Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/1/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobkyne: Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, X., zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, proti žalovanému: T., zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, o určenie neplatnosti výpovede a vyplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cpr/1/2014-155 zo dňa 15.4.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením toho istého súdu č.k. 8Cpr/1/2014-161 zo dňa 10.7.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok s dopĺňacím uznesením a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 784,06 eur.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomere listom zo dňa 24.10.2013. Dôvody neplatnosti videla v tom, že žalovaný napriek zákazu vyplývajúceho z ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce obsadil pracovné miesto žalobcu už začiatkom roka 2014. Tým podľa nej došlo k porušeniu § 63 ods. 1 a §61 ods. 1 Zákonníka práce, keďže po výpovedi, ktorú jej dal žalovaný ako zamestnávateľ s odôvodnením, že sa stala ako zamestnanec nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie z 9.9.2013, prijal do pracovného pomeru na pozíciu účtovníčka inú osobu. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na svoje písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, toto rozhodnutie si vyžaduje písomnú formu, avšak jej nebolo umožnené do uvedeného rozhodnutia nahliadnuť. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť vzhľadom na prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého došlo k zrušeniu dvoch pracovných miest - ekonómky a mzdárky, pričom naďalej nemohol zamestnávať žalobkyňu a z tohto dôvodu jej bola pred doručením výpovede z pracovného pomeru v nadväznosti na vykonanú organizačnú zmenu, ktorou došlo k zlúčeniu vyššie uvedených pracovných miest pod jedno pracovné miesto, ponúknutá iná vhodná práca s tým, že jej bola ponúknutá pracovná pozícia účtovníka, ktorej obsahovou náplňou práce bolo vedenie účtovníctva zamestnávateľa, vedenie personalistiky, mzdová agenda a iné, t. j. kumulácia pracovných činností zrušených pracovných miest. Iné voľné pracovné miesto u žalovaného v danom čase a mieste výkonu práce neexistovalo, pričom žalobkyňa ponúknutú prácu dňa 19.9.2013 odmietla. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že organizačná zmena bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov dňa 6.9.2013 spolu s výpoveďami o skončení pracovných pomerov zamestnancov zo dňa 6.9.2013. Uvedené prerokovanie skončenia pracovných pomerov sa medzi žalovaným a zástupcom zamestnancov uskutočnilo na základe žiadosti z 28.8.2013. Z rozhodnutia o prijatí organizačnej zmeny z 9.9.2013 je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že sa jedná o organizačnú zmenu, predmetom ktorej bolo zníženie počtu zamestnancov a zefektívnenie práce tým, že zaniknú dve pracovné miesta, namiesto ktorých dôjde k vytvoreniu jedného nového pracovného miesta s náplňou práce agiend dvoch zrušených predchádzajúcich miest. Zlúčenie dvoch pracovných miest do

jedného pracovného miesta je bezpochyby zefektívňovanie práce u žalovaného, preto v prejednávanej právnej veci je daná príčinná súvislosť medzi vykonanou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, keďže zlúčením pracovnej agendy, ktorú pred zmenou zabezpečovali dvaja zamestnanci, po zmene zabezpečuje len zamestnanec jeden. Keďže žalobkyňa odmietla ponuku inej vhodnej práce na kumulovanom pracovnom mieste podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce dňa 19.9.2013, mal súd prvej inštancie za nepochybne preukázané, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.10.2013 adresovaná žalobkyni spĺňala všetky zákonom stanovené podmienky tak z hľadiska posudzovania výpovede ako právneho úkonu, tak i z hľadiska uplatňovania všeobecných podmienok platnosti výpovede a obsahu prejavu vôle, ako aj z hľadiska dôvodov výpovede zo strany zamestnávateľa tak, ako boli špecifikované vyššie. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne zákazu obsadenia zrušeného pracovného miesta až do 31.3.2014. Poukázal na to, že zo znenia ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce je zrejmé, že v tomto prípade nedošlo k znovuutvoreniu zrušeného pracovného miesta, ale ku vzniku nového pracovného miesta kumuláciou pracovných činností a povinností zrušených pracovných miest. Vzhľadom na rozhodnutie žalobkyne neprijať inú pre ňu vhodnú prácu podotkol, že pokiaľ by žalobkyňa akceptovala ponuku inej práce, žalovaný vystupujúci v právnom postavení zamestnávateľa by nebol nútený prijať iného zamestnanca, keďže sa ocitol v situácii, keď ani jeden z uvedených zamestnancov neprijal ponúkané pracovné miesto a nakoľko nemohol zostať bez zabezpečenia výkonu agendy zrušených pracovných miest, jeho jedinou možnosťou bolo prijatie nového zamestnanca. Vzhľadom na uvedené, vytvorenie nového pracovného miesta zlúčením dvoch zrušených pracovných miest, nemožno považovať za znovuutvorenie zrušeného pracovného miesta tak, ako to predpokladá ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba dôvodná nie je, a preto ju zamietol v celom rozsahu. Postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 784,06 eur.

3. Dopĺňacím uznesením zo dňa 10.7.2015 súd prvej inštancie doplnil vyššie uvedený rozsudok o výrok III., ktorým žalobkyňu zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 20,40 eur titulom svedočného, vyplateného z rozpočtových prostriedkov postupom podľa § 148 ods. 1 O.s.p. ako neúspešného účastníka konania.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku a dopĺňaciemu uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 12.9.2013 jej bola doručená listina doručená ako ponuka inej vhodnej práce podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle uvedeného listu žalovaného sa pracovné miesto žalobkyne malo zrušiť najneskôr ku koncu kalendárneho roka 2013. Dôvodom výpovede mala byť organizačná zmena, na základe ktorej malo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov, pričom súčasne v rámci organizačných zmien sa malo vytvoriť, s účinnosťou najneskôr od začiatku kalendárneho roka 2014, ponúkané pracovné miesto. Podľa jej názoru, v dokumente chýba dátum účinnosti organizačnej zmeny, čo spôsobilo jeho neurčitosť, ako aj neplatnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotné skončenie pracovného pomeru žalobkyne malo byť prerokované so zástupcom zamestnancov dňa 6.9.2013 na základe žiadosti žalovaného zo dňa 28.8.2013. Samotný zástupca zamestnancov vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žiadosťou oboznámil, avšak žiadne úkony z jej strany, ani zo strany zamestnávateľa sa neuskutočnili. Zároveň spochybnila prerokovanie organizačnej zmeny, ako aj jej skončenie pracovného pomeru medzi štatutárnym zástupcom žalovaného a zástupcom zamestnancov dňa 6.9.2013, pre neprítomnosť štatutárneho zástupcu, ktorý sa v uvedený deň zúčastnil pracovného rokovania na Obvodnom úrade v R. - v odbore školstva, o čom svedčí aj predložená zápisnica z uvedeného pracovného rokovania. Má za to, že zápisnica o prerokovaní skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov bola vyhotovená účelovo a zámerne tak, aby žalovaný formálne splnil podmienky pre platné ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Ďalej uviedla, že sa nemohla s poukazom na rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene zo dňa 9.9.2013 stať nadbytočnou, a to preto, lebo náplň práce a pracovné zaradenie, ktoré v zmysle pracovnej zmluvy mala dohodnuté, bolo v zmysle organizačného poriadku žalovaného platného ku dňu doručenia výpovede, zachované. Tým preto podľa jej názoru nebola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a jej nadbytočnosťou u zamestnávateľa. Postupom zamestnávateľa tak došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ale aj k porušeniu jej práv v zmysle čl. 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne podala odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu a s poukazom na tvrdenú nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie žiadala aj uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na to, že pracovný pomer žalobkyne bol

ukončený z dôvodu prijatej organizačnej zmeny, ktorej účelom bolo zefektívnenie činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. Zrušením pracovného miesta je jednoznačne daná aj priama príčinná súvislosť nadbytočnosťou žalobkyne a organizačnej zmeny. Postup zamestnávateľa je v prípade organizačnej zmeny a s tým spojeným ukončením pracovného pomeru upravený samotným Zákonníkom práce v § 74. Z ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je tento povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Aj v prípade, ak by k prerokovaniu výpovede nedošlo, zo znenia zákona vyplýva, že po uplynutí zákonom stanoveného času bez prerokovania sa má za to, že k prerokovaniu bez ďalšieho došlo. K tvrdeniu žalobkyne, že zástupca zamestnancov sa so žiadosťou len oboznámil, a teda nebola prerokovaná, uvádza, že nepredpisuje konkrétny postup, resp. priebeh prerokovania, nevyžaduje jeho zaznamenanie v konkrétne predpísanej forme a ani nestanovuje, kto konkrétne by sa ho mohol zúčastniť. V tomto prípade je teda zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ urobil aj právne kroky nad rozsah, ktorý stanovuje zákon, avšak podľa argumentácie žalobkyne obsiahnutej v jej odvolaní, by mal aj napriek tomu znášať negatívne dôsledky. V neposlednom rade vyjadril aj pochybnosť o tom, či je v tomto prípade na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede, nakoľko je v súčasnosti zamestnaná, má príjem a je evidentné, že nemá záujem nastúpiť do pracovného pomeru späť k žalovanému, ktorý po vykonanej organizačnej zmene ani nemá možnosť zamestnať ju na pozícii zodpovedajúcej jej predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 28.8.2013 doručil zástupcovi zamestnancov (J.. G. F.) žiadosť o prerokovanie skončenia pracovných pomerov z dôvodu organizačných zmien s cieľom zvýšiť efektívnosť znížením počtu zamestnancov, a to žalobkyne a ďalšej zamestnankyne F. J.. Zástupca zamestnancov uvedenú žiadosť prevzal dňa 28.8.2013. Zo zápisu z prerokovania zamestnávateľa so zástupcom zamestnancov o skončení pracovných pomerov zo dňa 6.9.2013 za účasti štatutárneho zástupcu zamestnávateľa a zástupcu zamestnancov vyplýva, že zástupca zamestnancov vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s rozhodnutím riaditeľa o organizačnej zmene a bolo s ním prerokované skončenie pracovných pomerov výpoveďou z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobkyňou (ekonómkou) a F. J. ako mzdárkou.

8. Dňa 9.9.2013 žalovaný prijal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, ktorý s účinnosťou k 31.1.2014 ruší dve pracovné miesta, a to pracovné miesto mzdárka a pracovné miesto ekonómka s tým, že s účinnosťou ku dňu 1.2.2014 bude kumuláciou pracovnej agendy zrušených pracovných miest vytvorené jedno pracovné miesto, a to pracovné miesto účtovník - účtovníčka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa).

9. Dňa 12.9.2013 žalobkyňa prevzala písomnú ponuku podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorou štatutárny zástupca žalovaného jej písomne ponúkol inú vhodnú prácu, a to prácu na pozíciu účtovníčka s tým, že jej pracovné miesto sa na základe rozhodnutia zamestnávateľa zruší najneskôr s účinnosťou ku koncu kalendárneho roka 2013 z dôvodu organizačnej zmeny, na základe ktorej dôjde k zníženiu počtu zamestnancov, pričom sa súčasne v rámci organizačných zmien vytvorí s účinnosťou najneskôr od začiatku kalendárneho roka 2014 vyššie uvedené ponúkané pracovné miesto. Žalobkyňa ponuku inej vhodnej práce odmietla dňa 19.9.2013.

10. Podaním zo dňa 24.10.2013 žalovaný dal žalobkyni výpoveď na základe ust. § 63 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, a to z dôvodu písomného rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 9.9.2013, na základe ktorého bolo rozhodnuté o organizačných zmenách a znížení počtu zamestnancov, pričom jej pracovné miesto zanikne ku dňu 31.1.2014, pričom ponúknutú inú vhodnú prácu v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce odmietla dňa 19.9.2013.

11. Podľa § 63 Zákonníka práce v znení účinnom k 24.10.2013, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/ XXX/XXXXXXXX?ucinnost=XX.XX.XXXX>, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2. Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

12. Predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách, prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia sú súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách.

13. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/102/2009). Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým so zamestnancov pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa

nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.

14. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným a nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorý má zvýšiť efektívnosť práce.

15. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali organizačné zmeny, avšak zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z písomného rozhodnutia o prijaté organizačnej zmeny z 9.9.2013 je zrejmé, že jej predmetom bolo zníženie počtu zamestnancov a zefektívnenie práce tým, že zaniknú dve pracovné miesta, na miesto ktorých dôjde k vytvoreniu jedného nového pracovného miesta s náplňou práce agiend oboch zrušených predchádzajúcich miest. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zlúčenie dvoch pracovných miest do jedného pracovného miesta je bezpochyby zefektívňovaním práce u žalovaného.

17. Z ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

18. Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný právny predpis (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce).

19. Ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práca spôsobuje ich neplatnosť. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce, tzn., že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

20. Ust. § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného zástupcu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nie je možné vykladať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.9.2006 pod sp. zn. 1Cdo/72/2006).

21. Z vykonaného dokazovania doposiaľ vyplynulo, že zástupcovi zamestnancov boli predložené na podpis dve listiny, a to žiadosť o prerokovanie skončenia pracovných pomerov žalobkyne a ďalšej zamestnankyne v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 28.8.2013 a zápis z prerokovania zamestnávateľa so zástupcom zamestnancov o skončení pracovných pomerov vyššie uvedených zamestnancov zo dňa 6.9.2013, s ktorými sa oboznámil a podpísal. Avšak z predložených listín nevyplýva, či k žiadosti o prerokovanie skončenia pracovných pomerov bol priložený aj návrh výpovede, ktorý obsahoval všetky náležitosti predpokladané ust. § 61 ods. 2 v spojení s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa názoru odvolacieho súdu totižto v čase prerokovania skončenia pracovného pomeru žalobkyne so zástupcom zamestnancov dňa 6.9.2013 nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.

b/ v spojení s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, a to ponuka inej vhodnej práce, ktorá bola žalovaným realizovaná až 12.9.2013.

22. V prípade, ak zamestnávateľ požiadal len formou interného oznámenia, ktoré neobsahovalo všetky náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 v spojení s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 2 Zákonníka práce zástupcu zamestnancov o prerokovanie výpovede so žalobkyňou, treba prisvedčiť správnosti argumentácie žalobkyne o nesplnení hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v citovanom ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce, ktorá má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť po doplnení dokazovania postupom podľa § 319 C.s.p. za účelom zistenia, či bolo splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa § 74 Zákonníka práce s poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu.

25. V rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie postupom podľa § 396 ods. 3 Civilného sporného poriadku rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .