Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-327-2012.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Subarea
37Er/327/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 806 559 (predtým FIDUCIA, spol. s r.o., IČO: 35 799 137), o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 37Er/327/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Dušan Noskovič, pod spis. zn.: EX 513/2012, zastavuje. II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva náhradu trov konania. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušan Noskovič, Exekútorský úrad so sídlom Myslenická 14, 902 03 Pezinok, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.03.2012 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 110909, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 17.10.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že na základe vykonaných šetrení zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Súd sa preštudovaním exekučného spisu stotožnil so zisteniami súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Najmä, že povinný nemá účet v banke, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nie je vlastníkom motorového vozidla. Lustráciou zbierky listín súd zistil, že povinný v nej neuložil žiadnu účtovnú závierku, čo je navyše skutočnosť, ktorá je predpokladom na podanie podnetu na zrušenie spoločnosti registrovému súdu a jej následný výmaz z obchodného registra ex offo v zmysle § 68 ods. 6 písm. f) a nasl. Obchodného zákonníka.
4. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť konania, súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
5. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
9. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo od povinného vymožených v prospech oprávneného 318,24 Eur, z čoho si podľa § 16 ods. 2 a §5 vyhlášky účtuje odmenu vo výške 76,80 Eur s DPH. Náhradu hotových výdavkov si vyčíslil v sume 18,62 Eur, teda spolu 95,42 Eur. Ďalej uvádza, že v priebehu exekučného konania, bolo od povinného vymožené na trovy exekúcie 115,60 Eur. Súdny exekútor žiada súd, v prípade priznania trov exekúcie 95,42 Eur, o priznanie trov exekúcie aj z rozdielu, ktorý ostane 20,18 Eur a to ako 24 % z 20,18 Eur, čo je 4,84 Eur súdnemu exekútorovi a 15,34 Eur v prospech oprávneného v zmysle § 46 ods. 5 EP.
11. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z., vyhlášky č. 141/2008 Z.z. a vyhlášky č. 569/2008 (ďalej len vyhláška), účinnou od 1.1.2009, Ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
12. Podľa § 5 ods. 1 a 3 vyhlášky, Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura; Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
13. Podľa § 26 vyhlášky, Základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Súd po preštudovaní vyššie špecifikovaného vyčíslenia trov súdneho exekútora konštatuje, že takéto vyčíslenie odmeny je nejasné, zmätočné a jej výpočet nie je v súlade s vyhláškou.
16. V prípade, ak v priebehu exekučného konania dôjde v čase pred zastavením exekúcie k vymoženiu časti pohľadávky, súdny exekútor je pri vyčíslovaní odmeny povinný postupovať podľa citovaného § 16 ods. 2 vyhlášky s tým, že základom na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súd podotýka, že všetky čiastočné plnenia vymožené od povinného je potrebné zahrnúť do základu na určenie odmeny a všetky teda tvoria výšku vymoženej pohľadávky. Nie je správny postup, ktorý odlišuje plnenia prijaté za účelom úhrady trov súdneho exekútora a plnenia prijaté za účelom úhrady vymáhanej istiny. Súd preto pri stanovení správnej výšky odmeny súdneho exekútora postupoval podľa skutočností zistených z exekučného spisu a v súlade s vyhláškou.
17. Súd preštudovaním exekučného spisu mal za preukázané, že povinný dňa 15.10.2012 plnil časť vymáhanej pohľadávky súdnemu exekútorovi vo výške 115,60 Eur. Dňa 16.10.2012 prijal od povinného plnenie oprávnený vo výške 318,24 Eur. Základ na určenie odmeny súdneho exekútora tak v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 26 vyhlášky, predstavuje sumu 434,00 Eur. Výška odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v predmetnom exekučnom konaní tak podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky a § 26 vyhlášky, predstavuje 20% zo sumy 434,00 Eur, teda 87,00 Eur.
18. V časti náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhrady poštovného vo výške 17,02 Eur. Súd po preštudovaní exekučného spisu zistil, že v pripojenom spise sa nachádza 5 doručeniek
(1x oznámenie o stave oprávnenému, 2x Exekučný príkaz banky, 1x Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, 1x žiadosť o udelenie poverenia), za ktoré súd priznal náhradu podľa platného cenníka Slovenskej pošty za obdobné zásielky 5x1,40Eur - 7,00 Eur. Ďalej sa v exekučnom spise nachádza jedna vrátená obálka adresovaná povinnému, za ktorú súd priznal obdobnú náhradu 1,40 Eur. Za telekomunikačné výdavky súd priznal náhradu 1,60 Eur.
19. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena (87,00 Eur) v zmysle § 196 EP o túto daň vo výške 20%, čo predstavuje 104,40 Eur. Spoločne s náhradou hotových výdavkov mu patrí 114,40 €.
20. Keďže súdny exekútor uviedol, že na úhradu trov exekúcie prijal od povinného 115,60 Eur, súd konštatuje, že trovy exekúcie súdneho exekútora boli v predmetnom exekučnom konaní plne uhradené a tak mu ďalšiu náhradu trov, na ktorých úhradu by zaviazal oprávneného, nepriznal.
21. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.