Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-84-2016.pdf
PDF · 110.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/84/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpený: LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: F.. N. F., K.: XX XXX XXX, L. Y. T.: Ž., S. C. XXXX/X, o zaplatenie 120,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120,- Eur od 18.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
I. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.3.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 120,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120,- Eur od 18.03.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. , reg.č. MV SR: VVS1-900/90-3742, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom. Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva žalobca na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalovaný zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov , ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.
3. Žalovaný je podnikateľ prevádzkujúci THE MASSIMO CAFE & RESTAURANT, Červeného kríža 58, 029 01 Námestovo, v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
4. Na základe § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. A táto v zmysle § 67 ods. 1 zákona č.
618/2003 Z.z. patrí aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu. Táto povinnosť vysporiadania nárokov všeobecne vyplýva aj z § 5 zákona č. 96/1991 Zb. Tieto práva výkonných umelcov a výrobcov na odmenu garantujú aj medzinárodné zmluvy a konvencie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prevádzkovatelia kaviarní, hotelov, barov, pivární a ostatných stravovacích zariadení, obchodných domov a pod. sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Na tomto základe si uplatňuje žalobca primerané odmeny autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov aaudiovizuálnych záznamov. Žalovaný dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho vyzval písomne výzvou na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov vo výške 120,- Eur. Primeraná odmena pozostáva z odmeny za stravovacie a pohostinské prevádzky - kaviareň vo výške 40,- Eur (reštaurácia s rozlohou do 100 m2) podľa bodu A.) Sadzobníka, a to za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 40,- Eur, za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 40,- Eur, za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 40,- Eur.
5. Právne odôvodnil žalobca svoju žalobu poukazom na § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z., § 78 ods.1, ods. 4 písm. b) ods. 5, § 79 ods. 1 a § 81 ods. 1 písm. a), h) a j) zákona č. 618/2003 Z.z. ako aj § 5ods. 14, § 65 ods. 1 a ods. 2 a § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Žalobca si uplatnil nárok na základe porušenia § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, t.j. titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a tiež žiadal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z peňažného dlhu vo výške 5,05 % ročne, a to odo dňa 18.03.2016, t.j. deň po podaní žaloby na súd.
6. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 8C/84/2016-32 zo dňa 26.4.2016, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a žalované zaviazal na úhradu uplatnenej istiny s príslušenstvom. Následne súd platobný rozkaz uznesením sp.zn. 8C/84/2016-38 zo dňa 30.6.2016 zrušil, pretože sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť. Súd preto doručil žalobu s prílohami žalovanému a ten sa v lehote stanovenej súdu vyjadril k žalobe v podaní doručenom súdu dňa 3.3.2017. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca ho žiada zaplatiť 120,- Eur s príslušenstvom na základe zmluvy č. 1061360 z roku 2010, ktorú považuje za sfalšovanú, a to v dátume a mieste podpisu zmluvy, t.j. že ju podpísal v Bratislave dňa 6.5.2010, pričom on sa v ten deň nachádzal mimo územia Slovenskej republiky.
7. Dňa 7.4.2017 doručil žalobca súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobca žiada od neho plnenie na základe sfalšovanej zmluvy. K tomuto tvrdeniu v rámci procesnej obrany uviedol, že v tomto súdnom konaní si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na odmenu za obdobie od roku 2013 do roku 2015, pričom za každý rok uzatvára žalobca s prevádzkovateľmi osobitnú zmluvu. Námietky žalovaného spochybňujúce platnosť zmluvy č. 1061360 za rok 2010 sú preto právne irelevantné. Nárok na zaplatenie odmeny patrí žalobcovi zo zákona, pričom samotná zmluva slúži jednak ako daňový doklad, ale upravuje tiež výšku odmeny vo vzťahu ku konkrétnemu povinnému subjektu určenú na základe individuálnych kritérií danej prevádzky a vyčíslenú na základe každoročne schvaľovaného sadzobníka. Neuzavretím tejto zmluvy žalobca nestráca nárok na zaplatenie primeranej odmeny. Momentom, kedy prevádzkovateľ začne používať predmety ochrany, stáva sa používateľom a je nevyhnutné, aby hradil primeranú odmenu organizácii kolektívnej správy, ktorá dané predmety ochrany chráni. Každý subjekt je povinný byť ešte pred samotným otvorením svojej prevádzky informovaný o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Okrem toho žalobca upozornil, že používateľ - žalovaný, vopred neoznámil úmysel používať predmety ochrany podľa autorského zákona spravované žalobcom a nedošlo k dohadovaniu podmienok dohody o primeranej odmeny, ale predmety ochrany použil priamo, žalobca ho vyzval na splnenie povinnosti. Avšak ani napriek výzvam nedošlo k úhrade.
8. Súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 4 CSP doručil žalovanému uvedené vyjadrenie žalobcu, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu do dnešného dňa nevyjadril.
9. Následne súd vo veci vytýčil pojednávanie na 26.2.2018, na ktorom sa zúčastnil žalovaný. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 26.2.2018 ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že nemá výhrady k vyplateniu odmien spoločnosti SLOVGRAM, ale má výhrady k spôsobu uzatvárania zmluvy so spoločnosťou SLOVGRAM, ktorá mu bola v roku 2010 predložená na podpis s tým, že má vypísať iba hlavičku, bez uvedenia sumy, ktorú je povinný uhrádzať, rovnako bez uvedenia dátumov splatnosti, dátumu uzavretia zmluvy, podpisu s tým, že uvedené bude dopísané v Bratislave zo strany spoločnosti SLOVGRAM. Zmluvu v takomto formulári vypísal a následne po jej potvrdení zo strany žalobcu mu doručená nebola. Potom čo sa dopytoval žalobcu o zaslanie Zmluvy, ktorá je preňho aj daňovým dokladom, bolo mu opakovane povedané, že Zmluvu mu doručovali, avšak si ju neprezval v odbernej lehote. Následne tak žalobca opätovne žiadal o Zmluvu a bola mu doručená s dátumom 23.02. 2017 a označením fotokópia súhlasí s originálom. Okrem toho, žalovaný udáva, že k podpisu zmluvy v takomto formulári bol viac-menej donútený, pretože sa to dialo pred hosťami jeho zariadenia s tým, že pán, ktorý konal za spoločnosť SLOVGRAM sa mu vyhrážal, že ak zmluvu nepodpíše, tak príde polícia a že to bude musieť podpísať. K predmetným rokom 2013, 2014, 2015 uviedol, že za toto obdobie žiadnu zmluvu neuzatváral, žalovaný mu v priebehu minulého roka, t.j. roka 2017, doručil návrh zmluvy za predošlé tri roky, s ktorým on nesúhlasil a svoje výhrady mu písomne oznámil. Do dnešného dňa mu nebol predložený nový návrh zmluvy na podpis. Žalovaný je toho názoru, že zmluva, ktorú podpisoval v roku 2010 je platná a nie je potrebné uzatvárať každý rok novú zmluvu. V zmysle zmluvy z roku 2010, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 53 a 54 je stanovená výška odmeny vo výške 40,- €. Žalovaný okrem toho uviedol, že splnil si svoju povinnosť v zmysle zmluvy a oznámil žalobcovi, že došlo k zmene na jeho strane, čo sa týka rozšírenia zariadenia, pričom zo strany žalobcu nebola žiadna reakcia na toto oznámenie. Z pohľadu žalovaného je zmluva z roku 2010 je preňho smerodajná a nerozumie, prečo má k uzatváraniu zmlúv dochádzať každý rok. Napriek tomu odmenu za obdobie rokov 2013, 2014, 2015 uvedené neuhrádzal, nakoľko mu zmluva doručená nebola a samotnú zmluvu prevzal až 23.02. 2017, čo považuje podľa svojich vedomostí za relevantný deň a doklad preňho na úhradu predmetných súm, aj s ohľadom na to, že uvedené výdavky si môže účtovať vo svojom účtovníctve. Na otázku súdu, či po prevzatí zmluvy následne uhradil požadovanú sumu žalobcovi, žalovaný uviedol, že neuhradil.
10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä žalobou (č.l. 1-3), výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 12), stanovami žalobcu (č.l. 14-18), sadzobníkom žalobcu (č.l. 19), doplnením žaloby (č.l. 30), výpisom zo živnostenského registra (č.l. 45), vyjadrením žalovaného (č.l. 52) a vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného (č.l. 57-58). Z uvedeného mal súd preukázané nasledovné zistenia:
11. Žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. , ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom. Je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznam, t.j. hudobníkov, hercov, tanečníkov a podobne. Zastupuje umelcov v rozsahu uvedenom v zmluvách, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuj odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorý im prináležia podľa zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona účinného do 31.12.2015 ako aj zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon účinného od 1.1.2016. Žalovaný je podľa výpisu zo živnostenského registra prevádzkovateľom stravovacieho zariadenia.
12. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z.: Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
13. Podľa ust. § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
14. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
15. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
16. Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
17. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len „kolektívna správa“) je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
18. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
19. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1) používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2) dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia. Podľa ods. 1 písm. j) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písm. h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.
20. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
21. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie sa plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Nakoľko si žalobca ako orgán kolektív správy práv uplatnil voči žalovanému nárok upravený priamo v zákone, súd vychádzal z ustanovenia § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon účinný od
1.1.2016 a na konanie aplikoval pôvodný autorský zákon účinný do 31.12.2015, t.j. zákon č. 618/2003 Z.z.
25. Z oprávnenia organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky má žalobca podľa právoplatnej licencie č. 3/2004 udelenej Ministerstvom kultúry dňa 18.10.2004 mal súd zistené, že žalobca disponuje oprávnením na výkon kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 autorského zákona k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniu, bližšie špecifikovaným v predmetnej listine. Uvedené je súdu známe z verejne dostupných registrov na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.
26. Žalobca svoj nárok na úhradu uplatnenej odmeny oprel o zákonnú úpravu uvedenú v ustanovenia § 65 ods. 1 a 2, § 67 ods. 1, § 5 ods. 14, no najmä § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z., ktoré ho oprávňujú vyberať pre nositeľa práv nielen odmeny, ale aj prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný ako prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia, u ktorého bolo kontrolou zistené, že disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávániu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a ako aj audiovizuálnych záznamov, a preto mal zákonnú povinnosť uhrádzať odmeny v súlade s ustanoveniami autorského zákona vo výške určenej podľa verejne dostupného sadzobníka. Z dikcie zákona je zrejmé, že momentom, kedy sa prevádzkovateľ začne používať predmety ochrany stáva sa používateľom a je preto nevyhnutné, aby hradil primeranú odmenu organizácie kolektívnej správy, ktorá dané predmety ochrany chráni.. Nakoľko však žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, pričom pri kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené, že je používateľom predmetov ochrany, je povinný uhradiť odmenu kolektívnej správe práv, t.j. žalobcovi v sume podľa verejne dostupného sadzobníka, t.j. 40,- Eur ročne a to za obdobie 3 rokov (2013, 2014 a 2015). Túto skutočnosť žalovaný nepoprel ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.3.2017 ani na pojednávaní dňa 26.2.2018. Žalovaný v konaní nepoprel, že disponuje technickým zariadením prostredníctvom ktorého dochádza k verejným prenosom v jeho prevádzkarni v Námestove, a tak je v zmysle zákona povinný hradiť primeranú odmenu organizácii kolektívnej správy, v danom prípade žalobcovi.
27. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.2.2018 opakovane tvrdil, že pre neho je smerodajná a platná zmluva z roku 2010, v zmysle ktorej je povinný platiť ročnú odmenu v sume 40,- Eur. A tak žalovaný rovnako nepopiera ani výšku odmeny stanovenej žalobcom vo verejne prístupnom sadzobníku žalobcu. Žalovaný v konaní spochybnil iba spôsob uzatvárania zmlúv žalobcu so žalovaným, voči ktorému vyjadril svoje výhrady. Uviedol, že nerozumie, prečo má uzatvárať každoročne zmluvu, keď uzavrel zmluvu v roku 2010 a tá nebola časovo obmedzená. Ďalej uviedol, že nemohol uhradiť žalobcovi odmenu bez platného daňového dokladu, ktorým je v danom prípade predmetná zmluva, pretože ňou do 23.2.2017 nedisponoval a žalobca mu ju doručil až na opakovanú výzvu. K uvedeným tvrdeniam súd dodáva, že argumenty vzťahujúce sa k zmluve z roku 2010 sú v danom konaní irelevantné, nakoľko žalobca uzatvára s prevádzkovateľmi každý rok novú zmluvu, ktorá je pre nich zároveň daňovým dokladom a upravuje výšku odmeny vo vzťahu ku konkrétnemu daňovému subjektu. Neuzatvorením zmluvy žalobca nestráca nárok na zaplatenie primeranej odmeny, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko je to zákonný nárok upravený v ustanovení § 81 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že zmluva nie je časovo obmedzená a preto je platná. Zo zmluvy z roku 2010 (č.l. 53-54 spisu), ktorú žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu vyplýva, že ju uzatvoril žalobca s prevádzkovateľom a na jej základe je prevádzkovateľ povinný platiť odmenu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 (údaj sa nachádza v spodnej časti zmluvy). Všetky argumenty žalobcu týkajúce sa predmetnej zmluvy sú v danom konaní irelevanté, nakoľko si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za roky 2013, 2014 a 2015. Žalobca uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a ako prevádzkovateľ zariadenia
28. Súd žalobu vyhodnotil ako odôvodnenú a žalovaný nárok posúdil ako bezdôvodného obohatenie žalovaného, nakoľko si ten ako používateľ práv ochrany v zmysle autorského zákona nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 84 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. účinnom v predmetnom období. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil výšku odmeny určenej žalobcom vo verejne dostupnom sadzobníku. Rovnako v danom prípade nie je relevantné ani prípadné tvrdenie žalovaného, či a kedy bola kontrola žalobcu vykonaná v jeho zariadení, nakoľko žalovaný v
konaní nepoprel samotnú skutočnosť, že je používateľom predmetov ochrany, ktoré chráni žalobca ako orgán kolektívnej správy práv. Žalovaný napriek uvedenému svoju pohľadávku neuhradil, a tak súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, čo do dôvodu aj čo do výšky a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi sumu 120,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120,- Eur od 18.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko sa neuhradením žalovanej sumy dostal do omeškania, súd zároveň žalobcovi priznal z nezaplatenej istiny aj úrok z omeškania, a to vo výške podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojitosti s ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, t. j. vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 120,- Eur od 18.3.2016 (deň, nasledujúci po doručení žaloby na súd) až do zaplatenia.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.