Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-71-2017.pdf
PDF · 105.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. X., A.. XX.X.XXXX, Š. E. X. a P. X., A.. XX.X.XXXX, Š. E.Y. X., E. W. J. P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, 905 01 Senica, deti rodičov: X. X., A.. XX.X.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX X., Š. E. X., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica a N. X., A.. XX.X.XXXX, W. N. XXX, XXX XX N., Š. E. X., zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a o zmenu úpravy styku otca s maloletým deťmi takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F. a maloletému P. z a s t a v u j e .
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou F. a maloletým P. na každý párny víkend v roku, v čase od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod., každý párny kalendárny rok od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 16.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas školských jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť a otcovi riadne odovzdať v mieste bydliska maloletých detí a otec je povinný deti matke vrátiť riadne a včas v mieste bydliska maloletých detí.
Súd tým m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P/14/2015 - 97 zo dňa 12.5.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/54/2015 - 129 zo dňa 4.11.2015 v časti úpravy styku otca s maloletou F. a maloletým P..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.12.2017 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F. zo sumy 100,00 € mesačne na sumu 180,00 € mesačne a voči maloletému P. zo sumy 70,00 € mesačne na sumu 150,00 € mesačne, s účinnosťou od 20.12.2017 a zmeny úpravy styku otca s obidvomi maloletými deťmi na každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod. V odôvodnení návrhu uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, najmä k nárastu ich potrieb v súvislosti s vyšším vekom a školskou dochádzkou. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo dva a pol roka. Výživné v sume 100,00 € mesačne na maloletú F. a v sume 70,00 € na maloletého P. nie je postačujúce na uspokojenie potrieb maloletých detí. Uvedené výživné predstavuje denne sumu 3,33 € na maloletú F. a sumu 2,33 € na maloletého P.. Výživné od otca pokrýva len stravu detí, všetky ostatné potreby detí hradí matka a tieto potreby detí neustále narastajú. Otec platí výživné pravidelne, nad rámec súdom stanoveného výživného na deti neprispieva. Maloletej F. občas zakúpi oblečenie, avšak nedovolí ho dcére v obchode vyskúšať, oblečenie je jej malé a nemôže ho nosiť. Otec kupuje deťom darčeky, tieto si ponechávajú u neho. Otec sa s maloletými deťmi stretáva každý víkend, buď od piatka do soboty alebo od soboty do nedele. Krátke sviatky a prázdniny trávia deti u otca. Na dlhšie trvajúcich prázdninách a sviatkoch sa rodičia medzi sebou dohodnú u koho deti budú. Matka spolu s maloletými deťmi býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 150,00 € mesačne. Matka a ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Styk otca s maloletými deťmi žiadala matka zmeniť z toho dôvodu, aby aj matka mala možnosť stráviť s maloletými deťmi ucelený víkend, nakoľko v zmysle doterajšej úpravy styku otca s maloletými deťmi, otec s deťmi trávi každý víkend.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletými deťom, ani so zmenou styku s maloletými deťmi. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného, ktoré bolo určené právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V konaní musí byť preukázané, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek, ale musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, kedy súd o výživnom naposledy rozhodoval. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/14/2015-97 zo dňa 12.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2015 a bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/54/2015-129 zo dňa 4.11.2015, uplynuli dva roky. Od tejto doby, podľa názoru otca, matka nepreukázala žiadnu podstatnú zmenu pomerov. Rodičia maloletých detí pracujú v tom istom zamestnaní ako v roku 2015, dosahujú približne rovnaký zárobok a žiadnemu z nich nepribudla vyživovacia povinnosť. Ich výdavky spojené s bývaním sa oproti roku 2015 nezvýšili. Otec maloletých detí si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne a načas. Okrem výživného určeného súdom je potrebné zohľadniť aj náklady otca na maloleté deti v dňoch kedy ich má otec v osobnej starostlivosti v rámci súdom určeného styku, čo predstavuje minimálne 10 kalendárnych dní v každom mesiaci, to znamená, že uhrádza mimo určeného výživného ešte 1/3 nákladov na deti (strava, oblečenie, športové a iné podujatia, hygienické potreby a pod.) v čase keď má deti v osobnej starostlivosti. Otec má v dome svojich rodičov v N., kde trvale žije, všetky predpoklady na stretávanie sa s maloletými deťmi v zmysle doteraz praktizovanej dohody rodičov, ktorá vyše dvoch rokov bezchybne funguje. Maloleté deti majú u otca aj oblečenie na voľný čas, ktoré im otec podľa potreby a okolností nakupuje. Každému z detí kúpil nový mobilný telefón za celkovú sumu 276,00 €. Je preto nepravdivé tvrdenie matky, že okrem súdom určeného výživného na deti ničím neprispieva. Otcovi ako živnostníkovi sa výška príjmu nezmenila, matka je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa jej príjmy neznížili, taktiež sa nezvýšili náklady na jej bývanie u jej rodičov v X.. Naopak matka si dovolila kúpiť na úver osobný automobil, mesačná splátka úveru predstavuje sumu 220,00 €, pričom pôvodné auto mala v pojazdnom stave, takže nešlo o nevyhnutný výdavok. Maloletým deťom kúpila dva notebooky v pomerne vysokej cene, čo deti s prihliadnutím na ich vek nevyužijú, a preto ide o nehospodárne a neúčelné míňanie peňazí, ktoré chce matka formou zvýšenia výživného dosiahnuť od otca. Takéto výdavky matky sú nadštandardné a nie je možné na ne prihliadnuť. Určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné a je potrebné prihliadať na to, že musí byť jednoznačne a nepochybne preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletých deti alebo rodičov. Maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky a súčasťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých
detí v roku 2015 bola aj úprava styku otca s maloletými deťmi. Dodnes nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by takýto spôsob úpravy styku s otcom maloletým deťom nevyhovoval, naopak možno jednoznačne konštatovať, že takáto úprava stretávania sa detí s otcom sa osvedčila za obdobie dva a pol roka a je v ich najlepšom záujme. Deti majú u otca vytvorené všetky materiálne podmienky, osobnostné podmienky, stretávanie sa s otcom je v ich záujme, tešia sa na pobyt s ním, majú s ním vytvorené silné citové puto, ktoré sa touto úpravou posilňuje a prehlbuje. Matka podaným návrhom nechce rešpektovať právo detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a neprihliada na záujem, najmä na citové väzby a právo detí na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Otec žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi aj počas sviatkov a prázdnin v kalendárnom roku, a to na každý párny kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod., každý párny kalendárny rok od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 16.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas školských jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.
3. Matka po oboznámení sa s písomným vyjadrením otca k jej návrhu ako i listinnými dôkazmi k nemu priloženými po začatí pojednávania vo veci samej vzala svoj návrh v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
4. Otec a kolízny opatrovník maloletých detí so späťvzatím návrhu matky v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom súhlasili.
5. Kolízny opatrovník, čo sa týka úpravy styku otca s obidvomi maloletými deťmi, odporučil styk otca s maloletými deťmi upraviť na každý párny víkend v roku, teda jeden víkend u matky a jeden víkend u otca, v zmysle návrhu matky a podľa vyjadrenia maloletých detí.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, rodnými listami maloletých detí, obsahom spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7P/14/2015, potvrdením o podaní daňového priznania otca za rok 2016, daňovými priznaniami otca za rok 2016 a 2017, rozpisom príjmov a výdavkov otca zo dňa 20.1.2018, knihou pohľadávok otca zo dňa 20.1.2018, predbežným výpočtom dane a odvodov otca zo dňa 20.1.2018, rozhodnutím obce N. o vyrúbení dane z nehnuteľností a poplatkov za vývoz komunálneho odpadu, pokladničnými dokladmi týkajúcimi sa nákupu vecí pre maloleté deti, dokladmi otca o výške platieb za plyn, na poistnom, za televíziu, za náklady na mobil, potvrdením o výške prídavkov na maloleté deti, mzdovým listom matky, výpisom z účtu matky v X., Y..X.., potvrdením zamestnávateľa matky o rozpise jej pracovných zmien za obdobie rokov 2016, 2017 a 2018 ako i potvrdením o možnosti zámeny pracovných zmien matky podľa individuálnej dohody so zamestnávateľom, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a starostlivosti o maloleté deti ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Obidve maloleté deti pochádzajú z manželstva. Súd mal preukázané zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7P/14/2015, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej F. a maloletému P. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/14/2015-97 zo dňa 12.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/54/2015-129 zo dňa 4.11.2015. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, obidve maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi súd určil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou 100,00 € mesačne a na výživu maloletého P. sumou 70,00 € mesačne. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každý párny týždeň v roku od piatka od 13.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od piatka od 13.00 hod. do soboty do 17.00 hod., alternatívne, ak matka má v sobotu deň pracovného voľna, tak sa styk detí s otcom zrealizuje od soboty od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
8. Súd mal preukázané zo správy kolízneho opatrovníka maloletých detí, že v starostlivosti matky ako i otca o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
9. Matka uviedla, že o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi žiadala z toho dôvodu, že v súčasnej dobe už nemá 12-hodinové pracovné zmeny, ale len 8-hodinové pracovné zmeny, pričom naďalej pracuje v trojzmennej prevádzke, to znamená zmeny doobedné, poobedné a nočné, pričom pracuje 3 dni a 2 dni má voľno. S otcom nie je možné dosiahnuť dohodu keď chce mať deti u seba aspoň jeden celý víkend v mesiaci.
10. Súd mal preukázané z potvrdenia zamestnávateľa matky P. L., Y..X.. W., ako i z rozpisov pracovných zmien matky k nemu doložených, že i keď matka v tomto roku nemá voľnú každú sobotu a nedeľu, zamestnávateľ jej umožní počas víkendov v nepárnych týždňoch výmenu zmennosti na základe individuálnej dohody.
11. Otec uviedol, že nevidí žiadny dôvod na zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletými deťmi, pretože doteraz bol vždy ochotný matke nechať deti i cez víkend, keď mala s deťmi niečo naplánované.
12. Súd na žiadosť matky vykonal pohovor s obidvomi maloletými deťmi za účelom zistenia, či im doterajšia úprava styku s otcom vyhovuje, resp. či by im vyhovovala úprava nová a z pohovoru s maloletou F. zistil, že v súčasnej dobe spolu s bratom P. chodia k otcovi do N. každý víkend. Najradšej by bola keby mohli ísť s bratom k otcovi vtedy, keď budú chcieť oni alebo ak sa to nedá, tak by bola rada, keby jeden víkend mohli byť s otcom a jeden víkend s mamou. V N. nemá žiadne kamarátky. Keď je u otca, hrá sa iba s P.. Všetky kamarátky má v X.. K otcovi chce chodiť spolu s bratom, pretože sa tam spolu hrajú. Maloletý P. vystupoval bojazlivo, bál sa odpovedať na otázky súdu, potvrdil, že každý víkend chodia so sestrou k otcovi a v zásade mu to nevadí. Nechcel by však chodiť k otcovi sám bez F..
13. Právna zástupkyňa otca namietala objektívnosť vyjadrenia sa maloletých detí v rámci vykonaného pohovoru, tvrdila, že maloleté deti boli pred vykonaním pohovoru ovplyvňované matkou i starou matkou, ktorá s deťmi sedela vonku na chodbe. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmena styku otca s maloletými deťmi je potrebná, žiadala, aby v prípade víkendu, kedy deti budú s matkou, mohol otec s deťmi stráviť aspoň piatok pred týmto víkendom od 14.00 hod. do 18.00 hod. alebo 19.00 hod. Uviedla, že iný deň v týždni ako piatok u otca neprichádza do úvahy, keďže otec je súkromný podnikateľ, ktorý si nemôže vyberať dni a hodiny kedy môže robiť zákazky, je naviazaný na iné firmy a u neho je jediná možnosť stretávať sa so svojimi deťmi cez víkendy.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
19. Vzhľadom k tomu, že matka po začatí pojednávania vo veci samej vzala svoj návrh v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom späť, a to za súhlasu otca ako i kolízneho opatrovníka maloletých detí, súd v zmysle § 29 ods. 1 CMP konanie o návrhu matky v tejto časti zastavil.
20. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky v časti zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi bol podaný dôvodne, pretože od jeho poslednej úpravy prišlo k zmene pomerov na strane matky. Matka v súčasnej dobe už nepracuje v režime 12-hodinových pracovných zmien, ale len 8-hodinových pracovných zmien, pričom síce naďalej pracuje v trojzmennej prevádzke, avšak 3 dni pracuje a 2 dni má voľno. Napriek tomu, že podľa rozpisu jej pracovných zmien v tomto roku nemá voľnú každú nepárnu sobotu a nedeľu, jej zamestnávateľ súdu potvrdil, že matke umožní počas víkendov v nepárnych týždňoch výmenu zmennosti na základe individuálnej dohody, o čom nemal súd dôvod pochybovať. I keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že styk otca s maloletými deťmi sa v súčasnej dobe realizuje bez závažnejších problémov a maloleté deti majú voči obidvom rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah, nie je možné spravodlivo žiadať, aby matka mohla tráviť s deťmi čas len počas pracovných dní, kedy v prvom rade musí dbať na plnenie ich školských povinností, dohliadať na ich správny spánkový režim, navštevovať s deťmi lekárov a pod., ale i počas víkendov, kedy majú deti voľno, môžu oddychovať a nerušene sa venovať hrám a svojim záľubám. V zmysle súčasnej úpravy, kedy sa styk otca s deťmi realizuje každý víkend v roku, matka v podstate nemá možnosť tráviť s deťmi žiadne ich voľné dni, nemá možnosť organizovať ich voľný čas, brávať deti na výlety, na rodinné oslavy, k príbuzným (sestra matky žije na Q. X.), k známym a pod. Ak chce v súčasnej dobe matka s deťmi stráviť aj voľný čas počas celého víkendu, je v tomto smere vyslovene odkázaná na vôľu otca detí a na jeho súhlas, nakoľko v opačnom prípade by porušila súdne rozhodnutie. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, resp. s tvrdením jeho právnej zástupkyne, že doterajšia úprava styku otca s deťmi bola schválená ako rodičovská dohoda, pretože táto skutočnosť z rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7P/14/2015-97 zo dňa 12.5.2015 nevyplýva, a že matke v tom čase vyhovovala, pričom v súčasnej dobe žiadala o zmenu úpravy styku otca s deťmi len účelovo, aby tak ľahšie dosiahla zvýšenie výživného. V žiadnom prípade nie je možné matku diskriminovať, vo vzťahu k tráveniu voľného času s jej deťmi, pre jej pracovné vyťaženie u terajšieho zamestnávateľa, u ktorého dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok v sume X.XXX,XX €, pretože tejto práce sa nemôže vzdať bez toho, aby vážne ohrozila zabezpečenie detí po materiálnej stránke i do budúcna, nakoľko bezpochyby finančné zabezpečenie detí spočíva v prevažnej miere na matke, keďže otec prispieva na výživu obidvoch detí v celkovej sume len 170,00 € mesačne. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, prečo otec neuvažuje o možnosti svoje podnikanie ukončiť a zamestnať sa u zamestnávateľa (napr. blízky Y. F. D. a ďalší), u ktorého by dosiahol vyšší príjem ako má dlhodobo zo svojej živnosti, keďže podľa súdneho rozhodnutia zo dňa 12.5.2015 za rok 2013 dosiahol zo živnosti priemerný mesačný príjem v sume XXX,XX €, podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahol priemerný mesačný čistý zisk v sume XXX,XX € a podľa daňového priznania za rok 2017 priemerný mesačný čistý zisk len v sume XXX,XX €. Ak by sa teda otec podieľal vo vyššej miere na finančnom zabezpečení maloletých detí, čo podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach je, matka by si mohla nájsť prácu, zrejme však menej platenú, v ktorej by mala voľné všetky víkendy a všetky piatky v roku, tak ako ich má voľné otec maloletých detí. Bezpochyby je v rozpore aj so záujmami dieťaťa ak jeden z rodičov nemôže nerušene tráviť s dieťaťom žiaden ucelený víkend v roku. Súd pri rozhodovaní vzal v úvahu i názor maloletých detí, ktoré by boli najradšej keby mohli ísť k otcovi vtedy, keď budú chcieť oni alebo ak sa to nedá, tak keby jeden víkend mohli byť s otcom a jeden víkend s mamou. Tiež vzal v úvahu i tú skutočnosť, že podľa ich vyjadrenia u otca v N. nemajú kamarátov a hrajú sa len spolu, pričom nie je vhodné oddeliť deti počas všetkých víkendov v roku aj od ich kamarátov, čím deti strácajú možnosť utužovať a prehlbovať priateľstvá s kamarátmi a spolužiakmi, ktorých majú u matky v X.. Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy styku otca s maloletými deťmi prišlo k zmene pomerov na strane matky, pričom zmenu zmennosti v zamestnaní matky treba považovať za zmenu podstatnú a odôvodňujúcu zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia, súd upravil styk otca s maloletou F. a maloletým P. na každý párny víkend v roku, v čase od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí absentovala úprava styku otca s maloletými deťmi počas letných a jarných prázdnin ako i počas vianočných prázdnin a sviatkov, súd pristúpil i k úprave styku otca s maloletými deťmi počas hore uvedených období, a to v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko v tomto smere rodičia dosiahli zhodu. Týmto spôsobom zostáva naďalej zabezpečené právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako i ich právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods. 1 CMP.