Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-104-2017.pdf
PDF · 155.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: G. H.-Z., H.. X.XX.XXXX, C. R. Š. XX, S., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 667,37 eura a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 552,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,77 eura od 22.8.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 611886303 z 10.4.2015 - poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu má zákazník počas trvania zmluvy nasledovné výhody: a) telefonické upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http://www.provident.sk>, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka“, j e n e p r i j a t e ľ n á .
IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby Komfort úveru č. 611886303 z 10.04.2015 v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 394,38 EUR. Zákazník sa zaväzuje splatiť túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,57 EUR a poslednú splátku vo výške 6,75 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná.
V. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 57,94 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 10.7.2017 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 667,37 eura s príslušenstvom. Ďalej sa domáhala určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 611886303 z 10.4.2015 poplatok za garantovanú službu je neprijateľná, ako aj určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí služby Komfort k úveru č. 611886303 z 10.4.2015 v bode 1.2 je neprijateľná.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 10.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611886303 (ďalej aj ako „ZSU“). Žalovaný jej poskytol úver vo výške 700 eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 24,50 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 114,62 eura. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť žalovanému predstavovala čiastku 924,32 eura. V deň uzavretia ZSU uzavreli žalobkyňa so žalovaným aj dohodu o započítaní pohľadávok, čím došlo k započítaniu 114,60 eura. Z uvedeného vyplýva, že reálne bolo žalobkyni poskytnutých len 585,40 eura. Žalobkyňa považuje uvedenú dohodu za neplatnú, keďže zo strany žalovaného išlo o pohľadávku, na ktorú nemal nárok. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 394,38 eura. Spolu mala za sumu 585,40 eura zaplatiť 1318,70 eura. Žalovanému uhradila sumu 1252,77 eura. Ďalej uviedla, že ZSU neobsahuje druh spotrebiteľského úveru, dátum narodenia, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a jej predpoklady, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ZSU je uvedená RPMN 64,61 %, avšak v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný totiž do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, aj keď má tento akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému plneniu a navzájom spolu súvisia. Ak by žalovaný sporný poplatok zahrnul do výpočtu RPMN, vyšla by mu hodnota cez 400 %. Poplatok za garantovanú službu nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Túto zmluvnú podmienku žalobkyňa vníma tak, že za ideálnych okolností nebude obsah tohto poplatku nikdy naplnený a žalovaný prijíma platbu od spotrebiteľa za neúčelné služby, ktoré snáď niekedy v budúcnosti môže jeho klient využiť. Povaha jednotlivých služieb vymenovaných v bode 4 na druhej strane zmluvy, je podľa názoru žalobkyne natoľko fádna, že tieto nepredstavujú pre spotrebiteľa preukázateľný benefit hodný toho, aby boli vôbec v zmluve o spotrebiteľskom úvere odplatné. Výška poplatku za garantovanú službu je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny a podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jeho výšku pre každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere vysvetlený nie je. V tomto prípade obsah poplatku nie je vylúčený zo súdneho prieskumu, pretože nejde o hlavný predmet plnenia, nejde o podmienku týkajúcu sa primeranosti ceny a táto podmienka nebola individuálne dojednaná. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že nie je zrejmé, prečo sa výška poplatku odvíja od hodnoty poskytnutého úveru, pokiaľ žalovaný vie, čo tento poplatok pokrýva (teda v čom je každý klient odlišný, keď má za totožné služby platiť úplne odlišné sumy), výška tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a ide o vopred nevyužité a doplnkové služby, ktorých nevyužitím sa poplatok spotrebiteľovi nevráti. Zmluva o poskytnutí služby komfort, je napriek svojmu zavádzajúcemu názvu zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu, v každom jednom prípade vo výške 51,50 % z poskytnutej istiny úveru, a to bez ohľadu na prejdenú trasu obchodným zástupcom, čo v praxi znamená rozdiel v desiatkach kilometrov u jednotlivých klientov žalovaného. Rovnako ako v prípade prvej zmluvnej podmienky, platby za hotovostné preberanie splátok sa percentuálne odvíjali od výšky úveru a zo zmluvy ani nie je jasné, aké plnenia poskytoval veriteľ spotrebiteľovi za podstatnú časti tejto odmeny. (C-372/14, bod 25) Nezarátaním poplatkov za hotovostný výber splátok do RPMN preto prišlo k porušeniu článku 1a smernice Rady 87/102EHS. V tomto smere podotkla, že poplatky za výber splátok v zmysle článku la ods. 2 písm. iii) smernice 87/102EHS sa majú zarátať do RPMN bez ohľadu na ich výšku a na skutočnosť, či v tejto veci mal spotrebiteľ riadnu slobodu voľby. Je však potrebné dodať, že uvedenie nesprávnej RPMN v zmluve o úvere je v prejednávanej veci iba súčasťou širšej praktiky, ktorej cieľom je zakryť pred spotrebiteľom skutočnú výšku RPMN, ako aj skutočnosť, že pravá výška RPMN presahuje maximálnu výšku určenú právnymi predpismi. (C-372/14, body 21, 22. 34). Podľa bodu 22 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených
s úverom. Ak by sa vyberanie splátok nevykonávalo v mieste bydliska dlžníka, ale na inom mieste, môže si podľa § 4a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z., dodávateľ účtovať poplatok iba do výšky skutočných nákladov. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, resp. zmluvy o poskytnutí služby komfort je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a v tom, že s ohľadom na vyššie uvedené striktné zákonné ustanovenie, žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru, resp. zmluvy o poskytnutí služby komfort zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá (§ 53 ods. 2 OZ), čím sa odklonil od zákona. Výška poplatku navyše nezávisí od trasy, ktorú musí díler žalovaného absolvovať, ale nepochopiteľne od výšky poskytnutého úveru. Práve tieto poplatky navýšili spotrebiteľský úver do netolerovateľnej výšky. Poplatky sú v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 667,37 eura. Bezdôvodné obohatenie je vo výške rozdielu medzi platbami t.j. 1.252,77 eura, ktoré vykonala v prospech žalovaného a výškou poskytnutého úveru t.j. 585,40 eura.
3. Žalobkyňa k žalobe ako dôkaz priložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.4.2015, zmluvu o poskytnutí služby Komfort zo dňa 10.4.2015, dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa 10.4.2015 a evidenciu platieb.
4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyni poskytol úver vo výške 700 eur, nie 585,40 eura. Uviedol, že nič žalobkyni nebránilo domáhať sa neplatnosti dohody o započítaní, čo však neurobila, neplatnosť len konštatuje ako fakt. Poukázal na to, že podstata garantovanej služby, ako aj poplatok za garantovanú službu sú v ZSU vymedzené jasne, určito a zrozumiteľne, čo vylučuje možnosť, že by sa mohlo jednať o neprijateľnú podmienku. Nič z bodu 4 ZSU nie je na prospech žalovaného, ale výhradne žalobkyne. Poplatok za garantovanú službu je jediný poplatok, ktorý mala žalobkyňa podľa ZSU uhradiť žalovanému. Dodal, že hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady s úverom boli 64,61 %, pretože veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaja posúdiť len to, že úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN je pre neho výhodnejší. K vyjadreniu priložil tabuľky, podľa ktorých sa v rokoch 2008 až 2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 % až 112,52 %. Vzhľadom na § 2 písm. g/ ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že odplaty za doplnkové služby, či sankcie do RPMN nevstupujú. Poukázal ďalej na to, že zmluva komfort je akcesorickej povahy k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. S ohľadom na to sa odmena za túto službu nezapočítavala do RPMN. Zdôraznil, že výška odmeny podľa zmluvy komfort nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Dojednanú odmenu považuje za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť za žalobcom 60 krát za účelom plnenia zmluvy. Upozornil na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 OZ zo strany žalobkyne. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. V replike žalobkyňa navyše uviedla, že výška odmeny predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutého úveru žalovaným. Takéto dojednanie je nutné hodnotiť ako obchádzanie zákona, keď sa žalovaný snaží docieliť, aby skutočný úrok za poskytnutý úver bol v konečnom dôsledku oveľa vyšší ako uvádza v zmluve o úvere. Poplatok za výber splátok nie je fixne určený pre všetky úvery, ale odvíja sa od výšky poskytnutého úveru. Poukázala na prejudiciálne konanie C-372/14, kde v konaní pred vnútroštátnym súdom bolo preukázané na základe výpovedí obchodných zástupcov žalovaného, že ak by spotrebiteľ službu hotovostného preberania splátok odmietol, spotrebiteľský úver by mu poskytnutý nebol. Podľa zmluvy má žalovaný právo na celý poplatok aj vtedy, ak reálne hotovosť od spotrebiteľa neprevezme. Zmluva je jednostranná a nevyvážená. Výška odplaty za poskytnutý úver predstavuje podľa jej názoru vyše 100 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ.
6. Žalovaný v duplike zareagoval tým spôsobom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 2 vyhlášky MFSR č. 289/2010 Z.z. nepresiahla najvyššiu prípustnú odplatu a rovnako obsahuje aj správne vyčíslenie RPMN.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou poskytnutí služby komfort, dohodou o započítaní
pohľadávok, evidenciou platieb, výpočtom RPMN, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Strany konania uzatvorili dňa 10.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611886303, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať 60 týždenných splátkach po 15,41 eura, posledná splátka 15,13 eura. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 64,61 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 34,42 %. Odplata predstavovala 224,32 eura. Celková čiastka, ktorú bola povinná žalobkyňa zaplatiť predstavovala 924,32 eura. Strany si zároveň dohodli úrokovú sadzbu vo výške 24,50 %. Finančné prostriedky boli žalobkyni v režime predplatenej platobnej karty.
9. V zmluve je stanovený poplatok za garantovanú službu vo výške 114,62 eura. Podľa bodu 4. obchodných podmienok za poplatok za garantovanú službu sa žalovaný zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: telefonické upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http:// www.provident.sk>, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka.
10. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.2 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 394,38 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,57 eura a poslednú splátku vo výške 6,75 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.
11. V ten istý deň, t.j. 10.4.2015, bola uzavretá medzi sporovými stranami aj dohoda o započítaní pohľadávok, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku na úhradu sumy 114,60 eura podľa žiadosti zákazníka o predčasné splatenie úveru a akceptovanie tejto žiadosti žalovaným dňa 10.4.2015. Podľa bodu 2 tejto dohody uzatvorili sporové strany dňa 10.4.2015 novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611886303, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 700 eur. V zmysle bodu 3 tejto dohody v prípade, že si zákazník zvolí v zmluve o spotrebiteľskom úvere režim „predplatená platobná karta“, zákazník berie na vedomie a súhlasí s tým, že z účelom úhrady splatnej pohľadávky žalovaného bude z tejto predplatenej platobnej karty odovzdanej zákazníkovi prevedená sumy vo výške pohľadávky žalovaného v prospech bankového účtu Provident.
12. Z evidencie platieb vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 1.318,70 eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej splátky, sumy a zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený ku dňu 16.12.2016 vo výške 65,93 eura. Pokiaľ ide o počet návštev zamestnanca žalovaného sú evidované dve, a to dňa 7.9.2015 a dňa 19.2.2016.
13. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že kontaktovala obchodnú zástupkyňu žalovaného p. K. s tým, že chcela uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pani K. prišla, uzavreli zmluvu, vzala úver 700 eur. Nepamätala si okolnosti uzatvárania zmluvy, nepamätala si ani to, čo jej bolo vysvetlené, resp. či jej niečo bolo v súvislosti s uzavretím ďalšej zmluvy o poskytnutí služby komfort a dohody o započítaní pohľadávok vysvetlené. Poukázala na to, že pohľadávka z tejto zmluvy bola postúpená na spoločnosť KRUK, pričom tí ju neustále kontaktujú a žiadajú úver vyplatiť. Uviedla, že v deň, keď uzatvorila zmluvu
bola jej vydaná obchodnou zástupkyňou predplatená platobná karta. Nepamätala si však, aká suma bola na jej karte.
14. Svedkyňa Z. K. pri svojom výsluchu uviedla, že prišla k žalobkyni. Najprv vypísali zákaznícku kartu, teda jej príjmy a výdaje. Následne jej predložila ponuku a produktovú tabuľku úveru. Na základe týchto listín si žalobkyňa vybrala výšku úveru. Túto požiadavku o vybranej výške úveru zaslala na zhodnotenie spoločnosti Provident, ktorá jeji následne oznámila, akú výšku úveru akceptuje. Následne vypisovali zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ďalších štyri alebo päť papierov. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí služby komfort, žalobkyňa mala možnosť vybrať si, či uzatvorí túto zmluvu. V prípade, ak by ju uzatvorila s touto službou, dostala by peňažné prostriedky hneď a splátky by následne chodila vyberať ona. Ak by ju uzatvoriť nechcela, peňažné prostriedky by dostala až o približne týždeň neskôr a klient by si musel sám vkladať jednotlivé splátky na účet Providentu. S ohľadom na tieto skutočnosti chcela žalobkyňa, aby služba Komfort bola uzatvorená. Pokiaľ ide o poplatok za službu komfort, vysvetlila jej ho. Mala provízie z výberu jednotlivých splátok na základe tejto služby. K výplate tejto provízie dochádzalo tak, že vložila jednotlivé vybraté splátky na účet Providentu a následne jej bola zo sumy všetkých týchto splátok vyplatená 5 % provízia, teda 5 % z vložených peňazí. Pokiaľ ide o dohodu o započítaní pohľadávok, Provident chcel, aby sa uzatvorila taká dohoda o započítaní pohľadávok. Mal teda záujem, aby došlo k uzatváraniu takýchto zmlúv, pokiaľ mal klient predchádzajúci úver v tejto spoločnosti.
15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1,2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“). Tento právny predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
25. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa § 567 ods.1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
27. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
28. Podľa § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
30. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
31. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
32. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
33. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
36. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
37. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 667,37 eura, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.
38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa
§ 19 ods. 2 ZoSÚ na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného mal žalovaný do výpočtu RPMN zahrnúť aj poplatok za službu zabezpečenie splátok úveru. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkyne Z. K., vyplynulo, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa na to, aby dostala finančné prostriedky hneď (čo je bez pochýb prioritným záujmom spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere), musela uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Ak teda žalobkyňa bola povinná uzavrieť aj túto doplnkovú službu, poplatok za ňu sa musel zahnúť do RPMN, a teda RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
39. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Nie je ani zrejmé, či splatnosť začína plynúť nasledujúci deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo už v deň uzavretia predmetnej zmluvy, a teda aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ nemôže jednoducho zistiť konečnú splatnosť úveru.
40. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.4.2015 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
41. Súd vychádzal zo záveru, že žalobkyni bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý úver vo výške 700 eur (opak nebol žalobkyňou preukázaný), pričom táto žalovanému poukázala úhrady v celkovej výške 1.252,77 eura. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 10.4.2015 je neplatná, pretože žalovaný na ňu nemal nárok. Žalobkyňa totiž toto tvrdenie dostatočne nešpecifikovala a ani žiadnym spôsobom nepreukázala. So zreteľom na uvedené mal súd za to, že žalovaný sa teda na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 552,77 eura. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 552,77 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
42. Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke, a to poplatku za garantovanú službu, súd poukazuje na to, že daný poplatok za garantovanú službu je v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovený pevnou sumou vo výške 114,62 eura. Možno konštatovať, že sa jedná v podstate o poplatok za správu úveru, ktorý nie je transparentný a naviac je od 10.6.2013 zákonom zakázaný (§ 9 ods. 10 ZoSÚ). Žalovaný tento poplatok žiada aj za také úkony, ktoré je povinný aj bez poplatkov vykonávať v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere. Pokiaľ ide o evidenciu platieb ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, táto slúži len potrebám žalovaného, čo vyplýva aj zo zmluvných podmienok, pretože záznamy do nej vpisuje len poverený zamestnanec žalovaného alebo jeho obchodný zástupca a je majetkom
spoločnosti. Na začiatku zmluvného vzťahu nie je naviac ani zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej z uvedených služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že spotrebiteľovi žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Navyše podľa názoru súdu stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov, atď. Predmetné ustanovenie zmluvy o poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na koncepciu a samotnú výšku poplatku.
43. Súdu je tiež z jeho činnosti známe, že výška poplatku za garantovanú službu sa odvíja od výšky poskytnutého úveru. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 114,62 eura predstavuje 16,37 % z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods. 1 OZ.
44. Spotrebiteľ by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia), musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito a transparentne a rozhodne nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyne). Z uvedených dôvodov súd považoval administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
45. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o poskytnutí služby komfort, odmena za službu v nej uvedenú bola stanovená vo výške 394,38 eura. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že táto zmluva je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Ďalej argumentoval tým, že zmluva o poskytnutí služby komfort obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Toto jeho tvrdenie je však v rozpore s vykonaným dokazovaním, kde z výpovede svedkyne K. vyplynulo, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zmluva o poskytnutí služby komfort. Žalobkyňa na to, aby dostala finančné prostriedky v okamihu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je prioritným záujmom spotrebiteľov žiadajúcich o úver) musela uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí služby komfort. Nemožno preto pripustiť obídenie ochrany spotrebiteľa tým, že sa forma splácania úveru vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá by práve preto, že nie je súčasťou textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemala podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. V prípade zmluvy o poskytnutí služby komfort ide totiž o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je predovšetkým spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.
46. Zmluvu o poskytnutí služby komfort teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy (ako to už súd vyššie uviedol), čo vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený
v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a preto aj z toho dôvodu je potrebné žalobe o vyslovenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovieť.
47. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru, ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na znenie citovaného ustanovenia § 567 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“
48. Je zrejmé, že odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru (394,38 eura z 700 eur predstavuje presne 56,34 %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd poukazuje na vyššie uvedené závery o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru. Pri tom len 5 % z každej inkasovanej týždňovej splátky predstavovalo reálne náklady žalovaného s realizáciou výberov vo forme provízie pre obchodného zástupcu. Odplata bola určená vo výške 56,34 % zo sumy poskytnutého úveru bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu, čo taktiež podporuje tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky poskytnutého úveru a nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok vyhovieť.
49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 78,97 %. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnom rozsahu 21,03 %, čím úspech žalobkyne prevýšil úspech žalovaného o 57,94 %. Preto má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,94 % voči žalovanému, o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.