Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoPr/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Trnavský správcovský dom, k.s., Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 47 246 880, správca úpadcu QBAC, s.r.o., Jablonica 733, IČO: 36 857 548, zast. splnomocnenkyňou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: U. A., nar. XX. C. XXXX, bytom U. XXX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, o 14.862,48 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa 12. apríla 2017, takto

rozhodol:

I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa 12. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

II/ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 súd prvej inštancie I/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.685,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy 4.546,60 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne počítaným zo sumy 3.124,62 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne počítaným zo sumy 606,36 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a II/ priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,42 %. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cpr/1/2016-190 zo dňa 12. apríla 2017 rozhodol o zamietnutí žaloby nad rozsah priznaný v rozsudku č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017.

2. Rozsudok č. k. 10Cpr/1/2016-185 zo dňa 12. apríla 2017 súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 7 ods. 3, § 41 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len ,,Z.p."), ust. § 132 ods. 1 a 2, § 261 ods. 3 písm. a), § 263 ods.1 písm. a), § 369 ods. 1, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 a § 566 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obch.z."), ust. § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457 a § 458 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,O.z."), ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného do 31.1.2013 a od 1.2.2013. Rozhodnutie o trovách odôvodnil § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p."). Dopĺňací rozsudok odôvodnil právne použitím ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p..

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že pracovná zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je neplatná pre rozpor so zákonom, pretože na funkciu konateľa spoločnosti nemôže byť uzavretá pracovná zmluva, ale musí ísť o mandátnu, resp. obdobnú zmluvu, ktorej účastníci sú povinní riadiť sa ustanoveniami Obch.z.. K argumentácii žalovaného, že mohla byť uzatvorená iná zmluva -ústna, mal prvoinštančný súd za to, že uvedenú skutočnosť nie je potrebné dokazovať, nakoľko aj takáto zmluva by bola neplatná pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie písomnej formy podľa § 132 ods. 2 Obch.z. v spojení s citovanými ustanoveniami O.z.. Ďalej konštatoval, že napriek poučeniu a výzve na predloženie dôkazov žalovaný nepredložil žiadnu inú zmluvu, ktorá by preukazovala uzatvorenie iného pracovného pomeru v súlade so zákonom. Prísnejšia úprava daná Obch.z. je práve proti prípadným dodatočným preukazovaniam nových skutočností, napr. v podobe tvrdenej ústnej pracovnej zmluvy. Od konateľov spoločností vzhľadom na požiadavku konať s odbornou starostlivosťou sa kladú výraznejšie nároky na znalosť práva a sú s tým spojené aj dôsledky v podobe ich zodpovednosti. Na základe uvedeného mal za to, že dotknutá pracovná zmluva je neplatná a teda obaja účastníci sú si povinní vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré im vzniklo. Vo vzťahu k námietke žalovaného, na spôsob výpočtu nároku žalobkyne v súvislosti s predloženými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba v tomto smere bola dostatočne skutkovo zdôvodnená, druhú stránku veci však predstavuje preukázanie požadovaného nároku. Z predlžených listinných dôkazov - predložených výdavkových pokladničných dokladov mal preukázané, že žalovanému boli vyplatené nasledovné prostriedky:

Mzda 8/2012 421,51 eur - pokladničný doklad 28.9.2012 Mzda 10/2012 419,45 eur - pokladničný doklad 30.11.2012 Mzda 11/2012 837,03 eur - pokladničný doklad 31.12.2012 Mzda 1/2013 422,83 eur - pokladničný doklad 28.2.2013 Mzda 2/2013 882,84 eur - pokladničný doklad 29.3.2013 Mzda 3/2013 424,09 eur - pokladničný doklad 30.4.2013 Mzda 4/2013 1.112,64 eur - pokladničný doklad 31.5.2013 Mzda 5/2013 1.159,54 eur - pokladničný doklad 28.6.2013 Mzda 6/2013 964,95 eur - pokladničný doklad 31.7.2013 Mzda 7/2013 884,81 eur - pokladničný doklad 30.8.2013 Mzda 8/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 30.9.2013 Mzda 9/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013 Mzda 10/2013 421,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013 Mzda 11/2013 425,00 eur - pokladničný doklad 20.12.2013 Mzda 12/2013 439,37 eur - pokladničný doklad 31.1.2014 Mzda 1/2014 520,67 eur - pokladničný doklad 28.2.2014 Mzda 2/2014 298,07 eur - pokladničný doklad 28.3.2014 Mzda 3/2014 296,67 eur - pokladničný doklad 31.3.2014 Mzda 4/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 30.5.2014 Mzda 5/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 31.7.2014 Mzda 6/2014 307,84 eur - pokladničný doklad 31.7.2014 t.j. suma celkom 11.685,33 eur, vo zvyšku svoj nárok žalobkyňa nepreukázala, aj keď uvedenú skutočnosť tvrdila, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 11.685,33 eur ako dôvodnej vyhovel, nakoľko v tejto časti mal preukázanú dôvodnosť nároku a nad uvedený rozsah žalobu zamietol (dopĺňacím rozsudkom). Rozhodol aj o priznaní úrokov z omeškania, pričom tieto priznal v platnej percentuálnej výške podľa jednotlivých období, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo (menila sa sadzba aj právna úprava v jednotlivých obdobiach) s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo každou prijatou platbou samostatne. Úrok z omeškania súd priznal od momentu doručenia žaloby žalovanému, t. j. 29. júla 2016 (doručenka č. l. 55) + 2 dni, nakoľko následne nasledovala sobota, nedeľa a teda žalovaný sa dostal do omeškania až pondelkom 1. augusta 2016. K námietke premlčania žalovaného konštatoval, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko premlčanie sa vzhľadom na obchodnoprávny vzťah spravuje ustanoveniami Obch.z. a teda premlčacia doba je štvorročná, pričom prvá platba bola 28. septembra 2012 a žaloba bola podaná dňa 9. februára 2016, t. j. v lehote štyroch rokov. K argumentácii žalovaného, že má nároky z vykonávania práce pre úpadcu konštatoval, že uvedené nie je rozporovanou ani spornou skutočnosťou, avšak vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu musí si svoje prípadné nároky uplatniť v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z., t. j. prihláškou, pričom jeho pohľadávka,

nakoľko ide o spriaznenú osobu bude uspokojená až po uspokojení ostatných pohľadávok v rámci konkurzného konania.

4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala zaplatenia istiny 14.862,48 eur, úroku z omeškania vo výške 1.094,75 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), pričom bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 1.1685,33 eur a úroku z omeškania vo výške 474,95 eur, t. j. v sume celkom 12.160,28 eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobkyne 76,21 % a hrubý úspech žalovaného 23,79 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne 52,42 % (76,21 - 23,79). V konečnom dôsledku to znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 58,42 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu uloženej mu povinnosti zaplatenia žalobkyni sumu 11.685,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy 4.546,60 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne počítaným zo sumy 3.124,62 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne počítaným zo sumy 606,36 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, podal prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je a aj od vzniku spoločnosti/úpadcu bol jediným spoločníkom spoločnosti/úpadcu a ako jediný spoločník vykonával pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti/úpadcu v zmysle § 132 ods. 1 Obch.z.. Žalovaný je a aj od vzniku spoločnosti/úpadcu bol jediným konateľom spoločnosti/úpadcu, t.j. štatutárnym orgánom a v zmysle ustanovenia § 133 ods. 4 Obch.z. bol za konateľa vymenovaný (ustanovený) valným zhromaždením, resp. v zmysle § 132 ods. 1 Obch.z. jediným spoločníkom spoločnosti/úpadcu/. Konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu spoločnosti je priamo konaním právnickej osoby, konaním v mene spoločnosti vo všetkých veciach a v neobmedzenom rozsahu. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom ako štatutárnym orgánom je upravený v § 66 ods. 3 Obch.z. a ide o vzťah obchodno-právny/obchodno-záväzkový podľa § 261 ods. 6 písm. a), t.j. o tzv. absolútny obchod. V zmysle judikatúry súdov a prevládajúceho právneho názoru na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu. Tento obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou (úpadcom, žalobkyňou) a konateľom (žalovaným) sa riadi buď a) zmluvou o výkone funkcie (takáto písomná zmluva však nebola v danom prípade uzatvorená) alebo b) podporne mandátnou zmluvou podľa Obch.z., alebo c) ustanoveniami Obch.z. Súd prvej inštancie posúdil, že v danom prípade nejde o pracovnoprávny spor a pracovná zmluva doložená v spise (na druh práce: konateľ) je neplatná pre rozpor so zákonom, keďže pracovnú zmluvu je možné uzatvoriť len na iné činnosti odlišné od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Konateľ môže mať vo vzťahu k spoločnosti aj dva zmluvné vzťahy/typy, na jednej strane napr. zmluvu o výkone funkcie konateľa, resp. vzťah, ktorý sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy, prípadne ustanoveniami Obch.z. a na druhej strane napr. pracovnú zmluvu, ktorej predmetom je činnosť odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu/konateľa. Pokiaľ teda nebola medzi spoločnosťou (úpadcom/žalobkyňou) a žalovaným uzatvorená písomná zmluva o výkone funkcie (čo nebola), tak v tom prípade platia podporne a primerane ustanovenia mandátnej zmluvy podľa Obch.z. a súvisiace ustanovenia Obch.z.. Mandátna zmluva je upravená v ustanoveniach § 566 až 576 Obch.z. a zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obch.z.). Výnimku z režimu relatívneho obchodu zakotvuje ustanovenie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré za predpokladu, že spoločnosť (úpadca/žalobca) so štatutárnym orgánom neuzavrela zmluvu o výkone funkcie, podriaďuje tento vzťah pri výkone funkcie v orgáne spoločnosti ustanoveniam upravujúcim mandátnu zmluvu. Z platnej právnej úpravy mandátnej zmluvy v Obch.z. vyplýva, že na platné uzatvorenie mandátnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, že mandátna zmluva je zmluva odplatná a že ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mohol, mal a aj posúdil, že vzťah medzi spoločnosťou (úpadcom/žalobkyňou) a konateľom (žalovaným) je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý sa mal (pokiaľ nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie) primerane riadiť ustanoveniami mandátnej zmluvy alebo ustanoveniami Obch.z. Súčasne však súd v rozsudku konštatoval, že "takáto (mandátna) zmluva by bola neplatná pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie písomnej formy podľa § 132 ods. 2 Obch.z. v spojení s citovanými

ustanoveniami O.z.. Podľa § 132 ods. 2 Obch.z. "Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu." Toto ustanovenie § 132 ods. 2 Obch.z. súd nesprávne aplikoval na prejednávanú vec, pretože: a) V danom prípade - keď súd vyhlásil v spore predloženú pracovnú zmluvu za neplatnú - výkon funkcie konateľa žalovaným za odplatu (mesačne v sumách vyplatených za obdobie od 8/2012 do 5/2014, ktoré sú predmetom sporu), mal primerane posúdiť podľa ustanovení o mandátnej zmluve, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Toto posúdenie by bolo objektívne spravodlivé aj z toho dôvodu, že aj v neplatnej pracovnej zmluve doloženej v súdnom spise je jednoznačne prejavená vôľa žalobkyne (spoločnosti/úpadcu) za činnosť (druh práce): konateľ vyplácať žalovanému - konateľovi odplatu 500 eur mesačne a príslušenstvo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že konateľ (a odmena za výkon tejto funkcie) sa v kontexte zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení považuje za zamestnanca, z odmeny konateľa sa odvádza poistné rovnaké ako zo mzdy. b) Výkon funkcie konateľa v danom prípade je vzťahom medzi spoločnosťou (žalobkyňou, úpadcom) a jej konateľom - štatutárnym zástupcom (žalovaným). Nejde o vzťah medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom (vykonávajúcim súčasne funkciu konateľa) a teda zákon v tomto prípade nevyžaduje pre platné uzatvorenie tejto zmluvy písomnú formu. Žalovaný - jediný konateľ spoločnosti (žalobkyne/ úpadcu) nezískal majetkový prospech plnením z uvedených dôvodov, keďže výplata jeho odmeny (v pokladničných dokladoch označená ako mzda) sa mala posúdiť primerane podľa ustanovení o mandátnej zmluve. Žalovaný totiž funkciu konateľa pre žalobcu (spoločnosť/úpadcu) reálne a nepretržite vykonával a z tohto titulu mu prináležala aj primeraná odmena podľa § 571 ods. 2 Obch. z..

6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné v zmysle § 387 C.s.p. potvrdiť.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní žalobcu s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo vyriešiť otázku, či nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je dôvodný.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a v potrebnom navrhnutom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvoinštančný súd sa pritom v odôvodení rozsudku riadne vysporiadal so všetkou obranou uplatnenou žalovaným v prvoinštančnom konaní, ktorá bola použitá i v odvolaní.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa žiada dodať ešte nasledovné:

11. Niet pochýb o tom a to nebolo ani sporné, že členovia štatutárnych orgánov, (§ 7 ods. 3 Z.p.) nevykazujú všetky potrebné charakteristiky pracovného pomeru, ich vzťah napr. k príslušnej obchodnej spoločnosti, resp. družstvu nemá byť preto pracovno-právnym vzťahom, ale vzťahom založeným predovšetkým zmluvou o ustanovení do funkcie. Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie

je výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, ako to vyplýva nielen zo všeobecnej charakteristiky pracovného pomeru zakotveného v Z.p., ale aj z právnej charakteristiky pracovného záväzku zamestnanca podľa Z.p.. Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho orgánu a zamestnávateľom nebol založený pracovný pomer, pri ktorom druhom práce by bola iná pracovná činnosť, než je výkon funkcie štatutárneho orgánu. Týmto spôsobom môžu vzniknúť dva paralelné od seba zásadne nezávislé právne vzťahy, z ktorých jeden sa bude spravovať napr. mandátnou zmluvou podľa Obch. z. a druhý pracovnou zmluvou podľa Z. p.. Vždy je smerodajný charakter vykonávanej práce (Prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 2007 komentár, piate prepracované a doplnené vydanie, Sprint, október 2007).

12. Odvolateľ namietal, že keď súd prvej inštancie vyhlásil v spore predloženú pracovnú zmluvu za neplatnú - výkon funkcie konateľa žalovaným za odplatu (mesačne v sumách vyplatených za obdobie od 8/2012 do 5/2014, ktoré sú predmetom sporu), mal primerane posúdiť právny úkon podľa ustanovení o mandátnej zmluve, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Toto posúdenie by bolo objektívne spravodlivé aj z toho dôvodu, že aj v neplatnej pracovnej zmluve doloženej v súdnom spise je jednoznačne prejavená vôľa žalobkyne (spoločnosti/úpadcu) za činnosť (druh práce): konateľ vyplácať žalovanému - konateľovi odplatu 500 eur mesačne a príslušenstvo.

13. Odvolací súd k vyššie uvedenému udáva, že ustanovenia mandátnej zmluvy majú pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zriaďovaní záležitosti spoločnosti subsidiárnu povahu, čo samozrejme platí aj pre nárok na prípadné vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa (§ 125 ods. 1 písm. f/ Obch.z.). Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia a jeho rozhodnutia urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musia mať písomnú formu a musí ich podpísať, okrem toho niektoré rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov musia byť, resp. pravosť podpisu jediného spoločníka na takýchto rozhodnutiach musí byť úradne osvedčená (§ 132 ods. 1 Obch.z.). Žalovaný však nepredložil rozhodnutie jediného spoločníka v zmysle § 125 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 132 ods. 1, tzn., že nebolo valným zhromaždením rozhodnuté o odmene žalovaného za výkon funkcie konateľa, v zmysle platnej právnej úpravy mu nevznikol nárok na vyplatenie odplaty za výkon funkcie na základe mandátnej zmluvy.

14. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 C.s.p. v zmysle § 396 C.s.p. rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).