Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-110-2017.pdf
PDF · 144.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/110/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 816 337, právne zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 1.505,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 16.02.2017 č.k. 5C/369/2015-40 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 cit. zákona, § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 a § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporným, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, avšak vzhľadom na procesnú obranu žalovanej bolo v konaní sporným, či zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená platne. Z dôkazov, ktoré boli vykonané bolo jednak z výpovede žalovanej a z výpovede svedka preukázané, že žalovaná bola uvedená do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra a taktiež žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra. V sporovej veci mal súd tiež preukázané, že žalovaná uzatvorila zmluvu za takej situácie, že žalovaná za namontovanie vodného filtra získala finančné prostriedky v hotovosti vo výške 172,- eur. Vyplatené finančné prostriedky pre žalovanú boli za to, že súhlasila s montážou filtra. Zmluvu so žalobcom uzatvorila a podpísala, pričom s ňou nebola oboznámená, pri podpisovaní zmluvy nevedela koľko filter stojí, v akých splátkach a ako dlho má filter splácať, nebola oboznámená s výškou úrokovej sadzby, Všeobecné obchodné podmienky nepodpísala. V zmluve nebolo v čase jej podpísania žalovanou uvedené, aká je celková kúpna cena vodného filtra a aká mala byť celková čiastka na zaplatenie. Uvedený postup žalobcu a procesnú obranu žalovanej potvrdil aj svedok L. W., ktorý potvrdil, že žalobca ponúkol žalovanej finančné prostriedky za namontovanie filtra, pričom žalovaná vtedy nemala žiaden príjem a to až doteraz, nakoľko opatruje dcéru. Žalobca svojím konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je nepochybné, že žalobca
tým, že neposkytol žalovanej podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstatne narušil ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Súd nepochybuje o tom, že pri dostatku informácií by žalovaná uvedenú zmluvu o úvere nepodpísala, keď žalovaná sama uviedla, že by si nikdy nekúpila vodný filter za 1.600 eur, nakoľko takúto sumu by nebola schopná vrátiť keďže nepracuje, podľa nej nie je zmluva v poriadku. Žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra, ani to, že by medzi žalovanou a inou osobou bola uzatvorená zmluva o predaji filtra, ani to že by tento filter mal hodnotu 1.662 eur. Žalobca ďalej nepreukázal tak ako tvrdil, že by poskytol žalovanej revolvingový úver. V sporovom konaní nemal súd preukázané, že žalobca peňažné prostriedky poukázal na bankový účet žalovanej, žalobca síce predložil súdu čiastočný výpis z účtu, v ktorom je uvedené meno žalovanej a platba v sume 1.562 eur, avšak žalovaná účinne prijatie takejto platby poprela, keď žalobca ani netvrdil, že by takúto platbu zasielal priamo žalovanej, žalobca tvrdil, že uvedená suma bola zasielaná na bankový účet obchodníka. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a preto súd zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalobcu, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako neplatné, pričom žalobca v spore nepreukázal, žeby žalovanej vyplatil sumu úveru uvedenú v zmluve, žalobca preto nemá nárok od žalovanej vyžadovať splácanie úveru, ktorý žalovanej neposkytol. Z výpovede žalovanej síce vyplýva, že pri montáži filtra prevzala 172 eur, avšak jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je predmetom tohto sporu, súd nemohol takéto obohatenie priznať, pretože vo vzťahu k nemu nebolo vykonané dokazovanie a tak nebolo ani preukázané, kto obohatenie poskytol, či to bola spoločnosť žalobcu alebo spoločnosť, ktorá filter montovala. Navyše žalovaná na splátkach zaplatila žalobcovi celkom sumu 313 eur, teda sumu vyššiu než jej bola poskytnutá. Súd ďalej zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere vyhodnotil ako neplatnú aj z dôvodu, že žalovaná zmluvu o úvere nechcela uzavrieť. Uvedená zmluva pri jej podpise žalovanou neobsahovala všetky vyplnené náležitosti, čo sa týka výšky poskytnutého plnenia (úveru), výšky splátok, výšky celkovej úhrady, neobsahovala výšku úrokovej sadzby a obsahovala nesprávny čistý príjem žalovanej, ktorý bol zámerne zo strany zástupkyne žalobcu v zmluve uvádzaný vo výške 420 eur, napriek tomu, že žalovaná poberala len peňažný príspevok na opatrovanie dcéry vo výške 180 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a písm. h) CSP. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že svojim konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že ide o poskytovanie spotrebiteľských úverov na diaľku, teda bez priameho kontaktu s klientom. Ide o účelový úver a klient sa ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere stáva vlastníkom zakúpeného tovaru, avšak zostáva viazaný veriteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi klientom a veriteľom. Zmluva sa uzatvára priamo u obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom k vybavenie stačí občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti. Klient, resp. žalovaný, ktorý si zakúpi tovar u obchodníka, má možnosť financovať kúpnu cenu tovaru alebo jej časť prostredníctvom úveru poskytovaného žalobcom alebo uhradiť kúpnu cenu predmetu nákupu z vlastných finančných prostriedkov. V zmysle uvedeného klient podpíše zmluvu o úvere so žalobcom, žalobca prevedie finančné prostriedky za zakúpený tovar na účet obchodníka, pričom klient zostáva zaviazaný žalobcovi v zmysle podpísanej úverovej zmluvy. Pri podpise úverovej zmluvy je prítomný splnomocnený zástupca obchodníka, ktorý je povinný overiť totožnosť podľa dvoch predložených dokladov totožnosti klienta a následne posudzuje schopnosť klienta splácať podľa informácií, ktoré mu poskytne klient. Vlastnícke právo k tovaru nadobúda klient
ihneď. Vzhľadom k skutočnosti, že zmluva sa uzatvára prostredníctvom obchodníka, v tomto prípade prostredníctvom obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o., pri uzatváraní zmluvy bol prítomný poverený obchodný zástupca obchodníka. Voľba obchodného zástupcu, resp. zamestnanca, ktorého spoločnosť Aquatrend s.r.o. splnomocnila na uzatváranie zmlúv, je internou záležitosťou tejto spoločnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca nemal dôvod pochybovať o zrozumiteľnosti a určitosti prejavenej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o úvere so žalobcom, ako aj s poukazom na skutočnosť, že predmet kúpy, ktorý bol zmluvou o úvere financovaný žalovaný prebral, čo vyplýva z výpovede žalovaného, ako aj z odôvodnenia rozsudku. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30.10.2013 zmluvu č. 90015129 za účelom poskytnutia úveru na nákup tovaru o obchodníka. Z uvedeného dôvodu žalovaný obdržal tovar, ako to aj sám potvrdil a žalobca poskytol finančné prostriedky za tento tovar obchodníkovi. V zmysle uvedeného žalovaný zostal zaviazaný žalobcovi. So skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré vyplývajú z výpovedí žalovaného svedka sa žalobca oboznámil až doručením samotného rozsudku. Nakoľko žalobca o týchto skutočnostiach nemal vedomosť, nemohol k týmto zaujať vecné stanovisko. Má za to, že nebol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie sa ku skutočnostiam predneseným na pojednávaní, tak ako sú uvedené v bodoch 13 a 14 napadnutého rozsudku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému čerpanie úveru vo výške 1.562,- eur dňa 31.10.2013 a to prevodom na bankový účet obchodníka. Celková kúpna cena tovaru bola v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 1.662,- eur. Je zrejmé, že žalovaná svojim podpisom na predmetnej zmluve o úvere súhlasila s čerpaním úveru za účelom úhrady časti ceny tovaru a žalobca za týmto účelom previedol finančné prostriedky vo výške 1.562,- eur. Ak by žalovaná uhrádzala len minimálne mesačné splátky vo výške 39,48 eur, úverový rámec by splatila 60 splátkami. Nakoľko žalovaná svoj úver nesplácala riadne a včas, porušila svoju povinnosť a preto žalobca listom zo dňa 06.11.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Debetné položky žalovanej predstavujú čerpanie úveru vo výške 1.562,- eur, úroky vo výške 259,30 eur a poplatky za upomienky vo výške 5,44 eur, čo spolu predstavuje sumu 1.826,74 eur. Kreditné položky žalovanej predstavujú jej úhrady vo výške 313,40 eur, storno úroky vo výške 8,24 eur, čo spolu predstavuje 321,64 eur a rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami je 1.505,10 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1.505,10 eur, z ktorej nezaplatená časť úveru predstavuje sumu vo výške 1.416,13 eur. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Úver je úročený, čo aj vyplýva z článku 5.1. VOP a žalovaný sa zaviazal nielen na úhradu istiny, ale aj úrokov z úveru. Žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za poskytnutie úveru, úroky zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby. Úroková sadzba bola v čase uzatvorenia zmluvy 18,9% ročne, čo je uvedené priamo v zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 96,25 eur.
5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.505,10 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.416,13 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 88,97 eur.
8. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu odvolateľa preskúmanie správnosti, postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 30.10.2013 k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorú je potrebné, aj keď ide o absolútny obchod posúdiť aj v zmysle ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanej úver vo výške 1.562,- eur a taktiež súd konštatoval, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a preto súd zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Keďže kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako neplatné, pričom žalobca v spore nepreukázal, žeby žalovanej vyplatil sumu úveru uvedenú v zmluve, žalobca nemá nárok od žalovanej vyžadovať splácanie úveru, ktorý žalovanej neposkytol.
10. Odvolateľ vo svojich odvolacích námietkach poukázal na to, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 30.10.2013 zmluvu č. 90015129 za účelom poskytnutia úveru na nákup tovaru o obchodníka, na základe čoho žalovaná obdržala tovar, ako to aj sama potvrdila a žalobca poskytol finančné prostriedky za tento tovar obchodníkovi. V zmysle uvedeného žalovaná zostala zaviazaná žalobcovi. So skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré vyplývajú z výpovedí žalovaného svedka sa žalobca oboznámil až doručením samotného rozsudku. Má za to, že nebol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie sa ku skutočnostiam predneseným na pojednávaní, tak ako sú uvedené v bodoch 13 a 14 napadnutého rozsudku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej čerpanie úveru vo výške 1.562,- eur dňa 31.10.2013 a to prevodom na bankový účet obchodníka. Celková kúpna cena tovaru bola v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 1.662,- eur. Je zrejmé, že žalovaná svojim podpisom na predmetnej zmluve o úvere súhlasila s čerpaním úveru za účelom úhrady časti ceny tovaru a žalobca za týmto účelom previedol finančné prostriedky vo výške 1.562,- eur. Nakoľko žalovaná svoj úver nesplácala riadne a včas, porušila svoju povinnosť a preto žalobca listom zo dňa 06.11.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.
11. Z obsahu zmluvy a so Všeobecných obchodných podmienok spol. COFIDIS, a.s. pre spotrebiteľský úver NT 02/2013 vyplýva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. 90015129 zo dňa 30.10.2013 mala byť uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Za veriteľa predmetnú zmluvu uzatváral obchodník - spol. AQUAtrend, s.r.o. so sídlom Hrnčovská 221, Žilina, IČO: 36 406 741, ktorý konal za spol. COFIDIS, a.s. na základe plnomocenstva. Na základe tejto zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský revolvingový úver na financovanie nákupu tovaru s možnosťou úhrady kúpnej ceny za tovar prostredníctvom úveru tzv. nákup na splátky. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že veriteľ mal žalovanej poskytnúť úver vo výške 1.562 eur na kúpu tovaru - vodný filter, keď celková kúpna cena tovaru bola v sume 1.662 eur, priama platba bola vo výške 100,- eur, pričom bola dojednaná ročná úroková sadzba 18,90 % ročne, RPMN vo výške 18,90 % priemerná hodnota RPMN 25,83 %. Úver mal byť vrátený žalovanou v 60 mesačných splátkach po 39,48 eur formou poštových poukážok. V zmluve sa ďalej okrem iného uvádza, že zamestnanie klienta - žalovanej je opatrovateľka s čistým príjmom 420,- eur. Z výpovede zmluvy o úvere a zánik poistenia zo dňa 06.11.2014 vyplýva, že žalobca ako veriteľ oznámil žalovanej porušenie čl. 4.1 VOP s tým, že jej aktuálny dlh predstavuje sumu 1.545,10 eur. Zároveň jej v súlade s prísl. ustanovením VOP dáva výpoveď predmetnej zmluvy o úvere a vyzýva ju k úhrade dlžnej sumy najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.
12. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 16.02.2017 vyplýva, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere, niekedy v októbri 2013, na základe ktorej jej bolo poskytnutých 172,- eur, zrejme za montáž filtra. Vtedy podpísala prevzatie 172,- eur a taktiež v deň montáže vodného filtra podpisovala aj zmluvu o úvere. Pri montáži filtra jej povedali, že ten je jej a nepamätá si, či jej povedali aká je jeho cena. Následne jej prišli od žalobcu poštové poukážky na splácanie vodného filtra a tento splácala v splátkach pokiaľ mala finančné prostriedky na úhradu. Pri podpisovaní zmluvy nevedela, v akých splátkach spláca poskytnutý úver a taktiež nebola oboznámená, aká je úroková sadzba úveru. Tiež tam nebolo uvedené pri jej podpise, aká je celková kúpna cena vodného filtra a aká má byť celková čiastka, ktorú zaplatí. V splátkach celkovo zaplatila 313,- eur a dostala poštové poukážky, na ktorých bola suma 40,- eur. Žalovaná uviedla, že pohľadávku žalobcu nechce uhradiť z dôvodu, že nevedela, koľko stojí ten filter, aké splátky jej dávajú a tiež nemá finančné prostriedky. Z výpovede svedka L. W., manžela žalovanej vyplýva,
že nebol prítomný, keď filter montovali v ich domácnosti, nakoľko bol v práci a keď sa vrátil domov, manželka mu povedala, že bude to prospešné pre ich zdravie a firma jej ponúkla finančné prostriedky, že im filter namontovali. Žiadnu zmluvu ohľadne tohto filtra mu žalovaná neukazovala, iba mu povedala, že filter má hodnotu 1.400,- eur a že filter sa dá splácať. On s tým nesúhlasil, neveril tomuto filtru, ale nakoniec zistil, že filter pomáha. Uviedol, že on by takúto zmluvu neuzatvoril, pretože je to finančne náročné. Manželka mu nepovedala, že na vodný filter im požičala nejaká spoločnosť sumu 1.600,- eur. Uviedol, že jeho manželka nikdy nemala príjem 420,- eur.
13. Z obsahu odvolania je zrejmá námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky dokazovania.
14. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 Civilného sporového poriadku). Ťažisko dokazovania je v procesnom postupe súdu prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie § 384 Civilného sporového poriadku). Procesný predpis vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva súdu povinnosť okrem iného v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižné vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vyhádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.
16. Nesprávne hodnotenie dôkazov je možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd prvej inštancie dospel.
17. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z dôkazných prostriedkov poskytnutých zo strany žalobcu a zo strany žalovanej, získané dôkazy vyhodnotil spôsobom opísaným vyššie a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie však zistil rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a k tomuto zisteniu uvádza.
19. V danom prípade je potrebné posudzovať tento právny vzťah nielen v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a to § 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z., keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti.
20. V prvom rade bolo potrebné zo strany súdu mať preukázané, či došlo medzi sporovými stranami k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere.
21. Na to, aby sa niekto stal účastníkom zmluvného vzťahu je potrebný kontraktačný proces - je to proces uzatvárania zmlúv. Návrh na uzavretie určitej zmluvy môže podať ktorýkoľvek z účastníkov, lebo obaja majú rovnaké postavenie. Prijatie návrhu musí byť bez pripomienok, (zrozumiteľný, jasný, a nemá nikoho uvádzať do omylu) a v celku. Nakoľko v danom prípade by išlo o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., ust. § 9 pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovala a vyžaduje písomnú formu. Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného prehlásenia adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len v dôsledku prehlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine ako návrh na uzavretie zmluvy. Znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených následkov prejavu vôle. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia.
22. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že zmluvu o úvere, od ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok podpísala, avšak pri podpisovaní zmluvy nevedela, v akých splátkach spláca poskytnutý úver, nebola oboznámená aká je úroková sadzba úveru a tiež tam nebolo uvedené pri jej podpise, aká je celková kúpna cena vodného filtra a aká má byť celková čiastka, ktorú zaplatí. Žalovaná uviedla, že nikdy by si nekúpila vodný filter za 1.600 eur, nakoľko takúto sumu by nebola schopná vrátiť, keďže nepracuje. Svedok L. W. (manžel žalovanej) vo svojej výpovedi uviedol, že žiadnu zmluvu ohľadne tohto filtra mu žalovaná neukazovala, iba mu povedala, že filter má hodnotu 1.400,- eur a že filter sa dá splácať, s čím on nesúhlasil, pretože nemali dostatok peňazí. Súd prvej inštancie vyvodil neplatnosť zmluvy z dôvodu, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., keďže zmluvu žalovaná podpísala, avšak s ňou nebola oboznámená, pri podpisovaní zmluvy nevedela koľko filter stojí, v akých splátkach a ako dlho má filter splácať, nebola oboznámená s výškou úrokovej sadzby a preto súd zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi) a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú.
23. Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu 30.10.2013), obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
24. Podľa § 4 ods. 8 cit. zákona, v znení účinnom ku dňu 30.10.2013, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
25. Obchodnou praktikou sa pritom rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob spracovania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. p), u), citovaného zákona).
26. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna (§ 8 ods. 1 citovaného
zákona). Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v § 8 ods. 1 cit. zákona alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, iba že je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal (§ 8 ods. 4 citovaného zákona). Táto verejnoprávna norma stanovuje sústavu orgánov verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa a v ustanoveniach § 23 a § 24 sankcie, ktoré sú oprávnené tieto orgány ukladať tomu, kto poškodí práva spotrebiteľa.
27. Naplnenie skutkovej podstaty niektorej zo skôr vymenovaných nekalých obchodných praktík nemusí mať za dôsledok čo aj len čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, spravidla zmluvy, ktorá bola za takýchto podmienok uzavretá. K takémuto právnemu dôsledku možno dospieť predovšetkým za predpokladu, že takáto obchodná praktika bola zapracovaná do zmluvy a stala sa neprijateľnou (nekalou) zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná existencia nekalých obchodných praktík bez spojenia s konkrétne uzavretou (spotrebiteľskou) zmluvou nemôže byť právne významná ani za splnenia podmienok § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Len ak sa zmluva uzavrie, pričom nekalá obchodná praktika sa prejaví pri jej uzatváraní, formulovaní jej obsahu, pri plnení si povinností zo strany dodávateľa, či pri omeškaní spotrebiteľa, môže byť predmetom preskúmavania súdom aj z hľadiska porušenia povinnosti dodávateľov (predajcov) podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, či podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Nie je možné automaticky stotožňovať napr. zákaz nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona s neplatnosťou právneho úkonu, prostredníctvom ktorého sa mohla takáto praktika realizovať. Právnym dôsledkom nekalosti obchodnej podmienky sú osobitné sankcie, ktoré možno uložiť podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie každá nekalá obchodná podmienka má za dôsledok neplatnosť právneho úkonu, ktorého bola súčasťou. Neplatnosť právneho úkonu, napr. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by totiž mala za dôsledok vznik povinnosti oboch zmluvných strán vrátiť všetko, čo na základe takého úkonu získali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Sankciu za jej uplatnenie upravenú v Občianskom zákonníku je teda možné aplikovať v prípade, keď po 1.4.2004 má takýto úkon charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nekalá obchodná praktika bola urobená vo forme právneho úkonu, mohla byť platnosť takéhoto právneho úkonu posudzovaná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon, ktorý svojim účelom odporuje zákonu, prípadne ako právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom.
28. Občiansko-právne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne povinnosťou sporových strán. Okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle ustanovenia § 132 CSP. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva účastníkom tvrdená bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, pretože žalovaná podpísala zmluvu, bez toho, aby s ňou bola oboznámená, pri podpisovaní zmluvy nevedela koľko filter stojí, v akých splátkach a ako dlho má filter splácať a taktiež, že nebola oboznámená s výškou úrokovej sadzby, tak v danom prípade nie je zrejmé na základe akých dôkazov k tomuto záveru súd prvej inštancie dospel, pretože z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalovanou dňa 30.10.2013 vyplýva, že sa jej mal poskytnúť úver vo výške 1.562 eur na kúpu tovaru - vodný filter, keď celková kúpna cena tovaru bola v sume 1.662 eur, priama platba bola vo výške 100,- eur, pričom bola dojednaná ročná úroková sadzba 18,90 % ročne, RPMN vo výške 18,90 % priemerná hodnota RPMN 25,83 %, keď úver mal byť vrátený žalovanou v 60 mesačných splátkach po 39,48 eur formou poštových poukážok. Z uvedeného tak nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy tieto informácie žalovanej neposkytol. Ak vychádzal z tvrdení žalovanej, ktorá uviedla, že pri podpisovaní predmetnej úverovej zmluvy tieto údaje tam vyplnené neboli, tak bolo potrebné žalovanou poskytnúť súdu o tom dôkaz napr. predložením verzie takejto písomnej úverovej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj svedok Ivan Daniel vypovedal, že od žalovanej sa dozvedel, že filter má hodnotu 1.400,- eur a že filter sa dá splácať, čo napokon aj samotná žalovaná realizovala a zaplatila žalobcovi celkovo sumu 313,40 eur. Z uvedeného je tak zrejmé,
že žalovaná vedela aká je hodnota predmetného filtra a aj to, že filter sa spláca. Je nevyhnutné tak vytknúť súdu prvej inštancie, že v jeho rozhodnutí absentuje vyjasnenie jednotlivých čiastkových zistení z hľadiska ich preukázania, resp. nepreukázania, jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Obsahom hodnotenia dôkazov je totiž aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie a aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú.
30. Ďalej odvolací súd uvádza, že v prípade ak súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, že predmetný úver žalovanej poskytol, tak v danom prípade možno považovať toto konštatovanie za predčasné, nakoľko v tomto prípade mal byť úver poskytnutý zo strany veriteľa priamo obchodníkovi - spol. AQUAtrend, s.r.o., ktorý za veriteľa uzatváral predmetnú úverovú zmluvu a zároveň so žalovanou uzatvoril kúpnu zmluvu ohľadne predmetu kúpy - vodný filter za kúpnu cenu 1662,- eur a preto je možné predpokladať, že ak žalovanej bol predmet kúpy odovzdaný (čo potvrdila aj samotná žalovaná a svedok), tak v danom prípade žalobca ako veriteľ úver určený na kúpu tohto tovaru aj poskytol. Nie je tak zrejmé na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca predmetný úver žalovanej neposkytol a v danom prípade, ak súdu vznikli určité pochybnosti mal možnosť si ich preveriť dopytom na spol. AQUAtrend, s.r.o.
31. Taktiež súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca ako veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď do formulárovej zmluvy uviedol čistý príjem žalovanej vo výške 420,- eur, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko žalovaná uvádzala, že nepracuje a jej jediným príjmom bola suma 180,- eur na opatrovanie dcéry. V danom prípade odvolací súd uvádza, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako sa uvedená suma o príjme žalovanej vo výške 420,- eur dostala do predmetnej zmluvy, pretože ak žalovaná predmetnú zmluvu podpisovala, mala možnosť sa oboznámiť s údajmi tam uvedenými a tak mohla namietať nesprávnosť tohto údaju o jej príjme, resp. ak podpisovala zmluvu, kde tento údaj nebol uvedený mala súdu o tom predložiť dôkaz.
32. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že chyby vytknuté v predchádzajúcich odsekoch tohto uznesenia, majú nepochybne vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Samotné rozhodnutie nie je totiž logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu prvej inštancie presvedčivé myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu čo do právneho nároku na zaplatenie sumy 1.505,10 eur. Preto je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
33. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
34. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
35. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
36. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že predmetná úverová zmluva je neplatná, bez riadneho posúdenia dôvodov tejto neplatnosti v zmysle ust. § 7 a § 4 zák.č. 250 /2007 Z.z. a § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
37. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval žalovaný nárok uplatňovaný žalobcom ako nedôvodný.
38. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
39. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).
40. Za takejto situácie je nutné konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre doplnenie, resp. opakovanie dokazovania odvolacím súdom, pretože súd prvej inštancie zaťažil svojim nesprávnym procesným postupom rozhodnutie v jeho napadnutej časti a konanie mu predchádzajúce vážnymi procesnými vadami predstavujúcimi porušenie práva žalobcu (i žalovanej) na spravodlivý proces, pre ktoré odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
41. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť a rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu, a to za súčasnej aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z. a prísl. ust. Občianskeho zákonníka, posúdiť platnosť predmetnej úverovej zmluvy. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že predmetná úverová zmluva je platná, je potrebné posúdiť jej náležitosti v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. a v prípade ak súd dospeje k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu aj z hľadiska bezdôvodného obohatenia, rozhodnutie následne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby v intenciách vyššie uvedeného, z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné jeho právne posúdenie a právne závery, ktoré súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vrátane argumentácie žalobcu v odvolacom konaní.
42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
43. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).