Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : R E A L I T A, v.o.s., so sídlom Centrum 2428/38, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 692 557, zast. JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO 46 528 644, proti žalovanému: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO 00 151 700, v konaní o zaplatenie 22.715,98 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.03.2015 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 22.715,98 eur spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poistník uzatvoril dňa 04.02.1998 poistnú zmluvu číslo XXX-XXXXXXX s právnym predchodcom žalovaného-Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava ako poisťovateľom. Touto zmluvou bolo dojednané poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou-Príloha č. 01 k zmluve a poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou-Príloha č. 04. Predmetom poistenia podľa poistenia č. 01 je súbor zásob s poistnou sumou 3.500.000,-Sk. Predmetom sporu je vyplatnie poistného plnenia za škodu na súbore zásob. Dňa XX.XX.XXXX došlo u žalobcu k poistnej udalosti-požiaru v predajni na adrese Centrum XXXX/XX G. Bystrica. Žalovaný poistnú udalosť riešil pod č. XXXXXXXXXX, a to postupne v priebehu roka 2012 a v roku XXXX. Žalobcovi poskytol poistné plnenie vzťahujúce sa na škodu spôsobenú týmto požiarom, avšak výšku poistného plnenia za škodu na súbore zásob určil s prihliadnutím na podpoistenie, pričom do súboru zásob zahrnul aj zásoby, ktoré sa nachádzali v prevádzke žalobcu v Púchove. P. spôsob výpočtu podstatne zvýšil mieru podpoistenia a tým znížil poistné plnenie o sumu 22.715,98 eur. D. stanovisko odôvodnil tým, že z poistnej zmluvy nevyplýva, že poistenie súboru zásob je rozdelené na jednotlivé prevádzky, a teda že poistený považuje súbor zásob celej spoločnosti žalobcu bez ohľadu na umiestnenie podľa prevádzok. Žalobca trvá na tom, že poistenie sa vzťahuje len na súbor zásob nachádzajúci sa v mieste poistenia, ktorým je G. Bystrica, Q. XXXX/XX. Ak by sa mali za poistené považovať aj zásoby žalobcu, ktoré sa nachádzali v priestoroch Prevádzky v G., musela by byť v poistnej zmluve výslovne uvedená ako ďalšie miesto poistenia aj táto adresa, čo vyplýva z čl. XX bod X E. poistných podmienok žalovaného. Žalobca mal uzatvorenú samostatnú poistnú zmluvu č. 500000963 s právnym predchodcom žalovaného s miestom poistenia L. slobody 1618, Púchov. Túto zmluvu však vypovedal, zásoby v Púchove k 31.01.1998 ostali nepoistené. Dňa 04.02.1998 uzatvoril žalobca poistnú zmluvu č. 937-1560001 s právnym predchodcom žalovaného, v ktorej bolo dojednané miesto poistenia Považská J., M. R. E. XXX, 017 01. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.08.2011 vykonal žalovaný zmenu miesta poistenia na Centrum 2428/38, XXX XX G. J., čo oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že predložil súdu ďalšie neoddeliteľné súčasti uzavretej poistnej zmluvy, ktoré žalobca nepredložil, a to X. poistených predmetov-X. (ďalej len „X.“) a taktiež X. dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou tlačivo č. XXXX (ďalej aj „X. dojednania“). V tomto smere poukázal, že priložené E. podmienky pre poistenia majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb predložené žalobcom, nepatria k uzatvorenej poistnej zmluve. G. na G. č. XX k poistnej zmluve, v ktorej je výslovne uvedené, že poistený je len majetok podľa priloženého X.. V danom prípade žalovaný pri likvidácii škodovej udalosti vychádzal z uzavretej poistnej zmluvy a jej G. č. XX. T. miesto poistenia zásob pre prípad živlu považoval žalovaný všetky prevádzky žalobcu, poistnou hodnotou pre toto poistenie bol súčet vstupných cien všetkých zásob žalobcu zachytený v účtovnej evidencii. Ku dňu vzniku škodovej udalosti dňa XX.XX.XXXX bol tento stav zásob v prevádzke v G. J. v sume XXX.XXX,XX eur a stav zásob v prevádzke G. v sume XXX.XXX,XX eur, čo je spolu XXX.XXX,XX eur. V G. č. XX bola stanovená poistná suma X.XXX.XXX,- Sk, t.j. XXX.XXX,XX eur, z ktorej žalovaný vypočítal poistné. T. ku dňu vzniku škodovej udalosti bola poistná hodnota vyššia ako poistná suma, došlo k podpoisteniu a poisťovňa bola v takom prípade povinná poskytnúť plnenie len v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote v zmysle čl. X bod X E. a čl. X písm. b bod X X. dojednaní. G. porovnaní týchto dvoch veličín /poistná hodnota XXX.XXX,XX eur k poistnej sume XXX.XXX,XX eur/ možno zistiť, že poistná suma bola o XX,XX % nižšia ako súčet vstupných cien zásob z účtovnej evidencie, preto žalovaný krátil poistné plnenie v rovnakom pomere o XX,XX %. M. toho bolo plnenie krátené o dojednanú spoluúčasť vo výške XXX,XX eur a ďalších XX % z titulu porušenia protipožiarnych predpisov žalobcom v zmysle čl. X bod X v spojení s čl. X písm. A/ bod XX X. dojednaní. X. pritom vychádzal zo zistení T. riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v P.. P. skutočnosť žalobca nenamietal. D. poistného plnenia XX.XXX,XX eur žalovaný poukázal žalobcovi v dvoch častiach, najskôr zálohu vo výške XX.XXX eur dňa XX.XX.XXXX a doplatok vo výške X.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX, čo nie je sporné. X. plnil žalobcovi omylom, plniť vôbec nemal, keďže príslušný likvidátor nedopatrením nevzal do úvahy neoddeliteľnú súčasť uzavretej poistnej zmluvy-X., kde sú špecifikované aj konkrétne zásoby, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, ako i miesto poistenia s uvedením adresy - L. D., G.. G. sa preto týka len tých zásob, ktoré sa nachádzajú na tejto adrese. G. vznikol na inej adrese, z čoho vyplýva, že plniť žalovaný vôbec nemal. G. č. XX a X. boli odovzdané žalobcovi pri uzatvorení poistnej zmluvy s ostatnými prílohami. X. uvádza, že žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému len zmenu adresy jeho sídla a zmenu korešpodenčnej adresy, avšak nežiadal o zmenu poistenia zásob. D. a miesto poistenia nemožno zamieňať, nakoľko klient má vždy len jedno sídlo, avšak prevádzky a aj dojednané miesta poistenia môže mať na viacerých miestach, klient sa pritom môže rozhodnúť, aký majetok na ktorom mieste si chce poistiť. G. zásob pre prípad živlu sa týka len tých zásob, ktoré boli uskladnené v prevádzke v Púchove, nikde inde. Doposiaľ nedošlo k žiadnej zmene poistnej zmluvy v časti miesta poistenia zásob. Keďže k vzniku škodovej udalosti došlo v Považskej Bystrici a nie na mieste poistenia v Púchove, žalovaný nemal žalobcovi plniť vôbec. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania.

3. Súd pojednávanie dňa XX.XX.XXXX odročil, keďže predvolanie sa žalobcovi nepodarilo doručiť z dôvodu úmrtia právnej zástupkyne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca predniesol žalobu, na ktorej v celom rozsahu zotrval. Vo vzťahu k listinnému dôkazu- X., uviedol, že až do momentu podania písomného vyjadrenia žalovaného sa sporný dokument neobjavil a zo strany žalovaného ani ako argument použitý nebol. K., keď sa žalobca domáhal kópie všetkých dokumentov z poistnej zmluvy č. XXXXXXX z Z. v T. takýto dokument mu zaslaný nebol, pričom aj zo strany žalovaného došlo k bezproblémovej likvidácii poistnej udalosti, ktorá sa vzťahovala k tejto poistnej zmluve a ktorá sa stala na prevádzke Q. v G. J.. Je pravdou, že žalobca mal poistenú aj prevádzku v G., avšak na základe inej poistnej zmluvy, ktorá bola ukončená dňa XX.XX.XXXX, teda pár dní pred uzatvorením tejto zmluvy č. XXXXXXX. G. nedopatrením zo strany žalovaného, resp. dodatočným vytvorením došlo k vzniku dokumentu, ktorým žalovaný argumentuje, o ktorom však žalobca nemá vedomosť. L. je podpísaný z jeho strany a je v rozpore s účelom zmluvy a úmyslom a vôľou strán zmluvy. X. nikdy nemal úmysel prostredníctvom tejto zmluvy poisťovať tovarové zásoby v prevádzke G., keďže na túto prevádzku naopak rušil poistnú zmluvu z dôvodu plánovanej reorganizácie jeho podnikania v rámci tejto prevádzky s podnikatelskými aktivitami inej prevádzky v meste X.. G. podporu tejto argumentácie poukázal tiež na to, že rozsah poistenia vzhľadom na objem tovarových zásob a ich cenu, v prípade ak by mali byť poistené dve prevádzky je neracionálny z hľadiska vysokého poistenia v rozpore s bežnými obchodnými činnosťami. Je nelogické, že každá prevádzka má mať vlastné poistenie tovarových zásob, keďže

ide o samostatne vedenú účtovnú jednotku, pričom táto sa nachádza na inom mieste podnikania s iným stavom technického zabezpečenia, technického riešenia budovy ako aj súvisiacich protipožiarnych a iných bezpečnostných zabezpečení. X. ďalej uviedol, že E. a X. dojednania doložené žalovaným nenamieta, avšak rozporuje X. a žiada predložiť originál, keďže žalobca o ňom nemal vedomosť, rovnako tak ani žalovaný, keďže plnil z poistnej zmluvy. X. sa vyjadril tak, že poistenie pre prípad živlu sa týkalo len zásob v prevádzke v G., pričom k škodovej udalosti došlo v inej prevádzke. X. poprel, že by si účelovo vytvoril akýkoľvek dokument pre účely sporu.

4. Na predmetnom pojednávaní vypovedal štatutárny zástupca spoločnosti Ing. C. K., ktorý uviedol, že v roku XXXX bol spolumajiteľom podobnej firmy v X., uvažoval o tom, že prevádzku G. pričlení k X., preto zrušil poistku a následne do týždňa alebo niekoľkých dní uzavrel novú poistnú zmluvu na prevádzku v G. Bystrici. L. sa so spoločníkmi, zišlo z tohto podnikateľského zámeru a prevádzka G. mu ostala. G. požiari v prvom momente nemohol nájsť žiadne dokumenty, preto si vyžiadal v T. kópiu poistnej zmluvy, rovnako si kópiu vyžiadal aj likvidátor pán D. s tým, že keď to spolu prešli, povedal, že je všetko v poriadku, že G. Bystrica poistená je. V J. J. tiež nebola spochybňovaná poistná zmluva na G. J. a nakoniec bola uzavretá výška poškodených zásob na XX %. L. spokojný s podpoistením, tak písal na ústredie, ktoré mu dalo dve odpovede, ktoré tiež nespochybnili poistku, ale operovali tým, že súbor zásob sa vzťahuje na celú firmu. Q. čas nebola spochybňovaná zmluva, len súbor zásob. Až po podaní žaloby sa objavila príloha - X., o ktorom nemal vedomosť. Po zaslaní dokumentov z ústredia našiel aj pôvodné dokumenty vzťahujúce sa na poistnú zmluvu. Na otázku súdu, či si pamätá existenciu samotných príloh pri podpise zmluvy, uviedol, že poistnú zmluvu podpisoval jeho nebohý brat, ktorý bol konateľom v danom čase. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či na prevádzke v G. J. riešil z tejto zmluvy aj inú poistnú udalosť a či táto poistná zmluva (s koncovkou č. XX) stále trvala a či ste ju stále platil a ak tak dokedy, štatutárny zástupca uviedol, že po požiari prišla poisťovacia agentka, ktorá mu uviedla „vidíš ako si dopadol, a G. nemáš poistený“. L. uzatvoril novú poistku na zásoby aj na pobočku G., poisťovňa si nedala námahu povedať, že prevádzka G. a zásoby v nej sú už poistené. C. uviedol, že na tejto prevádzke bola poistná udalosť, rozbitý výklad, ale poisťovacia agentka mu nevyplatila poistné plnenie. Do dnešného dňa platí poistku z tejto poistnej zmluvy. G. v G. už nemá asi X roky, a preto aj zrušil poistku na túto prevádzku. Na otázku žalovaného, z čoho usúdil, že mal poistenú len prevádzku v G. J., odpovedal, že mu to tvrdila likvidátorka po požiari a poisťovacia agentka. Na otázku žalovaného, či brat odovzdal dokumenty po podpise zmluvy do firmy, uviedol, že ich odovzdal, majú na to šanóny, boli tam aj poistky z iných poisťovní. Po poistnej udalosti ich našiel. V nadväznosti na ďalšie otázky zo strany žalovaného, uviedol, že pôvodné sídlo a prevádzku na M.R.E. predal a tovar a sídlo firmy presťahoval na novú adresu, čo oznamoval poisťovni. X. v čase uzavretia poistnej zmluvy v roku XXXX mali v G. a v G. J. na adrese M.R.Štefánika.

5. Po pojednávaní žalobca doložil do spisu poistné zmluvy vzťahujúce sa na prevádzku v G. spolu s vyjadrením, v rámci ktorého uviedol, že G. zmluvu č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX nikto nespochynil. Až do pojednávania bol nejasný len termín „súbor zásob“. G. súčasného stanoviska poisťovne by v období rokov XXXX-XXXX mal prevádzku v G. poistenú dva krát, keďže ho nikto z poisťovne na túto skutočnosť neupozornil. Na poistnej zmluve č. XXX XXX XXX nie je rovnako ako na poistnej zmluve č. XXX-XXXXXXX uvedené miesto poistenia G.. Toto miesto je uvedené len v návrhu poistnej zmluvy.

6. V reakcii na predmetné vyjadrenie žalovaný doručil súdu písomné podanie dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že požadovanými originálmi dokumentov nedisponuje, predmetná dokumentácia sa nachádza už len v digitálnej-naskenovanej podobe. G. žalobca tvrdí, že poistnou zmluvou bola poistená výlučne len prevádzka v G. J., tak tomuto tvrdeniu nenasvedčuje obsah danej poistnej zmluvy a jej súčastí, keďže žalobca nepoukázal na konkrétne ustanovenie, z ktorých by to malo vyplývať. A. sídla právnickej osoby pri označení subjektu (poisteného) je špecifikáciou zmluvnej strany a nie obsahu poistenia. X. strana spochybňuje X., žalovaný tvrdenie o jeho dodatočnom vytvorení dôrazne poprel. G. by takýto dokument neexistoval, tak by jediný možný výklad poistnej zmluvy bol ten, že došlo k poisteniu všetkých zásob všetkých prevádzok a teda výpočet podpoistenia bol realizovaný správne s použitím hodnoty zásob v oboch prevádzkach a žaloba je nedôvodná vzhľadom na výpočet poistného plnenia žalovaným. X. zotrváva na tvrdení, že tento dokument bol neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, hoci bol v procese likvidácie nesprávne opomenutý. X. nepoukazuje na konkrétny obsah relevantnej zmluvy, ale poukazuje na iné poistné zmluvy. C. uviedol, že pohnútku k právnym úkonom žalobcu, teda ukončeniu jednej zmluvy a uzavretiu inej zmluvy, nepovažuje za relevantnú pre posúdenie úkonu samotného a jeho obsahu a údajná neracionálnosť správania konajúceho nie je dôvodom k tomu, aby súd vykladal právny úkon v rozpore s jeho písomným vyjadrením. G., že žalobca sám uviedol, že poistnú zmluvu

rušil z dôvodu plánovanej reorganizácie, z tohto zámeru však zišlo a teda za týchto okolností sa nejaví neracionálne uzavretie poistenia, keďže pohnútka vedúca k zrušeniu poistenia sa v konečnom dôsledku nenaplnila, a to odhliadnuc od toho, že motívom uzavretia novej poistnej zmluvy mohli byť zamlčané racionálne dôvody spočívajúce v podmienkach poistenia. C. uviedol, že podľa záznamov v systéme bola poistná zmluva č. XXXXXXXXX ukončená výpoveďou podľa § 800 M. zákonníka, čiže výpoveďou aspoň X týždňov pred koncom poistného obdobia a teda nie je možné vylúčiť, že práve v tomto období sa stalo zrejmým, že zámer reorganizácie sa nenaplní. K tvrdeniu žalobcu o tom, že mal uzavreté dve poistky, ktoré zbytočne platil, upozornil žalovaný na tú skutočnosť, že M. zákonník nevylučuje ani viacnásobné poistenie, pričom samotná zhoda miesta poistenia neznamená totožný obsah poistenia čo do rizík, poistnej sumy, poistených hodnôt atď. C. žalovaný zvýraznil tú skutočnosť, že žalobca nemohol byť k dátumu 23.07.2013 v presvedčení, že prevádzku Púchov nemá poistenú, nakoľko už v tom čase vedel o vybavení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a o tom, že pri výpočte podpoistenia bolo kalkulované so zásobami v oboch prevádzkach (viď list žalovaného datovaný 25.05.2013, e-mail žalobcu z XX.XX.XXXX). Na záver žalovaný upozornil na tú skutočnosť, že za žalobcu pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy konala iná fyzická osoba, zosnulý W.. I. K., než súčasný štatutárny zástupca, ktorý bol aj vypočutý, a preto jeho tvrdenie, že Zoznam nevidel, nemôže vyvrátiť skutočnosť, že daný Zoznam bol súčasťou poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako právnickou osobou.

7. Žalobca v nadväznosti na predmetné vyjadrenie reagoval podaním z XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové, pričom nekorešpondujú s časovým priebehom poistných vzťahov a ich realizácie. X. bol pri uzatváraní poistnej zmluvy č. XXX-XXXXXXX, resp. mal vedomosť o tom, čo je poistené a čo nie je, pričom pokiaľ by mal vedomosť o X., ktorého existenciu rozporuje, nemal dôvod ukončovať pôvodnú poistnú zmluvu č. XXX 000 XXX, kde miestom poistenia boli zásoby v Púchove a následne tieto opätovne poisťovať. Na podporu tejto argumentácie uviedol, že v čase vzniku poistnej udalosti žalovaný po prešetrení poistnej udalosti a dispozície so všetkými dokladmi týkajúcimi sa predmetnej poistnej zmluvy, ktorej súčasťou sporný Zoznam nebol, z poistnej zmluvy riadne plnil s výnimkou podpoistenia, čo žalobca počas celého obdobia likvidácie rozporoval. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že stále platí poistné, žalovaný poistné príjma a teda akceptuje to, že je poistená výlučne prevádzka v Považskej Bystrici a nie v Púchove, ktorej vlastníkom žalobca už nie je.

8. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vyhovel žalobe, s tým, že podľa jeho názoru podľa poistnej zmluvy bola poistená len prevádzka žalobcu v Považskej J., teda v žiadnom prípade nešlo o podpoistenie a teda nárok žalobcu je dôvodný. Uvedené je zrejmé z jednotlivých poistných zmlúv, kedy žalobca mal evidentne v rôznych časových obdobiach poistené svoje prevádzky individuálnymi zmluvami, to znamená samostatne prevádzku Púchov a samostatne prevádzku Považská Bystrica, čo žalovaný ako účastník poistných zmlúv akceptoval a o tomto mal vedomosť, keďže z poistných zmlúv prijímal plnenia. Z predmetnej poistnej zmluvy novobjavený písomný dôkaz nepovažoval za dôveryhodný, žiadal, aby súd na neho neprihliadal, keďže žalovaný sa podľa neho nesprával pri likvidácii poistnej udalosti, ani následne až doposiaľ, keďže konkrétna zmluva je stále v platnosti. Žalovaný z tejto prijíma poistné, v tomto roku zaslal žalobcovi výmer z poistnej zmluvy, pričom obidve strany tejto zmluvy akceptujú, že ide o poistenie prevádzky v Považskej Bystrici, v rámci limitu poistného plnenia ako bolo pôvodne dohodnuté. Žalovaný sa tak fakticky aj právne v rámci tejto konkrétnej zmluvy správal pri realizácii tak, že je poistená prevádzka Považská Bystrica na dohodnutý limit plnenia, pričom táto zmluva je stále aktuálna. Žalovaný reagoval na dopyt žalobcu tak, že pokiaľ ide o aktuálny stav poistnej zmluvy č. 9371560001, o ktorú sa žaloba opiera, uviedol, že táto poistná zmluva trvá. Obrana žalovaného môže byť postavená širšie než argumentácia likvidácie poistnej udalosti. Žalobca doteraz neuviedol ustanovenie vyššie označenej poistnej zmluvy, ktoré by malo nasvedčovať poisteniu zásob výlučne v Považskej Bystrici. Pokiaľ žalobca poukazuje na ďalšie dve poistné zmluvy, tieto sa týkajú podľa jeho vlastných slov prevádzky v Púchove. Podľa názoru žalovaného tieto nemajú byť posudzované súdom v rámci prejednávania tejto právnej veci. Pokiaľ by súd dal za pravdu žalobcovi v tvrdení, že na Zoznam namietaný žalobcom sa nemá prihliadať, tak napriek tomu poistné plnenie bolo vypočítané správne, teda s aplikáciou podpoistenia zo zreteľom na stav zásob oboch prevádzok. Následne vystúpil na predmetnom pojednávaní aj žalobca, ktorý uviedol, že sa chce vyjadriť k stanovisku žalovaného v tom smere, že bol osobne s bratom prítomný pri dojednávaní poistnej zmluvy, prílohu č. 04 podpísal on, druhú-Zoznam nepodpísal. V závere upozornil na to, že zmluva je celá podpísaná. V záverečnom stanovisku sa právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu pridržal doterajších stanovísk. Zdôraznil, že v čase vzniku škodovej udalosti mal poistený súbor zásob výlučne v Považskej Bystrici, ktorého stav trvá z tejto poistnej zmluvy až doposiaľ. Žalovaný sa v záverečnom stanovisku

pridržal svojich doterajších prednesov a vyjadrení. V priebehu sporu žalujúca strana nepreukázala, že poistnou zmluvou, o ktorú opiera žalobu, boli poistené výlučne a len zásoby v Považskej Bystrici. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov v nulovej výške.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

10. Z Poistnej zmluvy č. XXX-XXXXXXX (ďalej aj „poistná zmluva“) vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 04.02.1998 s účinnosťou od 05.02.1998 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom spolu (okrem iného) s Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku, zmluvnými dojednaniami, prílohami a osobitnými dojednaniami tvorí neoddeliteľný celok. Podľa oddielu II touto zmluvou sa dojednávajú poistenia uvedené v prílohách špecifikovaných vo výmere a očíslovaných dodatkoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa oddielu III v prípade dojednania poistenia súboru účtu si poistné vypočíta poistený zo stavu príslušných účtov a dohodnutých sadzieb. Stavy účtov poistený uvádza na tlačivách poisťovne Výkaz o poistení a zisťujú sa k termínom k 31.12.,30.06.

11. Z Prílohy č. 01 k poistnej zmluve-poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou (ďalej aj „Príloha č. 01“) vyplýva z tabuľky č. 3 predmet poistenia súbor zásob v poistnej sume X.XXX.XXX,-Sk, s poistným vo výške 13.304,-Sk, pričom v stĺpci 8 v tabuľke označené ako „zoznam“ je uvedené „áno“. V poznámkách pod tabuľkou je vysvetlené, že v prípade ak je v tabuľke č. 3 v stĺpci 8 „Zoznam“ vyplnené „áno“, je poistený len majetok podľa priloženého zoznamu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto prílohy a v stĺpci 3 „poistná suma“ je uvedený súčet poistných súm zo zoznamu. Poistenie upravujú Všobecné poistné podmienky pre poistenie majetku tl. č. 4320/2 (ďalej aj „VPP“) a Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou tl. č. 4158 (ďalej aj „Zmluvné dojednania“).

12. Zo zoznamu poistených predmetov Živel k poistnej zmluve č. 1560001 (ďalej len „Zoznam“) vydaného právnym predcodcom žalovaného vyplýva, že predmetom poistenia boli zásoby-kuchynské potreby, žel. tovar, elektrické a ručné náradie, sklo, porcelán, domáce elektrospotrebiče na adrese Realita-Domáce potreby, Námestie slobody, Púchov.

13. Z výmeru poistného k poistnej zmluve vyplýva, že z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou vyplýva ročné poistné 13.304,-Sk.

14. Z oznámenia žalobcu zo dňa 04.08.2011 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému zmenu sídla spoločnosti, ktorá je zároveň aj korešpodenčnou adresou:Centrum 2428/38, 017 01 Považská Bystrica.

15. Z listu žalovaného k poistnej zmluve zo dňa 16.08.2011 vyplýva, že žalovaný oznamuje, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.08.2011 vykonal zmenu sídla spoločnosti na poistnej zmluve č. 9371560001 na nové sídlo spoločnosti,a to Centrum 2428/38, 017 01 Považská Bystrica.

16. Z oznámenia o ukončení likvidácie zo dňa 25.05.2013 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 1274405329, pričom určil výšku poistného plnenia na sumu 27.017,49 eur s tým, že od nákladov na opravu odpočítal podpoistenie vo výške 53.929,42 eur, zniženie poistného plnenia o 10% vo výške 3.020,38 eur, zmluvne dojednanú spoluúčasť vo výške 165,97 eur a poskytnutú zálohu vo výške 20.000 eur a dolikvidoval poistné plnenie vo výške 7.017,49 eur.

17. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v období od 09.05.2013 do 23.05.2013 vyplýva, že žalobca nesúhlasil a rozporoval krátenie plnenia z titulu podpoistenia, keď sa do celkových zásob započítavajú i zásoby z Púchova, s ostatným vyčíslením súhlasil.

18. Z listov žalobcu adresovaných žalovanému vyplýva, že žalobca zrušil riadnou výpoveďou k 31.01.1998 poistnú zmluvu č. 500000963. Z tejto zmluvy vyplýva, že poistka sa uzatvárala na miesto poistenia L. D. XXXX, G.. Následne uzatvorili predmetnú poistnú zmluvu s poistením súboru zásob v predajni na adrese M.R.Štefánika č. XXX, XXX XX G. J.. V tomto prípade bolo teda miesto poistenia vymedzené adresou konkrétnej budovy vo vlastníctve firmy, v ktorej sídlil obchod i vedenie firmy. Firma následne túto budovu predala a presťahovala svoje sídlo a predajňu do priestorov Centrum 2428/38

Považská Bystrica k termínu 30.07.2011, o čom informoval žalobca a zmenu miesta poistenia zásob akceptoval žalovaný. V dobe vzniku poistnej udalosti zásoby predajne Púchov neboli poistené žiadnou poistnou zmluvou. Na základe uvedeného potom žalobca vypočítal výšku plnenia poistného.

19. Žalovaný listom zo dňa 31.03.2014 oznámil, že v poistnej zmluve, z ktorej si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, je poistený súbor zásob. Poistená je spoločnosť ako celok a v poistnej zmluve nie sú zásoby rozdelené do jednotlivých prevádzok. Poistený je súbor zásob celej spoločnosti (zásoby spoločnosti bez ohľadu na ich umiestnenie podľa prevádzok). Poistné plnenie preto v súlade s poistnými podmienkami znížili o mieru podpoistenia.

20. V liste zo dňa 26.06.2014 žalovaný uviedol, že v Prílohe č. 01, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy, je uvedené, že predmetom poistenia je súbor zásob (stĺpec 2 tabuľky č. 3) na vstupnú cenu zachytenú v účtovnej evidencii (stĺpec 9 tabuľky č. 3). Keďže v prílohe č. 01 nie je miesto poistenia, považuje za miesto poistenia všetky prevádzky.

21. Z listu žalobcu zo dňa 02.02.2015 vyplýva, že podľa čl. 12 bod 1 VPP musí byť miesto poistenia vymedzené v poistnej zmluve, nie v jeho prílohách, pričom ak by sa mali za poistené považovať aj zásoby spoločnosti, ktoré sa nachádzali v Púchove, musela byť v poistnej zmluve výslovne uvedená aj táto prevádzka ako ďalšie miesto poistenia.

22. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s Prílohou č. 04 poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou, spôsoby zabezpečenia poistených vecí pre prípad krádeže, Zmluvné dojednanie pre prípad škôd spôsobených na hnutelných veciach krádežou, prepisom telefonického hlásenia škodovej udalosti zo dňa 29.07.2012, listom z Krajského riadoteľstva hasičského a záchranného zboru v Trenčíne zo dňa 07.09.2012, stavom zásob v nákupných cenách-Centrum Považská Bystrica za mesiac júl 2012 a v prevádzke Púchov, poistnou zmluvou zo dňa 01.07.1996 a poistnou zmluvou zo dňa 23.07.2013, výmerom poistného za rok 2018.

23. Súd na Všeobecné poistné podmienky-Poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb v konaní neprihliadal, ani predmetný listinný dôkaz nevykonal, keďže žalovaný namietal, že predmetné podmienky sa nevzťahujú na danú poistnú zmluvu s čím žalobca vyjadril súhlas a netrval na vykonaní tohto dôkazu.

24. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

25. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

26. Podľa ust. § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa ust. § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

29. Podľa ust. § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

30. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Podľa § 788 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Sb.%2523788'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "OZ") poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

33. Podľa § 788 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Sb.%2523788'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

34. Podľa § 795 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Sb.%2523795'&ucin-k- dni='30.12.9999'> povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

35. Podľa § 797 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Sb.%2523797'&ucin-k- dni='30.12.9999'> právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

36. Podľa § 797 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Sb.%2523797'&ucin-k- dni='30.12.9999'> právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

37. Z VPP čl. 2 bod 5 v poistnej zmluve sa musí vždy uviesť, ktoré veci sú poistené a z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie. Podľa čl. 5 bod 1 písm. f) poistený je povinný oznámiť poisťovni písomne bez zbytočného dokladu všetky zmeny v náležitostiach, ktoré boli podkladom pri uzatváraní poistnej zmluvy. Podľa čl. 6 písm. b) poisťovňa je povinná najmä vyplatiť plnenie z poistnej udalosti v zmysle podmienok poistnej zmluvy. Podľa článku 7 bod 1 poistiť možno vec jednotlivo určenú alebo súbor vecí vymedzených poistnou zmluvou, ktorých vlastníkom je poistený. Podľa bodu 2 súbor tvoria veci, ktoré majú rovnaký alebo podobný charakter a sú užívané na rovnaký účel. Podľa bodu 3, ak sa dojednalo poistenie súboru vecí vzťahuje sa poistenie aj na veci, ktoré sa stali súčasťou poisteného súboru po uzatvorení zmluvy. Veci, ktoré prestali byť súčasťou súboru, prestávajú byť poistené. Podľa článku 8 bod 1 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť). Podľa bodu 2 poistený má právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške podľa spôsobu a rozsahu poistenia dojednaného v poistnej zmluve, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Ak je poistná suma menšia ako hodnota poistenej veci, poisťovňa je povinná poskytnúť plnenie len v pomere poistenej sumy k poistnej hodnote. Ak poistná suma prevyšuje hodntou poistenej veci, nie je poisťovňa povinná plniť viac ako vzniknutú škodu.

38. Zo Zmluvných dojednaní čl. 5 bod 1 vyplýva, že miestom poistenia je budova, miestnosť alebo miesto vymedzené adresou alebo katastrálnym územím s číslom parcely (pozemku), kde sa poistené veci nachádzajú, ktoré je uvedené v zmluve a nachádzajú sa na území Slovenskej republiky. Podľa bodu 3 v prípade poistenia súboru majetku podľa účtovnej evidencie je miestom poistenia miesto uvedené v účtovnej evidencii u poisteného ako miesto prevádzky. Podľa čl. 6 bod 4 poistený je povinný zabezpečiť požiarnu ochranu poisteného majetku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem, ktoré upravujú požadavky požiarnej bezpečnosti alebo predpisov, ktoré ich nahrádzajú. Podľa čl. 8, Spoločná časť A/ bodu 10 poisťovňa má právo plnenie z poistnej udalosti primerane znížiť, maximálne o 50 % v prípade, ak poistený porušil povinosti, ktoré sú mu všobecne záväznými právnymi predpismi uložené alebo, ktoré vzal na seba zmluvou. Podľa čl. 8, Stavby a hnuteľné veci časť B/, bod 8 písm. a), ak pri poistení súboru zásob, výberu zásob alebo súboru DHIM na poistnú sumu bude v čase vzniku poistnej udalosti súčet vstupných cien z účtovnej evidencie skutočného stavu zásob vyšší o 10 % a viac ako dojednaná poistná suma, potom plnenie poisťovne bude pomerné. Pomerné plnenie sa stanoví úpravou vypočítanej výšky škody pomerom dojednanej poistnej sumy k súčtu vstupných cien z účtovnej evidencie skutočného stavu zásob alebo DHIM v čase vzniku poistnej udalosti.

39. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

40. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na doplatenie poistného plnenia v zmysle § 788 a nasl. s poukazom na uzatvorenú zmluvu za škodu na súbore zásob vo výške 22.715,98 eur, keďže žalovaný znížil poistné plnenie s prihliadnutím na podpoistenie, pričom do súboru zásob zahrnul aj zásoby, ktoré sa nachádzali v prevádzke žalobcu v Púchove. Takýto spôsob výpočtu podstatne zvýšil mieru podpoistenia a tým znížil poistné plnenie o sumu 22.715,98 eur.

41. Spornou skutočnosťou nebola poistná udalosť, škoda na budove, majetku a súbore zásob, ani zníženie poisteného plnenia z titulu spoluúčasti vo výške 165,97 eur a ďalších 10 % z titulu porušenia protipožiarnych predpisov žalobcom v zmysle čl. 6 bod 4 v spojení s čl. 8 písm. A/ bod 10 Zmluvných dojednaní. Sporným v tomto smere ostal výpočet výšky poistného plnenia s prihliadnutím na podpoistenie, teda či do tohto výpočtu je možné zahrnúť aj zásoby na prevádzke v Púchove. Podľa názoru žalobcu z poistnej zmluvy nevyplýva, že poistenie súboru zásob je rozdelené na jednotlivé prevádzky, a teda že poistený je súbor zásob celej spoločnosti žalobcu bez ohľadu na umiestnenie podľa prevádzok, keďže miestom poistenia je len Považská Bystrica, Centrum 2428/38. Sporným v priebehu konania sa stal aj predložený Zoznam žalovaným, o ktorom žalobca tvrdil, že nebol súčasťou príloh uzavretej poistnej zmluvy.

42. Súd predovšetkým poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu(bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

43. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

44. Ak teda žalobca tvrdil, že miestom poistenia bola len prevádzka v Považskej Bystrici, a preto sa do podpoistenia nezahŕňa súbor zásob prevádzky v Púchove a z tohto dôvodu označil výpočet poistného plnenia za nesprávny, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalovaného, že miestom poistenia súboru zásob bola aj prevádzka Púchov (keďže predmetom daného sporu je, či sa zahŕňa do miery podpoistenia aj súbor zásob v Púchove a nie, či je poistený len súbor zásob v Púchove), bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany konania tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení CSP.

45. V zmysle uvedeného je treba dodať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže predmetné tvrdenia uvedené v žalobe, predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, teda nepreukázal, že poistený

bol len súbor zásob v prevádzke v Považskej Bystrici. V samotnej poistnej zmluve je na prvej strane označený len účastník zmluvnej strany s uvedením jeho sídla. V danom prípade tak nejde o uvedené miesto poistenia (ani obsahu-predmetu poistenia) tak, ako to vyplýva z čl. 5 Zmluvných dojednaní. Zo Zmluvných dojednaní čl. 5 bod 1 vyplýva, že miestom poistenia je budova, miestnosť alebo miesto vymedzené adresou alebo katastrálnym územím s číslom parcely (pozemku), kde sa poistené veci nachádzajú, ktoré je uvedené v zmluve a nachádzajú sa na území Slovenskej republiky. Podľa bodu 3 v prípade poistenia súboru majetku podľa účtovnej evidencie je miestom poistenia miesto uvedené v účtovnej evidencii u poisteného ako miesto prevádzky. Z oznámenia žalobcu zo dňa 04.08.2011, ako aj listu žalovaného zo dňa 16.08.2011, nevyplýva, že by došlo k zmene alebo úprave miesta poistenia, keďže z ich obsahu súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému len zmenu sídla spoločnosti (ako aj korešpodenčnú adresu) na Centrum 2428/38, 017 01 Považská Bystrica. Pojem „uvedené v zmluve“ nie je možné vykladať tak, že ak je v predmetnej zmluve v označení strany konania ako poisteného uvedené sídlo právnickej osoby, ide o vymedzený obsah plnenia- miesto poistenia. Miesto poistenia v zmysle oddielu II poistnej zmluvy má byť dojednané, uvedené na prílohách špecifikovaných vo výmere a číslované v dodatkoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Takouto súčasťou je aj Príloha č. 01, v rámci ktorého je v stĺpci 8 uvedená existencia Zoznamu. Podľa poznámok je majetok poistený podľa priloženého Zoznamu. V poznámkách je vysvetlené, že v prípade, ak je v tabuľke č. 3 v stĺpci 8 „Zoznam“ vyplnené „áno“, je poistený len majetok podľa priloženého zoznamu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto prílohy. Z takto vykonaných dôkazov (predložených žalobcom) súdu vyplynulo, že ak žalobca uzavrel predmetnú zmluvu, v ktorej v tele textu nebolo stanovené miesto poistenia, pričom v prílohách k poistnej zmluve podpísanej žalobcom je výslovne uvedené, že je poistený súbor zásob podľa zoznamu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto prílohy, súd prihliadal na predložený Zoznam žalovaným, ktorého existenciu považoval za preukázanú. Argumentáciu žalobcu, že tento dôkaz nebol súčasťou prílohy v rámci dojednania poistnej zmluvy a že sa nemal možnosť žalovaný oboznámiť s touto prílohou, súd nepovažoval za presvedčivú, a to s ohľadom na to, že išlo o neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K tvrdeniu žalobcu, že Zoznam nebol podpísaný zo strany žalobcu, je potrebné uviesť, že zmluva sa uzatvárala ako celok. Samotná Príloha č. 01, z ktorej žalovaný plnil, nebola tiež osobitne podpísaná, a to práve s ohľadom na uvedené vyššie, že zmluva bola uzavretá ako celok. Poistná zmluva podpísaná bola, pričom súčasťou tejto poistnej zmluvy bol okrem Prílohy č. 01, aj Zoznam, čo je preukázané práve listinným dôkazom doloženým žalobcom-Prílohou č. 01, v ktorej je exaktne uvedené, že Zoznam tvorí neoddeliteľnú prílohu. Z tohto Zoznamu, ktorý je súčasťou Prílohy č. 01 je zrejmé, že predmetom poistenia k poistnej zmluve č. 1560001 boli zásoby-kuchynské potreby, žel. tovar, elektrické a ručné náradie, sklo, porcelán, domáce elektrospotrebiče na adrese Realita-Domáce potreby, Námestie slobody, Púchov. Nad rámec uvedeného, súd dodáva, že v prípade,ak by aj neprihliadal na namietaný Zoznam, nemení to nič na situácii v tom smere, že ak miesto poistenia nebolo dostatočne špecifikované v zmluve, poistený bol celý súbor zásob všetkých prevádzok žalobcu. Súd totiž nemôže zaviazať žalovaného na úhradu doplatku poistného plnenia, ak žalobca celkom jednoznačne nepreukázal, že miestom poistenia bol len súbor zásob v Považskej Bystrici.

46. Pre posúdenie predmetnej zmluvy je rozhodujúci stav v čase uzavretia zmluvy. Následné správanie strán, a to uzavretie poistných zmlúv žalobcu, jednak pred uzavretím poistnej zmluvy a následne po škodovej udalosti, nie sú právne relevantné pre posúdenie predmetného sporu, keďže nemajú vplyv na obsah konkrétnej zmluvy.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval podanú žalobu za dôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že si na pojednávaní dňa 26.02.2018

v rámci záverečného žalovaný uplatnil nulové trovy, keďže v konaní mu žiadne nevznikli, rozhodol súd v súlade so zásadou hospodárnosti tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).