Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/187/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. B. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa matky T. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Q. na O. ul. č. XXX/X zastúpenej JUDr. Milanom Križalkovičom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ul. č. 11 a otca F. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Q. na I. ul. č. XXX/XXX zastúpeného JUDr. Ladislavom Zátorským advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.6.2017 č.k. 16P 307/2016-64 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, zaostalom výživnom a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. T. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 90 € mesačne počnúc od 19.10.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné zo strany otca pre mal. T. za obdobie od 19.10.2016 do 31.5.2017 vo výške 526 € povolil otcovi uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Do výroku rozsudku implementoval rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. T. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

3. Otec podal odvolanie proti výroku o určení výživného a súvisiacemu výroku o zaostalom výživnom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne od 19.10.2016, k tejto výške výživného prispôsobil aj určenie zaostalého výživného, alternatívne navrhol, aby rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že výživné vo výške 90 € mesačne ďaleko prekračuje s prihliadnutím na vykonané dokazovanie jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súd zjavne nesprávne aplikoval na okolnosti prípadu zásadu potencionality príjmov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v období pred podaním návrhu na začatie konania pracoval ako živnostník a táto jeho činnosť nebola stabilná, pričom príjem z nej poberal len v júni 2016 vo výške 8.415 Kč, v júli 2016 6.035 Kč a v auguste 2016 25.000 Kč, hoci živnosť mal otvorenú do 1.12.2016. Nemožno mu v žiadnom prípade pričítať ani prípadnú vypočítavosť pri vykonávaní živnosti,

keďže posledná jeho odmena titulom príjmu zo živnosti mu bola vyplatená v auguste 2016, pričom matka podala návrh na súd až koncom októbra 2016. Tiež mu nemožno pripísať zištnosť pri ukončení živnostenského podnikania, keďže od septembra 2016 si nevedel nájsť pracovnú príležitosť v predmete jeho podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že nepreukázal, v čom mali spočívať jeho podnikateľské výdavky vo výške 369,90 € a nebolo tiež preukázané, že ich bolo potrebné nevyhnutne vynaložiť na podnikateľskú činnosť a už vôbec nie v rozsahu, v akom ich v daňovom konaní uplatnil. Súd však nezobral do úvahy miesto výkonu jeho podnikateľskej činnosti, teda v Českej republike, čo muselo bez pochýb okrem cestovného obnášať aj potrebu ubytovania. Domnieva sa, že uplatnené výdavky rozpočítané na obdobie 3 mesiacov mesačne po 120 € nie je výdavok, ktorý je nereálny, prípadne nadsadený. S vykonávaním živnosti sú priamo či nepriamo späté isté náklady, pričom ani jeho príjmy neboli nadpriemerne vysoké. Plne si uvedomuje ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, napriek tomu je presvedčený, že nie je možné paušalizovať toto zákonné ustanovenie, tak ako to urobil súd prvej inštancie. Súd vyčíslil jeho príjem v roku 2016 na 154,13 € mesačne, pričom súčasne konštatoval, že nepreukázal dôvod ukončenia podnikateľskej činnosti a navyše konštatoval, že z príjmu, ktorý dosahoval, bol schopný ušetriť rezervu, z ktorej mal možnosť realizovať úhradu výživného. Tento záver súdu považuje za neobhájiteľný, lebo už aj keď neboli súdom akceptované jeho výdavky, jeho mesačný príjem zo živnosti bol 154,13 €. Z tejto sumy rozhodne nie je možné nič ušetriť a túto skutočnosť nie je nutné ani nijako zvlášť dokazovať. Nie je mu zrejmé, ako mal preukázať dôvody skončenia jeho podnikateľskej činnosti, keď samotná nečinnosť za mesiace september až november 2016 sú samy osebe dôvodom ukončenia prevádzkovania živnosti. Súd ďalej zohľadňoval aj jeho potenciálne možnosti a schopnosti, pričom ich odôvodnil jednou pracovnou ponukou, ktorá vyhovovala jeho odbornej kvalifikácii a ďalšími voľnými pracovnými miestami, ktoré dokonca vyžadovali nižšiu kvalifikáciu a tak prijal záver o veľkom predpoklade, že by na uvedené miesta mohol byť prijatý. S týmito závermi taktiež nesúhlasí, nakoľko ide len o predpoklad, ktorý vôbec nemusí byť reálny a ide tak len o domnienku súdu. To, že sú evidované voľné pracovné miesta na trhu práce ešte neznamená, že práve on by bol na jedno z nich prijatý. Preukazuje to aj prílohami tohto odvolania, kde mu bola listom z 19.6.2017 z ÚPSVaR zaslaná ponuka vhodného zamestnania, kde mu bola daná písomná odpoveď, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady, a to napriek tomu, že príslušný úrad práce vyhodnotil toto pracovné miesto vzhľadom na jeho kvalifikáciu za vhodné. Taktiež mu bola prostredníctvom úradu práce 23.6.2017 daná ponuka vhodného zamestnania u zamestnávateľa JAGESPIŠ s.r.o., kde bol odmietnutý z dôvodu nestatočnej praxe. Vzhľadom k uvedenému by nepreceňoval ponuky práce ponúkané cez úrad práce, na ktoré odkazuje napádaný rozsudok. Ďalej uviedol, že na jednej strane sa súd kriticky postavil k nemu a na druhej strane nezohľadnil celkom zrejmé navýšené a neodôvodnené výdavky u maloletého dieťaťa. Spochybňuje vyjadrenie matky o potrebe kupovať plienky mesačne za 50 €, čo by znamenalo, že nakupuje najdrahšie plienky v počte viac ako 200 ks mesačne napriek tomu, že maloletá má 2 roky a 3 mesiace. Matka si očividne žije v lepších pomeroch ako on, keď si mohla dovoliť čerpať spotrebný úver na kúpu televízora a postele. Pokiaľ zoberie do úvahy skutočné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, reálny mesačný výdavok na plienky je cca 20 €, na stravu a drogériu cca 60 €, pričom iné výdavky matka nedeklaruje. Pokiaľ prihliadne na výšku rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, ktoré poberá matka, ako aj na jeho súčasné schopnosti a možnosti, výživné vo výške 50 € mesačne je adekvátne. Na záver vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade pri hľadaní si zamestnania zohráva negatívnu rolu aj jeho rómsky pôvod a o to ťažšie je pre neho nájsť si stále zamestnanie. K odvolaniu pripojil dve ponuky práce od ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 19.6.2017 a 23.6.2017.

4. Matka podala odvolanie proti výroku, ktorým bol jej návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ a navrhla, aby odvolací súd tento výrok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby určil zaostalé výživné zo strany otca na maloletú za obdobie od 2.4.2015 do 18.10.2016 v celkovej výške 1.671 €, ktoré by mu povolil splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným a zameškaným výživným za obdobie od 19.10.2016 do 31.5.2017 pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorým určil výživné len od podania návrhu a nie od narodenia dieťaťa, teda od 2.4.2015, ako to požadovala, nakoľko je presvedčená, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 Zákona o rodine, čo vyplynulo aj z dokazovania. V čase narodenia maloletej bola ešte sama maloletá na rozdiel od otca dieťaťa a vzhľadom na zdravotný stav maloletej, vykĺbený bedrový kĺb a iné zdravotné problémy, ktoré si vyžadovali dlhodobý pobyt maloletej v nemocnici a vzhľadom na postoj otca, bola spoločne s podporou svojej rodiny nútená riešiť v prvom rade zdravotný stav svojej dcéry spojený s pobytmi v nemocniciach, s cestovaním na vyšetrenia a ošetrenia v Poprade a v Žiline. Taktiež vzhľadom na neopodstatnený odmietavý postoj otca maloletej bola nútená riešiť i

otázku určenia otcovstva k dieťaťu, a to cestou súdu, nakoľko pri niektorých vyšetreniach sa vyslovene vyžadoval súhlas zákonného zástupcu - plnoletej osoby. Otcovstvo k dieťaťu bolo nakoniec určené súhlasným vyhlásením rodičov. Následne otec maloletej jej opakovane prisľúbil, že sa o ňu a o ich spoločné dieťa bude riadne starať a že začnú žiť v spoločnej domácnosti. Nakoľko k ich spolužitiu napokon nedošlo a otec nejavil o ich dcéru záujem, opakovane ho vyzývala, aby sa dohodli mimosúdne na určení výživného. Po niekoľkomesačnom zavádzaní a nesplnených prísľuboch otca sa následne rozhodla podať návrh na súd. Vzhľadom na uvedené teda absolútne nejde o jej otáľanie s podaním návrhu, ako to naznačil súd prvej inštancie. To, že ju otec dieťaťa úmyselne zavádzal a zneužil jej dôveru a snahu riešiť vec mimosúdne, neplnil si riadne svoju zákonnú povinnosť, nemôže byť dané na jej ťarchu. Otcom dieťaťa bola uvedená do omylu a s ohľadom na svoj nízky vek a malé životné skúsenosti, ako aj celkovú životnú situáciu, do ktorej sa narodením dieťaťa dostala, nemožno jej podanie návrhu s istým časovým odstupom považovať za nečinnosť. Samotný postoj otca počas konania poukazuje na to, že sa snažil súd zavádzať ohľadom svojich majetkových pomerov a nemal skutočný záujem dobrovoľne si plniť vyživovaciu povinnosť.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla otcom napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne potvrdiť. Vyjadrila názor, že súd v otázke určenia výšky výživného, ako aj zaostalého výživného postupoval správne, vykonal dokazovanie a na podklade vykonaného dokazovania vo veci rozhodol. Otec vo svojom odvolaní viackrát zdôrazňuje neúspešnosť svojho podnikania, avšak táto okolnosť ho nezbavuje povinnosti plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Naviac ani v čase podnikania si túto povinnosť neplnil. Svoje náklady na podnikanie relevantným spôsobom nepreukázal, hoci bol na to súdom vyzvaný. Poukazuje na skutočnosť, že otec vykonával živnostenskú činnosť od 6.6. do 1.12.2016, avšak v evidencii nezamestnaných je vedený až od 1.3.2017. V odvolaní poukazuje na jednej strane na to, že nemá dostatok pracovných príležitostí, pričom naviac účelovo zdôrazňuje aj svoj rómsky pôvod a na druhej strane, ako vyplýva z jeho prednesov, nemá problém zabezpečiť si brigádu, tzv. čiernu prácu, za čo dostane peniaze na ruku. Z uvedeného je možné vyvodiť, že nemá skutočný záujem na tom, aby bol riadne zamestnaný a mal pravidelný príjem, ktorý by bolo možné presne vyčísliť a snaží sa svojimi vyjadreniami účelovo navodiť dojem, že nemá dostatok finančných prostriedkov. O jeho laxnom prístupe k hľadaniu si riadneho zamestnania svedčí aj dôkaz, ktorý predložil v odvolacom konaní, konkrétne ponuka ÚPSVaR z 23.6.2017, z ktorej je zrejmé, že sa mal povinnosť dostaviť na pohovor u potencionálneho zamestnávateľa 28.6.2017, pričom na pohovor prišiel 29.6.2017, teda deň po stanovenom termíne. Zdôraznila, že náklady spojené so starostlivosťou o maloletú boli od jej narodenia na nej a jej rodine. O nezáujme otca o maloletú svedčí aj to, že nemal a ani doposiaľ nemá vedomosť o jej zdravotnom stave a s tým súvisiacimi nákladmi na hygienické potreby (plienky), ktoré náklady namieta. Keďže sa maloletá narodila s vykĺbeným bedrovým kĺbom, bolo nutné, aby najmenej do jedného roka nosila dlahy a popruhy, čo znemožňovalo maloletej naučiť sa riadne sedieť a vykonávať s tým súvisiace úkony. Až po vykonaných opakovaných rehabilitáciách a liečbach sa jej zdravotný stav zlepšil, avšak aj doposiaľ je potrebné, nakoľko došlo k ročnému omeškaniu, aby bola ešte plienkovaná a je zrejmé, že plienky pre väčšie dieťa aj viac stoja. Keby sa o maloletú otec skutočne zaujímal, tak by to vedel.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd jej odvolaniu nevyhovel a postupoval v odvolacom konaní v zmysle ním podaného odvolania. Odvolanie matky považuje za účelové, pričom v tejto časti súd podrobne a správne vyhodnotil vykonané dokazovanie. K odvolacej argumentácii matky upriamuje pozornosť na jej vyjadrenie na pojednávaní 14.2.2017, kde na otázku súdu, prečo podala návrh až v októbri 2016 a nie skôr uviedla, že návrh podala už 2.4.2015, ale ho vzala následne 9.11.2015 späť, lebo jej otec uviedol, že budú žiť spolu, ale toho sa nedočkala. Z priebehu vykonaného dokazovania je jednoznačné, že napriek zdravotným komplikáciám maloletej, resp. maloletosti samotnej matky iniciovala už pred začiatkom tohto konania iné konanie, v ktorom sa podľa všetkého domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z jej vyjadrenia tiež vyplýva, že k lekárovi do Žiliny chodí každých 6 mesiacov, pričom na rehabilitáciu raz týždenne, čo jej samozrejme nemohlo zabrániť podať návrh na určenie výživného skôr. Nie je pravdivé jej tvrdenie, že ju zavádzal a nesplnil svoje sľuby, čo ani nebolo v konaní preukázané, ale pokiaľ by tomu aj tak bolo, mala byť opatrnejšia a podať návrh skôr, resp. skôr podaný návrh nemala zobrať späť. Vzhľadom na uvedené matkou uvádzané dôvody nemôžu byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol výrok rozsudku o zamietnutí jej návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zo strany v tom čase maloletej matky zastúpenej jej rodičmi bol podaný 15.4.2015 návrh na priznanie rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu. Na základe späťvzatia návrhu bolo konanie 25.11.2015 zastavené. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Na základe tejto skutočnosti otcovi dieťaťa boli spätne s účinnosťou od narodenia dieťaťa priznané štátne sociálne dávky, a to rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Matka už v tomto období bola blízka veku dospelosti a 2.8.2016 dovŕšila plnoletosť. Napriek tomu, že s otcom dieťaťa podľa jej vyjadrenia nezdieľala spoločnú domácnosť, návrh podala až 19.10.2016.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol ním napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne potvrdiť. Vyjadril názor, že vzhľadom na výsledky dokazovania súd vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadom oboch rodičov a tiež maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že otec nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko nepreukázal za posledné 3 roky potrebný počet odpracovaných rokov, t.j. 2 roky. Považuje za potrebné uviesť, že otec napriek svojej, ako uvádza, ťažkej finančnej situácii nevyužil všetky zákonné nároky na získanie príjmu. Do dnešného dňa si nepodal žiadosť o priznanie nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke napriek tomu, že ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť, aj keď nedovŕšil vek 25 rokov, je posudzovaný samostatne. Samotná dávka v hmotnej núdzi určená pre jednotlivca spoločne s aktivačným príspevkom predstavuje 124,70 € mesačne. Otec taktiež nezdokladoval, že by mal zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo nájsť si adekvátne zamestnanie s primeraným príjmom. Priamo na súdnom pojednávaní uviedol, že chodí na fušky a dokáže si privyrobiť aj 90 € mesačne, a to sa jedná iba o náhodné brigády, na ktoré ho zavolajú. Majú vedomosť, že je držiteľom výučného listu v odbore inštalatér. Vzhľadom k tomu, že nemá v osobnej starostlivosti dieťa, môže sa oficiálne zamestnať v rámci všetkých regiónov Slovenska, ale aj mimo republiky.

9. Otec v replike uviedol, že na svojom odvolaní v plnom rozsahu trvá. Uviedol, že v odvolaní nenamieta svoju vyživovaciu povinnosť, ale stanovenú výšku výživného, čo je zásadný rozdiel. Matka vo svojom vyjadrení vytrhla z kontextu ním uvádzanú obranu. Podotýka, že ani jeho príjem z fušiek, na čo bolo poukazované, rozhodne neodôvodňuje platiť výživné v súdom určenej výške. Pokiaľ predkladal pracovné ponuky a potvrdenia o tom, že nebol prijatý do zamestnania, tým chcel preukázať, že nie je jednoduché nájsť si zamestnanie. Keď mu je vytýkané, že sa dostavil na pohovor o deň neskôr po stanovenom termíne, uvádza, že je potrebné zohľadniť aj prístup potenciálnych zamestnávateľov k osobám evidovaným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Bol niekoľkokrát v stanovenom termíne u potencionálneho zamestnávateľa, ale nikdy ho na adrese jeho sídla nenašiel. Matka konštatuje aj jeho nezáujem o dieťa, čo nie je pravdou. Zabudla uviesť, že cca 2 mesiace sa nezdržiava v mieste svojho bydliska, pričom o maloletú sa stará jej matka. Dopočul sa, že matka v súčasnosti pracuje v zahraničí. S maloletou sa riadne stretáva. Aj naďalej je presvedčený o navýšených nákladoch na plienky maloletej.

10. Matka v replike uviedla, že zotrváva na svojom podanom odvolaní, ako aj tam uvedených dôvodoch. Otec sa svojím vyjadrením, že mala byť opatrnejšia a podať návrh na začatie konania skôr, snaží len zakryť to, že ju uviedol do omylu tvrdeniami, že ak bude preukázané jeho otcovstvo k dieťaťu, bude si riadne plniť vyživovaciu povinnosť a budú spolu žiť. To ju napokon viedlo k späťvzatiu prvého návrhu na určenie výživného. Navyše v predchádzajúcom konaní bola ešte maloletá a bola zastúpená svojimi rodičmi, a to aj v čase zastavenia konania 25.11.2015.

11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

12. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo

veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

15. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len v minimálnom rozsahu. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súčasnú nezamestnanosť otca nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu s tým, že dosahuje len nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti v kontexte ďalších skutočností, a to že ani pred začatím živnostenskej činnosti 6.6.2016 a ani po jej ukončení 1.12.2016 nepreukázal snahu o stabilizáciu svojich príjmov uchádzaním sa o akýkoľvek pracovný pomer, do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa prihlásil až od 1.3.2017, pričom nepoprel, že si privyrába brigádnickou činnosťou v rozsahu 8 až 10 dní v mesiaci a takto si zarobí 90 € mesačne, v minulosti aj 150 €, pričom sám si brigády nehľadá, čaká kedy ho zavolajú do práce, dal si len žiadosť v spoločnosti Embraco a čakal na telefonát. Počas nezamestnanosti nepožiadal ani o dávku v hmotnej núdzi. Neuviedol žiadne zdravotné obmedzenia, je vyučený inštalatér, pričom potreba tejto odbornosti je stabilne na trhu žiadaná. Napokon ani jeho vek 22 rokov nepredstavuje žiadne obmedzenia, keďže je na vrchole fyzických síl. Uvedené skutočnosti nie je možné hodnotiť inak ako nevyužívanie svojich potenciálnych možností a schopností zabezpečovať si adekvátny zdroj príjmov umožňujúci otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v rozsahu 90 € mesačne. Listinné dôkazy predložené otcom v odvolacom konaní o neúspešnom uchádzaní sa o zamestnanie sprostredkované úradom práce nepovažoval odvolací súd za potrebné vykonať, keďže v priebehu konania na súde prvej inštancie otec neprezentoval snahu o aktívne hľadanie práce, ku ktorému formálne pristúpil až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, čo nemožno hodnotiť inak ako účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania.

16. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a schopností matky dieťaťa odvolací súd dodáva, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace so zdravotným stavom, v neskoršom veku tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmovej činnosti a podobne. Potreby detí v rovnakom veku a eventuálne na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti dieťaťa, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie spojené s vysokými finančnými výdavkami. Matkou prezentované odôvodnené potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, sú mierne zvýšené v dôsledku zdravotného stavu dieťaťa, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že náklady na dieťa v útlom veku sú značne vysoké v súvislosti s jeho intenzívnym rastom, hygienickými potrebami, stravou, hračkami a podobne, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v dôsledku starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky s tým, že naďalej pokračuje v štúdiu na strednej škole, teda nemá možnosť zabezpečiť si ďalší zdroj príjmu. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje odôvodnené potreby dieťaťa, a to aj osobnou starostlivosťou o dieťa, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje a jej podiel na výživnom pre maloleté dieťa je porovnateľný s výživným určeným od otca dieťaťa.

17. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedzuje tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispel na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu, teda preukázať dôvody, ktoré spôsobili nemožnosť uplatniť výživné v čase, od ktorého je výživné spätne požadované. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného sú zjavne aktuálne a uplatňované v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Súdna prax už ustálila, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody, ktoré spôsobujú absolútnu nemožnosť uplatnenia zákonného nároku, ktorými môžu byť závažný zdravotný stav osoby oprávnenej na výživné alebo osoby uplatňujúcej výživné za oprávnené maloleté dieťa, prípadne konanie inej osoby majúce znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie a podobne). V danom prípade však takéto dôvody na strane matky zistené neboli, keďže maloletosť jej nebránila v podaní návrhu na priznanie rodičovských práv, nepreukázala, že od narodenia dieťaťa jej zdravotný stav alebo zdravotný stav dieťaťa absolútne znemožnil uplatnenie zákonného nároku, a to po celú dobu, teda od narodenia dieťaťa od 2.4.2015 do 19.10.2016.

18. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .