Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom Prievidza, G. Švéniho 8, proti žalovanému: Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Prievidza, G. Švéniho 3H, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, č. OU-PD- OSZP-2017/013327 zo dňa 18. júla 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-4751-2017/68614 zo dňa 05.04.2017, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 115 ods.1 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.08.2016 vyviezol asi 21 ton stavebného odpadu z búracích prác na rodinnom dome súp. č. XXX, ktorý stojí na pozemkoch parcelné číslo XXX, XXX na pozemok parcelu registra C parcelné číslo XXX/X v katastrálnom území V. E., pričom svojim konaním porušil ustanovenie §13 ods. písm. a) zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, pričom jeho konaním došlo k majetkovej škode vo výške 196,40 eur. Za uvedené mu bola uložená pokuta v sume 1000 eur.

2. Žalobca uviedol, že v administratívnom konaní podal odvolanie iba proti uloženej pokute, nakoľko ku skutku sa priznal. Mal za to, že správny orgán nesprávne vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, najmä ich pomer a následne uložil pokutu v hornej tretine zákonného rozpätia, čo nie je v súlade so zákonom. V podanej správnej žalobe žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť výroku správneho orgánu o výške uloženej pokuty za spáchaný priestupok. Poukázal na to, že v súlade so súdnou praxou trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je síce vecou správneho uváženia, to však neznamená, že výška sankcie môže byť uložená ľubovoľne.

3. Zastal názor, že zásady ukladania trestov v trestnom konaní je potrebné aplikovať aj pri ukladaní trestov v správnom konaní. Poukázal na to, že tieto zásady sú upravené v druhom oddiely Trestného zákona. V tejto časti sú vymedzené aj okolnosti, ktoré je možné považovať za priťažujúce, resp. poľahčujúce, a ktorých vzájomný pomer má vplyv na zvýšenie, resp. zníženie zákonného rozpätia trestnej sadzby. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadol na spôsob akým došlo

k spáchaniu priestupku a najmä množstvo odpadu, vrátane škody, ktorá bola spôsobená. V zmysle ust. § 37 Trestného zákona však uvedené nie je možné považovať za priťažujúce okolnosti, pričom z ust. § 38 Trestného zákona okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť.

4. Žalobca uviedol, že aj keby akceptoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ustálené správnym orgánom, tak by prevyšovali poľahčujúce okolnosti, čo má vplyv na zníženie zákonného rozpätia výšky sankcie, tak ako je uvedené v ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona. Správny orgán mal teda rozhodovať o sankcii v zníženom zákonnom rozpätí od 0 do 1000 eur. Pokuta síce bola uložená v tomto rozpätí, ale na hornej hranici. Uloženie pokuty v najvyššej hornej hranici upraveného zákonného rozpätia je podľa jeho názoru neprimerane prísne a nespravodlivé a nie je zo strany správneho orgánu ani riadne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Mesta Prievidza v časti uloženia pokuty vo výške 1000 eur zrušiť, alternatívne navrhol využitie sankčnej moderácie a zníženie pokuty tak, aby bola uložená v dolnej hranici zníženého zákonného rozpätia.

5. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť alebo zmeniť. Maximálna výška škody, pri ktorej sa konanie žalobcu, neoprávnené nakladanie s odpadom, považuje za priestupok je 266 eur. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške dvoch tretín zákonného rozpätia, pričom správny orgán rozhodujúci vo veci v prvom stupni, zohľadnil všetky okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona. Konkrétne za priťažujúcu okolnosť považoval závažnosť priestupku, spôsob akým došlo k jeho spáchaniu, množstvo odpadu a škodu, ktorá jeho konaním vznikla a bola vyčíslená na 196,40 eur bez započítania nákladov na naloženie odpadu a úpravu terénu do pôvodného stavu. Za poľahčujúcu okolnosť považoval skutočnosť, že žalobca sa podobného priestupku na úseku odpadu nedopustil a následky svojho konania odstránil a skutok oľutoval. Poukázal na to, že žalobca nepredložil dôkazy o odovzdaní odpadov z búracích prác osobe oprávnenej nakladať podľa zákona o odpadoch. Okresnému riaditeľstvu PZ žalobca tvrdil, že odpad dal odviesť firmou Domanik Ján

- STS s.r.o., Prievidza na skládku obce Koš. Uvedená osoba však nie je osobou oprávnenou nakladať s odpadmi a v obci A. sa nenachádza skládka odpadov prevádzkovaná podľa zákona o odpadoch.

6. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 79/2015 Z.z. je každý povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

7. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zák. č. 79/2015 Z.z. zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom.

8. Podľa § 115 ods. 1 písm. a) zák. č. 79/2015 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou [§ 13 písm. a)].

9. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

10. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

11. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

12. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP a bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci nariadenie pojednávania nežiadali) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-PD-OSZP-2017/013327 zo dňa 18.07.2017, ktorým žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené v odstavci 1 tohto rozsudku. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že predmetná právna vec bola Mestu Prievidza postúpená na prejednanie Okresným riaditeľstvom PZ, Obvodným oddelením Prievidza, nakoľko výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok na úseku nakladania s odpadom. Podľa dennej zvodky založenej v administratívnom spise dňa 24.08.2016 o 10.30 hod. oznámila p. L. z Mestského úradu, že vo V. E., na ulici X. je vykonávaná prerábka domu a odpad je vyvážaný do poľa. Hliadka na mieste zistila, že búracie práce vykonával žalobca, ktorý ďalej uviedol, že dve nákladné vozidlá stavebnej sute vyviezol na pozemok p. A. F., ktorý mu to dňa 23.08.2016 dovolil. Následne sa hliadka presunula na adresu trvalého bydliska p. F. za účelom preverenia pravdivosti tvrdenia žalobcu. A. F. sa však v mieste bydliska nenachádzal. Mestská polícia vypočula aj M. U., ktorá bola oznamovateľkou činu, keď z okna svojho domu videla vyvážanie odpadu na trávnatý porast. Uviedla, že videla vývoz 3 tatroviek odpadu. Po nahlásení vyvážania videla ako do hodiny prišla na miesto hliadka. K veci sa vyjadril aj žalobca, ktorý potvrdil, že vyviezol tri tatrovky odpadu na pozemok patriaci A. F., ktorý ho chcel použiť na zarovnanie terénu.

14. Pred postúpením veci bol vypočutý vlastník pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. V. E. A. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci september 2016 zistil, že žalobca na jeho pozemok vyviezol stavebný odpad z búracích prác. Stretol sa so žalobcom, ktorý mu povedal, že tento odpad odstráni, čo aj spravil (asi v mesiaci november). Mohlo ísť asi o dve nákladné autá odpadu. Pozemok dal žalobca do pôvodného stavu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci august na základe povolenia stavebného úradu vykonal zbúranie staršieho rodinného domu, pričom odpad z týchto prác vyviezol na bývalé štrkovisko. Išlo asi o 21 ton odpadu, cca dve fúry. Následne bol odpad z tohto pozemku odvezený na recykláciu. Uviedol, že si je vedomý toho, že nemal odvážať odpad na cudzí pozemok, svoje konanie oľutoval.

15. Bolo dané odborné vyjadrenie vypracované spoločnosťou DAK s.r.o. Prievidza vo veci vyčíslenia sumy na odstránenie skládky stavebného odpadu k. č. 17 09 04 kategórie O. Táto bola určená na sumu 196,40 eur bez zahrnutia iných prác ako nakladanie odpadu, vyčistenie priestoru, úpravu terénu. V spise bolo založené Rozhodnutie Mesta Prievidza č. sp.: 2.4.2-06-8023-206 zo dňa 16.08.2016, ktorým stavebný úrad žalobcovi povolil odstránenie stavieb, a to rodinného domu súp. č. XXX na pozemkoch parc. č. XXX,XXX, budovy bez označenia súpisným číslom na týchto pozemkoch a budovy bez označenia súpisný číslom na pozemku parc. č. XXX v k. ú. V. E.. Žalobca bol v tomto rozhodnutí zaviazaný okrem iného zabezpečiť zneškodnenie odpadov z búracích prác v súlade s ustanoveniami zákona o odpadoch.

16. Po postúpení veci vykonalo Mesto Prievidza ako správny orgán prvého stupňa ústne prejednanie veci, pri ktorom bol vypočutý žalobca. Vo svojej výpovedi uviedol, že odpad vyviezol po dohode s vlastníkom pozemku, malo ísť asi o dve Tatry stavebného odpadu, ktorý vznikol pri búracích prácach. Potom ako vec začala prešetrovať Mestská polícia dal odpad odviezť. Bolo to asi 21 ton. Odpad odviezla firma STS Domanik na skládku do obce A.. Potvrdenie preukazujúce toto tvrdenie malo byť predložené policajnému orgánu do spisu.

17. Následne bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 115 ods. písm. a) zákona o odpadoch a bola mu uložená pokuta v sume 1000 eur. V časti uloženia pokuty správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokuta predstavuje dve tretiny zákonného rozpätia a v plnom rozsahu zohľadňuje priťažujúce a poľahčujúce okolnosti veci. Poukázal, na ktoré konkrétne okolnosti pri svojom rozhodovaní prihliadol. Na odvolanie žalobcu žalovaný zopakoval argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa a doplnil ju tak, že uviedol, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce odovzdanie odpadov osobe oprávnenej nakladať s odpadom podľa zákona. Spoločnosť, ktorú žalobca označil nie je takouto oprávnenou osobou a v obci A. sa nenachádza skládka odpadov.

18. Správny súd konštatuje, že podstatou žalobných námietok obsiahnutých v správnej žalobe je tvrdenie žalobcu, že pokiaľ ide o ukladanie trestu, správne orgány nesprávne a nedostatočne aplikovali zásady pre jeho uloženie, tak ako sú obsiahnuté v Trestnom zákone. Konkrétne mal za to, že v danej veci mal správny orgán posudzovať existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak ako sú stanovené v Trestnom zákone, resp. mal prihliadnuť na ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona a zohľadniť, že je na jeho strane viac poľahčujúcich ako priťažujúcich okolností, čo malo viesť k zníženiu trestnej sadzby. Trval na tom, že žalovaný mal následne rozhodovať o treste v rámci takto zníženej trestnej sadzby.

19. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že Európsky súd pre ľudské práva vykladá pojem trestné obvinenie autonómne a vychádza z jeho materiálneho chápania. Z hľadiska judikatúry tohto súdu je možné konanie o priestupku považovať za konanie, v ktorom sa rozhodovalo o trestnom obvinení v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len Dohovor). Tomuto záveru svedčí všeobecná povaha priestupku, ako aj punitívna povaha sankcii, ktoré môžu byť za jeho spáchanie uložené. Trestanie za priestupky (ako aj všeobecne za správne delikty) musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy. Tomu by však mala predovšetkým zodpovedať právna úprava uplatňovania verejnej moci v oblasti správneho trestania a ochrany obvineného zo správneho deliktu. ani Listina základných práv a slobôd (ďalej len Listina) však priamo neobsahujú úpravu správneho trestania a preto je potrebné dovodiť zásady správneho trestania zo všeobecných princípov uplatňovania verejnej moci v nich obsiahnutých ako aj tých, ktoré sú obsiahnuté v iných úpravách ako sú Listina základných práv Európskej únie, medzinárodné zmluvy, rezolúcie a odporúčania Rady Európy. Od aplikácie základných princípov trestania alebo princípov trestného práva je však potrebné odlíšiť prípady, kedy správne orgány používajú pri rozhodovaní vo veciach správnych deliktov všeobecné trestné kategórie a pojmy a kedy aplikujú trestnoprávne a trestnoprocesné teórie. Uvedené používanie pojmov a teórii vyplýva zo skutočnosti, že trestné správne právo je v porovnaní s trestným právom oveľa mladším odborom a je potom logické, že používa pojmy a teórie, ktoré formulovala náuka trestného práva na základe dlhoročnej skúsenosti a poznatkov súvisiacich vedných odborov. Používanie týchto pojmov však nie je výkladom pomocou analógie. Oproti tomu pokiaľ ide o použitie zásad trestania toto sa realizuje prostredníctvom analógie. Predpokladom uplatnenia analógie je však existencia pravej medzery v zákone alebo výklad neurčitého pojmu v zákone. Správny súd zdôrazňuje, že použitie analógie pri správnom trestaní je síce prípustné, ale len v obmedzenom rozsahu a to iba vtedy keď zákon, ktorý má byť aplikovaný, určitú otázku vôbec nerieši a súčasne jej použitie nie je v rozpore so záujmami účastníka konania a ani k ujme hodnôt, na ktorých ochrane je verejný záujem. Je potrebné zdôrazniť, že ak určité ustanovenie v zákone nie je, neznamená to automaticky medzeru v zákone. Niektoré inštitúty upravené v trestnom práve nie sú zámerne prevzaté do úpravy správneho trestania a v takom prípade nie je možné hľadať analógiu v trestnom zákone, resp. v trestnom práve.

20. Správny súd považuje za podstatné zdôrazniť, že správne orgány nemajú zákonom uloženú povinnosť rozhodovať pri ukladaní trestu podľa konkrétnych zákonných ustanovení trestného zákona, tak ako toho domáha žalobca. Ustanovenia § 36, 37, 38 Trestného zákona nie sú priamo záväzné pre správne orgány, ktoré rozhodujú o správnych deliktoch. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že by svoju právomoc realizovali v rámci konania o trestnom obvinení v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP. K ich aplikácii by mohlo prípadne prísť len na základe analógie, za podmienok uvedených vyššie.

21. Taktiež správny súd poukazuje na to, že zákon o priestupkoch obsahuje v zásade ucelenú úpravu konania o priestupkoch. Konkrétne v ust. § 12 ods.1 zákon vymedzuje konkrétne kritéria, ktoré má konajúci správny orgán zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie. Konkrétne je potrebné, aby zhodnotil a prihliadol na závažnosť priestupku, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, na pohnútky a osobu páchateľa. Ide v podstate o vymedzenie okolností, ktoré predstavujú kritéria, na ktoré má správny orgán povinnosť prihliadnuť v rámci svojej správnej úvahy. Vo svojej podstate tieto kritéria predstavujú vyjadrenie skutočností, ktoré podľa konkrétnych okolností môžu byť v prospech alebo neprospech páchateľa priestupku, a ktoré je potrebné aplikovať pri ukladaní trestu. Vzhľadom na takúto výslovnú právnu úpravu, ktorá zabezpečuje, aby boli pri ukladaní trestu zohľadnené všetky relevantné okolnosti veci a zabezpečuje individualizáciu trestu, nie je možné a ani účelné analógiou vnášať do rozhodovania správneho orgánu o ukladaní sankcie za priestupok poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, tak ako sú vymedzené v Trestnom zákone, resp. zníženie trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 Trestného zákona. Súčasne správny súd poukazuje na to, že v systéme písaného práva v zásade platí, že pokiaľ zákon obsahuje určité výslovné ustanovenie, musí sa ním príslušný orgán riadiť. Odchýlenie

sa od doslovného textu zákona a výklad konformný s účelom zákona a relevantnými právnymi princípmi musí byť odôvodnený a založený na racionálnej argumentácii. V prípade právnej úpravy obsiahnutej v ust, § 12 zákona o priestupkoch, má páchateľ priestupku záruky, že správny orgán prihliadne pri ukladaní trestu na okolnosti, ktoré umožnia individualizáciu jeho trestu, a to pri zachovaní ochrany hodnôt, ktoré zákon chráni.

22. Okrem toho ukladanie pokút sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva) správneho orgánu, teda v zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti, ktorými sa musí správny súd na základe žalobnej námietky zaoberať, je oblasť diskrečnej úvahy súdnej kontrole prakticky uzavretá. Je možné ju podrobiť súdnemu prieskumu len, ak správny orgán prekročil hranice stanovené zákonom pre takéto uváženie, alebo voľné uváženie zneužil. Nie je však v právomoci správneho súdu, aby vstúpil do role správneho orgánu a položil na miesto správneho uváženia uváženie sudcovské a sám rozhodol, aká pokuta by mala byť uložená. To by mohol urobiť len na základe moderačného oprávnenia. V predmetnej právnej veci správne orgány neprekročili zákonom stanovené medze, nedošlo k excesu pri individualizácii trestu, bolo prihliadnuté ku všetkým špecifikám danej konkrétnej veci a taktiež správne orgány svoju správnu úvahu dostatočne odôvodnili.

23. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutú moderáciu, tak správny súd poukazuje na to, že moderačné právo súdu má miesto iba tam, kde je postih za správny delikt zjavne neprimeraný, a to povahe skutku, resp. majetkovým pomerom páchateľa. Neprimeranosťou sankcie k povahe skutku je pritom nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie, pričom musí ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti. Likvidačným charakterom sankcie je potom potrebné rozumieť situáciu, keď sankcia uložená v zákonom dovolenej podobe a rozsahu má vzhľadom na konkrétne pomery páchateľa pre neho likvidačný charakter.

24. V predmetnej právnej veci žalobca neodôvodnil svoj návrh skutočnosťami, ktoré by boli rozdielne od uplatnených žalobných bodov. Ak žalobca považoval za podstatné, že protiprávne konanie realizoval so súhlasom vlastníka pozemku a uvedené má zmierniť závažnosť povahy jeho skutku, tak je potrebné uviesť, že udelenie takéhoto súhlasu z výpovede A. nevyplynulo. Okrem toho takýto súhlas by aj v prípade jeho preukázania bol bez právneho významu. Naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stavebný úrad žalobcovi uložil ako podmienku zbúrania stavby, naloženie s odpadom z búracích prác v súlade so zákonom o odpadoch. Napriek takto jasne formulovanej a uloženej povinnosti v rozhodnutí orgánu verejnej správy, žalobca sutinu naviezol za dedinu na pozemok A. F.. Ak aj tento odpad po začatí riešenia veci orgánmi činnými v trestnom konaní vyviezol, tak sa dá povedať, že ho iba premiestnil, nakoľko nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi, že by s ním naložil v súlade so zákonom o odpadoch. Tvrdená skutočnosť, že odpad z pozemku vyviezol ako prejav nápravy protiprávneho stavu je teda poznačená skutočnosťou, že nepreukázal, že s ním následne naložil v súlade so zákonom o odpadoch. Súčasťou administratívneho spisu (a ani súdneho) nie sú žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že následne splnil svoju zákonnú povinnosť v súlade so zákonom o odpadoch. Spoločnosť, ktorú označil, že odpad vyviezla pritom nie je oprávnená nakladať s odpadom a taktiež miesto, kde mal byť uložený nie je opäť miestom na to určeným v zmysle zákona o odpadoch. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná okolnostiam a povahe skutku. Pokiaľ ide o prípadný likvidačný charakter sankcie, tak v tomto ohľade žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by uvedené preukazovali.

25. Správny súd záverom uvádza, že žalobca sa v podstate mylne domnieval, že plná jurisdikcia správneho súdu vykonávaná cez inštitút sankčnej moderácie by súdu umožnila o sankcii rozhodnúť za situácie, keď malo byť podľa § 38 Trestného zákona znížené zákonné rozpätie sadzby pokuty. Podstatou sankčnej moderácie je však zmena druhu alebo výšky sankcie, ktorá bola uložená v zákonom povolených hraniciach správnej úvahy (bol uložený druh sankcie v súlade so zákonom, v zákonnom rozpätí) avšak v rozpore s individualizáciou sankcie.

26. S poukazom na všetky vyššie uvedené závery, správny súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo zistené splnenie podmienok stanovených v ust. § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).