvedené pod položkou 1/ výrokovej
časti rozsudku, hnuteľné veci pod položkami 2/ až 7/ a všeobecnú hodnotu čistého obchodného imania žalovaného pod položkou 8/. Z nehnuteľností pod položkou 1/ žalovaný časť používa na svoju podnikateľskú činnosť a uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri celkovom vyporiadaní, keďže znalec doc. Ing. Bojňanský, PhD. do znaleckého posudku pri stanovení hodnoty čistého obchodného imania započítal hodnotu nehnuteľností v sume 294.338,53 eura. Keďže žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne, tak veci slúžiace výkonu jeho povolania ako aj samotný podnik patria do jeho oddeleného vlastníctva a preto tieto veci nemohli byť zaradené do vyporiadania BSM, ale súd mohol vyporiadať len všeobecnú hodnotu čistého obchodného imania, ktorá bola stanovená na sumu 337.377,57 eura. Vo výrokovej časti však musel súd uviesť všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX a na LV č.XXXX v kat. úz. H. z toho dôvodu, aby bolo možné rozhodnúť o prikázaní týchto nehnuteľností jednému z účastníkov a aby potom výrok rozsudku bol vykonateľný a bolo možné na jeho základe vykonať zápis v katastri nehnuteľnosti.
4./ Spolu hodnota jednotlivých položiek, ktoré je potrebné vyporiadať predstavuje sumu 504.748,27 eura (hodnota bytu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom pozemku, ktorá netvorí súčasť podnikateľských priestorov žalovaného v sume 165.370,70 eura, hodnota hnuteľných vecí v sume 2.000 eur a všeobecná hodnota obchodného imania žalovaného v sume 337.377,57 eura) a teda podiel každého z účastníkov uvedených aktív činí polovicu v sume 252.374,13 eura. Žalobkyni boli prikázané veci v hodnote 800 eur a preto po odpočte tejto položky z jej podielu by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni v rámci vyporiadania aktív sumu 251.574,13 eura. V prospech žalovaného však súd v rámci vyporiadania musel zohľadniť pasíva, ktoré mu boli prikázané (zostatky na úveroch pod položkami 1/ a 2/) spolu v hodnote 84.757,54 eura (zostatok na úvere zo ŠFRB v sume 11.131,10 eura a zostatok na úvere z VÚB a.s. v sume 73.626,44 eura) ako aj skutočnosť, že žalovaný po zániku BSM uhradil zostatok na pôžičke manželom A. v sume 205.802,30 eura, zostatok na pôžičke Ing.A. v sume 18.260 eur, zostatok na pôžičke F. M. v sume 3.319 eur a zostatok na pôžičke A. A. v sume 20.000 eur, čo spolu predstavuje sumu 247.381,30 eura. Spolu z doposiaľ neuhradenými zostatkami na úveroch pod položkami 1/ a 2/ pasív v sume 84.757,54 eura to predstavuje sumu 332.138,84 eura ako pasíva, na ktorých sa musí podieľať aj žalobkyňa v podiele 1-ica a preto v prospech žalovaného bolo potrebné započítať polovicu z uvedenej sumy, t.j. 166.069,42 eura. Keďže žalovaný by mal vyplatiť žalobkyni z aktív sumu 251.574,13 eura, tak z tejto je potrebné odpočítať v jeho prospech polovicu z pasív v sume 166.069,42 eura a po tomto odpočte je konečná suma, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie vo výške 85.504,71 eura a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
5./ Žalovaný síce vo svojom záverečnom stanovisku žiadal započítať v jeho prospech aj ďalšie pasíva a to sumu 37.215,92 eura, ktorú mal vyplatiť manželom A. podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 8.7.2009 titulom úrokov z tejto pôžičky, avšak žiadnym spôsobom zaplatenie tejto sumy nepreukázal a teda ani nepreukázal, že by skutočne malo ísť o úroky z uvedenej pôžičky a preto súd pri vyporiadaní v rámci pasív nemohol uvedenú sumu zohľadniť. Taktiež súd nezohľadnil sumu 6.024,42 eura, ktorú žalovaný podľa jeho tvrdenia mal vyplatiť žalobkyni v splátkach na jej vyžiadanie a to v súvislosti s vyporiadavaním BSM, pretože žalovaný síce predložil fotokópie poštových poukážok o zaplatení sumy 2.169,42 eura ako aj 6 splátok po 642,50 eura, avšak z týchto dokladov nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalovaný uvedené finančné prostriedky žalobkyni zaslal. Taktiež súd v prospech žalovaného nezohľadnil sumu 2.350,04 eura , ktorú mal zaplatiť v 44 splátkach po 53,41 eura na úvere zo ŠFRB ako aj sumu 25.452,62 eura, ktorú mal zaplatiť v 46 splátkach po 553,32 eura na úvere z VÚB a.s. , pretože ide o splátky uhradené po zániku BSM a súd v rámci pasív vyporiadal zostatky na uvedených úveroch a teda nemohol samostatne započítať ešte splátky uhradené na tieto úvery žalovaným po zániku BSM , pretože by išlo o duplicitné zohľadnenie týchto úverov v prospech žalovaného. Splátky na úvery by bolo možné započítať v prospech žalovaného len v tom prípade, pokiaľ by úvery už boli uhradené ku dňu rozhodovania súdu a teda by bolo možné zistiť, koľko skutočne žalovaný po zániku BSM na úveroch zaplatil a v tom prípade by sa zohľadnila skutočná výška jeho poplatkov a súd by nebral do úvahy zostatky na úveroch zistené ku dňu 10.9.2010, teda ku dňu zániku BSM. Z položky pasív bol žalovaný zaviazaný zaplatiť nesplatené zostatky úverov pod položkou 1/ a 2/, pričom o ďalších úveroch už nebolo potrebné rozhodovať, keďže žalovaný tieto splatil ku dňu rozhodovania súdu a tieto boli iba zohľadnené v rámci celkového vyporiadania BSM, pričom do výroku ich súd uviedol z toho dôvodu, že ku dňu zániku BSM tieto pasíva existovali a bolo potrebné sa s nimi pri rozhodovaní vyporiadať.
6./ Na základe odvolania žalobkyne ako aj žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/754/2014 - 594 zo dňa 31.10.2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že z aktuálnej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva, sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí veci z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola. Tento stav je určujúci aj pre ocenenie vecí, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcim cenám v čase rozhodovania súdu. Je potrebné pripomenúť, že konanie o vyporiadanie BSM sa začína len na návrh niektorej zo strán sporu, súd však nie je týmto návrhom viazaný, ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania.
7./ V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska preukázané, že strany sporu dňa XX. XX. XXXX. uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 08. 2010 č.k. 5C/164/2010-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 09. 2010 a ktorým dňom došlo i k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže strany sporu zaniknuté BSM nevyporiadali dohodou, na návrh žalobkyne tak dôvodne učinil súd prvej inštancie. I keď súd prvej inštancie v zásade správne zisťoval rozsah BSM strán sporu a následne pristúpil k vyporiadaniu BSM v tzv. širšom zmysle, berúc do úvahy aktíva a pasíva strán sporu v čase zániku ich BSM, pri svojom rozhodovaní sa však dôsledne nespravoval vyššie citovanou zákonnou úpravou a jeho rozhodnutie tak nemožno hodnotiť ako vecne správne. V tomto smere je podstatnou okolnosťou, že žalovaný počas trvania manželstva začal podnikať ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia od 01. 04. 1991 najprv pod obchodným menom Juraj Jánoš - JAKUB a od 03. 07. 2001 pod obchodným menom Juraj Jánoš - KNIHA JAKUB, s miestom podnikania Topoľčany, Obchodná 3876/12. Žiadna zo strán sporu nerozporovala, že za trvania manželstva kúpnymi zmluvami nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. H., zapísanými na LV č. XXXX ako parc. č. 41/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. 77/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2 a na nej sa nachádzajúci sklad súp. č. XXXX, parc. č. 77/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a parc. č. 77/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 41/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 a na nej sa nachádzajúca stavba - dom Knihy súp. č. XXXX a parc. č. 41/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 s rozostavanou prístavbou súp. č. XXXX, v ktorých sa nachádzajú byty č. 1 vo vchode A, na 3., 4. a 5. poschodí s k nim prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku a nebytový priestor predajne na prízemí, čajovne na 1. poschodí a administratívny priestor na 2. poschodí s k nim prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku. Zásadná námietka žalovaného smerovala voči zahrnutiu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v dome Knihy, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i rozostavanej prístavby súp. č. XXXX na parc. č. 41/5, 77/9 a 77/24, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva do BSM z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti a ich stavba boli financované ako súčasť jeho podniku, má ich zaúčtované vo svojom účtovníctve, a preto patria iba do jeho výlučného vlastníctva a v rámci BSM má byť vyporiadaná iba hodnota čistého obchodného imania, v ktorej je premietnutá aj hodnota týchto nehnuteľností.
8./ V súvislosti s touto námietkou žalovaného odvolací súd prioritne uviedol, že Občiansky zákonník upravuje BSM ako zásadu a túto formu celkom zreteľne uprednostňuje pred inými vlastníckymi formami, ktoré môžu vznikať za trvania manželstva. Vychádzajúc z reality životných situácií však predpokladá, že v určitých prípadoch bude niektorá vec alebo právo patriť buď do oddeleného majetku len jedného z manželov alebo bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva (ak obaja manželia spoločne nadobudnú určitú vec dedením). Manželom tiež vytvára pomerne široký priestor, aby si dohodami upravili režim (rozsah) nadobúdania majetku odlišne od režimu, ktorým sa nadobúda BSM. Jedným z predpokladov vylúčenia veci z BSM a to ex lege (§ 143 OZ) je skutočnosť, že ide o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania len jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou - podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie takejto fyzickej osoby (ďalej len „živnostník") má významný ekonomický dopad na BSM, a teda aj majetkové pomery druhého manžela. Živnostník zodpovedá za dlhy nielen svojim (oddeleným) majetkom, ale tiež spoločným majetkom v BSM, lebo v zmysle § 147 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Aj z tohto dôvodu potrebuje živnostník pri začatí podnikania súhlas druhého manžela (§ 148a ods. 1 veta prvá OZ). Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle, že výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, jednak v tom zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov (aj medzi manželmi) je preto opodstatnené a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 OZ tiež účelu BSM zodpovedajúce, že ak sa nepodnikajúci manžel živnostníka má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela späté s výkonom jeho povolania (živnosti), má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať aj na nadobúdaní majetku spätého so živnostenským podnikaním druhého manžela. Pri opačnom nazeraní na túto otázku by bol nepodnikajúci manžel živnostníka v porovnaní so svojim manželom znevýhodnený. Pre úvahu o vylúčení veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania jedného z manželov, nie je tak rozhodujúce, či vec bola určená výlučne pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade s vôľou oboch manželov skutočne (fakticky) slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť aj ďalšie významné okolnosti a to či sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté s ich spoločným súhlasom aj z prostriedkov patriacich do BSM, ktorého rozsah bol dohodou manželov počas trvania ich manželstva nejako modifikovaný, či manželka živnostníka sa na jeho podnikaní osobne podieľala a zúčastňovala, ako i prístup oboch manželov v ich majetkových záležitostiach a ich vôľa konať spoločne (viď rozhodnutie NS SR zo dňa 14. 04. 2016 sp.zn. 3 Cdo 1/2014).
9./ Aj so zreteľom na obsah odvolania žalobkyne, v ktorom spochybnila hodnotu nehnuteľností stanovenú znalcom a žiadala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval o vyporiadaní BSM dňa 15. 07. 2014 a pri určovaní ceny nehnuteľností sa opieral o znalecký posudok znalca Ing. Gustáva Hodúla zo dňa 02. 12. 2013 č. 137/2013, podľa ktorého všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľností v sume 459.709,24 eura bola vyčíslená k 10. 09. 2010 (bod I./4. Znaleckého posudku na č.l. 315 až 418 spisu). Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z ceny nehnuteľností určenej ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva strán sporu a nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania (teda z ceny, akú by nehnuteľnosti mali, keby sa v stave ku dňu zániku BSM v čase rozhodovania súdu predávali). Na tento časový odstup medzi zistením ceny majetku BSM a súdnym rozhodnutím o vyporiadaní tohto majetku nemožno (osobitne v čase rozkolísaných cien nehnuteľností) nevziať zreteľ, lebo má nespochybniteľný dopad na určenie základnej hodnotovej veličiny, od ktorej sa v rámci vyporiadania BSM odvíjajú ďalšie výpočty. Za daného stavu tak rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci.
10./ Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ako už bolo uvedené, je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pokiaľ nejde o individuálny majetok jedného z manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva znamená tak nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. Keďže Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, ako sa majú vyporiadať spoločné dlhy a pohľadávky manželov, ktoré vznikli počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, je preto potrebné použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie (§ 853 OZ), teda ust. § 149 a § 150 OZ. Zásadne manželia by sa mali podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Pokiaľ však niektorý z manželov po rozvode manželstva sa podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu, ktorá skutočnosť sa premietne do výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov. Súd prvej inštancie, riadiac sa týmito zásadami, preto správne vychádzal zo zistenia, že predmetom vyporiadania v danej veci stal dlh z úveru poskytnutého stranám sporu Štátnym fondom rozvoja a bývania Bratislava na základe úverovej zmluvy č. 406/2937/1997, ako i z úveru poskytnutého im zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 001/001128/00-001/000, ktoré predstavovali ich spoločný záväzok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože vznikol obom manželom spoločne, keď zmluvy o úveroch uzatvorili spoločne za trvania ich majetkového spoločenstva. Rovnako tak predmetom vyporiadania sa stal i dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili strany sporu s O.. S. A. a L.. A. A. ako veriteľmi dňa 08. 07. 2009, na základe ktorej im bola poskytnutá pôžička vo výške 205.802,30 eura za trvania ich manželstva. Odlišná situácia je, pokiaľ ide o dlhy z titulu pôžičky od Ing. A. A. vo výške 18.260 eur, od F. M. v sume 3.319 eur a od A. A. v sume 20.000 eur uzatvorené žalovaným v priebehu manželstva a uhradené výlučne žalovaným po rozvode manželstva a ktoré súd prvej inštancie zaradil taktiež medzi pasíva zaniknutého
BSM strán sporu. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke (§ 657, § 658 OZ) ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela. K takémuto dlhu, týkajúcemu sa výlučne jedného z manželov, sa pri vyporiadaní BSM prihliadne, pokiaľ bola zaň získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva. Za spoločnú vec manželov sa považuje iba vec, ktorá prináleží do bezpodielového spoluvlastníctva; mimo sféry BSM konajú manželia právne samostatne (porovnaj napr. R 72/1994). Znamená to potom, že na záväzok žalovaného z týchto troch pôžičiek môže byť prihliadnuté v rámci vyporiadania rozvodom zaniknutého BSM len za situácie, keď takto získané peniaze boli použité na získanie spoločného majetku strán sporu, čo žalobkyňa taktiež spochybnila tvrdiac, že jej nie je známe, na čo peniaze boli použité. Až po ozrejmení tejto skutočnosti môže súd prvej inštancie dospieť k záveru, že na spomenuté dlhy sa vzťahuje ust. § 150 OZ, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
11./ V súvislosti s prvoinštančným súdom prevedeným vyporiadaním dlhov žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že nezohľadnil v jeho prospech splátky zaplatené po zániku BSM na úver zo ŠFRB a VÚB, ako i sumu 37.215,92 eura titulom príslušenstva - úrokov z pôžičky poskytnutej manželmi A. dňa 08. 07. 2009. Poukazujúc na uznesenie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1151/2007 tiež dôvodil, že mal zohľadniť v jeho prospech nielen úroky zaplatené od zániku BSM do vyhlásenia rozsudku, ale aj úroky od vyhlásenia rozsudku do úplného splatenia úverov a pôžičiek v zmysle splátkového kalendára. V nadväznosti na tieto námietky, odvolací uvádza, že niet pochýb o tom, že pri vyporiadaní dlhu je potrebné vyporiadať i jeho príslušenstvo, pričom súdna prax v tomto ohľade prijala závery, podľa ktorých pokiaľ v rámci vyporiadania BSM dochádza k vyporiadaniu dlhu, je treba vyporiadať dlh vo výške, v ktorej existoval v dobe rozhodovania súdu a nie v dobe zániku BSM, t.j. že pri doposiaľ nevyrovnaných spoločných dlhoch a pohľadávkach je namieste, aby súd vo výroku o ich vyporiadaní premietol ich výšku v dobe, kedy k vyporiadaniu dochádza pri súčasnom zohľadnení toho, čo ktorý z účastníkov na sporný dlh zaplatil a aby rozhodol i o príslušenstve vyporiadanej čiastky s tým, že vyporiadať má nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale i jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Je tak potrebné prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ súd prvej inštancie pri vyporiadaní vychádzal zo zostatkov dlhu na úveroch zistených ku dňu 10. 09. 2010, t.j. k zániku BSM a nevzal do úvahy i splátky vykonané žalovaným na ich úhradu ku dňu jeho rozhodovania, učinil tak v rozpore s prezentovanými závermi. Aj vo vzťahu k sume 37.215,92 eura, predstavujúcu úroky z pôžičky poskytnutej stranám sporu manželmi A., ktorú mal žalovaný vyplatiť po zániku BSM, je potrebné záver prvoinštančného súdu, že túto v prospech odporcu nezohľadnil z dôvodu nepreukázania jej zaplatenia a nepreukázania, že by malo ísť o úroky z pôžičky, považovať za predčasný. S ohľadom na argumentáciu žalovaného v tomto smere uvedenú v jeho odvolaní a podporenú i pripojenými kópiami bankových vkladov v hotovosti z Tatrabanky, bude tak nevyhnutné sa s touto otázkou opätovne vysporiadať a to logickým a racionálnym spôsobom. K problematike vyporiadania doposiaľ nezaplateného spoločného dlhu z BSM odvolací súd tiež dodáva, že judikatúra, týkajúca sa vyporiadania doposiaľ nezaplateného spoločného dlhu manželov svojimi závermi chcela zdôrazniť potrebu vyporiadať celý dlh, ktorý je predmetom konania o vyporiadanie BSM, vrátane jeho príslušenstva, ktoré prirastie i v budúcnosti po rozhodnutí o vyporiadaní BSM, avšak jej cieľom nebolo viesť súdy k tomu, aby pri zisťovaní aktuálnej výšky dlhu a príslušenstva, ktoré vzniklo odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia, mali zložito vypočítavať alebo odhadovať výšku príslušenstva až do okamžiku úplného zaplatenia úveru. Už Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. 06. 2016 sp.zn. 22 Cdo 702/2016 upozornil na to, že úverové produkty často umožňujú predbežné splácanie úveru, mení sa tzv. fixačné obdobie, dochádza k zmenám v úročení, k zmenám v dĺžke následných fixačných období a podobne, čo sú okolnosti, ktoré neumožňujú ku dňu rozhodovania súdu zistiť výšku budúceho príslušenstva. Pokiaľ by potom došlo napr. ku skoršiemu splateniu úveru, potom ten manžel, ktorému bol prikázaný nielen dlh, ale i príslušenstvo v dopredu odhadnutej a do vyporiadavacieho podielu zahrnutej výške, dostal by v konečnom dôsledku na vyporiadanie BSM viac, než by mu prináležalo. Vzhľadom k tomu sú súdy pri vyporiadaní úročeného dlhu povinné pre účely vyporiadania zisťovať výšku istiny a výšku kapitalizovaných úrokov ku dňu svojho rozhodnutia a následne dlh prikázať k úhrade obom manželom, t.j. každému jednou polovicou alebo len niektorému z nich. Úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti (t.j. po rozhodnutí o vyporiadaní BSM), je potom treba vyporiadať tým spôsobom, že sa len všeobecne prikážu k úhrade obom manželom alebo niektorému z nich; nedochádza teda k určeniu ich konkrétnej výšky ani k zohľadneniu príslušenstva do výpočtu o vyporiadavacom podiele.
12./ Na základe rozhodnutia súdu druhej inštancie bolo doplnené dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov F. M., A. A. a L.. A. Palcáta, vypracovaním dodatku k znaleckému posudku č. 137/2013 znalcom Ing. Gustávom Hodúlom ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami, pričom súd zistil, že do BSM sporových strán patria nehnuteľnosti v kat.úz. H. uvedené pod položkou 1./ výrokovej časti tohto rozsudku a všeobecná hodnota čistého obchodného imania z podnikania žalovaného pod položkou 2./. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.4.2017 potvrdila, že všetko začali so žalovaným budovať spoločne, i keď je pravdou, že ona živnostenské oprávnenie nemala a mal ho iba žalovaný, ale pri všetkom mu pomáhala a zo začiatku hlavne pri realizácii predaja. Výstavba nehnuteľností sa realizovala zväčša spoločnosťou TOMA s.r.o., ale obaja na stavbu chodili a riešili záležitosti v súvislosti s výstavbou a v tom čase ona predávala v stánku spočiatku časopisy a neskôr aj knihy. Výstavba nehnuteľností začala v r. 1994 a aj keď obe deti sú zdravotne postihnuté, tak so starostlivosťou pomáhali rodičia z oboch strán a ona v tom čase predávala v stánku. Podľa nej na kúpu prvého pozemku prispeli rodičia žalovaného a ďalší pozemok už žalovaný kupoval ako podnikateľ. Ohľadom stavby všetko zabezpečoval žalovaný a ona len podpisovala, čo jej predložil. Nestarala sa o financovanie stavby, ale pomáhala tým, že predávala v predajni a mala na starosti zamestnancov. Stavba mala byť polyfunkčným domom určeným na bývanie aj podnikanie. Výstavba sa realizovala z pôžičiek od A. alebo H., avšak o pôžičkách od F. M. a A. nevie. Taktiež podpisovala pôžičku od A., ale nevie, ako bola táto vysporiadaná. Podľa jej názoru všetky nehnuteľnosti patria do BSM, ale nevie sa vyjadriť k dokladom o výstavbe, keďže iba podpisovala, čo jej žalovaný predložil. V nehnuteľnostiach bola spodná časť určená na predaj a v hornej časti bývali. Ku vkladu do spoločnosti LYONESS sa bližšie nevie vyjadriť a ani nevie, o akú sumu išlo, ale bola to dosť veľká suma, ktorú žalovaný zaplatil aj za zamestnancov a tento vklad zabezpečoval výhody pri kúpe. Taktiež pôžička zo ŠFRB bola použitá na výstavbu nehnuteľností, ale nevie, o akú sumu sa jednalo. Taktiež sa nevedela vyjadriť k výške pôžičky z VÚB a.s. Potvrdila, že sa podpisovala na zmenku týkajúcu sa pôžičky od L.. A. ako aj to, že po zániku BSM neplatila žiadne splátky, keďže na to nemala finančné prostriedky.
13./ Žalovaný uviedol, že na kúpu pozemku neprispeli ani jeho rodičia ani svokrovci a otec mu iba pomáhal vybavovať pozemok. Žalobkyňa sa o stavbu nezaujímala a on všetko vybavoval, pričom nehnuteľnosti boli budované za účelom podnikania a preto aj majú tvar knihy a postupne boli určené na bývanie. Na začiatku podnikania mal požičaných 300.000,-Sk od H. a postupne sa jednotlivé pôžičky nahrádzali ďalšími. Ku dňu zániku BSM však existovali tie dlhy, ktoré žiada vyporiadať.
14./ Svedok F. M., ktorý je bratom žalovaného potvrdil, že mu požičiaval v rokoch 2009 alebo 2010 peniaze a jednalo sa o sumu 100.000,-Sk a táto pôžička bola použitá na zariadenie do bytu, keďže v tom čase sa kupoval výmenník tepla. Nedohodli si termín vrátenia pôžičky a žalovaný mu mal peniaze vrátiť, keď bude môcť, alebo keď on bude peniaze potrebovať. Potvrdil, že podpisoval potvrdenie o splatení dlhu, ktoré sa v spise nachádza na č.l. 522 a podľa ktorého mu žalovaný vrátil sumu 3.319 eur dňa 7.2.2011.
15./ Svedok A. A., bratranec žalovaného vypovedal, že v minulosti žalovanému požičiaval peniaze a to začiatkom roku 2010 a pôžička mu bola vrátená koncom roku 2011 a peniaze žalovaný potreboval, nakoľko v tom čase niečo prerábal. Žalovanému požičal sumu 20.000 eur s tým, že mu ich má vrátiť do konca roku 2011, čo aj splnil. Potvrdil, že žalovanému podpísal potvrdenie o vrátení časti pôžičky, ktoré sa v spise nachádza na č.l. 521 a podľa ktorého mu žalovaný dňa 4.3.2011 vrátil sumu 20.000 eur.
16./ Svedok L.. A. A. uviedol, že pozná oboch účastníkov a keď žalovaný začal s podnikaním, tak potreboval finančnú pomoc a on v tom čase nemal problém s peniazmi a preto mu požičal na stavbu objektu, v ktorom podnikal a ktorý potrebovali aj na bývanie. Peniaze mu požičiaval viac rokov a žalovaný pôžičky vždy poctivo vrátil a na základe tejto vzájomnej dôvery mu v r. 2005 požičal väčšiu sumu cca 500.000,-Sk, keďže v tom čase stavba finišovala, avšak túto sumu mu žalovaný nemohol hneď vrátiť a preto sa pôžička prolongovala a vypisovala sa aj zmenka, ktorú podpísala aj žalobkyňa a to kvôli tomu, aby mal určitú zábezpeku. Peniaze z tejto pôžičky mu boli vrátené až v r. 2011, pričom potvrdil, že žalovanému podpísal potvrdenie o vrátení pôžičky, ktoré sa v spise nachádza na č.l. 520 a podľa ktorého mu žalovaný dňa 21.12.2011 vrátil sumu 18.260 eur.
17./ Znalec Ing. Gustáv Hodúl vo svojom znaleckom posudku č. 83/2017, ktorý je dodatkom k ZP č. 137/2013 zo dňa 2.12.2013 stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX
a LV č. XXXX v kat.úz. H. ku dňu 31.7.2017 podľa stavu nehnuteľností ku dňu 10.9.2010 na sumu 517.000 eur.
18./ Zo správy ŠFRB Bratislava (č.l. 790) vyplýva, že ku dňu 10.09.2010 bol na úvere č. 406/2937/1997 zostatok nesplatenej istiny vo výške 10.231,16 eura a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania vo výške 899,94 eura. Mesačná splátka úveru predstavuje 53,41 eura a aktuálna úroková miera je 1,0%. Ku dňu 9.5.2017, keď bola správa vypracovaná, predstavoval zostatok nesplatenej istiny 6.520,28 eura a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 369,61 eura. Za obdobie od 10.9.2010 do 9.5.2017 bola uhradená istina 3.710,88 eura a uhradené úroky v sume 530,33 eura. Predpokladaný dátum ukončenia splácania úveru je 15.1.2028. Zo strany žalovaného bol predložený prehľad splácania uvedeného úveru za obdobie od 13.10.2010 do 10.1.2018 s tým, že spolu zaplatil sumu 4.593,27 eura.
19./ Podľa správy VÚB a.s. Bratislava (č.l. 796) na hypoúvere č. 001/001128/00-001/000 bol ku dňu 10.9.2010 zostatok na istine v sume 73.279,78 eura a na úrokoch v sume 346,14 eura. Ku dňu 15.5.2017 bol stav na istine 54.954,85 eura a na úrokoch 12,81 eura. Od 10.9.2011 (zrejme došlo k chybe v písaní, pretože správne malo byť od 10.9.2010) do 15.5.2017 bolo zaplatené na istine 18.324,93 eura a na úrokoch 24.103,27 eura, pričom klientovi bol vyplatený štátny príspevok vo výške 19.125,45 eura. Od 15.5.2017 budú do konca splatnosti úveru t.j. 13.7.2029 podľa aktuálnej úrokovej sadzby 2,80% úroky vo výške 9.960,62 eura a klientovi bude vyplatený štátny príspevok vo výške 23.591,58 eura. Tieto údaje sú len informatívne, pretože klientovi sa môže zmeniť úroková sadzba a potom sa zmení výška úrokov a výška vyplácaného štátneho príspevku. Zo strany žalovaného bol predložený prehľad splácania uvedeného úveru za obdobie od 14.10.2010 do 12.1.2018 s tým, že spolu zaplatil sumu 25.288,64 eura.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 O. z. , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa ods. 2, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa ods. 3, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa ods. 4, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh, podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 O. z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
20./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že do BSM sporových strán patria nehnuteľnosti uvedené pod položkou 1./ výrokovej časti tohto rozsudku ako aj všeobecná hodnota čistého obchodného imania z podnikania žalovaného a tieto je potrebné vyporiadať rozhodnutím súdu. Pôvodne boli do BSM zahrnuté aj hnuteľné veci, avšak obe sporové strany v priebehu konania zhodne potvrdili, že tieto nežiadajú zahrnúť do vyporiadania, nakoľko si ich prakticky rozdelili
po zániku BSM a takto ich aj naďalej užívajú a preto hnuteľné veci, ktoré boli zahrnuté do vyporiadania v predchádzajúcom rozsudku sa v tomto rozsudku predmetom vyporiadania už nestali. Taktiež pokiaľ ide o peňažný vklad do spoločnosti LYONESS, ktorý pôvodne žalobkyňa žiadala vyporiadať ako samostatnú položku, tak v rámci ďalšieho dokazovania sa žalobkyňa pri svojom výsluchu k tomuto vkladu vyjadriť nevedela a žalovaný predložil dokumentáciu týkajúcu sa tohto vkladu, podľa ktorej celková hodnota vyplatených finančných prostriedkov od 21.2.2008 do 24.4.2017 na uvedený vklad bola 11.849,24 eura, avšak jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 2.2.2018 upresnil, že tento vklad išiel cez podnikateľský účet žalovaného, ktorý sa bral do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty čistého obchodného imania a teda vklad nie je možné samostatne zohľadňovať v prospech žalovaného, nakoľko bol súčasťou jeho podnikania. Z uvedených dôvodov súd do vyporiadania nezahrnul tento vklad ako samostatnú položku, ale s touto sa vyporiadal znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty čistého obchodného imania z podnikania žalovaného.
21./ Podstatnou otázkou vyporiadania BSM sporových strán bola otázka zahrnutia nehnuteľností vybudovaných sporovými stranami za trvania manželstva do vyporiadania v celosti alebo vyporiadania iba ich časti s tým, že nebytové priestory nachádzajúce sa v týchto nehnuteľnostiach by mali byť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý v nich prevádzkoval svoju podnikateľskú činnosť. Tak, ako už poukazoval vo svojom rozhodnutí súd druhej inštancie, v určitých prípadoch bude niektorá vec alebo právo patriť buď do oddeleného majetku len jedného z manželov alebo bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva, pričom manželom zákon vytvára pomerne široký priestor, aby si dohodami upravili režim (rozsah) nadobúdania majetku odlišne od režimu, ktorým sa nadobúda BSM. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/1/2014 zo dňa 14.4.2016, ktorý riešil otázku vlastníctva nehnuteľností v prípade, ak jeden z manželov podniká ako živnostník. V uvedenom rozhodnutí sa uvádza, že jedným z predpokladov vylúčenia veci z BSM - a to ex lege (§ 143 OZ) je skutočnosť, že ide o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov a ako poznámku k citácii uvedeného ustanovenia dovolací súd pripomína, že v odborných právno-teoretických publikáciách sa vyskytuje názor, podľa ktorého mal zákonodarca v záujme presnejšieho vyjadrenia účelu a zmyslu ustanovenia § 143 OZ uviesť, že do BSM nepatria veci slúžiace „výlučne" na výkon povolania jedného z manželov. Za výkon povolania len jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou - podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie takejto fyzickej osoby má významný ekonomický dopad na BSM a teda aj majetkové pomery druhého manžela. Živnostník pri začatí podnikania potrebuje súhlas druhého manžela, nakoľko zodpovedá za dlhy nielen svojim oddeleným majetkom ale tiež spoločným majetkom v BSM. Výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, ale dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov je preto podstatné a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 OZ tiež účelu BSM zodpovedajúce, že ak sa nepodnikajúci manžel živnostníka má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela spätých s výkonom jeho živnosti, má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať aj na nadobúdaní majetku spätého so živnostenským podnikaním druhého manžela. Pri opačnom nazeraní na túto otázku by bol nepodnikajúci manžel živnostníka v porovnaní so svojim manželom znevýhodnený. Pre posúdenie preskúmavanej veci sú významné aj ďalšie okolnosti a to že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v čase trvania manželstva, s ich spoločným súhlasom, (aj) z prostriedkov patriacich do BSM, ktorého rozsah nebol dohodou účastníkov konania počas trvania ich manželstva nijako modifikovaný a manželka živnostníka sa na jeho podnikaní osobne podieľala a zúčastňovala. Pokiaľ sa manželka živnostníka zúčastňovala na podnikaní svojho manžela, tak z formálneho hľadiska to nie je možné považovať za podnikanie v zmysle § 2 ods. 2 ObZ, ale z materiálneho hľadiska sa táto jej účasť na podnikaní veľmi nelíšila od jej účasti v prípade, keby obaja účastníci konania boli živnostníkmi spoločne podnikajúcimi s tým istým predmetom podnikania. Pre úvahu o vylúčení veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania jedného z manželov nie je rozhodujúce, či vec bola určená „výlučne" pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade s vôľou oboch účastníkov skutočne (fakticky) slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi.
22./ V prejednávanej veci je nesporné, že strany uzavreli manželstvo dňa 6.5.1989 a žalovaný začal podnikať v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka na základe živnostenského oprávnenia a to od 1.4.1991 najskôr pod obchodným menom Juraj Jánoš - JAKUB a v nasledujúcom období došlo zo strany oboch účastníkov k zakúpeniu pozemkov, na ktorých sa postupne budovali nehnuteľnosti tak, ako sú v súčasnej dobe zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Tieto nehnuteľnosti boli nadobúdané
jednak zo spoločných finančných prostriedkov ako aj z pôžičiek poskytnutých za trvania manželstva stranám manželmi A., L.. A. A., F. M., A. A. ako aj z ďalších pôžičiek (H.), ktoré neboli predmetom vyporiadania, keďže už boli uhradené za trvania manželstva, pričom na splácanie týchto pôžičiek boli za trvania manželstva používané spoločné finančné prostriedky, i keď tieto v prevažnej miere boli nadobudnuté z podnikateľskej činnosti žalovaného. Doterajšia judikatúra súdov vychádza z toho, že ak bola vec nadobudnutá za trvania manželstva a to za finančné prostriedky, ktoré nie sú výlučným majetkom jedného z manželov, ale na jej nadobudnutie boli vynaložené aj prostriedky patriace do BSM, tak uvedená vec sa stáva predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Je nesporné, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté so spoločným súhlasom oboch strán aj z prostriedkov patriacich do BSM a rozsah BSM nebol počas trvania manželstva modifikovaný v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 OZ, pričom tieto nehnuteľnosti neboli určené výlučne na podnikanie žalovaného, ale boli určené aj na riešenie bytovej situácie strán a v skutočnosti sa na bývanie aj využívali. Taktiež je nesporné, že v prípade stavieb ide o jeden komplex, ktorého súčasťou sú nebytové priestory využívané na podnikanie ako aj priestory určené na bývanie a takýmto spôsobom boli stavby aj užívané. Z prevedeného dokazovania mal súd za preukázané aj to, že žalobkyňa sa spočiatku osobne podieľala na podnikaní žalovaného, čo vyplýva aj z jej výpovede v rámci tohto konania ako aj z výpovede v rámci rozvodového konania sp.zn. 5C/164/2010, kde na pojednávaní dňa 18.8.2010 okrem iného uviedla, že výdavky išli zo spoločných peňazí, nakoľko firma bola spoločná a taktiež mal súd zo všetkých predložených dokladov za preukázané, že bolo vôľou oboch strán nehnuteľnosti nadobudnúť do BSM, čomu zodpovedajú aj zápisy na listoch vlastníctva a je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že k týmto zápisom došlo len v dôsledku jeho neznalosti a nepochopenia vzájomnej komunikácie medzi ním a ďalšími osobami počas kolaudácie a zápisu do katastra nehnuteľnosti. Súd mal za to, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v čase trvania manželstva so spoločným súhlasom oboch strán a z prostriedkov patriacich do BSM, ktorého rozsah nebol dohodou strán žiadnym spôsobom modifikovaný a žalobkyňa sa spočiatku čiastočne aj podieľala na podnikaní žalovaného a teda nehnuteľnosti prípadne ich časť nemôžu byť vylúčené z režimu BSM a jednoznačne patria do BSM a ako také je potrebné ich vyporiadať. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný časť týchto nehnuteľností má zaradenú do svojho podnikania ako dlhodobý hmotný majetok, pretože toto zaradenie nemá žiaden vplyv na právne posúdenie v otázke vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a s uvedenou skutočnosťou sa súd vyporiadal pri stanovovaní všeobecnej hodnoty čistého obchodného imania žalovaného. Taktiež pre rozhodnutie súdu ohľadom nehnuteľnosti nebolo podstatné, či v stavebnom konaní žalovaný vystupoval ako podnikateľ a kto je uvádzaný na dokladoch prípadne faktúrach týkajúcich sa budovania stavieb, pretože na niektorých faktúrach je žalovaný uvedený ako fyzická osoba nepodnikateľ a na iných pod svojim obchodným menom. Pokiaľ žalovaný v niektorých svojich vyjadreniach poukazoval na ustanovenie § 5 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje pojem podniku, tak podľa názoru súdu pre toto konanie nie je možné vychádzať z uvedenej definície v prípade podnikania žalovaného, ktorý podnikal ako živnostník podľa § 2 ods. 2 písm. b/ ObZ a pri vyporiadavaní BSM sa do úvahy brala všeobecná hodnota čistého obchodného imania z jeho podnikania (§ 6 ObZ) stanovená znaleckým posudkom, pričom v prípade podniku ide o súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania a tvoria ho nielen vecné prostriedky, ale aj osobná zložka podnikateľskej činnosti a práva s daným podnikom spojené a podnik ako celok má určitú hodnotu, ktorá sa tvorí ocenením všetkých uvedených zložiek podniku a podnik môže byť predmetom predaja, kúpy, prenájmu a podobne. Hodnota podniku sa potom určuje nielen zostatkovou hodnotou vecných prostriedkov podniku, ale aj ohodnotením osobnej zložky (štruktúra a kvalifikačná úroveň zamestnancov), ako aj nehmotných práv, ako aj obchodné meno, práva k priemyselnému vlastníctvu a podobne. V prípade podnikania žalovaného teda nie je možné hovoriť o podniku, ale len o podnikaní na základe živnostenského oprávnenia a z toho dôvodu mohla byť vyporiadavaná v tomto konaní iba všeobecná hodnota čistého obchodného imania.
23./ Z vyššie uvedených dôvodov súd určil, že do BSM sporových strán patria nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti rozsudku pod položkou 1./ spolu v hodnote 517.000 eur a taktiež všeobecná hodnota čistého obchodného imania z podnikania žalovaného v sume 43.039,04 eura. Pri tejto položke súd vychádzal zo znaleckého posudku Doc. Ing. Jozefa Bojňanského PhD. č. 2/2014, avšak vzhľadom na právny názor súdu týkajúci sa sporných nehnuteľností vylúčil z dlhodobého hmotného majetku hodnotu týchto nehnuteľností v sume 294.338,53 eura a v rámci dlhodobého hmotného majetku zohľadnil iba sumu 4.877,60 eura, ktorá z pôvodnej hodnoty DHM v sume 299.216,13 eura zostala po odrátaní hodnoty nehnuteľnosti v sume 294.338,53 eura. V rámci znaleckého posudku bola z položiek majetku ocenená položka tovar na sumu 51.109,81 eura, položka bankové účty predstavovala 713,96 eura, položka pohľadávky 738,64 eura a daň z pridanej hodnoty 657,15 eura, avšak od hodnoty
týchto položiek je potrebné odpočítať zápornú čiastku v sume 3.649,12 eura z položky pokladnica a potom výsledná hodnota majetku predstavuje sumu 54.448,04 eura, od ktorej je potrebné odpočítať záväzky v hodnote 11.409 eur a potom všeobecná hodnota čistého obchodného imania žalovaného predstavuje sumu 43.039,04 eura. Spolu teda hodnota vyporiadavaných nehnuteľností a všeobecná hodnota obchodného imania predstavuje sumu 560.039,04 eura.
24./ Pokiaľ ide o pasíva, ktoré je potrebné vyporiadavať, tak je nesporné, že strany za trvania manželstva nehnuteľnosti nadobudli v prevažnej miere z poskytnutých pôžičiek a úverov a doposiaľ zostali nevysporiadané zostatky na úveroch zo ŠFRB a VÚB a.s. V prípade úveru zo ŠFRB ku dňu zániku BSM bol jeho zostatok na istine a na úrokoch spolu 11.131,10 eura, pričom žalovaný od zániku BSM do 10.1.2018 na tomto úvere zaplatil spolu sumu 4.593,27 eura a uvedenú sumu je potrebné odpočítať od zostatku v sume 11.131,10 eura ku dňu 10.9.2010, pričom rozdiel predstavuje sumu 6.537,83 eura, ktorú je ešte potrebné na tento úver zaplatiť a zvyšok tohto úveru nesporne vyplýva zo správy ŠFRB a preto súd medzi pasíva zahrnul tento úver so zostatkom 6.537,83 eura ku dňu 11.1.2018. V prospech žalovaného bude potom potrebné zohľadniť polovicu zo sumy 11.131,10 eura, ktorá bola zostatkom na uvedenom úvere pokiaľ ide o istinu ako aj nesplatené úroky ku dňu 10.9.2010, pričom z tohto zostatku žalovaný zaplatil po zániku BSM spolu 4.593,27 eura. Výška sumy, ktorú je potrebné zohľadniť v prospech žalovaného teda predstavuje 5.565,55 eura (k takej istej sume by sa dospelo aj v prípade, ak by sa v prospech žalovaného zohľadňovala polovica zo sumy 4.593,27 eura, ktorú zaplatil po zániku BSM a polovica zo sumy 6.537,83 eura, ktorú je ešte potrebné zaplatiť v období od 11.1.2018 až do celkového splatenia úveru). Keďže v tomto prípade zo strany veriteľa bol presne vyčíslený zostatok na istine, ako aj zostatok nesplatených úrokov do konca splácania, tak tento úver bolo možné prikázať len jednej zo strán bez toho, aby úroky, ktoré k dlhu prirastú po rozhodnutí o vyporiadaní BSM boli prikázané na úhradu obom stranám bez stanovenia ich konkrétnej výšky.
25./ Zostatok na úvere z VÚB a.s. ku dňu 10.9.2010 predstavoval na istine 73.279,78 eura a na úrokoch 346,14 eura, pričom tento zostatok bol veriteľom vyčíslený ku dňu 15.5.2017 na istinu 54.954,85 eura, dlžné úroky 12,81 eura s tým, že od l5.5.2017 boli vyčíslené úroky až do konca splatnosti na sumu 9.960,62 eura a teda za obdobie od 15.5.2017 až do splatnosti úveru by malo byť na tomto zaplatené celkovo 64.928,28 eura a z toho dôvodu súd vyporiadaval uvedené pasívum v tejto výške ku dňu 15.5.2017. Z uvedenej sumy je však potrebné odpočítať štátny príspevok vo výške 23.591,58 eura a výsledná suma 41.336,70 eura predstavuje zostatok, ktorý na uvedenom úvere je potrebné ešte zaplatiť za obdobie od 15.5.2017 až do konca jeho splatnosti a z tohto zostatku je potom potrebné zohľadniť v prospech žalovaného, ktorý bol zaviazaný na zaplatenie úveru polovicu v sume 20.668,35 eura. Taktiež v jeho prospech je potrebné zohľadniť polovicu z toho, čo zaplatil na úvere za obdobie od 10.9.2010 do 15.5.2017 a podľa správy veriteľa za toto obdobie bolo zaplatené na istine 18.324,93 eura a na úrokoch suma 24.103,27 eura, čo je spolu 42.428,20 eura, od ktorej je potrebné odpočítať štátny príspevok vyplatený za toto obdobie vo výške 19.125,45 eura a po jeho odpočítaní zostáva suma 23.302,75 eura, ktorú žalovaný reálne zaplatil na úvere v predmetnom období a v jeho prospech je preto potrebné zohľadniť polovicu z tejto sumy t.j. 11.651,38 eura. Po zohľadnení tejto sumy ako aj sumy 20.668,35 eura je potom potrebné pri tomto úvere v prospech žalovaného zohľadniť spolu sumu 32.319,73 eura. Žalovaný síce predložil prehľad splácania tohto úveru za obdobie od 14.10.2010 do 12.1.2018, podľa ktorého zaplatil spolu sumu 25.288,64 eura, avšak súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať zo správy VÚB a.s., kde boli presne vyčíslené zostatky na istine a úrokoch ku dňu 15.5.2017 ako aj úhrady za obdobie od zániku BSM do 15.5.2017 a taktiež vyčíslené úroky od 15.5.2017 do konca splatnosti úveru, keďže zároveň v tomto období bude klientovi, ktorý bude splácať úver vyplatený aj štátny príspevok vo výške 23.591,58 eura a pri zohľadňovaní tohto štátneho príspevku súd musel stanoviť zostatok na úvere ku dňu 15.5.2017 a nemohol vychádzať z prehľadu splátok žalovaného až do dňa 12.1.2018, pričom v rámci zohľadňovania nedoplatku na úvere za obdobie od 15.5.2017 do konca splatnosti sú už započítané splátky žalovaného, ktoré zaplatil do 12.1.2018 a ktoré bude ďalej platiť až do konca splatnosti úveru. Rovnako ako aj v prípade úveru zo ŠFRB mal súd presne vyčíslený zostatok na istine ako aj zostatok nesplatených úrokov do konca splácania a preto bolo možné tento úver prikázať len jednej zo strán bez toho, aby úroky, ktoré k dlhu prirastú po rozhodnutí o vyporiadaní BSM boli prikázané na úhradu obom stranám bez stanovenia ich konkrétnej výšky a okrem toho v tomto prípade by komplikovalo možnosť prikázania budúcich úrokov na úhradu obom stranám aj to, že úver je splácaný aj formou poskytovania štátneho príspevku, ktorý sa vypláca klientovi, ktorý úver spláca.
26./ Do položky pasív boli zahrnuté aj zostatky na pôžičkách uvedených pod položkami 3./ - 6./ napriek tomu, že tieto sú už v súčasnej dobe uhradené v celom rozsahu, avšak ku dňu zániku BSM existovali a preto ich súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku bez toho, aby ich potom prikázal niektorej zo strán na úhradu, pričom bolo nesporné, že všetky uvedené pôžičky po rozvode manželstva vysporiadal žalovaný a preto je potrebné v jeho prospech zohľadniť polovicu z toho, čo na úhradu uvedených pôžičiek zaplatil. Žalovaná predtým síce spochybňovala pôžičky od F. M. a A. A., avšak výsluchom svedkov F. M., A. A. a L.. A. A. bolo nesporne preukázané, že žalovanému za trvania manželstva poskytli pôžičky, ktoré boli potom použité ako investícia do budovania nehnuteľností využívaných žalovaným na podnikanie a zároveň oboma stranami na bývanie a teda ide o dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM a ktoré je potrebné vysporiadať a keďže žalovaná nepredložila žiadne dôkazy spochybňujúce existenciu a účel týchto pôžičiek, tak súd ich v rámci vyporiadania BSM zaradil medzi pasíva v celom rozsahu, pričom mal preukázanú ich výšku nielen z výpovedí svedkov, ale aj z predložených potvrdení, ktoré svedkovia podpísali a ktorými nesporne potvrdili, kedy a v akej výške im pôžičky zo strany žalovaného boli uhradené. Už z predchádzajúceho dokazovania bolo nesporné, že žalovaný po zániku BSM zaplatil manželom A. sumu 205.802,30 eura a to dňa 7.1.2013, čím uhradil pôžičku nimi poskytnutú za trvania manželstva sporových strán a teda z titulu tejto úhrady je potrebné v prospech žalovaného započítať polovicu zaplatenej sumy t.j. 102.901,15 eura. Okrem toho však žalovaný požadoval, aby súd zohľadnil v jeho prospech sumu 37.215,92 eura, ktorú zaplatil po zániku BSM manželom A. ako úroky z poskytnutej pôžičky a to 28 splátkami po 1.329,14 eura, pričom žalovaný predložil doklady o zaplatení týchto úrokov (č.l. 556), z ktorých mal súd za nesporne preukázané zaplatenie sumy 37.215,92 eura a to v čase po zániku BSM a preto z tejto sumy v prospech žalovaného bolo potrebné zohľadniť jej polovicu t.j. 18.607,96 eura. V dôsledku toho pri vyporiadavaní zostatku na pôžičke manželom A. súd v prospech žalovaného zohľadnil spolu sumu 121.509,11 eura (istina 102.901,15 eura a úroky 18.607,96 eura). V prípade pôžičky od L.. A., ktorá bola zaplatená žalovaným po zániku BSM v sume 18.260 eur bolo potrebné v jeho prospech zohľadniť polovicu z tejto sumy t.j. 9.130 eur, v prípade pôžičky od F. M. v sume 3.319 eur polovicu v sume 1.659,60 eura a v prípade pôžičky od A. A. v sume 20.000 eur polovicu v sume 10.000 eur.
27./ Majetkové hodnoty patriace do BSM súd vyporiadal tak, že nehnuteľnosti uvedené pod položkou 1/ prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v uvedených nehnuteľnostiach podniká a býva a prejavil záujem o ich prikázanie s tým, že vyplatí žalobkyňu a žalobkyňa o prikázanie nehnuteľností v konečnom štádiu záujem neprejavila, keďže by zrejme nebola schopná žalovaného vyplatiť a teda medzi stranami nebol prakticky žiaden spor ohľadom toho, komu nehnuteľnosti prikázať. Rovnako žalovanému bola prikázaná aj všeobecná hodnota čistého obchodného imania z jeho podnikania a keďže spolu hodnota týchto dvoch položiek predstavuje sumu 560.039,04 eura, tak na každú zo strán pripadá podiel vo výške 280.019,52 eura. Súd žalovaného zároveň aj zaviazal zaplatiť zostatky úverov pod položkou 1/ a pod položkou 2/ v položke pasív z dôvodu, že žalovaný tieto úvery po zániku BSM aj naďalej spláca a voči ich prikázaniu nemal žiadne námietky. Vychádzajúc z hodnoty vyporiadavaného majetku a zo spôsobu jeho vyporiadania by žalovaný teda mal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 280.019,52 eura, avšak v jeho prospech je potrebné zohľadniť čiastku 121.509,11 eura, ktorú zaplatil manželom A. na istine a úrokoch aj za žalobkyňu a po jej odpočítaní vychádza rozdiel 158.510,41 eura. Okrem toho v prospech žalovaného je potrebné zohľadniť polovicu zo sumy, ktorú zaplatil za žalobkyňu na pôžičkách L.. A. (9.130 eur), F. M. (1.659,50 eur) a A. A. (10.000 eur) a preto po odpočítaní uvedených súm zostáva žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 137.720,91 eura. Zároveň v jeho prospech bolo potrebné zohľadniť sumu 5.565,55 eura, čo predstavuje polovicu zo zostatku úveru ŠFRB ku dňu zániku BSM tak, ako už bolo vyššie zdôvodnené a po odpočítaní tejto sumy vychádza na vyrovnanie suma 132.155,36 eura. V prípade úveru z VÚB a.s. súd už vyššie podrobne zdôvodnil zohľadnenie sumy 32.319,73 eura v prospech žalovaného a po odpočítaní tejto sumy zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 99.835,63 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (ak by súd pri svojich výpočtoch bral do úvahy výšku podielu každej zo strán na majetku patriacom do BSM, t.j. 280.019,52 eura a zároveň celkovú výšku pasív, ktoré treba zohľadniť v prospech žalovaného v sume 180.183,89 eura, tak aj v tom prípade rozdiel, ktorý je potrebné vyplatiť žalobkyni predstavuje sumu 99.835,63 eura).
28./ Súd žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 8.400,50 eura, nakoľko poplatníkom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sú obe strany podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb., ale keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, tak súd na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM zaviazal iba žalovaného s tým, že poplatkový základ
tvoria iba aktíva, ktoré sa vyporiadavali (R14/1976) t.j. suma 560.039,04 eura (§ 7 ods. 8 citovaného zákona), pričom žalovaného bolo možné zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku podľa výšky jemu pripadajúceho podielu t.j. polovice z aktív, čo predstavuje sumu 280.019,52 eura a z toho súdny poplatok vo výške 3% (položka 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov) predstavuje sumu 8.400,50 eura a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v tejto výške.
29./ O trovách štátu, ktoré vznikli zaplatením znalečného zo štátnych prostriedkov rozhodol súd v zmysle čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože daná procesná situácia týkajúca sa náhrady trov štátu nie je riešená v CSP a uvedenú otázku posudzoval podľa ustanovenia § 253 a § 262 CSP a rozhodol analogicky podľa výsledku konania (§ 255 CSP v spojení s § 260 a § 470 ods. 2 CSP) tak, že žalovaného, ktorý mal v konaní iba čiastočný úspech zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov v sume 398,54 eura, keďže na znalečnom bola do prechádzajúceho rozhodnutia súdu vyplatená suma 1.597,07 eura, z čoho polovica predstavuje 798,54 eura, ktorú by mala zaplatiť každá zo strán a žalovaný zložil zálohu na znalečné v sume 400 eur a teda z jeho strany zostáva zaplatiť trovy štátu v sume 398,54 eura. Keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, tak súd ju na zaplatenie náhrady trov štátu nezaviazal. Zároveň súd zaviazal žalovaného, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech zaplatiť znalcovi Ing. Gustávovi Hodúlovi na jeho účet znalečné v sume 343,94 eura, ktoré bolo znalcovi priznané uznesením č.k. 4C/222/2010 - 864 zo dňa 30.11.2017 za vypracovanie dodatku k znaleckému posudku s tým, že o náhrade znalečného bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej a súčasná právna úprava je koncipovaná tak, aby strany sporu, ktoré v konaní navrhli vykonanie dôkazu resp. v ktorých záujme sa dôkaz vykonáva a s ktorým sú spojené výdavky zložili preddavok na úhradu vzniknutých trov (§ 253 ods. 2 CSP), keďže tieto nie je možné uhrádzať zo štátneho rozpočtu a preto súd podľa § 259 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť znalcovi znalečné v sume 343,94 eura.
30./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech, ktorý nie je možné vzhľadom na povahu sporu jednoznačne vyčísliť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).