Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-16-2018.pdf
PDF · 107.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 279,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. septembra 2017, č. k. 6Er/742/2007-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., o d m i e t a.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) napadnutým uznesením zo dňa 11. 09. 2017, č. k. 6Er/742/2007-14, vyhlásil exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 514/2007, na základe návrhu oprávneného zo dňa 09. 06. 2007, poverenia Okresného súdu Topoľčany č. 5406 015073 zo dňa 13. 07. 2007 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoR“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, § 52, § 53 ods. , 2, 3, 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
3. V odôvodnení rozhodnutie poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava sp. zn. SR 0291/07 zo dňa 26. 01. 2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), pre vymoženie sumy 279,89 eura ako úrok z omeškania, trov predchádzajúceho konania vo výške 225,19 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 13. 07. 2007.
4. Exekučný súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatňované nároky. Právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorý ju riadne neplnil. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku suma 916,15 eura pozostáva z nesplateného úveru a poplatku za neho poskytnutie vo výške 908,19 eura a úrokov z omeškania vo výške 0,- eur vypočítaných k 20. 08. 2006 a poplatku za upomienku vo výške 7,97 eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,00 eur, nákladov spojených so zabezpečením pohľadávky vo výške 0,00 eur a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 908,19 eura od 20. 08. 2006 do zaplatenia.
5. Zo zmluvy o úvere číslo 4380896 zo dňa 20. 06. 2006 a jej súčasti - všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 464,71 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 443,47 eura, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 908,19 eura v 12-ich mesačných splátkach po 75,68 eura, počnúc dňom 15. 07. 2006. Zo všeobecných podmienok vyplýva, že tretina príslušného poplatku, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 147,82 eura, predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (bod 13 VP).
6. Všeobecné podmienky obsahujú aj rozhodcovskú doložku (bod 17). Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
7. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a VOPO a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.
8. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 OZ).
9. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len ťažko možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská zmluva, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
10. Ďalej exekučný súd poukázal na to, že zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) z dlžnej sumy. Rozhodcovským súdom bol úrok z omeškania priznaný oprávnenému vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 298,55 eura od 23. 12. 2006 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vychádzal z bodu 6 VOP, teda zo zmluvného dojednania, ktorým malo dôjsť k dohode účastníkov o úroku z omeškania. Ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. však dohodu zmluvných strán o výške úroku z omeškania nepripúšťajú (ani nepripúšťali) a naopak stanovujú jeho výšku, resp. spôsob jeho určenia v závislosti od výšky diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (do 31.12.2008) a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 1.1.2009). Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Zmluvné dojednanie o úroku z omeškania je vzhľadom na uvedené dôvody neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Okrem toho je nepochybné, že úrok z omeškania, keďže bol priznaný zo sumy 908,19 eura, bol priznaný oprávnenému aj z právom nedovoleného plnenia, t. j. z príslušného poplatku, ktorý je súčasťou uvedenej sumy. Úrok z omeškania z príslušného poplatku za poskytnutie úveru je tak (bez ohľadu na jeho výšku) právom nedovoleným plnením.
11. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania, čo exekučný súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom, nemožno poukazovať a nemôže byť ani podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať.
12. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu zastavil, keďže zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom.
13. Exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 s tým, že vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby na napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 365 ods. 1 písm. a/ OSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP),konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
16. Úvodom podaného odvolania odvolateľ poukázal na rekodifikáciu právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a do pozornosti odvolacieho súdu dal ust. § 470 CSP. Ďalej uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že súd pri vydaní rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil, použil ustanovenie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré predmetný predpis v čase vydania rozhodnutia neobsahoval. Rozhodnutie tak založil na neplatnom ustanovení ZoRK, konkrétne ustanovení § 45. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k uvedenému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 EP). Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Podotkol, že všeobecným súdom je daná právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov.
17. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd procesným postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a zároveň aby podal návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej súd prvej inštancie interpretoval a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky (§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ ZoRK). Uvedené ustanovenie explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd môže zastaviť konanie o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v § 58 ods. 2 EX, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinnom zastavenia exekučného konania a založil prekážku rozhodnutej veci bez možnosti ústneho pojednávania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t.j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou (princíp legality, zásada rovnosti, kontradiktórnosti súdneho konania, právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, dvojinštančnosť súdneho konania).
18. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Exekučný súd však žiadne dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvahy v tomto smere nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Odvolateľ sa domnieva, že exekučný súd rozhodol v rozpore s dobrými mravmi, keď v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k premlčaniu pohľadávky oprávneného. Možnosti oprávneného na jej vymoženie by sa znížili aj napriek tomu, že oprávnený sa už od vzniku predmetnej pohľadávky dôsledku pridržiava zásady vigilantibus iura scrpta sund. Po úplnom zastavení exekúcie vzniká riziko, že oprávnený sa nebude môcť domáhať ani istiny a úroku z omeškania v zákonnej výšku. Súd prvej inštancie mal s poukazom na uvedené skutočnosti zastaviť exekúciu iba v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej ich zákonnú výšku, ak sa domnieva, že zvyšný nárok oprávneného nebol dôvodný. V prípade, ak by akceptovali názor exekučného súdu, že mu patrí istá revízna právomoc, tak by nebola bez obmedzení a poukázal na ust. § 35 a § 37 ZoRK. Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že je oprávnený ex offo preskúmať, a to s poukazom na ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodení odvolania poukázal na tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a aj jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej
doložky. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Na tomto základe nie je možné dospieť k záveru, že možnosť voľby medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť len spotrebiteľovi. Takéto zdôvodnenie by nemalo logický, právny ani faktický základ. Nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukazoval na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, keďže tieto úroky majú len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade, že by porušil zmluvné podmienky. Tvrdí, že súd sa zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či zmluvu uzatvorí a či je schopný svoj záväzok splácať. Zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozsudku ako exekučného titulu.
19. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario okrem iného najskôr skúmal, či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, či ho podala oprávnená osoba, či je odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie prípustné a či má podané odvolanie všetky náležitosti v zmysle § 363 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. d/ CSP, ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre tieto vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. d/ CSP). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP).
Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
22. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolanie, súčasťou ktorého je aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a návrhy na prerušenie konania v mene oprávneného podala Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, avšak v súdnom spise sa nenachádza plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
23. Súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa 12. 10. 2017 oprávneného, aby predložil súdu plnú moc udelenú advokátskej spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., ktorá v mene oprávneného podala elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom odvolanie zo dňa 26. 09. 2017. Z úradného záznamu zo dňa 23. 01. 2018 vyplýva, že oprávnený bol viackrát aj telefonicky urgovaný na predloženie plnej moci pre advokátsku kanceláriu Fridrich Paľko, s. r. o., ale do dnešného dňa plnomocenstvo na zastupovanie súdu prvej inštancie nedoručil. Odvolací súd nemal za preukázané, že spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, bolo udelené plnomocenstvo v predmetnom konaní.
24. Z hľadiska všeobecných náležitostí musí byť z podania zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Okrem týchto všeobecných náležitostí sa v odvolaní uvedú osobitné náležitosti, a to proti ktorému rozhodnutiu smeruje (označí sa rozhodnutím súdu, proti ktorému smeruje, číslom konania, dátumom vydania rozhodnutia), v akom rozsahu sa napáda (ak má rozhodnutie viacero výrokov, je potrebné označiť konkrétne, ktorý výrok alebo ktoré výroky sa napádajú), z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, t.j. petit, napr. potvrdenie rozhodnutia, zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie).
25. Pokiaľ odvolanie neobsahuje všetky náležitosti, prípadne z odvolania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o odvolanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podal odvolanie, aby odvolanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení súd uvedie, v čom je odvolanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom odvolanie nedoplní alebo neopraví, súd odvolanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa odvolanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
26. Poukazujúc na chýbajúce plnomocenstvo odvolací súd konštatuje, že podané odvolanie nemá zákonné náležitosti, ktoré súd prvej inštancie vyššie uvedenou výzvou odstraňoval, pričom ani oprávnený ani Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., neodstránili súdom prvej inštancie vytýkaný nedostatok vady odvolania. Chýbajúca plná moc je nedostatkom odvolania v širšom zmysle, ktorá primäla odvolací súd k procesnému postupu v zmysle § 386 ods. 1 písm. d/ CSP, ktorým odmietol odvolanie podané Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.
27. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd postupoval tak, že odvolanie Advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s. r. o., odmietol ako odvolanie, ktoré nemá zákonné náležitosti. Poukazujúc na uvedené skutočnosti sa odvolací súd nezaoberal odvolaním a taktiež ani návrhom na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).