Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-194-2017.pdf
PDF · 123.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Csp/194/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO: 367 15 352, so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanej: O. O., L.. XX.XX.XXXX, J. K.Y. XX/XXX, P. o zaplatenie 300,80 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60,10 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 300,80 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť G. V., D..O..M.., W.: XX XXX XXX uzavrela dňa 21.07.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému hotovostne pôžičku vo výške 280,- Eur a žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach vo výške 6,28 Eur po dobu 60 týždňov. Posledná splátka bola splatná dňa 14.09.2014. Dňa 21.07.2013 uzavrela spoločnosť G. V., D..O..M.., W.: XX XXX XXX so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu uvedenú v bode I. zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 144,20 Eur v týždenných splátkach vo výške 2,40 Eur po dobu 60 týždňov. Celková výška splátky z oboch zmlúv predstavovala 8,68 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s úrokmi a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť G. V., s.r.o. pohľadávku voči žalovanému s príslušenstvom na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný porušil povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv a uhradil len splátky v celkovej výške 201,- Eur. Žalobca listom zo dňa 16.08.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy, tú žalovaný nezaplatil. Celkový dlh žalovaného predstavuje 300,80 €.
2. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.12.2017 uviedol, že na neho bola postúpená pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 300,80 Eur pozostávajúca z neuhradenej istiny 152,93 Eur, zostatku úroku 59,32 Eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 88,55 Eur. Žalovaný celkovo uhradil sumu 220,- Eur (201,- Eur do odpisu a 19,- Eur po odpise). Úhrada žalovaného bola započítaná v časti 127,07 Eur na istinu, v časti 37,28 Eur na úrok a v časti 55,65 Eur na odmenu podľa zmluvy o zabezpečení splátok. Nárok uplatnený v predmetnom konaní predstavuje súčet zostatku
istiny, úroku a odmeny podľa zmluvy o zabezpečení splátok, t. j. 152,93 Eur + 59,32 Eur + 88,55 Eur = 300,80 Eur.
3. Žalovaná sa k veci samej nevyjadrila. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Keďže žalovaná v danej veci nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 300,80 Eur, čo je menej ako 1.000,- €, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
5. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie prečítaním žalobcom predložených listinných dôkazov
- zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.07.2013, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.07.2013, výpisu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení zo dňa 16.12.2016, poštového podacieho hárku, výzvy zo dňa 16.08.2017, poštového podacieho hárku, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 21.07.2013 uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou G. V., D..O..M.. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 280,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s úrokom vo výške 40,32 Eur (čo je 22,38 % zo sumy úveru) a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 56,28 Eur, celkovo sumu 376,60 Eur, v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 6,28 Eur a výška poslednej splátky je 6,08 Eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 70,38 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, 376,60 Eur, priemerná RPMN 48,52 %. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy zákazník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Zákazník spláca splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet veriteľa. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na účet veriteľa uvedený v zmluve.
7. Dňa 21.07.2013 uzatvorila žalovaná (ďalej aj zákazník) s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou G. V., D..O..M.. (ďalej aj poskytovateľ) zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu vo výške 144,20 Eur bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe medzi nimi uzavretej zmluvy č. 569585237. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Odmenu zákazník splatí 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,40 Eur a poslednú splátku vo výške 2,60 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Ak zákazník odovzdá sumu nižšiu ako je súčet splátky spotrebiteľského úveru a splátky odmeny, peňažná hotovosť sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky úveru a na úhradu odmeny za poskytnutie služby podľa tejto zmluvy.
8. Podľa predloženého výpisu splátok a úhrad a podľa žalovanou nepopretého tvrdenia žalobcu uhradila žalovaná v období od 21.07.2013 - 23.07.2015 na obe zmluvy spolu sumu 201,- Eur a celkovo do podania žaloby zaplatila na základe oboch zmlúv sumu 220,- Eur. Podľa žalovanou nepopretého tvrdenia žalobcu z tejto celkovej úhrady bola suma 127,07 Eur započítaná na úhradu istiny úveru, suma 37,28 Eur na úhradu úroku a poplatku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a suma 55,65 Eur na úhradu odmeny podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
9. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že predmetná pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Oznámenie bolo odoslané žalovanej poštou.
10. Výzvou zo dňa 16.08.2017 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy úveru najneskôr do 27.08.2017. Výzva bola odoslaná žalovanej poštou.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 21.07.2013 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
14. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 9 ods. 6 - 9 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
16. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
18. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rovnaký deň 21.07.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaná zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v týždenných splátkach, ako aj zmluvu, na základe ktorej bola žalovanej poskytované služba - prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Uvedené zmluvy posúdil súd ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ich právny predchodca žalobcu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru podliehajú obe zmluvy režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň zmluva, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky, bola posúdená ako zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zmluva musí mať náležitosti podľa tohto zákona a podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa tohto zákona.
22. Žalovaná sa zaviazala úver vrátane úrokov a poplatku v dohodnutej výške splatiť v dohodnutých týždenných splátkach a tiež uhradiť odmenu za službu dohodnutú podľa osobitnej zmluvy. Úver mala podľa zmluvy splácať v týždenných splátkach po 6,28 Eur (okrem poslednej splátky vo výške 6,08 Eur), celkovo uhradiť sumu 376,60 Eur a odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru v týždenných splátkach po 2,40 Eur (okrem poslednej splátky vo výške 2,60 Eur), celkovo sumu 144,20 Eur. Žalovaná uhradila spolu žalobcovi sumu 220,- Eur.
23. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že obe zmluvy boli uzavreté v jeden deň a navzájom súvisia, keďže dohodnutá odmena je na zabezpečenie splácania úveru dohodnutého skôr uzavretou zmluvou. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda naviazaná na prvú zmluvu. Preto má súd za to, že tieto zmluvy je nutné posudzovať vo vzájomnej súvislosti.
24. Odmenu za zabezpečenie splácania úveru je nutné posudzovať ako odmenu dohodnutú v súvislosti s poskytnutým úverom, aj keď bola dohoda o tejto odmene zahrnutá do osobitnej zmluvy a nie je súčasťou zmluvy o úvere. Je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 280,- Eur s tým, že si zmluvné strany dohodli úrok a poplatok a zároveň osobitný spôsob splácania tak, že priamo veriteľ prevezme splátku v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Dojednanie o tejto odmene je dojednaním priamo súvisiacim s poskytnutým úverom, nemožno ho oddeľovať, je jednou zo zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, aj keď veriteľ vyhotovil osobitnú zmluvu obsahujúcu dohodu o spôsobe platenia splátok a o odmene za to, ktorú následne dlžník podpísal. Aj táto odmena preto musí byť považovaná za plnenie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a i táto odmena je peňažnou čiastkou, ktorú spotrebiteľ musí uhradiť v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom.
25. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené nesprávne, pričom nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrieť. Predovšetkým mala byť dohodnutá odmena, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi v súvislosti so splácaním úveru, zahrnutá do celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Je zrejmé, že na základe vzájomnej dohody pri uzatváraní zmlúv bol ponúknutý úver za tých podmienok, že žalovaná uhradí sumu 280,- Eur, úrok 40,32 Eur, poplatok 56,28 Eur a odmenu 144,20 Eur, čo je spolu 520,80 Eur, pričom splátky budú preberané v mieste bydliska dlžníka. Preto ak bola ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, uvedená suma 376,60 Eur, tento údaj je nesprávny. To má vplyv i na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru, keďže výšku RPMN poskytovaného úveru si môže spotrebiteľ porovnať s priemernou výškou RPMN, za ktorú sa úvery poskytovali, pričom aj tento údaj musí vyplývať zo zmluvy.
Tým, že veriteľ odmenu za preberanie splátok úveru nebral ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMN bola v zmluve uvedená 70,38 %, čo je pri priemernej výške RPMN 48,52 % ani nie dvojnásobok. Súd má za to, že i odmena za preberanie splátok úveru je plnením v súvislosti s poskytnutým úverom, a preto výška RPMN bola v zmluve uvedená neprávne a správna výška RPMN poskytnutého úveru je 228,66 Eur, čo je pri priemernej výške RPMN 48,52 % takmer päťnásobok. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ pri poskytovaní úveru postupoval v rozpore so záujmom a na škodu spotrebiteľa, keď osobitný spôsob splácania úveru preberaním veriteľom v mieste bydliska spotrebiteľa upravil v samostatnej zmluve, čím vyčlenil odmenu za takéto splácanie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tým navodil dojem, že úver je výhodnejší, keďže výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere niekoľkonásobne nižšia.
26. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia alebo nesprávne uvedenie ktorej spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je údaj o RPMN. Ako je uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je i posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa. V predmetnej veci súd vyzval žalobcu, aby preukázal, ako posudzoval sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa. Žalobca poukázal na ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorých spotrebiteľ vyhlásil, že poskytnuté údaje o príjmoch sú pravdivé a že je povinný informovať žalobcu o akejkoľvek zmene spôsobujúcej znemožnenie riadneho splácania úveru. Odkazom na tieto ustanovenia ale nie je preukázané, že veriteľ skutočne zisťoval, aké sú pomery dlžníka, aký je napríklad jeho príjem. Zmluvné dojednania predstavujú vopred pripravený formulár, a teda tieto ustanovenia by sa v zmluve nachádzali i v prípade, že by si veriteľ sociálno-ekonomickú situáciu dlžníka vôbec nepreveroval. Nakoľko žalobca nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy posudzoval schopnosti spotrebiteľa splácať úver na základe získaných údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, súd má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov i podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Z dôvodu uvedených v bodoch 25 až 27 nemožno žalobcovi priznať uplatnený úrok úveru a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou a ani odmenu za službu preberania splátok v mieste bydliska spotrebiteľa, keďže i táto odmena je poplatkom súvisiacim s úverom.
29. Ďalej súd poukazuje na to, že uplatnenú odmenu za službu preberania splátok v mieste bydliska spotrebiteľa nemožno žalobcovi priznať ani z dôvodu, že dohoda o tejto odmene je neplatná.
30. Ako je uvedené vyššie, odmena je plnením priamo súvisiacim s poskytnutým úverom a tým, že bola uvedená v osobitnej zmluve a nie v zmluve o spotrebiteľskom úvere, domáhanie sa jej zaplatenia je v rozpore s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa žalobca domáha plnenia priamo súvisiaceho s úverom, ktoré ale nebolo dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
31. Ďalej má súd za to, že dojednanie odmeny za preberanie splátok priamo žalobcom v mieste bydliska spotrebiteľa v osobitnej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nebolo so spotrebiteľom osobitne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje vopred pripravený (predtlačený) text, so zmluvou sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť pred jej podpisom, ale jej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a bol nútený uzavrieť ju v takom znení, ako mu bola predložená na podpis. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v súvislosti s uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je zrejmé, že takýto postup mohol vyvolať u spotrebiteľa dojem, že uzavretie tejto zmluvy je podmienkou poskytnutia úveru. Súd teda dospel k záveru, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že spotrebiteľ sa dohodou zaviazal uhradiť neprimerane vysokú odmenu za dohodnutú službu, pričom túto dohodu možno posúdiť i ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poskytovaná služba nesleduje záujem spotrebiteľa, keďže za vysokú odmenu mu je poskytnutá služba
preberania splátok úveru, pričom úhradou splátok bez tejto služby by žalobca ušetril 144,20 Eur (čo je až 51,5 % poskytnutého úveru). Tento spôsobom platenia splátok je skôr v záujme veriteľa, ktorý pravidelným navštevovaním spotrebiteľa v mieste jeho bydliska motivuje spotrebiteľa k splácaniu, má vyššiu pravdepodobnosť aspoň čiastočného uhrádzania úveru, čím sa vyhne úkonom, ktoré nasledujú v prípade neplatenia a zároveň získa značnú sumu - odmenu vo výške viac ako 50 % poskytnutého úveru. Dojednanie odmeny tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade (v osobitnej zmluve), jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ musí zistiť výšku splátky, ktorú má platiť a celkovú sumu, ktorú má uhradiť až na základe spočítania súm vyplývajúcich z oboch zmlúv, pričom nie je žiaden relevantný dôvod, prečo by takáto dohoda nemohla byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku dojednania dohody v osobitnej zmluve potom je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená oveľa nižšia výška RPMN, čo môže viesť spotrebiteľa k omylu ohľadne výhodnosti úveru. Dojednanie odmeny za preberanie splátok priamo žalobcom v mieste bydliska spotrebiteľa v osobitnej zmluve je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
32. Súd má tiež za to, že dojednanie odmeny za preberanie splátok priamo žalobcom v mieste bydliska spotrebiteľa v osobitnej zmluve je neplatné pre rozpor so zákonom, lebo postup pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, že v osobitnej zmluve sa dohodne preberanie splátok úveru v mieste bydliska dlžníka za značnú odmenu (cca 50 % poskytnutého úveru) je nekalou obchodnou praktikou, ktorá je v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Takýmto spôsobom koná veriteľ jasne v neprospech spotrebiteľa a na jeho škodu, veriteľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k úveru. Takýto postup vyvoláva dojem, že poskytovaný úver je výhodnejší ako tomu skutočne je, keďže neuvedením odmeny v zmluve o spotrebiteľskom úvere a jej nezapočítaní do celkových nákladov spotrebiteľa vyjde RPMN oveľa nižšia, akoby tomu bolo, keby bola odmena priamo dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tiež takýto postup vyvoláva dojem, že poskytovaná služba je v prospech spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že bez takejto dohody by spotrebiteľ ušetril značné finančné prostriedky (až cca 50 % poskytnutého úveru), pričom realizácia akýchkoľvek úhrad je v súčasnej dobe tak bežným konaním i pre spotrebiteľov, že zaviazanie sa uhradiť tak vysokú sumu za to, že nebude spotrebiteľ musieť realizovať tak bežný úkon, nemôže byť v jeho záujme. Skôr sa javí, že je takáto dohoda v záujme veriteľa, ako aj uvedené vyššie.
33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi len poskytnutý úver, úroky, poplatky ani odmenu nebola povinná uhradiť. Konkrétne žalovaná mala uhradiť sumu 280,- Eur, uhradila len sumu 220,- Eur, dlžná istina úveru tak predstavuje 60,- Eur. Žalovaná je teda povinná uhradiť sumu 60,- Eur žalobcovi, ktorému bola predmetná pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpená.
34. Vzhľadom na uvedené považuje súd žalobu ohľadne sumy 60,- Eur za dôvodnú a zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy žalobcovi. Vo zvyšku žalovanej dlžnej sumy súd žalobu zamietol.
35. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
36. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Keďže žalobcovi bola priznaná len dlžná istina, i úroky z omeškania patria žalobcovi len z dlžnej istiny. Žalovaná neuhradila dlžnú istinu riadne a včas, preto vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania z dlžnej istiny (nie z úrokov, poplatkov a odmeny) v súlade s citovanými ustanoveniami vo výške určenej vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku, t.j. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalovaná mala zaplatiť sumu 280,- Eur v týždenných splátkach po 6,28 Eur, keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, mala uhradiť len 44 splátok po 6,28 Eur a jednu splátku po 3,68 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 01.08.2013 (7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy) a posledná splátka bola splatná dňa 05.06.2014. Od 06.06.2014 je teda žalovaná v omeškaní s uhradením celej istiny úveru. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania len od 17.12.2016, preto boli úroky z omeškania priznané od tohto dátumu. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (06.06.2014) bola 0,25 % ročne, úroky z omeškania z dlžnej istiny patria žalobcovi vo výške 5,25 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške 5 % ročne, preto v tejto výške mu boli priznané.
39. Vzhľadom na uvedené boli žalobcovi priznané úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech v prevažnej miere, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomernej časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne náhrady sumy 60,- Eur s príslušenstvom a žalovaná bola úspešná v časti ohľadne zaplatenia sumy 240,80 Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán je 19,95 : 80,05, čistý úspech žalovanej je v rozsahu 60,10 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 60,10 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.