Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/403/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému F. S., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXX XX F. M. č. XX, o zaplatenie 513,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/10/2016-47 zo dňa 26. júla 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorou zamietol žalobu o zaplatenie istiny 145,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 02.02.2013 do zaplatenia (časť III. výroku) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (IV. výrok) m e n í tak, že žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu 6,97% trov konania.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26. júla 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 274,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaným od 02.02.2013 do zaplatenia, v pravidelných 50,- eur mesačných splátkach posielaných počnúc mesiacom august 2017, vždy do 28. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia (I. výrok). Konanie o zaplatenie sumy 93,52 eur zastavil (II. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 26,44 % (IV. výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 21.03.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6114584 vo výške 600,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 20,94 eur; celkovo sa zaviazal zaplatiť 1.005,12 eur. Predžalobnou upomienkou z 25.01.2013 žalobca žalovaného pre omeškanie s riadnym splácaním úveru vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný na pojednávaní nerozporoval skutočnosti tvrdené žalobcom, požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach po 50,- eur mesačne ako starobný dôchodca s výškou starobného dôchodku 420,- eur, ktorý býva v spoločnej domácnosti s manželkou - poberateľkou dôchodku 330,- eur. Za elektrinu a vodu v rodinnom dome platia po 50,- eur mesačne. Majú aj iné pôžičky, ktoré nevedel špecifikovať. Deti im pomôcť nemôžu, nakoľko majú vlastné pôžičky alebo sú bez práce. Aplikujúc ustanovenia § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 6 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 39, § 41 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b), c) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy a

§ 497 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti uzatvorenej zmluvy v časti úrokovej sadzby pre jej rozpor s dobrými mravmi. Dojednanú ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 32% vyhodnotil ako neprimeranú odplatu, prevyšujúcu cca 2,44-násobne obvyklú úrokovú mieru, ktorá bola v marci 2012 vo výške 13,11% ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov podľa bankovej úrokovej štatistiky publikovanej na www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>. Žalovanému preto vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu úveru 600,- eur. Žalovaný z nej uhradil 325,15 eur, žaloba preto bola dôvodná do čiastky 274,85 eur. Vo zvyšnej časti 145,49 eur (ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby) okresný súd žalobu zamietol. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením dlhu, prisúdil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 02.02.2013 do zaplatenia z priznanej sumy 274,85 eur, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 02.02.2013 (0,75% ročne). Súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 02.02.2013 (vo výzve na úhradu zo dňa 25.01.2013, doručenej žalovanému dňa 29.01.2013, bola určená povinnosť úhrady do troch dní od doručenia). Žalobca zobral žalobu späť o 92,52 eur, nie však o úrok z omeškania z tejto sumy, preto okresný súd žalobu v tejto časti tiež zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania zdôvodnil súd prvej inštancie poukazom na § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Úspech žalobcu určil na 63,22% z pôvodne žalovanej sumy 4347,73 eur (513,85 - 79,12) a úspech žalovaného na 36,78% (odvolací súd poznamenáva, že namiesto čiastky 4347,73 eur má byť uvedená suma 434,73 eur). Čistý úspech žalobcu potom ustálil na 26,44% (63,22% - 36,78%). Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým do zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (IV. výrok) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 145,49 €, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 145,49 € od 02.02.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% ročne, pretože zmluvný úrok je jedinou odplatou za poskytnutý úver. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1.500,- € so splatnosťou od 1 - 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 31.12.2011 predstavovala 45,23%. Podľa súdnej praxe má postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Úrok dojednaný v úverovej zmluve 32% ročne neprevyšuje podľa odvolateľa odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty podľa § 1a ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.06.2014. Pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, ale pokiaľ zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutých peňažných prostriedkoch spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade nie je výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve neprimeraná ani v rozpore s dobrými mravmi. Odplata 32% ročne nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o veriteľmi novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za štvrtý štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 31.12.2012 vo výške 20,40%. Dojednaná odplata je preto primeraná, v súlade so zákonom aj s dobrými mravmi. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal (§ 373 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“).

4. Konanie bolo na okresnom súde začaté dňa 15.01.2016, teda za účinnosti procesnoprávneho predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne, preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (III. výrok) s poukazom na § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (IV. výrok) zmenil podľa § 388 CSP, nakoľko neboli dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

7. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie dohodnutej výšky odplaty za poskytnutie úveru ako neplatnej pre rozpor s dobrými mravmi.

8. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou. Dobrými mravmi rozumieme pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o súhrn určitých všeobecne uznávaných etických a kultúrnych noriem. Osobitne aktuálne v súvislosti s posudzovaním súladu právneho úkonu s dobrými mravmi je posúdenie platnosti zmluvy (jej časti) v súvislosti s dojednaním výšky úroku (ako odplaty za poskytnutie úveru alebo pôžičky). Vzhľadom na absenciu jednoznačnej právnej úpravy definujúcej pojem dobré mravy musí aplikačná prax vychádzať z nevyhnutnosti individuálneho posudzovania súladu konkrétneho zmluvného dojednania s dobrými mravmi.

9. Odvolací nezistil existenciu žalobcom tvrdeného odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou aj predpismi komunitárneho práva správne z úradnej povinnosti podrobil uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľských úveroch prieskumu nielen z hľadiska spotrebiteľského práva, ale skúmal aj jej neplatnosť pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatnosťou absolútnou, na ktorú je bez ohľadu na druh posudzovaného právneho vzťahu každý súd povinný prihliadať ex offo.

10. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a nesporne spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu strán sporu konštatuje, že dňa 21.03.2012, v deň uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6114584 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok a žalovaným nebola výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru regulovaná presným stanovením maximálnej výšky odplaty tak, ako tomu bolo neskôr, od 01.06.2014 v dôsledku prijatia § 1a ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z.. Maximálnu odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru upravovalo k 21.03.2012 ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tak, že nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (prihliadajúc najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti). Súd prvej inštancie preto vychádzal z obvyklej úrokovej miery spotrebiteľských úverov so splatnosťou 1 - 5 rokov zistenej z verejne dostupných údajov bankovej štatistiky, odvolateľ až v odvolacom konaní tvrdil, že jedinou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok vyjadrený v 32% p. a. RPMN, ktorá nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o veriteľmi novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za IV. štvrťrok 2011. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne aplikoval ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 21.03.2012 a dojednanú ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 32% vyhodnotil ako neprimeranú (pre rozpor s dobrými mravmi neplatnú) odplatu, prevyšujúcu cca 2,44-násobne obvyklú úrokovú mieru, ktorá bola podľa bankovej úrokovej štatistiky v marci 2012 vo

výške 13,11% ročne. Postup tvrdený odvolateľom nemá oporu v právnej úprave účinnej v čase vzniku záväzkového právneho vzťahu jeho právneho predchodcu a žalovaného. Na podporu tejto argumentácie poukazuje odvolací súd na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, v ktorom uviedol, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

11. Aj keď odvolateľ podal odvolanie formálne proti celému III. výroku rozsudku okresného súdu, z jeho obsahu ani vymedzenia odvolacích dôvodov nevyplýva, že odvolaním napadol aj jeho časť, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 93,52 eur (aj v bode 28 odôvodnenia rozsudku okresného súdu má byť namiesto sumy 92,52 eur správne uvedená suma 93,52 eur, ktorá je zrejmá z jeho celého obsahu) od 02.02.2013 do zaplatenia, preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi túto časť rozsudku okresného súdu odvolaciemu prieskumu nepodrobil.

12. Výrok o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zmenil (§ 388 , nakoľko súd prvej inštancie nesprávne ustálil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Rozhodovanie o trovách konania sa v tomto spore nespravuje len § 255 ods. 2 CSP, ale aj § 256 ods. 1 CSP. Z požadovanej sumy 513,86 eur bolo žalobcovi priznaných 274,85 eur, čo predstavuje jeho úspech 53,48 %. Žalobca bez zavinenia žalovaného vzal žalobu späť o zaplatenie 93,52 eur a jeho neúspech vo veci samej je 145,49 eur, čo predstavuje čiastku 239,01 eur (513,86 - 274,85) zodpovedajúcu 46,51%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je potom 6,97% v prospech žalobcu, ktorý má v takomto pomere nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta . Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .