Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-14-2018.pdf
PDF · 121.39 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: 1/ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. a 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., prechodne bytom C. B. XXX, o zaplatenie 2.556,12 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. októbra 2017 č. k. 15C/159/2013-166 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/666 ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ do 30.6.2016 rovnako náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 2.556,12 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 25.2.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 176,48 eur dôvodiac, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 mu bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/. Veriteľ
- Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 19.10.2004 uzatvorila so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 273311330, na základe ktorej im poskytla peňažné prostriedky - spotrebný úver bez účelu, zabezpečený nehnuteľnosťou, vo výške 104.000,- Sk (t.j. 3.452,17 eur). Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.510,- Sk (t.j. 50,13 eur). Žalobca si žalobou uplatňoval v tomto konaní iba splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.10.2014 v počte 51 a v celkovej výške 2.556,12 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2013 do 20.10.2014 sa stali splatnými dňa 24.2.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Tvrdil, že ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa 13.12.2012) bola jeho pohľadávka vo výške 4.334,68 eur a pozostávala z istiny 3.392,54 eur, riadneho úroku vo výške 578,41 eur, úroku z omeškania vo výške 312,90 eur a ostatného príslušenstva vo výške 50,83 eur. Žiadal aj náhradu trov konania. Žalobca preukazoval svoje skutkové tvrdenia zmluvou o splátkovom úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou č. 1., oznámeniami o postúpení pohľadávky s poštovými podacími hárkami, oznámeniami o zosplatnení úveru, predžalobnými výzvami. Dňa 26.8.2013 (za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - O.s.p.) do konania vstúpilo z
vlastnej iniciatívy ako vedľajší účastník občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to na stranu žalovaných 1/, 2/ za účelom ochrany ich práv ako spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa k veci nevyjadril a ako subjekt konania zanikol dňom účinnosti (1.7.2016) nového procesného predpisu
- Civilného sporové ho poriadku. Žalobca v písomných vyjadreniach uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože citované ustanovenie upravuje výnimky z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platné postúpenie pohľadávok. Podľa žalobcu zo znenia ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca rozlišuje 2 pojmy a to „peňažný záväzok“ a „časť peňažného záväzku“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca oznámením zo dňa 5.2.2013 a to ku dňu 24.2.2013 podľa § 53 ods. 9 a § 524 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná 1/ sa nezdržuje na adrese bydliska uvedenej v žalobe, má evidovaný trvalý pobyt na adrese Mesto C. a súdu sa šetrením nepodarila zistiť adresa jej skutočného pobytu, ani zamestnávateľa (údajne mala pracovať v SRN). Z tohto dôvodu jej súd žalobu a predvolania na súdne pojednávania doručoval oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 a § 106 ods. 3 CSP. Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávania sa nedostavila, nežiadala ich odročiť, preto súd konal v jej neprítomnosti. Žalovaný 2/ prevzal žalobu a predvolania na pojednávania. K žalobe sa nevyjadril, na pojednávania sa nedostavil, neospravedlnil sa, nežiadal odročiť pojednávania, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/. V prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení pohľadávky sa uvádza dátum splatnosti predmetného úveru dňa 20.10.2014, poskytnutá suma 3.452,17 (eur), zostatok pohľadávky celkom 4.334,68 (eur). Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., t.j. právny predchodca žalobcu dňa 19.10.2004 uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 0273311330, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky - spotrebný úver, zabezpečený nehnuteľnosťou, bez účelu vo výške 104.000,- Sk (t.j. 3.452,17 eur) . Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver vrátiť v mesačných splátkach po 1.510,- Sk ( t.j. 50,12 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou 1. splátky dňa 20.11.2004 a poslednej dňa 20.10.2014. Súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu. Listami zo dňa 21.1.2010 veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom mandatára (žalobcu) zaslala žalovaným 1/, 2/ výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 4.2.2010 vo výške 247,08 eur (t.j. 7.443,53 SK) najneskôr do 4.2.2010. Listami zo dňa 8.2.2010 zaslala žalovaným 1/,2/ dôrazné upozornenie k úhrade uvedenej sumy najneskôr do 15.2.2010 pod hrozbou súdneho vymáhania pohľadávky a listami zo dňa 22.2.2010 poslednú výstrahu pre neplatiča s okamžitou úhradou uvedenej sumy. Listami zo dňa 5.2.2013 žalobca oznámil žalovaným 1/,2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 5.2.2013 v celkovej výške 4.528,60 eur s tým, aby ju zaplatili najneskôr do 20.2.2013. Žalobca nepredložil doklad o doručovaní a doručení týchto listov žalovaným 1/, 2/. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2014 žalobca uviedol, že žalovaní 1/, 2/ čerpali úver v celkovej výške 3.452,17 eur dňa 19.10.2004 a uhradili celkovo sumu 2.868,18 eur.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 52 ods. 2 veta druhá, § 524 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy s odkazom na ktoré v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci nie je medzi stranami sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, okrem zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako lex specialis, ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tomto konaní žalobca dôkaz - písomnú výzvu banky, veriteľa, Slovenskej sporiteľne a.s. pre žalované obdobie t.j. splátok splatných od 20.08.2010 do 20.10.2014, nepredložil. Banka pred postúpením pohľadávky žalobcovi nezosplatnila celý úver, iba vyzvala žalovaných 1/, 2/ listom zo dňa 21.1.2010 na zaplatenie dlžných splátok ku dňu 21.1.2010. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o ich doručení žalovaným 1/, 2/. Podľa bodu 10.3. Všeobecných obchodných podmienok banky pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, z čoho vyplýva, že listy banky zo dňa 21.1.2010 žalovaným 1/, 2/ sa považujú za doručené na 3. deň po ich odoslaní, čo mohlo byť koncom januára 2010. K postúpeniu pohľadávky bankou došlo až dňa 13.12.2012 Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu a ani podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluvy nedošlo k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru, čo vyplýva z uvedenia splatnosti úveru dňa 20.10.2014, čo je totožný dátum s dátumom konečnej splatnosti úveru podľa úverovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách Slovenská sporiteľňa a.s. mohla platne postúpiť len “pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe bez súhlasu klienta“. Týmto peňažným záväzkom je suma 7.443,53 Sk ( t.j. 247,- eur), t.j. splatné mesačné splátky ku dňu 21.01.2010 podľa výzvy zo dňa 21.01.2010 s výzvou na zaplatenie do 04.02.2010. Žalobca však dlžné splátky za toto obdobie nežaloval, nie sú predmetom tohto konania. Vo zvyšnej časti postúpenej pohľadávky dlhu žalovaných 1/, 2/ neboli splnené obidva zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, preto je postúpenie pohľadávky v časti žalovaného obdobia od 20.08.2010 do konečnej splatnosti dňa 20.10.2014 neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zák. o bankách. Podľa názoru súdu osobitným predpisom je nielen pod čiarou uvedené ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ale aj iné osobitné predpisy, neuvedené pod čiarou, kam možno zaradiť aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, čo vyplýva jednak zo zákonnej definície poznámky podľa ods. 16 rozsudku (informatívny charakter) ako aj z toho, že zákonodarca uviedol v znení ustanovenia pojem „všeobecný predpis“ a nie len ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, teda predpokladal existenciu aj iných osobitných predpisov. Aj § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje povinnosť informovať dlžníka o postúpení pohľadávky. V dôsledku tohto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu (veriteľom), teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní v časti žalovanej pohľadávky za obdobie od 20.8.2010 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.10.2014, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) súd nepriznal úspešným žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadali a žiadna im ani nevznikla. O náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove súd rozhodol v súlade so závermi občianskoprávneho kolégia NS SR, v zmysle ktorých vedľajší účastník od účinnosti nového CSP dňom 1.7.2016 zanikol ako subjekt konania, nedochádza u neho k transformácii zo zákona na osobitný subjekt podľa § 95 CSP, preto súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP rozhodol o požadovanej náhrade trov konania do 30.6.2016 (účinnosti CSP) podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustálenej judikatúry o neúčelne vynaložených trovách konania (NS SR 7 MCdo15/2014, 6 MCdo 5/2013). Súd videl tieto dôvody v neúčelnosti a nadbytočnosti ich vynaloženia, pretože združenie na ochranu spotrebiteľov bolo založené za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľovi a malo by byť teda samé schopné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi a nie prostredníctvom advokáta, ktorého si zvolilo, v dôsledku čoho ochranu v skutočnosti neposkytuje združenie, ale iba advokát, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy týkajúcej sa postavenia združení na ochranu spotrebiteľa, naviac súd z úradnej povinnosti musel skúmať, či predmetná zmluva ako spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a prihliadnuť na premlčanie nároku z úradnej povinnosti.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bude zrušené a vec bude vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uplatňoval aj náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ako aj trov vzniknutých v odvolacom konaní. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietal, že súd nesprávne právne posúdil, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku predstavuje len splatné splátky úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaných zo zmluvy o úvere a teda, že len túto je možné postúpiť. Žalobca považuje za nesporné, že peňažný záväzok žalovaných vznikol už splnením záväzku postupcu, teda už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaných. Dohoda zmluvných
strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach, nemá žiaden vplyv na výšku, alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho záväzku a je závislé výlučne od vôle veriteľa. Považoval za absurdné, ak súd pod pojmom pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Podľa jeho názoru predstavuje zostatok dlhu žalovaných dlh, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaných, t. j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené a potom by druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, banka by už nemala čo postupovať. Ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa nedopustila porušenia bankového tajomstva. Vyžaduje, aby dlžník bol pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo v danom prípade bolo preukázané prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaní sú v nepretržitom omeškaní so splácaním úveru, najneskôr od 02.10.2009, kedy posledný krát uhradili platbu na úver, k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 13.12.2012 a aby bol bankou kedykoľvek za trvania omeškania vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku, čo tiež bolo preukázané predloženými výzvami zo strany postupcu. Žalobca opakovane tvrdil, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v nepretržitom omeškaní zo splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň boli postupcom pred postúpením pohľadávok opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. V súvislosti s platným postúpením pohľadávky tiež poukázal na bod 19.16 VOP podľa ktorého klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, nakoľko ust. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ust. ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Z uvedených dôvodov splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní nebolo potrebné preukazovať, keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili odchylne. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov a to uznesenie KS Prešov 10Co/76/2016, uznesenie KS Prešov 9Co/145/2015, uznesenie KS Prešov 19Co/2/2016, uznesenie KS Prešov 11Co/206/2015, rozsudok KS Prešov 11Co/11/2015. V súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka, žalobcu, na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať. Ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 ZoB. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy dlžníkovi na plnenie, nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo ZoB a teda absenciu jej doručenia nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1137 dní, najneskôr od 02.10.2009, kedy posledný krát vykonali úhradu na úver a k postúpeniu došlo 13.12.2012, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania. Aktívnu legitimáciu preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy v zmluve o postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok v ust. § 92 ods. 8 ZoB preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru a predloženými výzvami zo strany postupcu. 6. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. 13. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávny skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) CSP). 14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách) s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu ( § 39 OZ), v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania i keď by im prináležala pre úspech v spore nepriznal (§ 255 ods.1 CSP), keďže im trovy nevznikli. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti: 18. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách). 19. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. 20. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 21. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 22. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky. 23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 24. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 25. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 26. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 27. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného, alebo súkromného práva). 28. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (pôvodne § 92 ods. 7) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. V doslovnom znení dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ V posudzovanej veci vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, konečná splatnosť poskytnutého úveru s právnym predchodcom žalobcu (SlSP a.s.) bola dohodnutá do 20. 10. 2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 mala SlSP a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi postúpiť predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, to znamená aj v časti do uvedeného momentu nesplatných splátok. Ku dňu postúpenia pohľadávky však preukázateľne nebol splatný celý úver ( v prílohe zmluvy o postúpení sa uvádza ako dátum splatnosti úveru deň 20.10.2014), keďže nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti pôvodným veriteľom - postupcom (SlSP, a.s.) a preto tento nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012, je preto pre rozpor so zákonom (nielen kódexového typu) neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postupca teda neukončil ku
dňu postúpenia záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Správny je preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca ako postupník vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až dňom 05. 02. 2013, teda až po tom, keď bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu, ktorá skutočnosť je však bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Žalobca argumentuje, že nebola povinnosť na strane žalobcu či jeho predchodcu pristúpiť k zosplatneniu, čo odvolací súd nespochybňuje a pripúšťa platné postúpenie nezaplatených splátok avšak až po ich splatnosti, nárok na ich zaplatenie (teda splátok postúpených v čase, keď už boli splatnými) však žalobou uplatnený nebol.
29. Odvolací súd však poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal doručenie písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli žalovaní (klienti banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok a zaslanie a doručenie písomnej výzvy ani vo vzťahu k nesplatným splátkam. 30. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy, avšak nepreukázal jej doručenie žalovaným. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal základnú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. 31. Odvolací súd dospel teda k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy ( § 39 OZ) neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie zostávajúcich námietok odvolania je nadbytočné. 32. Vecne správne za týchto okolností je tiež rozhodnutie o náhrade trov konania medzi stranami sporu. 33. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené. 34. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. 35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/, 2/ napriek ich úspechu v odvolacom konaní, keďže im vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).