Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/204/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu : Slovenská národná galéria, so sídlom Riečna 1, Bratislava, IČO: 164 712, zastúpeného Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: O. B., bytom O. XX, N., zastúpenej Mgr. Romanou Paliderovou, advokátka, so sídlom Jégeho 19, Bratislava, o zaplatenie 3 004 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanej trovy konania, vo výške o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 02.07.2012 sa žalobca ako zamestnávateľa domáhal voči žalovanej ako zamestnankyni vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.004 euro príslušenstvom, podľa § 222 zákona č. 311/2001 Z. z. , o ktorú sumu sa žalovaná obohatila na úkor žalobcu tým, že žalovaná, ktorá pracovala u žalobcu ako mzdová účtovníčka, si pri spracovaní a likvidácii svojho platu za december 2010, neoprávnene poskytla odmenu vo výše 3.004 euro, ktorá jej bola následne vyplatená v riadnom výplatnom termíne v januári 2011.

2. Skutkovo ďalej žalobca žalobu odôvodnil tým, žalobca je štátnou príspevkovou inštitúciou, u ktorého žalovaná pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2010 ako mzdový účtovník, s popisom pracovnej činnosti špecifikovaným v pracovnej náplni, tvoriacej súčasť pracovnej zmluvy. S účinnosťou od 01.10.2010 sa strany dohodli na zmene druhu práce a žalovaná vykonávala od tohto dátumu druh práce „mzdový účtovník, personalista“ a s účinnosťou od 01.10.2011, sa strany opäť dohodli na zmene druhu práce, opäť na „mzdový účtovník“. Poukázal na to, že v tom čase, keď žalovaná vykonávala druh práce „mzdový účtovník, personalista“, mala podľa Pracovnej náplne zo dňa 15.02.2010 okrem iných povinností aj povinnosť: „k stanovenému termínu vykonáva likvidáciu platov a ďalších zložiek miezd, príspevkov zo sociálneho fondu v zmysle platnosti mzdového predpisu SNG a kolektívnej zmluvy SNG a v súvislosti s realizáciou platieb prostredníctvom Štátnej pokladnice mesačne predkladá podklady na výplatu miezd, daní, odvodov a zrážok zamestnancov SNG elektronickou formou“, tzn. samostatné vedenie a komplexné spracovanie mzdovej agendy žalobcu a jeho zamestnancov. Rozhodnúť o poskytnutí odmeny žalovanej mohol len generálny riaditeľ žalobcu. Žalovaná pri spracovávaní a likvidácii platov za december 2010 si neoprávnene poskytla odmenu vo výše 3.004 euro, ktorá jej bola vyplatená vo výplatnom termíne v januári 2011. Návrh na vyplatenie odmeny na základe ktorého si odmenu vyplatila, vypracovala a podpísala dňa 30.12.2010 iná zamestnankyňa žalobcu - Ing. O., ktorá bola poverená generálnou riaditeľkou SNG, Mgr. V. G., PhD., na jej zastupovanie počas neprítomnosti z dôvodu dovolenky v dňoch od 17.12.2010 do 31.12.2010. Poverenie pre Ing. O. sa však nevzťahovalo

na udeľovanie odmien a to pre rozpor s článkom V. druhý odsek Pracovného poriadku SNG, ktorý stanovuje, že zastupovanie sa nevzťahuje na platové otázky zamestnancov. Pracovný poriadok je všeobecne záväzným pre všetkých zamestnancov. Podľa názoru žalobcu, návrh na vyplatenie odmeny, okrem skutočnosti, že je nulitným úkonom vykazoval aj ďalšie vady, konkrétne nešpecifikuje, či bola odmena poskytnutá za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce a tiež neuvádza výšku samotnej odmeny. To znamená, že návrh ani výška odmeny nie sú písomne zdôvodnené príslušným vedúcim zamestnancom, čo predstavuje porušenie § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní. Podľa žalobcu nie sú tiež preukázané činnosti, na základe ktorých si žalovaná vyplatila odmeny, pričom žalovaná vzhľadom na svoje pracovné zaradenie musela vedieť, že návrh na vyplatenie odmeny tým, že nie je zdôvodnený a nie je podpísaný oprávnenou osobou, nespĺňa zákonné náležitosti, a že na vyplatenie odmeny od počiatku neexistoval právny dôvod. Žalobca tiež uviedol, že vyplatenie odmeny žalovaným bolo navyše aj v rozpore so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole, ktorý stanovuje povinnosť vykonať predbežnú finančnú kontrolu, poukazujúc na § 9 ods. 3 zákona o finančnej kontrole, podľa ktorého vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú vedúci zamestnanec a zamestnanci zodpovedný za rozpočet verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie a to podpisom a uvedením dátumu vykonania predbežnej finančnej kontroly na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciu, pričom na predmetnom návrhu na vyplatenie odmeny je iba podpis L.. O.. Ďalej podľa § 9 ods. 4 zákona o finančnej kontrole, finančné operácie nemožno vykonať bez ich overenia predbežnou operáciou. Žalovaná preto svojim konaním vedome porušila zákon o finančnej kontrole a svojim konaním, ktorým si neoprávnene poskytla odmenu, poskytla si plnenie bez právneho úkonu a prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, vzhľadom k čomu má žalobca zákonný dôvod na vrátenie neprávom vyplatených súm, tzn. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce. Žalovanej bola dňa 01.06.2012 zaslaná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.004 euro, zodpovedajúcej výške neoprávnene poskytnutej odmeny do 7 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaná je v omeškaní s finančným plnením od 09.06.2012. Preto si žalobca zároveň uplatňuje zo žalovanej sumy aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia, vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, vychádzajúc z úrokovej sadzby ECB vo výške 1,00 % od 14.12.2011.

3. V skrátenom konaní, za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku), vydal súd platobný rozkaz č. k. 39Ro/521/2012-46 zo dňa 27.08.2012, voči ktorému dňa 14.09.2012 podala žalovaná včas odôvodnený odpor, v ktorom žalovaná uviedla, že ide o vykonštruovanú kauzu s cieľom žalovanej uškodiť, pomstiť sa za hľadanie pravdy a spravodlivosti, nakoľko spolu so skupinou zamestnancov Slovenskej národnej galérie (SNG), podala v septembri 2011 na Ministerstvo kultúry SR a Úrad vlády petíciu, vzhľadom na čoraz zhoršujúci sa stav v SNG pod vedením generálnej riaditeľky V. G., s cieľom konkrétne poukázať na jej neodborné vedenie, neefektívne hospodárenie, preferovanie určitých zamestnancov, nedodržiavanie zákonov, šikanovanie zamestnancov, atď.. Na základe tejto petície vykonalo Ministerstvo kultúry SR u žalobcu kontrolu, pričom zamestnanci SNG otvorene poukazovali inšpektorom na praktiky generálnej riaditeľky Mgr. G.. Následne, na základe petície a kontroly sa zvýšilo ešte viac šikanovanie zamestnancov žalobcu a hlavne tých, ktorí podpísali petíciu, medzi ktorými bola aj žalovaná. Generálna riaditeľka SNG O.. G. začala voči žalovanej úmyselne konštruovať rôzne napomenutia, brať osobné príplatky, šikanovať ju a znepríjemňovať jej pracovný život. Práve z dôvodu šikanovania žalovaná dala výpoveď a ukončila pracovný pomer v Slovenskej národnej galérii, avšak aj potom dostala upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaná ďalej uviedla, že keď generálna riaditeľka Mgr. G. zistila, že žalovaná na jej nekalé praktiky podala žalobu, rovnako podala žalobu na žalovanú a tým sa snaží znepríjemniť život žalovanej aj po tom, ako prestala byť v pracovnom pomere so Slovenskou národnou galériou. Žalovaná sa rozhodla pred takými, z jej pohľadu nekalými praktikami a praktikami v rozpore s dobrými mravmi brániť tým, že podala na Mgr V. G., generálnu riaditeľku SNG sťažnosti na MK SR, Inšpektorát práce a aj žalobu na Okresný súd Bratislava I. Žalovaná poukázala na to, že počas svojho pôsobenia v SNG pracovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, plnila príkazy svojich nadriadených, postupovala v súlade s pracovnou zmluvou a so zákonmi a predpismi. Zdôraznila , že práve generálna riaditeľka SNG Mgr. V. G., vydala v decembri 2010 pokyn na vyplatenie odmien v sume 400.000 euro všetkým zamestnancom žalobcu a nemala s tým žiadne problémy, až do roku 2012, kedy začala vyhľadávať rôzne zámienky na tých zamestnancov (a aj bývalých), ktorí sa na ňu sťažujú a súdia sa so žalobcom. O sumu 400.000 euro na mzdy písomne žiadala generálna riaditeľka Ministerstvo kultúry SR ako zriaďovateľa SNG a pokyn na ich vyplatenie vydala v decembri 2010 nepriamej nadriadenej

žalovanej - riaditeľke úseku ekonomiky a prevádzky. Vzhľadom k tomu žalovaná namietala, že by postupovala svojvoľne a v žiadnom prípade sa neobohatila, pričom odmeny dostali všetci zamestnanci žalobcu a ešte aj tí, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer. Žalovaná namietala práve tú okolnosť, že generálna riaditeľka SNG Mgr. V. G. až v máji 2012 zistila, a to len vo vzťahu k žalovanej a nie ku všetkým zamestnancom, že vydala v súvislosti s vyplateným odmien nesprávny pokyn, za čo musí sama znášať zodpovednosť z titulu, že je generálna riaditeľka a nie túto zodpovednosť prenášať na druhých. Žalovaná preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby súd žalobu, ktorú považuje za neopodstatnenú, šikanóznu a v rozpore s dobrým i mravmi, v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listiny: Zriaďovaciu listina SNG, menovanie do funkcie generálnej riaditeľky, Pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2010, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2010 a zo dňa 29.09.2011, Pracovnú náplň z 15.02.2010, výplatnú listinu žalovanej za rok 2010, Poverenie na zastupovanie zo dňa 10.12.2010, Návrh na vyplatenie odmeny žalovanej z 30.12.2010, Pracovný poriadok SNG z 10.01.2005 a Dodatok k pracovnému poriadku 01.09.2007, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia s poštovou doručenkou z 01.07.2012, Správa o výsledku následnej finančnej kontroly č. 37/2011+ prílohy, Personálny spis žalovanej.

5. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu listiny: Petíciu na Úrad vlády SR z 20.09.2011, nesúhlas s dokumentom Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 23.09.2011, nesúhlas s dokumentom Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 15.11.2011, výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce z 12.12.2011, nesúhlas s dokumentom Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 16.01.2012, žiadosť o preverenie zákonnosti postupu z 29.09.2011, ekonomicko-prevádzkové informácie SNG z 19.08.2010, nesúhlas z výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia z 06.06.2012, spôsobenie škody - nesúhlas z 13.07.2012, list Ministerstva kultúry SR z 27.12.2010 a z 30.12.2010, list žalovanej z 03.07.2012.

6. Súd vec prejednal, pričom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu - žalobcu v zastúpení generálnej riaditeľky SNG Mgr. V. G., žalovanej, výsluchom svedkýň Ing. Z. S., Ing. Andrei O., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu (uvedené v bodoch 4. a 5. rozsudku), podstatným obsahom pripojeného spisu OS Bratislava I sp. zn. 4C/218/2012 a sp. zn. 6Cpr/2/2012, listinami vyžiadanými súdom : Organizačný poriadok spolu s organizačnou štruktúrou žalobcu platné na rok 2010, Smernica o finančnom riadení a finančnej kontrole SND účinná od 15.06.2005, pracovná náplň Ing. O. a Ing. S. obe platné k 31.12.2010, zoznam zamestnancov, ktorým boli vyplatené odmeny a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Za nesporné súd považoval, vzhľadom na vyjadrenia strán a predložené listiny (bod 4.,5.,6.), že žalobca - Slovenská národná galéria, je štátnou príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré je jej zriaďovateľom. Štatutárnym orgánom žalobcu je generálny riaditeľ (čl. V ods. 1 zriaďovacej listiny SNG), a do tejto funkcie bola od 01.06.2010 vymenovaná Mgr. V. G.. PhD.. Žalovaná bola zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2010 s dohodnutým druhom práce najskôr ako „mzdový účtovník, s účinnosťou od 01.10.2010 ako „mzdový účtovník, personalista“(Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30.09.2010) a s účinnosťou od 01.10.2011, opätovne ako „mzdový účtovník“ “(Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 29.09.2011). Generálna riaditeľka žalobcu požiadala listom zo dňa 19.08.2010 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (zriaďovateľa) okrem iného, o pridelenie príspevku na mzdy, platy, služobné vyrovnanie a ostatné osobné výdavky (610) vo výške 400.000 euro, z dôvodu dorovnania príspevku, ktorý bol v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku krátený o 22%, a nútené plošné odňatie priznaných osobných príplatkov. List vychádzal zo záverov výsledkov operatívnej porady vedenia žalobcu zo 17. a 19. 08. 2010, kde v zázname z tejto porady je uvedené v bode I. že MK SR prisľúbilo dorovnanie rozpočtu na základe žiadosti. V bode III. zápisnice týkajúceho sa odmien je uvedené, že ak upravený rozpočet dovolí, tak EPC (ekonomicko-prevádzkové centrum žalobcu) navrhne výšku prostriedkov použiť na odmeny. Na základe tejto žiadosti potom zriaďovateľ poskytol žalobcovi finančné prostriedky na uvedený účel v požadovanej čiastke 400.00 euro. Písomným poverením zo dňa 10.12.2010 poverila generálna riaditeľka Mgr. V. G.. PhD., riaditeľku Úseku ekonomiky a prevádzky Ing. O. O., zastupovaním vo funkcii generálnej riaditeľky SNG, počas jej neprítomnosti z dôvodu dovolenky v dňoch od 17.12.2010 do 31.12.2010, predĺžené do 05.01.2011 (vrátane).

Z úradnej korešpondencie medzi žalobcom a Ministerstvom kultúry SR - listy generálnej riaditeľky sekcie ekonomiky a projektového riadenia v zastúpení z 27.12.2010 (žalobcovi doručené 30.12.2010) a z 30.12.2010 (žalobcovi doručené 03.01.2011) súd zistil, že zriaďovateľ rozpočtovým opatrením najskôr listom z 27.12.2010 žalobcovi zvýšilo záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2010 v kategórii 610 - služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania o sumu 400 000,- Eur a následne listom zo dňa 30.12.2010 upravil záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu pre SNG na rok 2010 tak, že na základe žiadosti generálnej riaditeľky SNG, vyčlenil na bežné výdavky sumu 422.391,22 euro a z toho na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné dorovnania (610) sumu 280.000 euro a poistné a odvody sumu 120.000 euro (celkom 400.000 euro). Rozpísanie týchto rozdielov bolo potrebné zrealizovať do 31.12.2010, stanoveného termínu v MUR (modul úprav rozpočtu), pričom žalobca ako príspevková organizácia musí rešpektovať finančnú a rozpočtovú disciplínu. Z navýšených finančných prostriedkov boli všetkým zamestnancom žalobcu, vyplatené odmeny vo výplatnom termíne za mesiac december 2010 (január 2011); žalovanej bola takto vyplatená odmena v sume 3.004,00 euro. Rovnako nebolo sporným, že návrh na vyplatenie odmeny vo všetkých prípadoch, všetkých zamestnancov žalobcu, tzn. aj v prípade žalovanej, podpisovala v zastúpení generálnej riaditeľky poverená Ing. O..

8. Sporným v danom prípade bolo to, či poverená zamestnankyňa Ing. O. mala konkrétne v prípade žalovanej oprávnenie na vypracovanie a podpísanie návrhu na vyplatenie odmeny alebo nie, a z toho odvodne, či uvedenú odmenu žalovaná prijala dôvodne alebo nie. V nadväznosti na to bola spornou aj dobromyseľnosť žalovanej, tzn. či vedela alebo z okolností musela predpokladať, že odmena jej bola nesprávne určená alebo vyplatená omylom.

9. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že koncom roka 2010 dostala od svojej priamej nadriadenej Ing. S. pokyn zúčtovať a vyplatiť odmeny všetkým zamestnancom. Podľa žalovanej išlo vo vzťahu k Ing. S. o priamy pokyn Ing. O., ktorá v tom čase v plnom rozsahu zastupovala generálnu riaditeľku žalobcu. Žalovaná ďalej uviedla, že finančné prostriedky na odmeny prišli na účet žalobcu ku koncu roka 2010, konkrétne v dňoch 29.12.2010 alebo 30.12.2010. V tomto čase už mala žalovaná spracované výplaty pre zamestnancov a preto musela urýchlene zúčtovať k výplatnému termínu aj odmeny z navýšených prostriedkov, čo bolo naliehavé, podľa svedkyne zrejme z dôvodu, že bolo potrebné vyčerpať tieto finančné prostriedky ešte v roku 2010. Žalovaná uviedla, že odmeny zúčtovala na základe návrhu na vyplatenie odmeny pre každého zamestnanca žalobcu, pričom každý návrh bol vyhotovený a podpísaný Ing. S. a Ing. O. a na každom jednom návrhu bola uvedená výška odmeny a dôvod, na základe ktorého sa priznáva, tzn. za akú prácu. Odmeny boli priznané a vyplatené všetkým zamestnancom žalobcu, vrátane generálnej riaditeľky a aj tým, ktorí boli v tom čase vo výpovednej lehote, išlo asi o 160 zamestnancov žalobcu. Žalovaná trvala na tom, že tak ako vo všetkých návrhov bola uvedená suma (výška) odmeny, taktiež aj v jej prípade, kde bola uvedená suma 3.004 euro. Rozhodne odmietala tvrdenie, že by si sama stanovila odmenu a vyplatila ju bez takéhoto návrhu, to si nemohla dovoliť a ani nemala prístup do štátnej pokladni, ani by nevedela výšku, v akej si má odmenu zúčtovať. Žalovaná sa nevedela vyjadriť a ani vysvetliť, prečo žalobca predložil v súdnom konaní vyhotovenie návrhu na vyplatenie odmeny bez uvedenia konkrétnej výšky odmeny, pretože do mzdovej dokumentácie založila u všetkých zamestnancov návrhy na vyplatenie odmeny, v ktorých bola výška odmeny uvedená, tzn. aj v jej prípade, kedy návrh na vyplatenie odmeny bol podpísaný Ing. S. a Ing. O., ktorých podpisy poznala. Všetky návrhy na vyplatenie odmeny boli zoradené podľa abecedného zoznamu jednotlivých zamestnancov tak, ako to už mala v počítačovom mzdovom systéme. Okrem uvedených písomných návrhov na základe ktorých spracovala (zúčtovala) odmeny všetkým zamestnancom žalobcu žalovaná uviedla, že dostala aj od oboch vedúcich zamestnankýň aj ústny pokyn aby urýchlené realizovala a zúčtovala na výplatu navrhnuté odmeny. Žalovaná potvrdila, že s existujúcimi internými predpismi žalobcu bola oboznámená, avšak nevedela či mala k dispozícii všetky, ktoré v tom čase platili u žalobcu, pretože v počítačovom systéme neboli všetky a viaceré boli staré. Žalovaná vnímala predmetnú žalobu ako jeden zo sporov, ktorý žalobca voči nej začal z dôvodu, že podpísala petíciu voči vedeniu žalobcu poukazujúc na to, že k zmene vedenia neprišlo, avšak tí ktorí podpísali petíciu, napokon pracovný pomer ukončili výpoveďou.

10. K spornej otázke, či návrh na vyplatenie odmeny, na základe ktorého bola žalovanej zúčtovaná a vyplatená odmena, podpísali Ing. S. a Ing. O., s ohľadom na žalobcom predloženú listinu (návrh), na ktorej nie je uvedená ani výška odmeny ani jej zdôvodnenie a listinu (návrh), predloženú žalovanou s

uvedenou výškou odmeny aj jej zdôvodnením, súd vykonal výsluch menovaných zamestnankýň žalobcu ako svedkýň.

11. Svedkyňa Ing. Slávka S., uviedla, že pracovala u žalobcu od septembra 2010 do septembra 2011, ako vedúca ekonomického oddelenia, pričom jej pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončil skôr ako bolo v pracovnej zmluve dohodnuté, a to skončenie je predmetom iného súdneho sporu, v ktorom sa svedkyňa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V rozhodnom čase bola žalovaná priamou nadriadenou svedkyne. V súvislosti s vyplatením sporných odmien v roku 2010 svedkyňa uviedla, že z hľadiska jej pracovnej pozície sa jej tento prípad bezprostredne týkal. Len potvrdila, že išlo o odmeny vyplatené z účelovo viazaných finančných prostriedkov určených na dofinancovanie mzdových náležitostí u žalobcu, poskytnutých zriaďovateľom na základe žiadosti generálnej riaditeľky ešte v čase pred nástupom svedkyne do zamestnania u žalobcu a túto informáciu mala priamo od generálnej riaditeľky. Tiež potvrdila, že k poskytnutiu finančných prostriedkov a k vyplateniu sporných odmien došlo asi 3 dni pred koncom roka, čo bolo dovolenkové obdobie, kedy dovolenku čerpala aj generálna riaditeľka Mgr. G., avšak chodila do práce aby dala určité pokyny alebo skonzultovala potrebné veci. Pri poukázaní týchto finančných prostriedkov MK SR najskôr neuviedlo podpoložky ekonomickej klasifikácie (610) tak, aby bolo z nich možné vyplatiť nielen mzdové náležitosti ale aj poistné a odvody, čo obratom ministerstvo napravilo a stanovilo pre navýšené finančné prostriedky aj podpoložky ekonomickej klasifikácie. Svedkyňa L.. S., Ing. O. a žalovaná v tom čase boli v práci, nakoľko bolo potrebné ku koncu roku spracovať všetku ekonomickú a mzdovú agendu. Svedkyňa výslovne uviedla, že si pamätá na pokyn generálnej riaditeľky žalobcu Mrg. G., ktorý dala Ing. O. na vyplatenie odmien aj odvodov a následne Ing. O. dala pokyn svedkyni na realizovanie výpočtu a vyplatenia týchto odmien. Pracovný stôl svedkyne bol od pracovného stola Ing. O. oddelený len priečkou, všetko bolo počuť a preto počula, keď generálna riaditeľka s Ing. O. konzultovala vyplatenie odmien, dávala jej pokyny a následne Ing. O. dávala pokyny svedkyni. Svedkyňa následne, ako jej priama nadriadená, dala pokyn na spracovanie mzdových náležitostí vrátane vyplatenia odmien, žalovanej. Ohľadom konkrétneho písomného návrhu na vyplatenie odmien v prípade žalovanej svedkyňa s určitosťou potvrdila, že ako priama nadriadená podpisovala žalovanej návrh na vyplatenie odmeny a mala by byť na návrhu podpísaná aj Ing. O., pretože tá ako riaditeľka ekonomického úseku, podpisovala návrhy všetkým zamestnancom žalobcu. Svedkyňa si ale nepamätala či v prípade žalovanej, bola na návrhu uvedená konkrétna výška odmeny, nakoľko sa jednalo o veľké množstvo písomností, ale pamätala si, že sa jednalo o podrobne rozpísané návrhy a z toho usudzovala, že u všetkých zamestnancov bola výška odmeny v návrhu uvedená a pri výpočte odmeny sa vychádzalo u všetkých zamestnancov z rovnakého násobku mzdy. Svedkyňa si tiež presne nepamätala, či malo byť vyplatenie odmien realizované v januárovom výplatnom termíne, alebo niekedy po novom roku (2011).

12. Svedkyňa Ing. V. O., ktorej pracovný pomer u žalobcu vznikol 01.10.2010 a pracovala v pozícii riaditeľky úseku ekonomiky a prevádzky vo svojej výpovedi uviedla, že sama vedie so žalobcom súdne spory, konkrétne o neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru u žalobcu (svedkyňa v procesnom postavení žalobcu) a rovnako voči nej podal žalobca žalobu o vrátenie vyplatených sporných odmien, v oboch prípadoch nie je konanie právoplatne skončené. Svedkyňa vypovedala, že generálna riaditeľka SNG, Mgr. G., ju ešte začiatkom decembra 2010 písomne poverila jej zastupovaním počas doby čerpania dovolenky, pričom v priebehu dovolenky, medzi vianočnými sviatkami prišla do práce za svedkyňou a oznámila jej, že si ešte predlžuje dovolenku až do 05.01.2011 a neskôr, keď spolu telefonovali a sa rozprávali ohľadom zahájenia nového roku jej oznámila, že príde až 10.01.2011. Svedkyňa potvrdila, že o poverení na zastupovanie generálnej riaditeľky v čase jej neprítomnosti svedkyňou bola žalovaná oboznámená, pretože túto skutočnosť generálna riaditeľka pred odchodom na dovolenku oznámila všetkým vedúcim zamestnancom jednotlivých úsekov, tzn. celému vedeniu a zároveň každému uložila, aby túto skutočnosť oznámil zamestnancov na svojom úseku. Svedkyňa preto na úseku ekonomiky a prevádzky, ktorý riadila všetkým zamestnancom vrátane žalovanej oznámila, že je poverená počas neprítomnosti generálnej riaditeľky ju zastupovať. Konkrétne okolnosti vyplatenia sporných odmien svedkyňa popísala tak, že ku koncu roka 2010, ju generálna riaditeľka Mgr. G. pred odchodom na dovolenku oznámila, že na účet žalobcu majú prísť peniaze určené na mzdové prostriedky, konkrétne na odmeny a že pokiaľ tieto peniaze prídu, aby ju svedkyňa ihneď o tom informovala. Peniaze prišli na účet posledný decembrový týždeň, o čom svedkyňa informovala generálnu riaditeľku, ktorá prišla do práce, do kancelárie svedkyne, kde sa tešili, že tieto prostriedky na odmeny skutočne prišli a vtedy dala generálna riaditeľka Mgr. G. svedkyni ústny

pokyn, aby celú sumu 400.000 euro použila na vyplatenie odmien všetkým zamestnancom žalobcu, tzn. všetkým, ktorí boli v tom čase u žalobcu v pracovnom pomere vrátane tých, čo boli vo výpovednej dobe, na PN-ke, a pod.. To že sa jednalo o ústny pokyn, bolo úplne obvyklé, pričom svedkyňa si nepamätala, že by jej generálna riaditeľka dávala konkrétne pokyny písomne. V tejto súvislosti sa svedkyňa spýtala, akým spôsobom, „kľúčom“, má odmeny rozdeliť, na čo generálna riaditeľka povedala, že keďže nebola ekonómom, aby sama svedkyňa rozhodla tak, aby všetci dostali odmeny rovnako, aby to bolo spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zároveň, aby po ekonomickej stránke svedkyňa všetko zabezpečila tak, aby to bolo v poriadku. Najskôr boli finančné prostriedky klasifikované len ako prostriedky na vyplatenie miezd (odmien) a až následne po tom, čo svedkyňa komunikovala telefonicky aj e-mailom so zamestnankyňou MK SR ohľadom vyriešenia situácie, ministerstvo rozpočtovým opatrením preklasifikovalo podpoložku tak, aby bolo možné z prostriedkov vyplatiť nielen odmeny ale aj príslušné odvody a poistné. Svedkyňa ohľadom výšky vyplatených odmien ďalej uviedla, že konkrétna výška u jednotlivých zamestnancov bola stanovená nejakým násobkom mzdy, u všetkých zamestnancov rovnakým. Avšak v prípade žalovanej, to bol vyšší násobok oproti ostatným práve preto, že žalovaná pracovala aj počas vianočných sviatkov, Nového roku a Troch kráľov tak, aby bola všetka mzdová agenda a vyplatenie odmien, spracované už k výplatnému termínu v januári 2011 (k 10.01.2011). Podľa svedkyne generálna riaditeľka výšku odmeny u žalovanej schválila, resp. potom, čo svedkyňa generálnu riaditeľku informovala, že odmeny boli vyplatené všetkým zamestnancom a že žalovaná dostala vyššie odmeny, práve z dôvodu, že pracovala aj cez sviatky, nemala generálna riaditeľka Mgr. G. voči tomu žiadne výhrady. Svedkyňa uviedla, že generálna riaditeľka v podstate ponechávala všetku ekonomickú a mzdovú agendu v jej plnej kompetencii práve z dôvodu, že nebola ekonóm, navyše v tom čase čerpala dovolenku, ktorú si opakovane predĺžila a vrátila sa do práce až po Novom roku, dňa 10.01.2011. Po návrate generálnej riaditeľky z dovolenky, bola porada vedenia a všetci zamestnanci SNG boli zvolaní na slávnostné zahájenie nového roku, kde generálna riaditeľka pred všetkými poďakovala zamestnancom ekonomického úseku a špeciálne svedkyni za odvedenú prácu a aj za to, že mohli by všetkým vyplatené odmeny, čo zaslala aj prostredníctvom e-mailovej pošty. Z toho je zrejmé, že v tom čase bola generálna riaditeľka o všetkom informovaná a nemala žiadne výhrady, práve naopak. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná ako mzdárka a personalistka, spracovala na základe jej pokynu tabuľku, kde bolo jasné v akej výške má každý zamestnanec dostať odmenu a aj agendu s tým spojenú, tzn. vypočítala u všetkých zamestnancov odvody a daň. Ďalej svedkyňa uviedla, že spoločne so žalovanou technicky riešili aj to, ako majú vyzerať návrhy na vyplatenie odmeny, spoločne tieto spracovali a vypracovali ich podľa jedného vzoru pre jednotlivé úseky, pričom žalovaná zabezpečovala podklady zamestnancov na vysunutých pracoviskách žalobcu (galérie atď.), následne predložili tieto návrhy jednotlivým vedúcim úsekov, aby sa s nimi oboznámili, prípadne pripomienkovali, schválili a podpísali ich a u tých, ktorí v čase dovoleniek neboli v práci, sa to technicky dokončilo až na zahájení nového roku. Svedkyňa konkrétne ako riaditeľka úseku ekonomiky a prevádzky, podpisovala návrhy za tento úsek, pod ktorý patrili 3 odbory. Záverom svedkyňa doplnila, že podľa nej sa generálna riaditeľka na ňu hnevala za to, že nepoužila všetky vyčlenené rozpočtové prostriedky na vyplatenie odmien a časť z nich, cca 170.000 euro boli vrátené MK SR, čo svedkyňa vysvetľovala tým, že by následne neobhájila a nezdôvodnila, jednorazové vyplatenie 4 alebo 5 násobku platu všetkým zamestnancom titulom odmeny. Pritom svedkyňa uviedla, že sa s Mgr. G. poznala ešte pred nástupom do SNG, pričom od nástupu riešili práve zmenu organizačnej štruktúry žalobcu a vymysleli úplne nové rozčlenenie aj označenie jednotlivých organizačných jednotiek. S novou organizačnou štruktúrou (tzv. pavúk), podľa ktorej boli novo pomenované a rozčlenené jednotlivé úseky a pracoviská, oboznámila zamestnancov generálna riaditeľka ešte v priebehu roka 2010 v rámci porady vedenia. Preto v rozhodovania o odmenách reálne už neplatila stará organizačná štruktúra z roku 2005.

13. Generálna riaditeľka žalobcu Mgr. V. G., PhD., konajúca za žalobcu ako strana sporu spočiatku jednoznačne tvrdila, že nedala návrh na vyplatenie odmeny žalovanej koncom roku 2010, pretože nemala pocit, že si ich žalovaná zaslúži a o vyplatení odmien žalovanej sa dozvedela až po tom, čo ju upozornil na to kontrolór, ktorý oboznámil generálnu riaditeľku aj s výškou vyplatenej odmeny žalovanej, ktorou ako uviedla, bola šokovaná. Kontrolór konštatoval, že sa jedná o neefektívne nakladanie prostriedkami štátu. Proces priznávania odmien u žalobcu generálna riaditeľka popísala tak, že návrh na odmenu podáva priamy nadriadeného toho ktorého zamestnanca a konečné rozhodnutie je vždy na generálnom riaditeľovi. Prakticky k tomu dochádza dvomi spôsobmi: v prvom prípade sa zostaví finálny zoznam zamestnancov, v ktorom je uvedená aj výška konkrétnej odmeny a každú stranu zoznamu musí podľa interných predpisov podpísať generálny riaditeľ. Podľa tohto zoznamu sa následne

vyhotovia návrhové listy pre jednotlivých zamestnancov a ktoré sú opätovne podpísané generálnym riaditeľom. Druhý spôsob je, že sa priamo vystavujú návrhové listy, ktoré podpisuje generálny riaditeľ a ktoré obsahujú meno zamestnanca, jeho pracovné zaradenie, výšku odmeny a odôvodnenie priznania odmeny. Ku konkrétnym okolnostiam vyplatenia odmien zamestnancom žalobcu v roku 2010 generálna riaditeľka najskôr uviedla, že podrobnosti si už nepamätá, ale potvrdila, že podstata väčšiny odmien súvisela s kompenzáciou za odobraté osobné ohodnotenia (príplatky) v lete roku 2010 a preto sa týkala väčšiny zamestnancov. Riaditeľom jednotlivých úsekov sa vyplatili podľa výkonnosti ich práce a väčšina podľa množstva peňazí, ktoré ostali ku koncu roka. Potvrdila tiež, že v danom čase bola vyplatená odmena rovnako aj jej ako generálnej riaditeľke žalobcu, avšak osobitným postupom, keď o odmene rozhoduje minister kultúry a nesúvisela s odmenami ostatných zamestnancov. K udeleniu poverenia a pokynu Ing. O. generálna riaditeľka rovnako najskôr uvádzala, že k rozsahu poverenia zo dňa 10.12.2010 sa konkrétne vyjadriť nevie, okolnosti si už nepamätá a tvrdila, že v čase svojej neprítomnosti vždy vydávala úplne bežné poverenie, ktoré sa týkalo jej zastupovania v neprítomnosti, tzn. iba ohľadom bežnej agendy (zbierkovej agendy a podobne). Neskôr vo výpovedi generálna riaditeľka však popísala celý proces ako došlo k vyplácaniu sporných odmien na prelome rokov 2010/2011 tak, že na porade vedenia bola dohoda, že keď prídu finančné prostriedky za rok 2010 na vyplatenie odmien, tak bude u všetkých zamestnancov zahrnutá do odmeny aj suma, ako kompenzácia za odobraté osobné ohodnotenia, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v mesiacoch jún, júl 2010. Konkrétne spresnila, že na porade vedenia, keď sa hovorilo o predmetných odmenách poverila Ing. O., ktorá mala na starosti ekonomický úsek, aby pripravila na ich vyplatenie všetky príslušné podklady a návrhové listy, z ktorých bude zrejmé, koľko vo finančnom vyjadrení má predstavovať kompenzácia za osobné ohodnotenia, či to vyjde z vyčlenených finančných prostriedkov a či bude možné ešte tieto navýšiť aj ako odmeny pre jednotlivých riaditeľov (aby pripravila excelové tabuľky). Ďalej vo výpovedi potvrdila, že aj následne keď v mesiacoch október, november 2010 prišli uvedené finančné prostriedky na odmeny dala rovnaký pokyn Ing. O. na prípravu potrebných podkladov a návrhových listov na ich vyplatenie. Pre svoju odmenu bola generálna riaditeľka na Ministerstve kultúry SR, niekedy pred Vianocami v 2010 a následne odišla na dovolenku. Uviedla, že návrhové listy pre riaditeľov vypracovala generálna riaditeľka sama a preto potrebovala vedieť koľko predstavuje suma osobného ohodnotenia. Vychádzala z predpokladu, že tieto podklady budú riadne pripravené a všetko bude v poriadku a ďalej sa o túto vec nestarala. Nepamätala si pritom, či medzi množstvom inej agendy podpisovala aj zoznam zamestnancov s výškou vyplatených odmien, na základe ktorého sa následné vypracúvajú návrhové listy s tým, že sa v podstate o to už ani nezaujímala s odôvodnením, že profesijným zameraním je kunsthistorička a ekonomická agenda je jej vzdialená. Ani po návrate z dovolenky 10.01. alebo 11.01.2011, kedy sa dozvedela, že odmeny boli všetkým zamestnancom vyplatené, nepredpokladala, že by mal byť s výškou odmien nejaký problém. Všetci sa tešili, že boli dané finančné prostriedky na odmeny. Nakoľko generálnu riaditeľku ani nenapadlo, že by nebolo niečo v poriadku, neriešila či, odmeny zamestnancom podpisovala alebo nie. Až následne, pri kontrole vysvitlo, že nebol dodržaný predpísaný postup a kedy zistila, že jej nebol predložený na podpis návrhový list, tzn. zoznam zamestnancov s výškou vypočítaných odmien. Tiež až na podnet kontrolóra zistila, že v prípade žalovanej bola na dekréte podpísaná Ing. O., ktorá rovnako podpísala aj svoj návrh na vyplatenie odmien a práve z toho dôvodu obe žalobca zažaloval na súde o vrátenie vyplatených odmien. Od ostatných zamestnancov (tzn. všetkých) sa žalobca vrátenia odmien nedomáhal, čo generálna riaditeľka zdôvodnila tým, že v prípade Ing. O., ktorá bola jej priamou podriadenou, mala odmenu navrhnúť a odsúhlasiť generálna riaditeľka, preto je daný dôvod na žalobu. V prípade žalovanej, podanie predmetnej žaloby generálny riaditeľka zdôvodnila tým, že žalovaná musela vedieť akým administratívnym postupom sú vyplácané a odhlasované odmeny, mala všetky podklady, čo podľa nej iní zamestnanci žalobcu nevedia, čím zdôvodňovala aj to, prečo spor voči žalovanej nepovažuje za diskriminačný oproti všetkým ostatným zamestnancom žalobcu, ktorým boli rovnako odmeny vyplatené. V tejto súvislosti však generálna riaditeľka neobjasnila, akým odlišným spôsobom mala byť oproti iným zamestnancom, žalovaná oboznámená s internými predpismi žalobcu týkajúcimi sa vyplácania odmien oproti ostatným zamestnancom a nevedela s odstupom času uviesť konkrétne, kto bol v danom čase priamou nadriadenou žalovanej s tým, že v súčasnosti patrí toto oddelenie do priamej pôsobnosti generálnej riaditeľky a v určitom čase patrilo pod ekonomický úsek kde bola priamou nadriadenou Ing. O.. Generálna riaditeľka ďalej vypovedala, že pozná obsah pracovnej náplne žalovanej, nakoľko bola jedinou personalistkou a mzdárkou, pričom zároveň uviedla, že bod pracovnej náplne týkajúci sa povinnosti dodržiavať pokyny priamej nadriadenej nepozná ale považuje ho za úplne štandardný bod

pracovnej náplne. K listine - Návrh na vyplatenie odmeny (založený v spise na čl. 83), na ktorej je podpis Ing. O. a Ing. S., generálna riaditeľka uviedla, že si tento doklad nepamätá, nevie kedy a ako vznikol, avšak podpísané sú osoby, ktoré nemali oprávnenie na podpisovanie. Generálny riaditeľka k tomu doplnila, že pri kontrole žalovaná odovzdala kontrolórovi z ministerstva proti podpisu celú svoju agendu obsahujúcu rovnaký dokument ale bez uvedenia výšky odmeny. Rozpor vo výpovedi, keď najskôr generálna riaditeľka tvrdila, že na vyplatenie odmien u žalovanej nebol daný žiadny dôvod a neskôr, že odmeny mali byť kompenzáciou za nevyplatené osobné príplatky objasnila tak, že nespochybňuje tú okolnosť, že odmeny mali byť žalovanej vyplatené, ale v prípade žalovanej a Ing. O. mala na mysli konkrétnu výšku odmien, na ktorú nebol dôvod a to, že žalovaná a Ing. O. konali svojvoľne, pričom jej ako generálnej riaditeľke neboli predložené príslušné podklady.

14. Právny zástupca žalobcu namietal dôveryhodnosť svedkýň Ing. S. a Ing. O. z dôvodu, že obe sú zároveň stranami v ďalších súvisiacich súdnych konaniach v ktorých ich zastupuje rovnaká advokátka a navzájom si dosvedčujú skutočnosti, pričom majú objektívne možnosť navzájom komunikovať o sporných veciach. Poukazoval na to, že svedkyne nevedeli jednoznačne uviesť aké kritéria resp. metóda boli použité pri stanovení konkrétnej výšky odmien, keď zo mzdových podkladov je zrejmé, že v niektorých prípadoch boli zamestnancom vyplatené odmeny v nízkych sumách (300 - 500 € a menej) a naproti tomu u žalovanej bola odmena vo výške 3.004 euro a u svedkýň v prípade Ing. O. vo výške 4.575 € a Ing. S. 2.875 €. Preto nie je pravdou, že všetci zamestnanci mali vyplatené odmeny rovnakým násobkom. Poprel tvrdenie, že by generálna riaditeľka SNG Mgr. G. dala pokyn na vyplatenie odmien v takejto výške, pričom táto pochybnosť vyplýva aj z toho, že svedkyne si nepamätali akým kľúčom mali byť predmetné odmeny podľa údajného pokynu generálnej riaditeľky vypočítané. Ďalej poukazoval na to, že odmeny boli vyplatené k výplatnému termínu 10.01.2011 a generálna riaditeľka sa vrátila z dovolenky dňa 11.01.2011, kedy na porade vedenia generálna riaditeľka ďakovala ekonomickému úseku za to, že boli spracované zadané úlohy. Z toho možno vyvodiť pochybnosť o tom, že generálna riaditeľka mala vedomosť o konaní žalovanej a aj svedkýň v súvislosti s vyplatením odmien. Namietal tvrdenie, že účelové finančné prostriedky mali byť vyčerpané do konca roka 2010, poukazujúc na § 26 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách č. 523/2004, v zmysle ktorého postačovalo tieto vyčerpať do konca februára 2011, tzn. že žalobca mal čas na vyčerpanie poskytnutých účelových prostriedkov. Podľa právneho zástupcu žalobcu, pokiaľ by generálna riaditeľka, ktorá bola oprávnená na priznanie odmeny, mala úmysel žalovanej priznať odmenu, tak to mohla urobiť aj k výplatnému termínu za január (v 02/2011). K tej časti výpovede svedkyne Ing. O., ktorá sa týkala organizačného poriadku a organizačnej štruktúry žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že v rozhodnom období pre posúdenie uplatneného nároku (tzn. k 31.12.2010) bol platným organizačný poriadok z roku 2005, i keď je pravdou, že následne s účinnosťou od 04.04.2011 prišlo k zmene v organizačného poriadku a organizačnej štruktúry.

15. Právna zástupkyňa žalovanej k výpovediam svedkýň v prvom rade uviedla, že preukazujú tvrdenia žalovanej, že konala na základe pokynov priamych nadriadených, ktorými boli práve obe svedkyne a za daného stavu preto nie je možné, aby žalovaná zodpovedala za žalované bezdôvodné obohatenie. Poukázala tiež aj na to, že svedkyňa Ing. S. potvrdila výpoveď žalovanej z 22.09.2014 v tom, že návrh na vyplatenie odmeny, ktorým žalovaná disponovala pri spracovaní odmien bol ten, na ktorom bola uvedená výška odmeny a bol podpísaný. Naproti tomu návrh predložený žalobcom neobsahuje výšku odmeny a ani nebol podpísaný nadriadenou Ing. S.. Ďalej právna zástupkyňa žalovanej k veci uviedla, že žalovaná, ktorá bola v pracovnom pomere u žalobcu, mala stanovený funkčný plat v súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o odmeňovaní“). V zmysle § 4 ods. 4 zákona o odmeňovaní je funkčný plat súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a ďalších príplatkov podľa zákona o odmeňovaní určených mesačnou sumou, pričom odmena, i keď je príjmom zamestnanca, nie je zložkou funkčného platu zamestnanca a poskytnutím odmeny nedochádza k zmene platu zamestnanca, tak ako to tvrdí v žalobe žalobca Túto skutočnosť potvrdzuje aj dokument vypracovaný žalobcom - Zaradenie zamestnanca do platovej triedy, v rámci ktorého navrhovateľ stanovil odporkyni funkčný plat tvorený siedmymi položkami, medzi ktorými nefiguruje odmena. Žalobca ako štátna príspevková organizácia je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly svojho zriaďovateľa, ktorým je Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Poukázala na to, že generálna riaditeľka, ktorá sama žiadala o navýšenie prostriedkov v auguste 2010, pričom tieto mali byť poskytnuté koncom roku 2010, si na koniec roka 2010 plánovala dovolenku a preto si musela byt' vedomá, že poverenie na jej zastupovanie vo funkcii počas dovolenky, ktoré dňa 10.12.2012 vystavila pre Ing. O. ako riaditeľku Úseku ekonomiky a služieb SNG, bude

zahŕňať prípadné vyplatenie odmien zamestnancom SNG. Pri vystavovaní poverenia si generálna riaditeľka musela byť zároveň vedomá aj ustanovenia Pracovného poriadku, na ktoré sa odvoláva žalobca a o ktoré opiera údajnú nezákonnosť konania žalovanej. Preto ak v decembri 2010 generálna riaditeľka SNG vystavila poverenie v rozpore s čl. V Pracovného poriadku, nie je zrejmé, prečo jej táto skutočnosť, ako štatutárnemu orgánu, začala vadiť až v roku 2012, kedy bola podaná žaloba. Preto namietala, že ak by aj vystavené poverenie neoprávňovalo na platné vyplatenie odmien, týkalo by sa to všetkých zamestnancov SNG a nielen žalovanej (resp. Ing. O.), potom túto vadu poverenia spôsobila výlučne generálna riaditeľka SNG, ktorá ho poverenie vystavila. Ing. O. ako riaditeľku úseku ekonomiky a služieb disponovala platným a riadne udeleným poverením na zastupovanie vo funkcii generálnej riaditeľky SNG v dňoch od 17.12.2010 do 31 l2.2010 počas neprítomnosti generálnej riaditeľky z dôvodu dovolenky v súlade s § 9 Zákonníka práce bol rozsah poverenia pre Ing. O. na všetky úkony, na ktoré je oprávnený generálny riaditeľ SNG, nakoľko poverenie neobsahovalo žiadne obmedzenie. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala aj na tú skutočnosť, že o tom, že všetkým zamestnancom žalobcu bola vyplatená odmena a generálna riaditeľka SNG o tom v čase jej udeľovania vedela, svedčí aj zápis z operatívnej porady vedenia 1/2011 zo dňa 11.01.2011, kde je v rámci príspevkov v rámci diskusie uvedené, že generálna riaditeľka SNG poďakovala riaditeľke ÚEP Ing. O. a jej úseku za mimoriadne pracovné výkony pri plnení urgentných úloh zadaných v čase vianočných a novoročných sviatkov. Tieto skutočnosti ohľadom vystaveného poverenia z 10.12.2010 generálnej riaditeľky SNG sa týkali Ing. O. ako riaditeľku Úseku ekonomiky a služieb SNG, pričom žalovaná ako mzdová účtovníčka a personalistka, bola povinná spracovať platy a ostatné príjmy zamestnancov SNG a nie skúmať sporné poverenie vystavené generálnou riaditeľkou jej nadriadenej, o ktorého existencii a presnom texte ani nevedela, ani nemala dôvod vedieť. Zdôraznila, že žalovaná postupovala štandardne pri plnení svojich pracovných úloh, keď spracovala platy a ostatné príjmy všetkých zamestnancov žalobcu za mesiac december 2010 podľa podkladov predložených jej nadriadeným zamestnancom, ďalej spracovala odmeny pre všetkých zamestnancov SNG a medzi nimi aj svoje platové náležitosti a odmenu. Uvedený postup bol štandardný, pričom podkladom na vyplatenie odmeny vo výške 3.004 euro bol ten návrh na vyplatenie odmeny, ktorý mal presne určenú výšku odmeny pre žalovanú. Z toho vyplýva, že žalovaná nepostupovala svojvoľne, ani neporušila pri svojej činnosti svoje právne povinnosti vyplývajúce z jej pracovného zaradenia, Zákonníka práce alebo iného právneho predpisu. V tejto súvislosti napokon právna zástupkyňa poukázala na ustanovenie § l7 ods. 2 a 3 zákona č. 311/200 1 Z. z. (), v zmysle ktorého, ak ide o neplatný právny úkon, táto neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak ju nespôsobil sám, pričom ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť, pričom zakotvuje zvýšenú ochranu zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu a platí, že ak zamestnanec prijal od zamestnávateľa plnenie na základe neplatného právneho úkonu, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať len vtedy, ak neplatnosť právneho úkonu spôsobil sám.

16. Zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly č. 37/2011 a jej Prílohy (zväzok), ktorú vykonal zriaďovateľ u žalobcu v dňoch 07.11.2011 do 12.03.2012 na str. 22 (čl. 156 al. originál výtlačok č. 2) vyplýva, že navrhnuté odmeny boli zo dňa 30.12.2010, schválené riaditeľkou úseku ekonomiky a prevádzky SNG (Ing. O.) na základe poverenia GR SNG počas jej neprítomnosti z dôvodu čerpania dovolenky od 17.12. do 31.12.2010. U žalovanej (zamestnanec č. 521.), bola navrhnutá odmena v zdôvodnení obsahovo zhodná s činnosťami uvádzanými v zdôvodneniach návrhov odmien jednotlivých zamestnancov s tým, že návrh neobsahuje výšku navrhovanej odmeny. Ďalej sa v správe konštatuje vo viacerých prípadoch porušenie finančnej disciplíny (str. 94 Správy a v danej súvislosti na str. 21, že žalobca poskytol odmenu bez vymedzenia konkrétneho dôvodu poskytnutej odmeny, návrh konkrétnej výšky písomne neodôvodnil príslušný vedúci zamestnanec,,,, a kontrolný orgán uložil žalobcovi uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ďalej bolo kontrolou zistené, že vecne príslušný zamestnanec poverený na výkon predbežnej finančnej kontroly podľa Smernice o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG účinnej od 15.06.2005 pripravované finančné operácie uvedené v predmetných odmenách zamestnancov neoveril. Vykonanie predbežnej finančnej kontroly podľa uvedenej smernice bol vecne príslušný zamestnanec podpisom a uvedením dátumu jej vykonania potvrdiť na kontrolnom liste súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou. Kontrolné listy súvisiace s pripravovaný mi finančnými operáciami uvedenými v odmenách zamestnancov kontrolnej skupine predložené neboli.

17. V Návrhu na vyplatenie odmeny žalovanej z 30.12.2010, predloženého žalobcom (čl. 22, 194, 204) nie je uvedená ani konkrétna výška navrhovanej odmeny a ani jej zdôvodnenie. Na návrhu je uvedená GR Mgr. G. a podpis je v zastúpení Ing. O..

18. Z Návrhu na vyplatenie odmeny žalovanej z 30.12.2010, predloženého žalovanou (čl. 83) vyplýva, že výška navrhovanej odmeny bola u žalovanej 3.004 euro, ktorú navrhla jej priama nadriadená Ing. S. a túto odmenu mala schváliť riaditeľka úseku (ekonomického) Ing. O., obe na návrhu podpísané, pričom nebolo uvedené zdôvodnenie návrhu odmeny a jej výšky.

19. Podľa v danom čase platných interných predpisov žalobcu - Pracovného poriadku žalobcu (čl. VIII.) účinného od 01.01.2005 (čl. 24-32), Organizačného poriadku úč. od 01.08. 2005 (časť E.3., bod 7) spolu s organizačnou štruktúrou (čl. 205 až 223) a Smernici o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG účinnej od 15.06.2005 (čl. 317 - 322), Ekonomické oddelenie, ktorého riaditeľkou bola od 01.0.2010 L.. O. (od 01.11.2010 ako Úsek ekonomiky a prevádzky), rámci hlavnej odbornej činnosti vykonával okrem iného likvidáciu miezd a mimoriadnych odmien zamestnancov SNG...,pričom v tomto bode sa výslovne neuvádza (na rozdiel od napr. bodu 6, čl. 216), že zodpovedá za ich správnosť, vecnú a finančnú kontrolovateľnosť účtovných dokladov a že vykonáva predbežnú finančnú kontrolu. Naopak presný postup, ktorého nedodržanie konštatoval aj kontrolný orgán MK SR pri kontrole od 11/2011 do 03/2012, stanovuje uvedená Smernica o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG v Čl. 5, podľa ktorého vecne príslušný zamestnanec vykonáva predbežnú finančnú kontrolu na kontrolnom liste pred tým ako vykoná samotnú finančnú operáciu, ktorú tým overuje, potvrdí ju svojim podpisom a uvedením dátumu. Následne sa ako návrh pripravovanej finančnej operácie predkladá riaditeľovi resp. príslušnému zodpovednému zamestnancovi za daný úsek, ktorý v tejto etape zodpovedá za všetky náležitosti návrhu a následne sa tento návrh predkladá na schválenie GR SNG (generálnemu riaditeľovi žalobcu) alebo príslušnému vedúcemu zamestnancovi.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. t/ zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. od 01.07. do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o odmeňovaní“), zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je odmena. Podľa § 4 ods. 4 zákona o odmeňovaní, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j) a l). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a

21. Podľa § 20 ods. 1 zákona o odmeňovaní, zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu za a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce, b) splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy, c) pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu, d) poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru 31) alebo mimoriadnej udalosti, 32) pri likvidácii a odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, alebo e) aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ktorý je príspevkovou organizáciou. Podľa § 20 ods. 2 zákona o odmeňovaní, návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej výšky písomne odôvodní príslušný vedúci zamestnanec.

21. Podľa § 29 ods. 1 zákona o odmeňovaní, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 4 zákona o odmeňovaní, pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

22. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (), ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k- dni='30.12.9999'> práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k- dni='30.12.9999'> práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

23. Podľa § 15 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k- dni='30.12.9999'> práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

24. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k- dni='30.12.9999'> práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

25. Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym inštitútom a vzniká ako mimozmluvný záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ustanovenie § 222 Zákonníka práce upravuje inštitút bezdôvodného obohatenia v pracovnom práve a je svojím obsahom takmer totožná s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, pričom zásadnou podmienkou aplikácie pracovnoprávnej úpravy bezdôvodného obohatenia je, aby bol neoprávnený majetkový prospech získaný z plnení na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi subjektmi v postavení zamestnanca a zamestnávateľa. Obohateným subjektom môže byť tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Pokiaľ k dôjde k bezdôvodnému obohateniu, je ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil povinný takto získaný prospech vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 222 ods. 1 . Výpočet jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatením upravuje § 222 ods. 2 Zákonníka práce a je ním majetkový prospech získaný ad a) plnením bez právneho dôvodu, ad b) plnením z neplatného právneho úkonu alebo ad c) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj ad d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Plnením bez právneho dôvodu je v zmysle ustanovení Zákonníka práce akékoľvek plnenie, na ktoré nevznikol zamestnancovi alebo zamestnávateľovi právny nárok. Najčastejším prípadom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, je plnenie, ku ktorému došlo omylom. Ďalším prípadom je bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, tzn. plnenie, získané na základe právneho úkonu, ktorý vykazoval vady spôsobujúce jeho neplatnosť, či už podľa ustanovení Zákonníka práce, alebo Občianskeho zákonníka. Predpokladom bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol je skutočnosť, že právny dôvod na plnenie v čase jeho poskytnutia existoval, ale dodatočne odpadol; ide o prípady že právny dôvod odpadol uplynutím času, splnením rozväzovacej podmienky, objektívnou nemožnosťou plnenia alebo odstúpením od zmluvy. Napokon za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov sa vo všeobecnosti považuje najmä majetkový prospech získaný činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pod ktoré sa zaraďujú aj prípady získania prospechu trestnou činnosťou a pod. V každom prípade ale subjekt, ktorému vznikla majetková ujma, domáhajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia, musí preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a touto majetkovou ujmou.

26. Citované ustanovenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce predstavuje špeciálnu právnu úpravu vydania bezdôvodného obohatenia, získaného prijatím peňažného plnenia zamestnancom, a to iba za splnenia dvoch zákonných predpokladov, a to: a) dobromyseľnosť zamestnanca, ktorú musí preukázať zamestnávateľ a b) výlučná aplikácia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty plynúcej od momentu vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi. Vo vzťahu ku kritériu dobromyseľnosti zamestnanca pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu je navyše nevyhnutné prihliadať na príčiny neplatnosti právneho úkonu, pretože v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec neplatnosť nevyvolal sám, nemôže mu byť neplatnosť právneho úkonu na ujmu.

27. Vychádzajúc z uvedeného, je pre úspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia vo forme neprávom vyplatených súm zamestnancovi je vo vzťahu k obohatenému zamestnancovi viazané na to, že zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať,

že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené (nedobromyseľnosť zamestnanca) a pokiaľ došlo k ich vyplateniu na základe neplatného právneho úkonu, zamestnávateľ musí preukázať, že túto neplatnosť spôsobil resp. vyvolal sám zamestnanec. 28. V danom prípade sa žalobca domáha voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 222 Zákonníka práce, získaného vyplatením odmeny na základe neplatného právneho úkonu (sporného poverenia udeleného Ing. O. na zastupovanie GR počas dovolenky. V zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce zaťažuje dôkazné bremeno zamestnávateľa, ktorý je povinný preukázať, že žalovaná vedela, alebo z okolnosti musela predpokladať, že jej vyplatená suma nepatrí, tzn. že nekonala pri prijatí plnenia dobromyseľne a že neplatnosť tohto právneho úkonu zavinila žalovaná. Zo skutkových okolností zistených súdom vykonaným dokazovaním vyplýva, že žalobca nepreukázal že by žalovaná vedela alebo musela z okolností predpokladať, že jej vyplatená suma bola nesprávne určená prípadne omylom vyplatená a že jej nepatrí. Žalobcovi ako zamestnávateľovi sa dôkazne nepodarilo preukázať, že žalovaná pri prijatí odmeny, ktorú podľa názoru žalobcu mala prijať bez právneho dôvodu, nebola dobromyseľná (§ 222 ods. 6 Zákonníka práce). Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v prípade žalovanej, zamestnanej u žalobcu v rozhodnom čase na pozícii personalista - účtovník, ktorá prijala odmeny na základe rozdelenia finančných prostriedkov poskytnutých ku koncu roku 2010 z rozpočtovej kapitoly zriaďovateľa za takých okolností, že ako priama podriadená Ing. S. a v druhom stupni Ing. O., bola povinná rešpektovať ich príkazy, nekonala svojvoľne ani pri určení výšky odmeny (čo obe svedkyne potvrdili) a ani pri jej zúčtovaní, keď nebolo sporným, že odmeny boli vyplatený všetkým zamestnancom žalobcu. Kritérium určenia ich výšky nebol síce v konaní jednoznačne objasnený, avšak túto okolnosť mal rovnako preukázať predovšetkým žalobca. Z výsluchu svedkýň L. O. a Ing. S. a aj výpovede žalovanej vyplývalo, že výška bola určená rovnakým násobkom, resp. si to už presne nepamätali, avšak ani generálna riaditeľka Mgr. G. nevedela uviesť akým konkrétnym kľúčom boli u jednotlivých zamestnancov odmeny stanovené. Pokiaľ v prípade žalovanej boli vo vyššej výške ako u väčšiny zamestnancov žalobcu, žalovaná a aj jej nadriadené túto okolnosť odôvodňovali práve tým, že museli spracovať celú mzdovú a účtovnú agendu týkajúcu sa vyplatenia odmien práve v čase vianočných sviatkov, tzn. nečerpali dovolenku a pracovali aj nad rámec pracovného času, pričom toto nebolo medzi stranami sporné a toto podporoval aj záznam z porady z januára 2011, kde GR ďakovala všetkým trom zamestnankyniam práve za túto pracovnú činnosť. Argument žalobcu opierajúci sa o zákonné ustanovenie, ohľadom možnosti vyčerpať prostriedky až do konca februára 2011 (tzn. nasledujúceho roku po tom ako boli poskytnuté) je síce nesporný avšak, túto možnosť evidentne nemienil žalobca využiť, z pokynov zriaďovateľa vyplývalo, že je potrebné financie vyčerpať do 31.12.2010 a aj z výpovede generálnej riaditeľky v tomto konaní a aj v súvisiacich konaniach bolo zrejmé, že snahou bolo odmeny vyplatiť zamestnancom čo najskôr ako to bude možné a zúčtovať ich bolo potrebné do konca roka 2010. Navyše je pravdepodobné, že túto okolnosť o možnosti čerpať prostriedky až do konca februára 2011 v tom čase ani generálna riaditeľka a ani Ing. O., resp. žalovaná nevedeli a vychádzali z predpokladu, že je potrebné odmeny urýchlene vyplatiť do konca roka 2010. Navyše v rozmedzí pár dní bolo potrebné požiadať zriaďovateľa o navýšenie prostriedkov na úhradu odvodov v súvislosti s vyplatením odmien. Podľa zistení súdu sa uvedené kroky realizovali s vedomím generálnej riaditeľky, ktorá vedela o poskytnutí financií a o ich spracovaní („rozdelení“) na odmeny, resp. s vedomím, že rozdelenie odmien zabezpečovala Ing. O. a na základe jej pokynov Ing. S. a žalovaná, nakoľko generálna riaditeľka v tom čase čerpala dovolenku. Pokiaľ danú situáciu vyhodnotila tak, že nie je potrebné aby v tom čase sa sama podieľala, resp. kontrolovala celý proces, ako jej to navyše ukladá Pracovný poriadok, nemôže žalobca prenášať zodpovednosť vedúceho zamestnanca, ktorým je generálny riaditeľ SNG v celom rozsahu na podriadených. Je rovnako nepochybné, že ani po návrate z dovolenky ani neskôr, generálna riaditeľka nezistila akékoľvek pochybenia a svojvoľné konanie pri vyplatení odmien, čo výrazne spochybňuje jej tvrdenie o tom, že nedala pokyn na ich vyplatenie práve v tej výške ako boli vyplatené a aj jej ďalšie, navyše viac krát zmenné tvrdenia, resp. značne nepresné tvrdenia o tom ako vlastne konkrétne znel jej ústny pokyn v súvislosti s vyplatením odmien. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam žalobca nepreukázal, že žalovaná konala svojvoľne, nebola pri prijatí plnenia z titulu odmien dobromyseľná a napokon žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná spôsobila neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorého sa mala údajne bezdôvodne obohatiť na jeho úkor. Pokiaľ by aj poverenie na zastupovanie bolo neplatným právnym úkonom pre rozpor s čl. V Pracovného poriadku, túto neplatnosť žalovaná nespôsobila sama a preto jej nemôže byť na ujmu a o tom, že by malo pri udelení poverenia ísť o neplatný právny úkon žalovaná vedela, žalobca nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalovaná mala poznať a byť oboznámená tak ako všetci ostaní zamestnanci s Pracovným poriadkom za daných okolností takýmto dôkazom nie je. Čl. V Pracovného poriadku neuvádza ako výnimku z poverenia na zastupovanie explicitne rozhodovanie o vyplatení jednorazových odmien, i keď uvádza organizačné a

platové otázky, avšak nie jednoznačné či sa týka obmedzenia pri rozhodovaní vo veciach obligatórnych zložiek platu, alebo aj fakultatívnych zložiek, ktorou je odmena. Je nezanedbateľnou okolnosťou v tejto súvislosti práve to, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 01.06.2012, tzn. viac ako 16 mesiacov odo dňa jej vyplatenia žalovanej a to až na základe zistení kontrolného orgánu zriaďovateľa. Navyše po tom, čo sa žalovaná apríli 2012 domáhala na súde voči žalobcovi zaplatenia 3.747 euro s príslušenstvom titulom nevyplatených osobných príplatkov (OS Bratislava I., sp. zn. 6Cpr/2/2012). V tomto konaní žalobca v postavení žalovaného v rámci obrany okrem iného uvádzal, že žalovanej bola v mesiaci december 2010 vyplatená odmena vo výške 3.004 euro ako kompenzácia odobraných osobných príplatkov za rok 2010 a žiadal to zohľadniť práve z dôvodu, že žalovanej boli na určitý čas odobraté osobné príplatky (vyjadrenie na pojednávaniach dňa 02.l0.2012 a 30.10.2012). V danom prípade bolo z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že generálna riaditeľka Mgr. G. ako štatutárny orgán žalobcu, požiadala (list zo dňa 19.08.2010) zriaďovateľa o pridelenie príspevku na mzdy, platy, služobné vyrovnanie a ostatné osobné výdavky a mala vedomosť, že zriaďovateľ žiadosť akceptoval a požadované navýšenie poskytol. Nakoľko v čase keď MK SR oznámilo zvýšenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu (27.12. 2010- 31.12.2010, kedy bol vyhotovené návrhy na vyplatenie odmeny), generálna riaditeľka čerpala plánovanú dovolenku a aj z vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu nepochybné a zrejmé, že okrem poverenia na zastupovanie počas dovolenky, ktoré neobsahovalo žiadne výslovné obmedzenie, písomné poverenie bolo podporené aj ústnym pokynom generálnej riaditeľky žalobcu vo vzťahu k Ing. O. v tom, že má zabezpečiť celú agendu ohľadom vyplatenia odmien, vrátane výpočtu ich výšky a vypracovania návrhových listov. Aj pokiaľ by bol uvedený pokyn v rozpore s Pracovným poriadkom žalobcu a nebol dodržaný postup podľa internej Smernice žalobcu, nemôže takto vykonaný úkon byť na ťarchu žalovanej ako zamestnankyne a zakladať bezdôvodné obohatenie. Posúdenie miery zodpovednosti u nadriadených žalovanej (tzn. priamej nadriadenej Ing. S., riaditeľky ekonomického úseku Ing. O. a v konečnom dôsledku generálnej riaditeľky Mgr. G.), je vecou súvisiacich konaní a nemá vplyv na uvedené závery súdu vo vzťahu k žalovanej. K okolnosti viacerých verzií Návrhu na vyplatenie odmien, keď žalovaná a svedkyne tvrdili, že návrh obsahoval tak výšku ako aj podpisy och nadriadených žalovanej (Ing. S. a vz. Ing. O.) a žalobca, že neobsahoval ani výšku a ani návrh nadriadenej (Ing. S.), ktorú okolnosť vytkol aj kontrolný orgán súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, svoje tvrdenie že žalovaná konala svojvoľne a je zrejmé, že kontrolór vychádzal z tých podkladov, ktoré mu boli pri kontrole v novembri 2011 až marci 2012 žalobcom predložené, čo však nepreukazuje, že by pri zúčtovaní odmeny žalovaná v danom čase nevychádzala z návrhu kde boli výška odmeny a aj podpisy oboch nadriadených uvedené.

29. Súd preto z dôvodu, že žalobca ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal, že žalovaná vedela, alebo z okolnosti musela predpokladať, že jej vyplatená suma bola nesprávne určená prípadne omylom vyplatená a že jej nepatrí, tzn. nepreukázal, že by nebola pri prijatí odmeny dobromyseľná (§ 222 ods. 6 Zákonníka práce) a ani to, že by neplatnosť právneho úkonu (poverenia udeleného Ing. O. na zastupovanie GR počas dovolenky), resp. návrhu na vyplatenie odmeny), na základe ktorého mala majetkový prospech (odmenu) získať, zavinila žalovaná, resp. jej bolo známe, že ide o neplatné poverenie alebo neplatný návrh na vyplatenie odmeny (§ 17 ods. 3 Zákonnníka práce). Nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, ktoré by bola povinná vydať, súd žalobu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.