Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: I. J., nar. XX.XX.XXXX, B. van J. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava proti žalovanému: HV AGRO, s.r.o., IČO: 46591087, 919 42 Slovenská Nová Ves 189, právne zastúpenému: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 7266,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 7.210,-eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 56,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 56,-eur od 01.11.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 09.11.2016 domáhala zaplatenia sumy 7.266,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 7266,- eur od 01.11.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že pred rokom 1990 boli na pozemkoch v užívaní socialistických družstiev prevádzkované hospodárske areály a podniky. Po roku 1990 boli hospodárske areály prevádzané do súkromných rúk, pričom takto boli prevedené predovšetkým stavby, pričom v rukách pôvodných vlastníkov zostali pozemky. Právny predchodca žalobkyne I. J., nar. X.X.XXXX bol v roku 2012 písomne informovaný, že hospodársky areál- stredisko Slovenská Nová Ves (ďalej len "areál") bol prevedený v rámci zmluvy o predaji časti podniku z vlastníctva spoločnosti AGRO Voderady- Slovenská Nová Ves a.s. do vlastníctva spoločnosti MERCURY RENT s.r.o. Následne bola v roku 2012 uzavretá ďalšia zmluva o predaji časti podniku, kde bol areál prevedený z vlastníctva spoločnosti MERCURY RENT s.r.o. do vlastníctva žalovaného. V tejto súvislosti neboli ďalej oznámené ďalšie prevody areálu, čiže súčasným výlučným užívateľom areálu je žalovaný. Uvedené vyplýva tiež z listu vlastníctva Č. XXXX pre k.ú. E. (ktorý bol vyhotovený za Účelom evidovania stavieb nachádzajúcich sa v areály}. V čase existencie vlastníckeho práva spoločnosti AGRO Voderadv- Slovenská Nová Ves, a.s., boli stavby evidované na liste vlastníctva číslo XXX. Uvedené oznámenia boli I. J. doručené z dôvodu, že I. J. bol až do svojej smrti výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č, XXXX pre k.ú. Slovenská Nová Ves (pozemky parc. Č. XXX/XX, XXX/XX XXX/XX, XXX/]X) o celkovej výmere 3762 m2(ďalej len "pozemky"), ktoré sa nachádzajú v priestore areálu a ktorých výlučným užívateľom je vždy aktuálny vlastník resp. užívateľ areálu. Po smrti I. J. pozemky nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa. I. J. zomrel dňa XX.X.XXXX čiže žalobkyňa je v zmysle § 460 Obč. z. vlastníkom pozemkov odo dňa 23.6.2014. Keďže žalovaný je výlučným užívateľom pozemkov, žalobkyňa pozemky ponúkla žalovanému na odkúpenie. pričom v tejto veci prebiehali rokovania, ktoré trvali viac ako 18 mesiacov. Žalovaný ale v závere neprejavil ochotu uzavrieť kúpnu zmluvu. I. J. so žiadnym z vlastníkov areálu nikdy neuzavrel nájomnú

zmluvu v rámci užívania pozemkov, ani I. J. neboli zo strany vlastníkov areálu uhrádzané žiadne peňažné plnenia. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na žalobkyňu. Žalobkyni zároveň nie je v žiadnom prípade umožnené užívanie pozemkov z dôvodu ich výlučného užívania zo strany žalovaného. Areál býva spravidla uzatvorený, pričom žalobkyňa nikdy nemala k dispozícii kľúče od areálu. Žalovaný v priestoroch areálu realizuje vlastné činnosti a stavebné Úpravy. Žalobkyňa je vylúčená z užívania pozemkov. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa od žalovaného nárok na úhradu peňažnej náhrady z titulu neoprávneného užívania pozemkov v zmysle § 458 ods.1 Obč. z. (ďalej aj len "peňažná náhrada"). V tomto návrhu na vydanie platobného rozkazu si žalobkyňa uplatňuje peňažnú náhradu za obdobie od 8.11.2014 do 13.10.2016, kde žalobkyňa peňažnú náhradu vyčísľuje v o výške obvyklého tržného nájomného za dané obdobie. Žalobkyňa si za uvedeným účelom obstarala posudok realitnej kancelárie zo dňa 29,6,2016 v zmysle ktorého je tržné nájomné za užívanie pozemkov v sume 1 €/m2/ rok. Pre pozemky o výmere 3762 m2 je za obdobie od 8.11.2014 do 13.10.2016 (705 dní) tržné nájomné vo výške 7.266,- eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu peňažnej náhrady (išlo o peňažnú náhradu za obdobie od 3.11.2014 do 13.10.2016) vyzvala listom zo dňa 13.10.2016 kde žalovanému bola stanovená lehota na úhradu peňažnej náhrady do 31.10.2016. Z týchto dôvodov je žalovaný odo dňa 1.11.2016 v omeškaní s úhradou peňažnej náhrady, kde odo dňa 1.11.2016 žalobkyni zo sumy 7.266- € patria úroky z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 1.11.2016 do zaplatenia.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 32C/77/2016-80 zo dňa 01.12.2016, voči ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný. Súd uznesením č.k. 32C/77/2016-115 zo dňa 14.03.2017 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v podanom odpore rozporoval nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný potvrdil, že užíva pozemky, z ktorých plnenia sa domáha žalobkyňa, pričom uviedol, že tieto využíva na poľnohospodársku činnosť. Súčasne uviedol, že na časti pozemkov sú postavené maštale, ktoré spolu s celým areálom boli vybudované pred rokom 1989 Poľnohospodárskym družstvom Voderady - Slovenská Nová Ves v likvidácii, IČO: 00 611 557 (ďalej len „Družstvo 1“). Pozemky tvorili tzv. združené pozemky, na ktoré bolo družstvo oprávnené užívať pozemky titulom družstevného užívania. Vzhľadom k tomu že Družstvo 1 ku dňu 24.07.1991 disponovalo družstevným užívaním pozemkov, došlo k uvedenému dňu k transformácii tohto práva na nájomný vzťah - zákonný nájom. Na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 6.6.2011 došlo k predaju podniku Poľnohospodárskeho družstva Voderady - Slovenská Nová Ves v likvidácii (v tom čase pod obchodným menom Poľnohospodárske družstvo Voderady - Slovenská Nová Ves) spoločnosti AGRO Voderady - Slovenská Nová Ves a.s., so sídlom 91942 Voderady 195, IČO: 46 116711. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 6.8.2012 došlo k predaju časti podniku - hospodársky dvor Slovenská Nová Ves z prevodcu AGRO Voderady - Slovenská Nová Ves a.s. na nadobúdateľa - spoločnosť MERCURY RENT, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 821 09 Bratislava, IČO: 35856947. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.11.2012 došlo k predaju časti podniku - hospodársky dvor Slovenská Nová Ves z prevodcu MERCURY RENT, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 821 09 Bratislava, IČO: 35856947 na nadobúdateľa - žalovaného. Žalovaný má za to, že pozemky užíva na základe nájomného vzťahu, pričom je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, resp. obvyklé nájomné. Podľa názoru žalovaného sa obvyklé nájomné určuje ako nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania. Žalovaný podaním podaným na súde dňa 15.02.2017 predložil zoznam nájomných zmlúv so špecifikáciou obvyklého nájomného (č.l.64-105). Ďalej žalovaný predložil potvrdenie od realitnej kancelárie (č.l.105-111), kde bola uvedená hodnota ročného trhového nájomného na uvedené pozemky vo výške 0,05 eur, ako aj trhovú hodnotu pozemku na 5,- eur m2.

3. Žalobca v reakcii na odpor uviedol, že nesúhlasí s tým, že by existovala medzi žalobkyňou a žalovaným zákonná nájomná zmluva, ďalej namietal nepreukázanie prechodu práv a povinností z právnych predchodcov na žalovaného v rámci predaja podniku. Súčasne namietal spôsob výpočtu nájomného žalovaným a vyslovil ten záver, že nájomné by sa malo stanoviť podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na skutkových tvrdeniach poukázal na to, že Družstvo 1 bolo ku dňu 24.06.1991 užívateľom dotknutých pozemkov. Súčasne poukázal, že podľa § 477 ods. Obchodného zákonníka predajom podniku prechádzajú všetky práva a povinnosti vzťahujúce sa k prevádzanému podniku, alebo jeho časti. Žalovaný nenamietal použitie vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ale to, že má byť použité nájomné obvyklé, nie tržné. Žalovaný označil ako sumu ročného nájmu sumu 29,04 eur. Žalovaný predložil potvrdenie Družstva 1 o tom, že dotknuté parcely bol v družstevnom užívaní ku dňu 24.06.1991. Žalovaný predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný Ing. S.. O.

Y. (č.l.142-227), v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov na sumu 29.000,- eur a obvyklé nájomné vo výške 29,0426 eur/rok.

5. Vo veci sa konali pojednávania dňa 02.11.2017, 16.01.2018 a dňa 27.02.2018.

6. Na pojednávaní dňa 16.01.2018 vzala žalobkyňa žalobný návrh čiastočne späť v rozsahu 4.000,- eur. Žalovaný so späťvzatím a zastavením konania v tejto časti súhlasil. Následne podaním zo dňa 26.02.2018 vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.210,- eur späť, ako aj príslušenstva a v konaní sa ďalej domáhala zaplatenia sumy 56,- eur spolu s úrokom z omeškania. O náhrade trov konania žiadala žalobkyňa rozhodnúť tak, že súd ich žalovanému neprizná. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že spor vedený pred Okresným súdom Trnava má skutkový základ ešte v období neslobody pred rokom 1989. Žalované pozemky vlastnili právni predchodca žalobkyne (jej manžel I. J., a ďalší jeho právni predchodcovia), kde pozemky boli v užívaní štátu, resp. socialistických organizácií. Vlastníkom týchto pozemkov nebolo uhrádzaná žiadna odplata za užívanie pozemkov. Po roku 1990 nebol vydaný žiadny právny predpis, ktorý by generálne riešil vzniknutú situáciu (v niektorých prípadoch vlastníkom boli pridelené náhradné pozemky v rámci ROEP) (napr. vlastníkom by na základe právneho predpisu bola priznaná možnosť nadobudnutia náhradných pozemkov). Jozef J. sa vzniknutú situáciu pokúsil riešiť na Slovenskom pozemkovom fonde kde mu bola prisľúbená zámena pozemkov za pozemky ktoré bude môcť riadne využívať. I. J. bol doručený list Slovenského pozemkového fondu zo dňa 10.8.2009. Prílohou tohto listu bolo výslovné písomné potvrdenie regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu že súhlasí so zámenou pozemkov a navrhuje predloženú zámenu schváliť. Následne z nepochopiteľných dôvodov bol I. J. doručený list zo dňa 9.8.2011, z ktorého vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zámenu odmieta realizovať. I. J. (a po jeho smrti aj Žalobkyňa) sa bez vlastného zavinenia dostal do situácie keď vlastní pozemky v zastavanom území obce o výmere 3762 m2 Tieto pozemky ale nemôže užívať, keďže areál Žalovaný uzatvoril (v konaní boli o tom predložené dôkazy, ktoré Žalovaný nenamietal). Na pozemkoch nemôže realizovať ani drobné stavby, atď. Čo je podľa žalobkyne podstatnejšie. I. J. ani Žalobkyni Žalovaný a jeho právni predchodcovia nikdy neuhrádzali ani len symbolické nájomné (aj keď Žalovaný počas konania tvrdil, že tu existuje nájomný vzťah), Žalobkyňa sa z týchto dôvodov v tomto konaní domáhala úhrady peňažnej náhrady z titulu užívania pozemkov, keďže to pre ňu bola jediná zostávajúca možnosť, ako sa domôcť svojich práv. Pri podaní žaloby Žalobkyňa vychádzala zo skutočnosti, že neexistujú nájomné zmluvy, a tržné nájomné je možné určiť v rámci metódy polohovej diferenciácie. Následne žalovaný do konania predložil znalecký posudok č. XXX/ XXXX. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplynulo, že ostatní vlastníci pozemkov v areály majú uzavreté nájomné zmluvy, a z týchto dôvodov znalec využil porovnávaciu metódu. Keďže súd odmietol vyhotovenie revízneho znaleckého posudku v rámci hospodárnosti konania, žalobkyňa si zabezpečila prehodnotenie znaleckého posudku č. 173/2017 na vlastné náklady prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, resp. iného znalca. Odborne spôsobilá osoba žalobkyni následne oznámila, že vzhľadom na uzavreté nájomné zmluvy sú závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX správne, resp. je možné využiť porovnávaciu metódu. Jedine v prípade, ak by nájomné zmluvy neboli uzavreté, bolo by možné uvažovať o tržnom nájomnom, ktoré požaduje žalobkyňa. Žalobkyňa z týchto dôvodov ďalej nemá záujem na vedení súdneho konania, resp. Žiada náhradu len vo výške, ktorá jej vyplýva zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Žalobkyňa poukázala na znesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.12.2011, Č. k. II. ÚS 563/2011-14 (ide o výklad aktuálneho ustanovenia § 257 : Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý 'vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa poberá starobný a vdovský dôchodok spolu v sume 574 90 €, pričom nemá ďalšie príjmy, a ani Žiadny iný majetok. V prípade, ak žalobkyni bude uložená povinnosť na náhradu trov konania v predpokladanej sume viac ako 1000 eur, žalobkyňa nebude mať k dispozícii peňažné prostriedky na uspokojenie tejto pohľadávky (keďže žalobkyňa je v konečnom dôsledku nemajetná), a hrozí jej následne exekučné konanie. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorý užíval pozemky a neuhrádzal za tieto akúkoľvek odplatu. Žalovaný mohol žalobkyňu kontaktovať a uhradiť jej nájomné, resp. odplatu vo výške 29,- eur, a tým predísť súdnemu sporu, tento však takýto krok nevykonal. Žalobkyňa nemala

k dispozícii nájomné zmluvy, z ktorých by bolo zreteľné nájomné za užívanie pozemkov v areály, kde z týchto dôvodov sa domáhala tržného nájomného v rámci výpočtu prostredníctvom metódy polohovej diferenciácie. Akonáhle žalobkyňa obdržala informáciu o správnosti znaleckého posudku uskutočnila čiastočné späťvzatie žaloby a domáha sa už len nárokov, ktoré majú oporu v predloženom posudku. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a súhlas žalovaného rozhodol tak, že konanie v časti, ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.

11. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výzvou č.l.9-10, potvrdením č.l. 12, uznesením z dedičského konania č.l. 15-18, zmluvou o predaji podniku č.l. 19-26, oznámením o prechode práv č.l. 27, 28, výpismi z listu vlastníctva č.l. 29-32, odporom, fotodokumentáciou č.l. 53, výpismi z Obchodného registra č.l.54-59, doplnením dôkazov č.l. 62-63, zmluvami o nájme č.l. 64-105, potvrdenia o cene nájmu (trhovej cene) č.l. 105-111, vyjadrením k odporu č.l. 118-121, vyjadrením žalobcu č.l.138-140, znaleckým posudkom č.l. 142-227, vyjadrením žalovaného č.l.242-244, Zmluvami o predaji podniku č.l. 247-310, podaním žalobkyne zo dňa 26.02.2018, vyjadreniami strán, pričom vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 229/199 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom ku dňu vzniku nájomného vzťahu (ďalej len „zákon“ , zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,.

15. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b) zákona, Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1: a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, 18) b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, 19).

16. Podľa § 22 ods. 2 zákona, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak; v prípade že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skončiť skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže

výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

17. Podľa § 22 ods. 2 zákona (účinného od 27.02.1992), ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak; v prípade že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skončiť skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom..

18. Podľa § 22 ods. 7 zákona (účinného od 27.02.1992 do 31.12.2013, následne ako ods. 6 zákona), ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľností, s výnimkou poľnohospodárskej pôdy, nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

19. Podľa § 22 ods. 8 zákona (účinného do 31.12.2003), na účely nájmu podľa odsekov 2 až 7, ak v nich nie je uvedené inak, platí osobitný predpis primerane. 23c).

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., (v znení účinnom v období za ktoré bolo uplatnené nájomné) nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu 1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom. (poznámka 1 uvedeného zákona odkazuje na § 663 až 684 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.)

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.(v znení účinnom v období za ktoré bolo uplatnené nájomné), pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou 2) alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu 2a) tým nie sú dotknuté.

22. Podľa § 2 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely 2) je oprávnený brať z neho aj úžitky.

23. Podľa § 23 zákona č. 504/2003 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného predpisu, 20) okrem lesných pozemkov. Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť nižšia ako 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. 11a)

24. Informatívnej poznámka 20) k zákonu č. 504/2003 Z.z., odkazuje na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

25. Informatívnej poznámka 11a) k zákonu č. 504/2003 Z.z. odkazuje na § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.

26. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

27. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania..

28. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné užívanie pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Slovenská Nová Ves (parcela reg. C č. XXX/XX o výmere 3475 m2, parcela reg. C č. XXX/XX o výmere 113 m2, parcela reg. C č. XXX/XX o výmere 8 m2, parcela reg. C č. XXX/XX o výmere 166 m2) sú (resp. boli v rozhodnom čase pre uplatnenie nárok) vo vlastníctve žalobkyne a súčasne, že ich reálne užíval žalovaný. Žalovaný sa bránil v konaní, že nehnuteľnosti neužíva bez právneho dôvodu, ale na základe zákonnej nájomnej zmluvy, ktorá vznikla podľa § 22 zákona. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní preukázal nepretržité právne nástupníctvo v dôsledku predajov podniku (č.l.247-310), ako aj užívanie nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely (prevádzkovanie poľnohospodárskeho podniku), tak ako sa bránil v odpore, od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. až do súčasnosti, a teda podľa názoru súdu existuje medzi žalobcom a žalovaným zákonná nájomná zmluva podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorá vznikla zo zákona. Súd ďalej konštatuje, že táto zmluva pôvodne vznikla podľa § 22 ods. 2 zákona. V dôsledku zákonných zmien (zmena zákona č. 229/1991 Zb.), došlo k zmene posudzovania tejto zmluvy vzniknutej na základe zákona z § 22 ods. 2 na § 22 ods. 7, neskôr ods. 6. Súd má za to, že v danom prípade nejde o retroaktivitu, nakoľko vzťah medzi stranami je kreovaný na základe zákona, a jeho podmienky určuje zákon, a to aj podmienky zmien tohto vzťahu, pričom prechodné ustanovenia k uvedeným vzťahom v zákone absentujú. Súd ďalej uvádza, že uvedené podmienky boli neskôr upravené zákonom č. 504/2003 Z.z., ktorý súd na prejednávanú vec aplikoval tak, ako je uvedené vo vyššie uvedených odsekoch odôvodnenia, pričom uvedená zákonná úprava (ods. 20 až 25) má prednosť pred ustanovením § 671 Občianskeho zákonníka, najmä z pohľadu aplikácie § 23. Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným v rozhodnom čase existovala zákonná nájomná zmluva, z ktorej bol žalovaný povinný platiť nájomné. Spornou v konaní bola spočiatku výška uplatneného nájomného, ktorá sa však v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a argumentácie žalobkyne na poslednom pojednávaní stala nespornou (uznala obranu žalovaného), a preto ju súd mohol vziať za základ pre svoje rozhodnutie, pričom pri stanovení výšky vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. l73/2007 vypracovaného W.. S.. O. Y., ktoré sa v konaní stali nespornými. Súd konštatuje že žalobkyňou uplatnená suma 56,- eur, zodpovedá znaleckým posudkom stanovenému nájomnému vo výške 29,0426 eur ročne, a preto súd ako nespornú, túto žalobkyni priznal. Súd uvádza, že rozhodným obdobím bolo 08.11.2014 do 13.10.2016, a preto je suma 56,- eur, nakoľko jeden rok bol vypočítaný pomerne, ako 29,04 eur/365 x 25 = 1,99 eur, ktoré boli odpočítané od dvojročného plnenia. Súd súčasne žalobkyni priznal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v uplatnenej zákonnej výške, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s platením od uplynutia lehoty na plnenie určenej vo výzve zo dňa 13.10.2016, ktorá uplynula dňa 31.10.2016.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník úspešnejší v konaní, nakoľko zodpovednosť za výsledok konanie nesie žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania bez toho, aby jej bola pohľadávka zaplatená. Hrubý úspech žalovaného by bol 99,23 % (56,- eur je 0,77 % z 7266,- eur t.j. požadovaného nároku), čistý úspech žalovaného by predstavoval hodnotu 98,46 % (99,23 % - 0,77%). Súd však skúmal aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady žalovanému, a to či takéto existujú a v akom rozsahu. Súd konštatuje, že dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa, a to skutkový a právny stav so vznikom pred rokom 1990, nemožno hodnotiť ako skutočnosť, ktorú by bolo možné zhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko uvedený stav je štandardný pre veľké množstvo ľudí a ich prípadov, pričom práve preto je upravený zákonom, aby sa vzťahy štandardizovali a ľudia samotní sa mohli oboznámiť so svojou situáciou. Uvedené by bolo možné zohľadniť, ak by žalobkyňa nebola právne zastúpená a bola by čistým laikom v konaní, čo však nie je táto situácia, nakoľko žalobkyňa bola riadne právne zastúpená. Súčasne súd konštatuje, že ani vzťahy so Slovenským pozemkovým fondom v čase pred právnym nástupníctvom žalobkyne nemožno považovať za dôvodný hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov, nakoľko taktiež ide o štandardné vzťahy, resp. vzťahy, ktoré bolo potrebné riešiť v inom čase a inom konaní. Súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil sociálnu situáciu žalobkyne, nakoľko jej príjem pozostáva len zo starobného (vdovského) dôchodku v celkovej výške 574,90 eur. Súd je toho názoru, že uvedený príjem nie je extrémne vysoký, avšak súčasne presahuje sumu životného minima, pričom súd je toho názoru, že nepriznanie trov v celom rozsahu nemožno spravodlivo od žalovaného žiadať, nakoľko tento sám mal náklady na súdne konanie, ktoré nevyvolal, ale musel sa v ňom brániť. Žalobkyňa v argumentácii o svojich majetkových pomeroch uviedla, že nevlastní žiaden majetok (čo s výnimkou spoluvlastníckeho podielu 6/310 na jednej nehnuteľnosti parcele o výmere 1461 m2 v k.ú Slovenská Nová Ves je aj pravda), avšak nešpecifikovala ako, kde s kým žije, aké má výdavky a náklady. Súd uvádza, že príjem žalobkyne aj napriek možným výdavkom nie je neštandardne nízky, ktorý by jej neumožňoval uhradiť časť trov súdneho konania. Súd súčasne uznal ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že žalovaný neplnil dobrovoľne svoju povinnosť voči žalobkyni a jej právnemu predchodcovi po mnoho rokov dobrovoľne, ale prakticky tak vykoná až v dôsledku súdneho rozhodnutia. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa - príjem žalobkyne, ako aj správanie žalovaného viedli súd k tomu, že znížil žalovanému nárok na náhradu trov konania na 50%. Súd je súčasne toho názoru, že trovy konania majú prevenčný charakter pre nadbytočnými súdnymi spormi a majú strany viesť k racionálnemu zváženiu, či sa do sporu pustia, alebo nie. Ak by zákonodarca mienil oslobodiť príjmovo slabšie strany sporu od platenia trov, zaviedol by takéto ustanovenie do zákona a súdy by podľa neho rozhodovali. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú výnimočné, pričom súd musel prihliadnuť na to, že žalobkyňa bola právne zastúpená, a teda mala zvážiť, či sa do konania pustí, alebo nie, pričom každé súdne konanie je spojené s rizikom neúspechu a teda aj povinnosti nahradiť trovy konania. Skutočnosť, že žalovaný je právnická osoba venujúca sa podnikaniu bola zohľadnená vo vzťahu k príjmu žalobkyne, avšak nejde o rozhodujúci faktor, ale faktor, ktorý sa na znížení podieľal 5%. Príjem žalobkyne sa na znížení trov konania podieľal 25% a vo zvyšku skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne neplnil si svoju povinnosť platiť nájomné po mnoho rokov - prakticky 25 rokov, pričom svojej povinnosti si vedomý byť musel. Súčasne súd, ale uvedené korigoval tým, že bolo aj vecou žalobkyne ale predovšetkým jej právneho predchodcu, aby sa domáhali svojich práv podaním žaloby na súde už skôr. Súd záverom uvádza, že ani tvrdenie žalobkyne o tom, že sa dostane do exekúcie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie trov, nakoľko ak by súd prihliadol na uvedené, ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nepriznávali by sa trovy konania plošne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím, pričom súd v rozhodnutí o výške trov môže zohľadniť žiadosť žalovanej o plnenie trov v splátkach.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).