Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-10-2021.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: L.. W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V., K. Č.. XX, zastúpenej Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Budatínska č. 47, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. júla 2020 č. k. 8C/37/2012-537, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi C.. R.. P. F., O.. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, keď v konaní preukázala splnenie podmienok pre dedenie v druhej dedičskej skupine podľa § 474 ods. 1 OZ, teda, že je dedičkou po poručiteľovi ako osoba, ktorá s poručiteľom žila najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že predovšetkým z výpovedi svedkov, navrhnutých žalobkyňou, zistil, že žalobkyňa s poručiteľom žila v dlhoročnom partnerskom vzťahu a v rozhodnej dobe jedného roka pred smrťou poručiteľa, ale i po dlhé obdobie predtým, na K. H.. Č.. XX X. V. (v byte žalobkyne) spoločne viedli domácnosť, obaja spoločne prispievali na úhradu spoločných potrieb, uhrádzali náklady na túto domácnosť podľa svojich možností, starali sa o seba, spoločne sa zúčastňovali kultúrnych podujatí, v tejto domácnosti organizovali spoločenské posedenia, spoločne trávili dovolenky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný si ponechal trvalé bydlisko na K. XX, v byte, v ktorom žila matka a brat E., pôvodný žalovaný, ktorý zomrel v priebehu konania a na základe dedičského konania sa stal jeho právnym nástupcom štát (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.12.2017, č.k. 3D/299/16-76).
3. Súd vychádzal z judikatúry súdov o tom, že jedna osoba nemôže viesť dve domácnosti a priklonil sa k tvrdeniam žalobkyne, podporených svedeckými výpoveďami osôb, ktoré žalobkyňu s poručiteľom v ich spoločnej domácnosti navštevovali. Podľa svedkov Ľ. P. R. U.. P., susedov na K. XX, C.. X.. R. P.. Z., D.. O., U.. F., L.. F., U.. X.. U., U.. U.D., U.. L., U.. D., W.. V., sestry žalobkyne F. a synovca L.. F. a kolegyne poručiteľa C.. W.. Y. poručiteľ žil na K. XX, zdržiaval sa tam v neskorých večerných i v skorých ranných hodinách, aktívne vystupoval ako architekt i na členských schôdzach vlastníkov bytov v tomto bytovom dome. Susedia ho dokonca považovali za P.. M.. Neprihladol na námietku pôvodného žalovaného i
žalovanej, že svedkovia navrhnutí žalobkyňou sú nehodnoverní pre blízky vzťah so žalobkyňou. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že pokiaľ sa má preukazovať existencia spoločnej domácnosti žalobkyne s poručiteľom, môžu sa k tejto otázke vyjadriť predovšetkým osoby, ktoré boli v príbuzenskom alebo v priateľskom vzťahu so žalobkyňou a z tohto dôvodu domácnosť na K. XX poznali a navštevovali.
4. Dospel tiež k záveru, že existencia spoločnej domácnosti poručiteľa a žalobkyne na K. XX a starostlivosť o spoločnú domácnosť nevylučuje, aby poručiteľ pravidelne navštevoval matku v dvojizbovom byte na K. XX, tejto poskytoval v prípade potreby zdravotnú starostlivosť, vodil ju na prechádzky, zabezpečoval pre ňu nákupy, keď v bezprostrednej blízkosti mal v byte po otcovi na R. O. ateliér. Rysovaciu dosku mal poručiteľ i v spoločnej pracovni na K. XX, v ktorom byte zabezpečoval rekonštrukciu, upratoval, vykonával nákupy, podieľal sa na nákladoch bytu.
5. Podľa súdu prvej inštancie naproti tomu žiaden zo svedkov, navrhnutých pôvodným žalovaným (K.. G., I.. V., U.. B., X.. X., L.. Y.), nepotvrdil, že poručiteľ žalobkyňu v byte na K. XX len dennodenne navštevoval a nocoval na K. XX v dvojizbovom byte, v spoločnej izbe s pôvodným žalovaným. Pokiaľ matka poručiteľa bola celý život domáca a poberala len minimálny dôchodok a z tohto dôvodu bola odkázaná na výživu synov (poručiteľa a pôvodného žalovaného), súd považoval za prirodzené, že poručiteľ sa popri podieľaní na nákladoch bytu na K. XX podieľal i na nákladoch matkou užívaného bytu na K.Í. XX, ktorý po jej úmrtí nadobudol do podielového spoluvlastníctva s pôvodným žalovaným.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Požadovala zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutie žaloby pre inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1, písm. h/ CSP) a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že súd prvej inštancie na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom z dôvodu nekritického osvojenia si skutkových tvrdení žalobkyne a ňou navrhnutých zaujatých svedkov, ktorí mali k žalobkyni nejaký vzťah. Vytkla súdu, že dostatočne nevyhodnotil a neprihliadol na dôkazy, ktoré vyzneli v prospech žalovanej strany. Zastávala názor, že ponechanie trvalého bydliska na K. XX X. V. je okolnosť, ktorá preukazuje existenciu spoločnej domácnosti poručiteľa s pôvodným žalovaným na adrese K. XX. Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý platenie mesačných preddavkov poručiteľom podľa bytového zákona za byt na K. XX vyvodil len z plnenia vyživovacej povinnosti poručiteľa voči matke. Napokon tvrdila, že súd sa odchýlil od judikovanej praxe najvyšších súdnych autorít o nemožnosti súčasného zdieľania dvoch domácnosti v rozhodnom období, jednak na K. XX so žalobkyňou a jednak na K. XX s matkou Z. F. a bratom E..
7. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poprela, že žalovaná, resp. pôvodný žalovaný, navrhol vykonať dokazovanie, ktoré by vyvrátilo jej tvrdenie o splnení predpokladov pre dedenie podľa § 474 ods. 1 OZ. Neodhlásenie sa poručiteľa z adresy trvalého pobytu po opustení bytu na K.B. XX podľa žalobkyne nedokazuje, že tam poručiteľ v skutočnosti aj býval a už vôbec nedokazuje, že s pôvodným žalovaným viedol spoločnú domácnosť. Prax, keď osoba býva inde, než má hlásený trvalý pobyt, považovala za bežnú. Zdôraznila, že matka ako domáca nemala v starobe nárok na starobný dôchodok, poručiteľ mal voči nej vyživovaciu povinnosť, preto aj prispieval na náklady bytu na K. XX. Žalovaným navrhnutí svedkovia potvrdili len to, že vídali poručiteľa na K. XX, čo nepopierala, keďže poručiteľ sa intenzívne staral o chorú matku, ktoré tvrdenie pôvodný žalovaný nikdy nepoprel. Rovnako nepoprel ani, že na potreby matky, zomrelej v januári 2011, rozhodujúcou mierou finančne prispieval práve poručiteľ. Poukázala na zásadu hodnotenia dôkazov, v zmysle ktorej vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je na posúdení súdu.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.
9. Podľa § 474 ods. 1) OZ ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
10. Žalobkyňa sa po úmrtí poručiteľa C.. R.. P. F., O.. XX.XX.XXXX, ktorý náhle zomrel dňa XX.XX.XXXX ako slobodný, bezdetný, bez zanechania rodičov, ako dedička v druhej dedičskej skupine (§ 474 ods.
1 OZ) domáhala účasti na dedení po poručiteľovi pre splnenia predpokladov pre dedenie. Nebohý brat poručiteľa E. F., O.. XX.X.XXXX, ktorý prichádzal do úvahy ako dedič v druhej skupine len za splnenia tých istých predpokladov; inak ako dedič tretej skupiny, dedičské právo žalobkyne poprel. Spolužijúce osoby poručiteľa v druhej skupine zákonných dedičov dediť samy nemôžu, prechádzajú do tretej skupiny, v ktorej by dedili spolu so súrodencami poručiteľa (§ 475 OZ). Zdvojenie dedičských podielov neprichádza do úvahy (dedenie ako brat i ako spolužijúca osoba).
11. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb (§ 115 OZ) treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. (porovnaj R 34/1960).
12. Za spolužijúce osoby poručiteľa treba považovať napr. družku poručiteľa, jeho dospelých súrodencov, vzdialenejších príbuzných, nevlastné deti atď. a to za predpokladu, že žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň rok pred smrťou poručiteľa a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na výživu poručiteľa. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, akoby bola členom rodiny; takéto spolužitie musí byť podľa úmyslu účastníkov trvalé a musí trvať i v čase smrti poručiteľa a v rozhodnej dobe jedného roka muselo existovať nepretržite bez prerušenia. Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie, preto nepostačujú napr. občasné návštevy. Preukázanie uvedených skutočností zaťažuje žalobkyňu. K otázkam spolužitia dvoch osôb sa objektívne môžu vyjadrovať ako svedkovia len tie osoby, ktoré poznajú dôverné pomery poručiteľa a žalobcu, teda v zásade pôjde o osoby, ktoré s členmi tvrdenej spoločnej domácnosti majú bližší vzťah.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa v spore dôkazné bremeno uniesla a splnenie zákonných podmienok pre dedenie ako spolužijúcej osoby poručiteľa v zmysle § 474 ods. 1 OZ preukázala.
14. Súd prvej inštancie správne vychádzal z výpovedí svedkov, navrhnutých žalobkyňou i z listinných dôkazov, ňou predložených, tieto potom aj vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP, z ktorých správne vyvodil, že u žalobkyne išlo po dlhý čas pred úmrtím poručiteľa o trvalé spotrebné spoločenstvo. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na závery súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozsudku tiež náležite vyporiadal s dôkazmi, navrhnutými ešte predchádzajúcim žalovaným, E. F., o 13 rokov starším slobodným a bezdetným bratom poručiteľa.
15. Tento v spore dlhoročný partnerský vzťah (od r. 1983!) medzi žalobkyňou a poručiteľom, zomrelom v 58. roku veku, nespochybnil. Tvrdil, že poručiteľ sa dennodenne zdržiaval v byte žalobkyne, avšak každý večer sa mal od žalobkyne vracať do bytu na K. H. XX, kde až do januára 2011 okrem žalovaného žila i ich matka. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ by aj poručiteľ prenocúval v byte na K., bez ďalšieho by to nevylučovalo existenciu spoločnej domácnosti poručiteľa so žalobkyňou za ostatných zistených okolností prípadu (dlhoročný vzťah, finančné podieľanie sa poručiteľa nielen na bežnej réžii bytu žalobkyne ale i na jeho rekonštrukcii, podľa svedkov v byte býval, trávil so žalobkyňou voľný čas, dovolenky, popri žalobkyni vykonával v byte domáce práce ako nákupy, upratovanie, odnos smetí, umývanie okien, aktívne vystupovanie vo veciach samosprávy bytového domu na K. XX, susedia sa domnievali, že ide o p. M., teda o manžela žalobkyne, osobomesiace za dve osoby, parte poručiteľa v dome žalobkyne). Poručiteľ ako architekt mal ateliér v blízkosti matkinho bytu na R. O., kde pôvodne žil jeho otec a rovnako pracoval na vysokej škole v blízkosti „rodného“ bytu. Je preto prirodzené, že sa pravidelne pohyboval i v lokalite matkinho bytu, predovšetkým, keď to starostlivosť o matku i v priebehu rozhodnej doby vyžadovala. V konaní bolo rovnako nesporné, že matka poručiteľa bola po celý život domácou, poberala len minimálny dôchodok, poručiteľ sa podieľal na jej výžive (podľa žalobkyne rozhodujúcou mierou), čo súd prvej inštancie do úmrtia matky správne vyhodnotil ako dôvod, pre ktorý vysokoškolsky vzdelaný poručiteľ prispieval i na byt na K.Í. XX a po úmrtí matky ako spoluvlastník bytu. Inak odvolací súd nepovažoval za pravdepodobné, aby poručiteľ, ktorý mal možnosť užívať byt žalobkyne, v ktorom sa i podľa susedov žalobkyne zdržiaval, s výnimkou potreby starostlivosti o matku prenocúval v byte na K. XX, v jednej izbe s pôvodným žalovaným.
16. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľky, že existencia jedinej možnej domácnosti poručiteľa vyplýva z jeho trvalého bydliska na K. H.. Odvolaciemu súdu, ale zrejme i orgánu konajúcemu za štát, je z jeho činnosti známe, že fyzické osoby v mnohých prípadoch nežijú na adrese trvalého pobytu, čo často spochybňovalo riadne doručenie súdnych zásielok a viedlo zákonodarcu k zmene právnej úpravy a k zavedeniu fikcie, že adresa fyzickej osoby je totožná s adresou jej trvalého pobytu (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP).
17. Svedkovia navrhnutí pôvodným žalovaným sa vyjadrovali predovšetkým k otázke, či poručiteľ v byte býval, bez bližšieho vymedzenia obdobia, v ktorom sa poručiteľ v dome na Záhradníckej a v jeho okolí pohyboval; nevyjadrovali sa k existencii spotrebného spoločenstva žalovaného (v rozhodnom období starobného dôchodcu a poručiteľa v čase úmrtia v produktívnom veku), ktoré by vylučovalo existenciu takéhoto spoločenstva medzi poručiteľom a žalobkyňou.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).