Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-36-2017.pdf
PDF · 118.06 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. M.L. X, Z., právne zastúpený VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanej V. N.N., L. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. X, Z., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, AK Škultétyho 1, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov u každého v jednej polovici k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, O. na Okresnom Ú. Z., N.Y. T. T. Z. R., T. Z. - W..Č.. O., N.. Ú.. O. F. G. Z. Č.. XX, I. M. na R.. B., Z. X. na M. U.. Č.. X, M.. Č. XXXX, O. Z., B. na B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. -E. B. F. I., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - zastavané plochy a nádvoria a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstva bytového domu o veľkosti 1222/100.000.
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva Jany Kormančíkovej, rod. Bartošovej, nar. 05.05.1987, bytom Stavbárska 4, Bratislava nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX O. na Okresnom Ú. Z., N. T. T. Z. R., T. Z.- W.. Č.. O., N.. Ú.. O. F. G. Z. Č.. XX, I. M. na R.. B., Z. X. na M. U.. Č.. X, M.. Č. XXXX, O. Z., B. na B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I.O., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. XXX/ XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstva bytového domu o veľkosti 1222/100.000.
III. Žalovaná je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 35.147,90 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaná je povinná prevziať záväzok z hypotekárneho úveru č. 95885, zo dňa 06.05.2009 (pôvodne vedený v Prima banka a.s.), vedený v Sberbank Slovensko, a.s. v sume 39.704,20 €.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania spoločného záväzku za obdobie od 18.08.2016 do 25.02.2018 sumu 1.999,47 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
VII. Súd nepriznáva žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.04.2017, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k bytu č. XX, I. M. na R.O.. B., Z. X. na M. U.. Č.. X, M.. Č.
XXXX, O. Z., B. na B.. Č.. XXX/XXX, T. O.W. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. XXX/XXX, T. O. XXX W., X. B. - E. B. F. I., B.. Č.. XXX/XXX, T. O. XXX W., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstva bytového domu o veľkosti 1222/100.000. Súčasne žiadal prikázať vyššie uvedené nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu v sume 22.191,79 €, ktoré jej uhradí do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že súčasne prevezme záväzky v sume 70.836,42 €. Ako prostriedky procesného útoku viedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli sporové strany do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1 k celku vkladom do katastra nehnuteľností dňa 01.06.2009, evidovaným pod V-XXXX/XX, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 06.05.2009, uzavretými medzi účastníkmi konania ako kupujúcimi a R. Z. ako predávajúcou. Kúpna cena predstavovala sumu 81.325,10 €, prvá časť kúpnej ceny v sume 1.659,70 € bola uhradená formou preddavku dňa 02.04.2009 z účtu žalovanej, druhá časť kúpnej ceny vo výške 29.874,53 € bola uhradená z pôžičky poskytnutej rodičmi žalobcu a tretia časť kúpnej ceny v sume 49.790,87 € bola uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru od VOLKSBANK Slovensko, a.s. Bratislava, čerpaného účastníkmi ako spoludlžníkmi. Na nehnuteľnosti stále viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa Sberbank Slovensko a.s.. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania. Účastníci konania bývali v byte spoločne od nadobudnutia nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva až do augusta 2015, kedy skončili spolužitie. V čase od 03.06.2011 do 18.08.2016 boli manželmi. Žalobca v súčasnosti byt neobýva, žalovaná mu bráni v vstupe do bytu. Má však záujem byt užívať za účelom uspokojenia svojej bytovej potreby, reálna deľba bytu nie je technicky možná a realizovateľná, jedinou možnosťou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zostáva prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Má záujem nadobudnúť nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a vyplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, jeho odhad hodnoty bytu je 115.200 €, od ktorej je potrebné odpočítať zostatok hypotekárneho úveru a výšku pôžičky poskytnutej rodičmi žalobcu. Ku dňu podania žaloby je zostatok hypotekárneho úveru v sume 40.961,89 €, zostatok pôžičky poskytnutej rodičmi žalobcu v sume 29.874,53 €, záväzky spolu predstavujú sumu 70.836,42 €, ktoré po odpočítaní od hodnoty bytu predstavuje na každého sumu 22.181,79 €, ktorú je ochotný uhradiť žalovanej.
2. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.07.2017 k veci uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, O. N..Ú.. O.. Žiadala však, aby súd uvedené nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva s tým, že ju súd zaviaže zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 23.592,73 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ona prevezme na seba nesplatený hypotekárny úver vo výške 40.638,43 €. Tiež uviedla, že sumu 1.659,70 € uhradila formou preddavku z jej vkladnej knižky č. XXXXXX-XXXXXXXXXX X. XX.XX.XXXX. M. XX.XXX,XX €. uhradila 13.05.2009 zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX matka žalobcu a zvyšok kúpnej ceny zaplatili formou hypotekárneho úveru. Dňa 03.06.2011 so žalobcom uzavreli manželstvo, byt so žalobcom a dcérou spoločne obývali do augusta 2015. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 59P/97/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2016. Nie je pravda, že žalobca platil splátky hypotekárneho úveru do odchodu zo spoločnej domácnosti. Aj keby to bola pravda, do 18.08.2016 boli manželia, príjmy aj výdavky tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Od poskytnutia hypotekárneho úveru až doteraz splácam splátky úveru výlučne ja. Takto za čas od 06.05.2009 do 03.06.2011, kedy uzavreli so žalobcom manželstvo sama z mojich výlučných prostriedkov zaplatila sumu 4.618,90 € a od rozvodu manželstva, t.j. od 18.08.2016 až do 10.06.2017 výlučne sama platila na hypotekárny úver v sume 2.309.45 €. Z jej výlučných prostriedkov na hypotekárny úver zaplatila spolu sumu 6.928,35 €, ktorú žiadala pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva započítať v jej prospech. Tiež uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že má záujem byt užívať za účelom uspokojenia svojej bytovej potreby, lebo v jeho prvom predsúdnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 15.02.2017 uviedol, že „byt sa po ohodnotení znalcom zadá do realitných kancelári a predá sa...“. S týmto nesúhlasí, lebo v predmetnom byte chce a naďalej bývať so svojou dcérou a je ochotná prevziať na seba celý nesplatený hypotekárny úver. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že im na kúpu bytu poskytli pôžičku, ktorú treba odpočítať od hodnoty bytu, nevie nič o žiadnej pôžičke, ktorú by im mali rodičia žalobcu poskytnúť. Rodičia žalobcu im žiadne peniaze nepožičali, ona osobne si od žalobcových rodičov žiadne peniaze nepožičala, doteraz jej žalobca ani žiadnu zmluvu o pôžičke nepredložil, ani nepovedal, kedy im jeho rodičia mali požičať peniaze a ako malo byť dohodnuté vrátenie pôžičky. Navrhla, že po prikázaní bytu do jej výlučného vlastníctva zaplatí žalobcovi formou prostriedkov získaných z úveru čiastku pripadajúcu na jeho podiel po odpočítaní zostatku hypotéky, ktorá ku dňu 10.07.2017 predstavuje sumu 40.638,43 €, po odpočítaní čiastky 8.588,05 € za splátky
na hypotekárny úver pred uzavretím manželstva v sume 4.618,90 € a po rozvode manželstva v sume 2.309,45 €. Tvrdenia žalobcu, že v prípade prikázania bytu do jej vlastníctva by pravdepodobne došlo k situácii, kedy by po získaní bytu nebola schopná vyplatiť ani žalobcu, ani nesplatený hypotekárny úver sú čisto hypotetické a špekulatívne. Byt nechce predať, pretože ho chce užívať spolu s dcérou, pre ktorú je veľmi dôležité zostať v nej pre ňu známom prostredí, kde má priateľky, starých rodičov a materskú škôlku. Práve naopak, žalobca je ten, ktorý chcel byt predať. Súčasne žiadala zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov W. N., R. N., listinnými dôkazmi rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/97/2015-164, pokusom o dohodu zo dňa 03.11.2015, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Vrakuňa, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 06.05.2009, potvrdením o výbere sumy 1.660,- € z účtu žalovanej zo dňa 01.04.2009, prehľadom vykonaných úhrad splátok úveru pre uzavretím manželstva, prehľadom vykonaných úhrad splátok úveru po rozvode manželstva, potvrdením o vklade zo dňa 13.05.2005, úverovou zmluvou č. 95885, úverovými pod mienkami, listinné dôkazy z veci vedenej na tunajšom súde 50C/328/2015 o určenie výživného na manželku, návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 15.03.2017, mailová komunikácia k vyporiadaniu podielového aj nepodielového spoluvlastníctva, sumár nákladov na bývanie za rok 2017, čestným prehlásením R. Z. zo dňa 07.02.2018, informáciou o schválení čerpania úveru žalovanej v sume 65.000,- €, pričom zistil tento stav vo veci:
4. Z výpovede svedkyne W. N. súd zistil, že čo sa týka kúpy bytu bolo to vtedy, keď sa syn s bývalou nevestou zoznámili, chodili spolu, obaja boli slobodní, chceli spolu žiť, nevesta chcela odísť čo najskôr z domu, lebo mala nezhody s matkou. Našli byt, kúpil sa a aby nemuseli splácať veľký resp. vysoký úver tak im s manželom poskytli 900.000 Sk. Bola to pôžička, pričom sa dohodli, že splácať to začnú za 10 rokov, keď už budú mať ustálené príjmy a výdavky a podľa toho, ako im to bude vychádzať. Výšku splátky si nedohodli. O pôžičku ich s manželom spoločne požiadali, teda syn s nevestou, v tom čase bola jeho priateľkou. V nedeľu chodili k nim na obed a vtedy ich požiadali, či by im mohli požičať na kúpu bytu peniaze. Okrem nedele, kedy ich požiadali obaja o pôžičku boli ešte nejaké ďalšie rokovania, ktoré sa týkali poskytnutia pôžičky, napr. o úrokoch alebo pod., o úrokoch nikdy nehovorili, pôžička mala byť bezúročná, hovorili o tom aj neskôr, keď už sa našiel byt, spracovávala sa kúpna zmluva, syn jej volal, že treba zakomponovať do kúpnej zmluvy aj finančné prostriedky od nich a že treba poslať peniaze predávajúcej pani Z.. Bolo to zhruba mesiac potom, ako ich o pôžičku požiadali, peniaze sa prevádzali z účtu 13.05.2009. Do rokovaní s predávajúcou ona s manželom nevstupovala, ale pani Z. poznala, bola z vedľajšieho vchodu, vedela o tom, že časť kúpnej ceny na byt jej dá ona s manželom. Pani Z. povedala, že požičiava na kúpu bytu synovi a jeho priateľke časť peňazí, nepovedala však akú výšku. Kedy bol obed, na ktorom mali byť oboznámení s manželom s kúpou bytu a na poskytnutí finančnej pomoci na kúpu tohto bytu si presne nepamätá ktorá nedeľa to bola, nepamätám si ani deň, je to už 9 rokov, hovorilo sa o tom predtým a nehovorilo sa o tom len raz. O túto pôžičku požiadali obaja, resp. obidvaja boli pri tom. O akú sumu ich požiadali, išlo o 900.000 Sk, lebo už cena bytu bola známa, len úver bol 1.500.000 Sk, ten vybavovala synova priateľka aj keď ho brali so žalovanou obaja spolu. Byt v prepočte mal stáť okolo 81.000 € aj niečo. Pokiaľ ide o žalovanú, už ju nepovažovali za cudziu osobu keď požiadali o pôžičku, chodila k ním už 7 rokov, chodila k ním už vtedy, keď ju aj matka vyhodila. Za oboch požiadal o pôžičku syn, bola pritom aj ona, nič nepovedala, nepovedala ani že nechce od nich pôžičku. Trvala na tom, že išlo o pôžičku, ktorú požičali im obom, aby si nemuseli brať zbytočne vysoký úver. V tom čase, keď kupovali byt boli obidvaja zamestnaní a ich finančná situácia bola taká, že žalovaná zarobila okolo 400 až 500,- € a syn okolo 700,- €. Pokiaľ išlo o splácanie pôžičky, že syn a jeho priateľka budú pôžičku splácať podľa toho, ako budú vládať, myslela to tým spôsobom, že finančných prostriedkov nie je veľa, treba aj byt platiť, bolo treba byt aj zariadiť, dohodli sa, že poplatky za byt bude platiť syn, úver bude platiť jeho priateľka. To, že im to mali začať splácať vtedy, až bude ich finančná situácia lepšia, mala na mysli to, že už budú mať zariadený byt, zvýšia sa im aj príjmy, žalovaná niekoľkokrát zmenila zamestnanie, syn stále pracuje už 20 rokov u toho istého zamestnávateľa. Keď mali uzavrieť manželstvo vtedy pôžičku neriešili, lebo vtedy stále nemali dostatok finančných prostriedkov. Vedela o tom, že spolu šetria nejaké peniaze, výšku našetrených peňazí nevie, do toho sa nestarala, bola to ich záležitosť.
5. Z výpovede svedka R. N. súd zistil, že to bolo v roku 2009, vtedy si mladí našli byt, na ktorý síce peniaze nemali, ale požičali si, on s manželkou im požičali 900.000,- Sk, zvyšok im požičala banka - zobrali si hypotéku. O pôžičku ich požiadali predtým, než ten byt reálne našli, hovorili o tom, lebo každú nedeľu chodili k nim na obed a vtedy hovorili o tom, že budú potrebovať na kúpu bytu pôžičku. S manželkou sa
dohodli, že im peniaze požičajú. Výšku pôžičky ustálili až potom, keď vedeli, koľko bude stáť ten ich byt, on v tom čase odchádzal do dôchodku a peniaze, ktoré im požičali boli ich celé úspory. K dohodnutiu výšky pôžičky došlo tak, že syn im povedal, koľko stojí byt, oni mu povedali, koľko im môžeme požičať, jeho priateľka bola stále pritom, nič nehovorila, ani nenamietala nič proti pôžičke. Pôžička nebola len pre syna, bola na byt a keď ho kupovali spoločne, tak bola pre oboch. Čo sa týka splatnosti pôžičky bolo to dohodnuté tak, že to bude na dlhšiu dobu, lebo vedeli, že najprv musia splácať hypotéku a až by boli na tom finančné lepšie a zvládali by to, tak by začali splácať aj pôžičku. Vtedy si ešte nedohodli výšku splátky, to bolo v apríli 2009, keď sa začal vybavovať byt. Synovu priateľku ku dňu poskytnutia pôžičky on poznal asi rok - dva, aj keď sa oni dvaja spolu poznali okolo 12 rokov. V tom čase už plánovali svadbu, tak preto im peniaze chceli požičať. Ani teraz nemajú dohodnutú výšku splátky, lebo malo to byť dlhodobé, aby mohli splácať hypotéku. Písomnú zmluvu o pôžičku neuzavreli preto, lebo synovi verili a nevedeli, aká situácia nastane, mál na mysli neveru a rozvod manželstva. Splácať pôžičku nemali až potom, keď bude splatený úver v roku 2039, pôžička sa mala začať splácať skôr, podľa toho ako bude ich finančná situácia, mal na mysli to, že budú zvládať platiť úver, byt a budú mať ďalšie finančné prostriedky na splácanie pôžičky. Kedy už budú mať podmienky na to, že budú môcť splácať pôžičku by zistili tak, že by sa to s nimi prerokovalo, akú majú situáciu, či majú prácu a dostatok finančných prostriedkov, zatiaľ však o tom nikdy nehovorili, lebo bola krátka doba od poskytnutia pôžičky. Keď už vedeli, že to medzi nimi je zlé a že sa rozvádzajú, hovorili o vrátení pôžičky, hovorili o tom len so synom, s nevestou nie, lebo tá už k nim nechodila. Nevestu písomne na vrátenie pôžičky nevyzvali, chceli to riešiť tak, že by sa im pôžička vrátila z predaja bytu. Žalobu o vrátenie tejto pôžičky na súd nepodali, lebo to nechceli takto riešiť.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, pre k. ú. Vrakuňa, zo dňa 05.06.2009 súd zistil, že byt č. XX, na X. poschodí na M. 4 nadobudli do podielového spoluvlastníctva W. N. a V. Z., každý v podieli 1 zmluvou o prevode podľa V-XXXX/XX zo dňa 01.06.2009. 7. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 06.05.2009 súd zistil, že nehnuteľnosti nadobudli sporové strany od predávajúcej R. Z.. V článku VII zmluvy - Kúpna cena a platobné podmienky je uvedené, že dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti je 81.325,10 €, prvá časť kúpnej ceny v sume 1.659,70 € (50.000,12 Sk) bola uhradená titulom preddavku dňa 02.04.2009, druhá časť kúpnej ceny v sume 29.874,53 € (900.000,- Sk) bola uhradená prevodom na účet uvedený v zmluve. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 49.790,87 € (1.499.999,70 Sk) mala byť zaplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru. 8. Z potvrdenia o vklade sumy 29.874,53 € (900.000,09 Sk) súd zistil, že z účtu W. N. bola táto suma prevedená na účet predávajúcej byt dňa 13.05.2019. 9. Zo zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania č. 95885 súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko a.s. Bratislava, poskytla V. Z. a W. N. na základe ich písomnej žiadosti zo dňa 21.04.2009 hypotekárny úver v celkovej výške 49.790,87 € (1.499.999,75 Sk), s lehotou splatnosti úveru 30 rokov, splatný v jednotlivých mesačných splátkach vždy k 10.dňu príslušného mesiaca inkasom účtu dlžníka. Pohľadávka banky je zabezpečená zriadeným záložným právom na byt. 10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/97/2015-164, zo dňa 29.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2016 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 03.06.2011 bolo rozvedené, maloletú I. N., nar. 14.12.2013 súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne k rukám matky. V rozsudku bol upravený aj styk otca s maloletou. 11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok.
13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníkom vzťahu a že žalobca nemusí tvrdiť, ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. V prejednávanej veci je zrejmé, že rozdelenie predmetného bytu nie je možné podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.
14. V danom prípade mal súd preukázané, že sporové strany sa o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevedia dohodnúť, reálne nehnuteľnosť nie je deliteľná, zotrvali na svojich tvrdeniach
a žiadali o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva každý sebe s tým, že druhú sporovú stranu vyplatí do výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že sa dohodli na hodnote bytu na sume 110.000,- €, čo deklarovali na pojednávaní 25.01.2018. rovnako medzi sporovými stranami nebolo sporné, že k bytu viazne úver od veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. (teraz Prima banka a.s.) v zostatkovej výške ku dňu 27.02.2018 v sume 39.704,20 €, ktorú bude musieť sporová strana, ktorej bude prikázaný byt do výlučného vlastníctva uhradiť. Rovnako nesporné je, že časť finančných prostriedkov použitých na kúpu bytu v sume 29.874,53 € bola vo vlastníctve rodičov žalobcu. Pokiaľ žalobca žiadal započítať sumu 29.874,53 € ako pôžičku poskytnutú svedkami - rodičmi žalobcu na kúpu bytu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a uvedené tvrdenia o poskytnutí pôžičky v konaní preukázané nebolo, preto započítanie tejto sumy nie je možné.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 548 ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
17. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
18. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o to veriteľ požiadal. 20. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovanou s rodičmi žalobcu nebola uzavretá platná zmluva o pôžičke. Z výpovede svedka Ivana Kormančíka a svedkyne Margity Kormančíkovej mal súd za preukázané, že o pôžičku ich nepožiadali žalobca a žalovaná spoločne, nebol ani preukázaný úmysel riešiť financovanie bytu pôžičkou z ich strany, nakoľko si ani nedohodli žiadne podstatné náležitosti, ktoré by bolo potrebné dohodnúť pri ústne uzavretej zmluve o pôžičke (dátum uzavretia pôžičky, aká je výška pôžičky, spôsob odovzdania požičanej sumy, prípadný úrok z požičanej sumy, splatnosť pôžičky, spôsob vrátenia pôžičky, či v splátkach, alebo jednorazovo a pod.), ani nikdy žalobcu, ani žalovanú o vrátenie tejto sumy nepožiadali. Samotná svedkyňa totižto vo svojej výpovedi uviedla, že to bola ona s manželom, ktorá sa ponúkla, že im dá peniaze na kúpu bytu, preto aj tieto finančné prostriedky boli žalovanou poňaté ako dar, rovnako boli tieto darované finančné prostriedky z účtu matky žalobcu priamo prevedené na účet predávajúcej tak, ako to bolo dohodnuté aj v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Zmluva o pôžičke vzniká zhodným prejavom vôle zmluvných strán, ktorým jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Keďže žalovaná ani žalobca voči rodičom žalobcu neprejavili preukázateľne svoju vôľu požičať si predmetnú finančnú čiastku, nemohlo medzi nimi dosť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Medzi žalobcom a žalovanou na jednej strane a rodičmi žalobcu na druhej tak nedošlo k vzniku zmluvného záväzku, na základe čoho boli finančné prostriedky vo výške 29.874,53 € na účet kupujúcej prevedené bez zmluvného titulu medzi žalobcom a žalovanou a jeho rodičmi.
21. S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov, ktoré možno rozlíšiť na subjektívne a objektívne. Subjektívnym predpokladom dlhodobo ustálenou súdnou praxou je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí. Medzi tieto podmienky patrí i povinnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Objektívnymi predpokladmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú účelné využitie veci a veľkosť spoluvlastníckeho podielu (priamo stanovené v § 142 ods. 1 OZ). Podľa názoru súdu v danom prípade boli naplnené predpoklady, aby bola vec prikázaná žalovanej, pretože táto s prikázaním veci do vlastníctva súhlasila, v konaní preukázala, že má predschválený úver do výšky 65.000,- € na zabezpečenie svojho záväzku voči žalobcovi, prikázaním veci do vlastníctva žalovanej bude vec účelne využitá, pretože žalovaná nemá záujem predmetný byt predať, že ide o byt, ktorý je primeraný bytovej potrebe žalovanej, ktorá v predmetnom byte býva spolu so spoločnou dcérou žalobcu a žalovanej, ktorá tu má vytvorené priaznivé
podmienky na svoj vývoj, v prostredí, ktoré pozná, v blízkosti materskej školy a tiež v blízkosti starých rodičov - rodičov žalobcu. Preto súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
22. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu vylúčený. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z ceny bytu, ktorá bola dohodnutá sporovými stranami v sume 110.000,- €, s prihliadnutím na pôvodné spoluvlastnícke podiely sporových strán, s prihliadnutím na zostatok úveru, ktorý na byte viazne ku dňu 27.02.2018 v sume 39.704,20 €, a ktorý v celom rozsahu zaviazal súd prevziať žalovanú (110.000,- € mínus 39.704,20 € = 70.295,80 € delené 2 = 35.147,90 €). Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 35.147,90 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Žalovaná si v konaní širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že žalovaná sama splácala splátky hypotekárneho úveru a má nárok na to, aby sa jej polovica takto zaplatených splátok vrátila, pretože úver bol poskytnutý obom stranám sporu. Žalobca žiadal, aby do týchto nákladov súd započítal náhradu nákladov spojených s užívaním bytu hradených ním, a investície do tohto bytu. Dokladmi, ktorými preukazoval investície však jednoznačne nedokazovali, že čiastky uvádzané na dokladoch zaplatil žalobca zo svojich výlučných prostriedkov. Naviac má súd za to, že hodnota investícií a prác v byte tvoria súčasť bytu a je preto ich hodnota obsiahnutá v dohodnutej cene bytu sporovými stranami. Žalovaná dôvodila tým, že do 18.08.2016 boli so žalobcom manželia, príjmy aj výdavky tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Od poskytnutia hypotekárneho úveru až doteraz spláca splátky úveru výlučne ona. Takto za čas od 06.05.2009 do 03.06.2011, kedy uzavreli so žalobcom manželstvo sama z mojich výlučných prostriedkov zaplatila sumu 4.618,90 € a od rozvodu manželstva, t.j. od 18.08.2016 až do 10.06.2017 výlučne sama zaplatila na hypotekárny úver sumu 2.309,45 €. Z jej výlučných prostriedkov na hypotekárny úver zaplatila spolu sumu 6.928,35 €, ktorú žiadala pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva započítať v jej prospech. Žalovaný navrhol, aby súd splatenú sumu 4.618,90 € za obdobie od 06.05.2009 do 03.06.2011 z titulu vyplateného spoločného záväzku vo výše 1 pripadajúcej na žalovanú nepriznal a vzniesol námietku premlčania. Súd s poukazom na vznesenú námietku premlčania rozhodol len o vyporiadaní spoločného záväzku za obdobie od 18.08.2016 do 25.02.2018, ktoré bolo uhradené žalovanou v sume 3.998,94 €, pričom súd zaviazal žalovaného na uhradenie jednej polovice tejto sumy, o ktorú bol znížený úver do rozhodnutia súdu úhradami žalovanej a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1.999,47 €. V časti v ktorej bola vznesená námietka premlčania súd žalobu zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd rozhodol vec, ktorá je v záujme všetkých účastníkov konania pri zachovaní rovnakej úspešnosti v spore. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je svojim špecifickým charakterom konanie, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, preto súd žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).