Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoZm/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154), právne zastúpeného JUDr. B. Z., advokátom, so sídlom kancelárie C. 8, XXX XX K., proti žalovaným 1/ M. P., bytom G. C. XXX/X, O., zast. JUDr. O. O., advokát, J. XX, K. a 2/ B. P., bytom G. C. XXX/X, O., zast. JUDr. K. B., advokát, V. XX, K., o zaplatenie 4 769,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaých 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/21/2015-136 zo dňa 15. júla 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 769,63 Eur so 6 % ročným úrokom od 08.09.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 15,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a a vo výroku II., ktorým žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 769,63 Eur so 6 % ročným úrokom od 8.9.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 15,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 4 769,63 eur so 6 % ročným úrokom od 8.9.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 15,90 eur a na náhradu trov konania. Uviedol, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 7.9.2007 sa žalovaní 1/, 2/ ako vystavitelia zaviazali zaplatiť zmenkovú pohľadávku v sume 4 769,63 eur dňa 7.9.2014 na rad Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Na zmenku nebolo doteraz nič uhradené. K žalobe pripojil originál vlastnej zmenky.

2. Vo vyjadrení zo dňa 8.2.2016 žalobca uviedol, že dňa 7.9.2007 podpísali žalovaní 1/, 2/ ako žiadatelia žiadosť o flexipôžičku. Po splnení obchodných podmienok pre čerpanie spotrebného úveru podpísala žalovaní 1/, 2/ Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2007 a zároveň aj Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a blankozmenku.

Žalovaným 1/,2/ bol poskytnutý úver v sume 145 000 Sk (4 813,12 eur) s mesačnou anuitnou splátkou v sume 2 585,14 Sk (85,81 eur) a lehotou splatnosti 84 mesiacov. K poskytnutému úveru patria úroky z úveru a poplatky v sume 69 1710,25 Sk (2 296,06 eur). Celkovo tak bola stanovená budúca hodnota spotrebného úveru poskytnutého dlžníkom na sumu 214 181,25 Sk (7 109,52 eur). V rozpore so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom platnými od 17.10.2005 neplnili žalovaní 1/, 2/ svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ukončil predmetný zmluvný vzťah so žalovanými 1/, 2/. Výšku nesplateného úveru žalobca preukazoval výpisom z bankovej knihy, ktorý sa robí priamo z bankového informačného systému, ktorý je odsúhlasený Národnou bankou Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z tohto systému tvoria podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedeného je predmetný výpis považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bola banka povinná evidovať v zmysle § 39 a nasl. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy vedenej v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky banky voči klientovi, v tomto prípade výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/, 2/. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že jeho pohľadávka je skutkovo a právne dôvodná. Z predloženého výpisu je zrejmé, že na istinu úveru v sme 4 813,12 eur bolo uhradených 1 516,74 eur, z čoho vyplýva, že neuhradená istina úveru je 3 296,38 eur. Neuhradené úroky z úveru a poplatky sú 1 473,25 eur. Neuhradený úver predstavuje celkovo záväzok dlžníkov v sume 4 769,63 eur. Žalovaní 1/, 2/ neplnili dohodnuté povinnosti vyplývajúce jej z predmetného úverového vzťahu, a preto bola pohľadávka veriteľa písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 uzatvorenou medzi prvotným veriteľom pohľadávky - Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, ako postupcom a veriteľom - žalobcom ako postupníkom postúpená žalobcovi. Zároveň v zmysle § 11 a nasl. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch zmenka bola prevedená indosamentom z indosanta Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 35 831 154 na žalobcu ako indosatára, čo je preukázané rubopisom, teda písomným vyhlásením majiteľa zmenky uvedeným na druhej strane zmenky. Žalobcovi svedčí nepretržitý rad indosamentov.

3. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení žalovaný 1/ zo dňa 12.10.2015 a žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2015 poukazovali na to, že žalobca ako majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Žalobca si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd by pôvodnému majiteľovi zmenky jeho zmenkový nárok, uplatnený v tomto konaní, pravdepodobne nepriznal. Záver o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného odôvodňuje to, že v texte zmenky sú ako vystavitelia uvedené fyzické osoby s rodným číslom, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopise, keďže si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj „spotrebiteľská“ zmluva, a tiež samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo plniť, je subjektom poskytujúcim úvery s celoslovenskou pôsobnosťou a hlavne známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Konajúci súd by nemal postupovať príliš formalisticky a mal by rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského, alebo obchodnoprávneho. V prípade spotrebiteľov nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Súd by sa dopúšťal výkladovej svojvoľnosti, ak by napriek tomu, že nezistí, že žalobca konal vedome na škodu žalovaných, neriešil kauzálne vzťahy zmenky v spotrebiteľských veciach, resp. podmienky vzniku samotnej zmenky. Ústavný súd ČR vyriešil otázku prísnej formálnosti zmeniek v prospech spotrebiteľov v náleze sp. zn. III. ÚS 980/13 zo dňa 17.07.2014 a náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013. Podľa žalovaných, je potrebné odmietnuť úvahy žalobcu ohľadom výhradnej aplikácie zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Prísna formálnosť zmenky v spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné ochrániť žalovaných pred zneužívaním práva v prospech žalobcu. V súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi si musí veriteľ (banka - pôvodný vlastník zmenky) počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa. Rubopisom boli porušené práva žalovaných, keďže dochádza k odnímaniu práv spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľovi nie sú zachované všetky práva podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch platného v čase vystavenia zmenky. Uvedené zákonné ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa názoru žalovaných, spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu, pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaných musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Na základe uvedeného mali žalovaní zato, že dohoda o vyplňovacom práve k zmenke je v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák.. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená v zmluvných dokumentoch, teda formulári (predtlačený obsah), ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaní nemali možnosť ich ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a to práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka, Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. V tejto súvislosti zároveň žalovaní poukazovali aj na rozhodnutie ESD č. C419/2011 zo dňa 14.03.2013 a na list Európskej komisie č. 2012/4165 zo dňa 25.04.2013 adresovaný SR. Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, a tým aj samotnú zmenku, možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Obč. zák.). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade sa vystavením zmenky právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, dodržania podmienok vzniku zmenky, platnosti dohody o vyplňovacom práve, ako aj posudzovaniu kauzálnych vzťahov. A v neposlednom rade aj aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho boli porušené práva žalovaných, keďže dochádza k odnímaniu ich práv ako spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľovi - žalovaným nie sú v tomto konaní zachované všetky práva podľa § 4 ods. 7 zákona. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň mali žalovaní pochybnosti o výške zmenkovej sumy vpísanej do zmenky samotnej, keďže, podľa ich názoru, nespĺňa zákonné podmienky podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Teda jej výška je v rozpore so zákonom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je zmenku potrebné vyhodnotiť zmenku uplatnenú v tomto konaní ako uplatnenú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. K prevodu zmenky došlo rubopisom. Na zmenke sú uvedené osoby, ktoré konali za pôvodného majiteľa na základe plnej moci. Takýto dôkaz, teda splnomocnenie pôvodného veriteľa - banky, však v tomto konaní predložený nebol. Žalovaní 1/, 2/ mali dôvodné pochybnosti o platnosti rubopisu.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami vrátane predloženej vlastnej zmenky a zistil, že zmenka obsahuje : miesto vystavenia: O., dátum vystavenia : 7. septembra 2007, zmenková suma : 4 769,63 eur, bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 4 769,63 eur na rad : Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155, dňa 7.9.2014, splatné u : Všeobecná úverová banka, a.s., pobočka URP Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 23/28, Považská Bystrica, „bez protestu“, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaných 1/, 2/. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Dňa 7.9.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 ako veriteľ so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným spotrebiteľský úver v sume 4 813,12 eur. Žalovaní 1/, 2/ doteraz neuhradili žalobcovi istinu úveru 3 296,38 eur, úroky z úveru a poplatky v sume 1 473,25 eur, spolu sumu 4 769,63 eur.

5. Na zistení skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie čl. I § 75, § 77 ods. 1, § 10, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 40 ods. 3, § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ), § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, čl. 1 bod 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 6 bod 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie (pôvodný článok 153 Zmluvy o ES), § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 2, 3, 4, 5, 7, 8 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

do 31.12.2007, § 265 Obchodného zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 4 769,63 eur so 6 % ročným úrokom od 8.9.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 15,90 eur, keďže žalovaní 1/, 2/ uvedenú zmenkovú pohľadávku doteraz neuhradila. Obranu žalovanej v konaní posúdil ako právne irelevantnú.

6. Súd prvej inštancie z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.2.2016, zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a zo zmenky konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 7.9.2007. Zmenku nadobudol indosamentom žalobca. V zmysle čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ sa indosamentom prevádzajú všetky práva zo zmenky. Zobral na zreteľ, že zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovaným zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorú veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). Žalovaných 1/, 2/, ktorí predmetnú zmluvu uzavreli ako dlžníci - fyzické osoby, nepodnikatelia, a ktorí sú tiež vystaviteľmi žalovanej zmenky, súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák., keď z obsahu uzavretej zmluvy nevyplýva, že by žalovaní 1/, 2/ vstupovali do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžníci nemali možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä, keď jej časťou sú i všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Uzavretú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. V tejto súvislosti poukázal na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013 a C-453/10 zo dňa 15.03.2012). Zdôraznil, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti tomu namieta (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009). Vnútroštátny súd tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak, daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo posúdiť predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto smernice (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010). Nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa týkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy, že dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z.

o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho práva musí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012). Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010). Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013).

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bol preukázaný spotrebiteľský charakter zmenky, ktorá bola indosovaná na žalobcu. Žalovaní poukazovali na to, že žalobca ako majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníkov. Táto námietka žalovaných v konaní preukázaná nebola. Podľa názoru súdu prvej inštancie, napriek indosácii zmenky zostali žalovaným ako spotrebiteľom v súlade s § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaní 1/, 2/ mohli uplatniť kauzálne námietky, vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru voči zmenke, ktoré by súd v konaní posúdil. Takéto námietky však žalovaní 1/, 2/ v konaní nevzniesli. Súd ex offo nezistil rozpor predmetnej zmluvy so zákonom ani jej neplatnosť v zmysle § 39 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, keďže je nositeľom práv zo žalovanej zmenky. V konaní bola preukázaná čiastočná úhrada zmenkovej sumy žalovanými vo výške 1 516,74 eur.

8. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu 100% trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to podľa § 365 ods. 1 a navrhli, aby odvolací súd tento rozsudok podľa

§ 388 zmenil tak, že žalobu zamietne. Podľa názoru žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie nesprávne posúdil ich námietku, podľa ktorej žalobca vedel, že v čase indosácie zmenky predstavuje zmenka zabezpečenie plnenia záväzku žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musel si byť pri nadobúdaní zmenky vedomý toho, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči nemu námietky ako novému majiteľovi zmenky v zmysle § 17 ZZŠ. Za týchto okolností žalobca, ktorý podal dňa 21.5.2015 na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, konal vedome na škodu žalovaných ako dlžníkov z indosovanej zmenky, pričom takýto výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007. Poukázali na to, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom. Poukázali a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015, podľa ktorého ak právny predchodca žalobcu zosplatnil úver, nemohol uplatňovať aj budúce úroky. O túto sumu sa znižuje dlžná suma, ktorá mala byť dopísaná do zmenky ako zmenková suma. Z tohto dôvodu je zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru spolu s budúcimi splátkami istiny neplatná, keďže nezodpovedá výške záväzku, ktorý zabezpečuje. Žalovaní dali odvolaciemu súdu do pozornosti, že boli porušené ich práva ako spotrebiteľa, čo automaticky zakladá neplatnosť zmenky. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal vôbec ochranu v zmysle predpisov o ochrane spotrebiteľa resp. sa obmedzil na konštatovanie, že neboli porušené žiadne normy.

10. K doručenému odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval na vyjadreniach prednesených pred súdom prvej inštancie a poukázal na to, že súd preskúmal všetky predložené relevantné dôkazy a vec posúdil s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že súd prvej inštancie nevydal zmenkový platobný rozkaz, ale žiadal predloženie všetkých dôkazov a z tohto dôvodu žalovaní neprišli o žiadne právo. Nad rámec súd prvej inštancie preskúmal zmluvný vzťah, čím sa žalovaným dostala adekvátna ochrana pred súdom. Do pozornosti dal aj tú skutočnosť, že žalovaní mali znalosti sa skúsenosti priemerného spotrebiteľa, pretože predmetná pohľadávka nebola jediná, ktorej zaplatenia sa žalobca od žalovaných domáhal. Spolu s vyjadrením k odvolaniu zaslal aj fotokópie: zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.4.2005; zmluvy o pôžičke - internetová č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.7.2007; zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2005. S poukazom na vyššie uvedené žalobca uviedol, že žalovaní vedeli posúdiť úverový vzťah s právnym predchodcom, ako aj to, k akým povinnostiam sa podpísaním blankozmenky zaviazali. Vo vyjadrení k odvolaniu opätovne zdôraznil, že aj zabezpečovacia zmenka si zachováva povahu abstraktného cenného papiera, v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou istinou, vyplývajú iba zo zmenky samotnej a sú nezávislé od mimozmenkového vzťahu.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej lehote, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. zmeniť podľa § 388 z dôvodu iného právneho posúdenia veci. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní aj v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom podľa § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky úkonov súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva dňa 21.5.2015 (článok 2 ods. 1, 2 .

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o doručovaní žaloby žalovaným ako fyzickým osobám a o predvolávaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci. Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 18.5.2016 a žalovaní 1/, 2/ dňa 17.5.2016. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 7.10.2016, v ktorom vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 180 pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vyhodnotil dôkazy a skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním dáva podklad pre rozhodnutie. Na právne posúdenie skutkového stavu aplikoval súd prvej inštancie ním citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a smernicu Rady (ES) 93/13/EHS z 5.4.2013 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď ich interpretáciou žalobe výrokom I. vyhovel a výrokom II. žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania.

18. Odvolací súd preskúmaním dospel k záveru o vecnej nesprávnosti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie na základe odlišného právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku. Preto postupom podľa § 382 oznámil žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a v danej veci je potrebné rešpektovať časovú pôsobnosť právnych noriem upravujúcich v Slovenskej republike ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám a uplatnený nárok je treba posúdiť aj z hľadiska súladu právneho úkonu s dobrými mravmi, ak sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Vo výzve poukázal odvolací súd na právne predpisy verejnoprávneho a súkromnoprávneho charakteru upravujúce postavenie spotrebiteľov, ktoré boli až do vyplnenia blankozmenky o dátum splatnosti a zmenkovej sumy v konkrétnej výške, zrušené, zmenené a doplnené (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, do ktorého boli s účinnosťou od 1.5.2014 doplnené ustanovenia § 5a a § 5b, k zmenám došlo aj v ustanoveniach § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách). Zároveň odvolací súd určil lehotu 7 dní na vyjadrenie sa k výzve podľa § 382 CSP. Právny zástupca žalobcu a žalovaných prevzali výzvu odvolacieho súdu dňa 12.2.2018. Právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na výzvu odvolacieho súdu nereagovali. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu zaslali až po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval dňa 27.2.2018 a vyjadrenie došlo na odvolací súd elektronicky dňa 28.2.2018 o 15.25 hod.

19. Žalobca uplatnil proti žalovanej peňažný nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 4 769,63 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 4 769,63 eur od 8.9.2014 do zaplatenia, odmenu 1/3 zo zmenkovej sumy vo výške 15,90 eur a náhradu nákladov za súdny poplatok a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Nárok odôvodnil vydaním vlastnej zmenky

žalovanými 1/, 2/ dňa 7.9.2007 na rad Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155, ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. K žalobe pripojil a svoj nárok preukazoval prvopisom zmenky zo dňa 7.9.2007, ktorá bola splatná dňa 7.9.2014.

20. Dňa 8.2.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdu prvej inštancie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a súdu prvej inštancie doručil žiadosť o flexipôžičku zo dňa 7.9.2007, oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2007, dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2007, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom a výpis z bankovej knihy.

21. V čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (veriteľ) a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi dňa 7.9.2007 a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 7.9.2007 mali žalovaní postavenie spotrebiteľa podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru bola spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu oznámenia o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky a zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru je zrejmé, že účelom tohto úveru bola investícia do nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom dňa 25.5.2007 sa na zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru tento zákon nevzťahuje. Na zabezpečenie pohľadávok veriteľa zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavrela dňa 25.5.2007 žalovaní 1/, 2/ s veriteľom dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a vystavila na rad veriteľa zmenku pri vydaní neúplnú, tzv. blankozmenku (čl. I. § 10 a § 77 ods. 2 ZZŠ). Dohoda je právnym úkonom nepomenovaným a jej právny režim podlieha vzhľadom na právne postavenie žalovanej príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Blankozmenka sa stáva zmenkou (cenný papier) až po doplnení reálne a zámerne chýbajúcich podstatných náležitosti zmenky, v danom prípade výšky zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky, pričom vyplnenie týchto údajov má zodpovedať zmluvným podmienkam dohody o vyplňovacom práve. Obsah blankozmenky zmluvné strany uviedli v čl. I. dohody o vyplňovacom práve. Obsah vyplňovacieho práva veriteľa dohodli zmluvné strany v čl. III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve, podľa ktorého „dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo ich časť, vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere, uvedenej v čl. II. tejto dohody, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a o zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi, t.j. tak, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa, vzniknutá na základe citovanej zmluvy o úvere ku dňu, ktorý sa uvedenie v blankozmenke ako deň splatnosti. Vyplnením týchto údajov sa blankozmenka stane platnou zmenkou a veriteľ je oprávnený použiť ju na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi.“

22. Právne predpisy verejnoprávneho aj súkromnoprávneho charakteru upravujúce postavenie a ochranu spotrebiteľov boli až do vyplnenia blankozmenky o dátum splatnosti dňa 25.5.2013 a zmenkovej sumy v konkrétnej výške 4 769,63 eur, zrušené, zmenené a doplnené. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1.7.2007 a jeho ďalšou novelou vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 vstúpili do platnosti ustanovenia § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých je neprípustné zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom a orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 29b sa s účinnosťou od 1.5.2014 ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> a ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

23. Od 23.12.2015 bol zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

ZZ/1963/99/> Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v ustanovení čl. I. § 17 ods. 1, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň novela v čl. III. § 3a ZZŠ ustanovila, že sú neplatné zmenkové a šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Predmetná novela vo vzťahu k ZZŠ neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia k úpravám od 23.12.2015 (prechodné spolupôsobenie doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom podľa § 5 ods. 4 zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

24. Dňa 21.5.2015, kedy žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy zo zmenky žalobou na príslušnom súde prvej inštancie, boli v platnosti ustanovenia § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V priebehu konania od 23.12.2015 (pred rozhodnutím o veci samej) vstúpila do platnosti novela čl. I. § 17 ods. 1 a do zákona bol zavedený čl. I. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového.

25. V súlade s článkom III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vyplnenie blankozmenky najskôr dňa 7.9.2013, kedy sa stala splatná posledná anuitná splátka spotrebného úveru. Vyplnením blankozmenky dňa 7.9.2014 sa blankozmenka stala zmenkou s účinkami ex tunc ku dňu 7.9.2007. Odvolací súd je toho názoru, že na zmenkovo právny vzťah žalobcu a žalovaných 1/, 2/ dopadá právna úprava platná do 31.12.2007, podľa ktorej výška príslušenstva poskytnutého úveru tvoriaca časť zmenkovej sumy nemala zákonné limity. Oprávnenie veriteľa zabezpečiť spotrebiteľskú zmluvu zmenkou pripúšťali právne predpisy, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov do 30.6.2007 a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa do 30.4.2014.

26. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, v ktorom sa uvádza, že „ právna úprava ZSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od 1.1.2011 sa zmenka nemôže použiť v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia ako protiprávne“. Povinnosť poskytnutia ochrany žalovanej má súd povinnosť až do úrovne dohody o vyplňovacom práve.

27. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že pôvodný a prvotný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. zmenku zabezpečujúcu pohľadávku z úverového vzťahu previedol indosamentom na žalobcu. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.2.2016 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 aj pohľadávku z úverového vzťahu. Žalobca, ktorý sa stal nielen majiteľom zmenky, ale zároveň aj majiteľom obligačnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou, musel mať vedomosť, že ide o zmenkového dlžníka s právnym postavením spotrebiteľa, na ktorého dopadá osobitná právna ochrana spotrebiteľov, podľa ktorej postavenie spotrebiteľov nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré im garantuje spotrebiteľské právo so základom vo vnútroštátnom práve a v práve Európskej únie.

28. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Odvolací súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené zmenkou, prihliadol na existujúci právny stav ochrany spotrebiteľa a uplatnený nárok žalobcu posúdil aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané, že pôvodný a prvotný veriteľ spolu s prevodom pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere indosoval na žalobcu aj práva zo zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď platila zákonná úprava, ktorá nepripúšťala splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou (§ 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ by odvolací súd rešpektoval len právnu úpravu ochrany spotrebiteľa platnú do 31.12.2007 pre spotrebiteľskú zmluvu zo zmenky išlo by o neprijateľné zníženie tejto ochrany patriacej spotrebiteľovi. Postavenie spotrebiteľov v rámci poskytovania tejto ochrany musí byť spravodlivé a rovnocenné bez ohľadu na čas vystavenia zmenky. Ak žalobca uplatnil voči žalovanej práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, je odvolací súd toho názoru, že takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Toto pravidlo zakazuje zneužitie práv na úkor iného, zakazuje neoprávnené obohatenie, chráni dobromyseľnosť osoby, zakazuje šikanózny výkon práv. Zákon výslovne neuvádza, z akých hľadísk alebo kritérií má súd vychádzať pre posudzovaní, či ide o konanie strany sporu v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom jednotlivom prípade na úvahe súdu, v rámci ktorej musia byť zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti prípadu.

30. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom (civilným procesom) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol aj Ústavný súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich nálezov sp.zn. II.ÚS 222/07 uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”.

31. Za právneho stavu ochrany spotrebiteľa v čase vystavenia zmenky a za právneho stavu ochrany spotrebiteľa v čase vyplnenia zmenky a uplatnenia zmenky v súdnom konaní, kedy bola právnym poriadkom Slovenskej republiky rozširovaná právna ochrana spotrebiteľa ďalšou implementáciou preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zákonoch Slovenskej republiky upravujúcich postavenie, práva a povinnosti spotrebiteľov, že právny predchodca žalobcu ani žalobca nedali do súladu určenie splátky anuitnej splátky a spôsobu započítavania istiny a úrokov s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá právna úprava sa použije aj v záväzkových vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom, pretože je pre spotrebiteľa výhodnejšia, že právny predchodca žalobcu a žalobca mali vedomosť o právnom postavení žalovanej ako spotrebiteľa, že v čase uplatnenia nároku zo zmenky v súdnom konaní bolo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neprípustné, odvolací súd dospel k záveru, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

32. Zároveň odvolací súd zmenil aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako výrok závislý od meritórneho rozhodnutia vo veci samej vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná patrí nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a II. zmenil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal tento nárok v rozsahu 100 %.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .