Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. Z., nar. XX. Y. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: V. M., nar. 1. U. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX K. K., v konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Škvarkovou, advokátkou so sídlom AK Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica a otca: O. Z., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom G.. Ľ.Z. XX, XXX XX K. K., v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bacíková a spol., so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 37P/268/2017-64 zo dňa 13. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III a výroku IV, ktorými okresný súd upravil styk otca s maloletým, potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého sa návrhom vo veci samej, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) dňa 27. septembra 2017 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. Z., nar. XX.Y. XXXX (ďalej len „maloletý“). Žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 1. marca 2017 a upravil styk otca s maloletým tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 13:00hod. do 15:00hod., v prítomnosti matky.

2. Okresný súd svojím rozsudkom č. k. 37P/268/2017-64 zo dňa 13. decembra 2017 maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky (prvá výroková veta), určil otcovi maloletého vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou okresný súd upravil styk otca s maloletým tak, že: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 09:00hod. do 17:00hod. za prítomnosti matky a každý párny týždeň v nedeľu od 09:00hod. do 17:00hod. za prítomnosti matky, a to prvých šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Následne po uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v stanovenom čase bez prítomnosti matky“. Štvrtou výrokovou vetou okresný súd určil, že: „otec je oprávnený maloletého v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do obytného domu matky a je povinný maloletého matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do obytného domu matky.“ Matke určil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými

potrebnými vecami a styk otcovi s maloletým umožniť (piata výroková veta). Súd prvej inštancie zároveň šiestou výrokovou vetou rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. 1 Vo vzťahu k zvereniu maloletého do starostlivosti jedného z rodičov okresný súd mal za preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú jeho výchovu a výživu. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že matka doteraz v prevažnej miere zabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletého a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je pritom útleho veku a je primárne citovo naviazaný na matku. Okresný súd tiež prihliadol aj na zhodné stanovisko otca maloletého, ktorý súhlasil so zverením maloletého matke, ku starostlivosti ktorej nemal žiadne námietky.

2.2 Pri určení výživného súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine, z veku, odôvodnených potrieb maloletého a zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného na výživné. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal konkrétne na jednotlivé kritériá pre určenie výživného, ktoré podrobne, s uvedením výšky príjmov rodičov, resp. nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého, špecifikoval. Na základe takto zistených skutočnosti súd prvej inštancie určil výživné vo výške 120,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Sumu 120,-Eur považoval za primeranú vzhľadom na pomery maloletého a pomery otca.

2.3 Pokiaľ ide o úpravu styku, súd prvej inštancie vychádzal z toho, aby maloleté dieťa po rozchode rodičov neprimerane silno nepociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti (otca) a zároveň, aby mal tento rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, možnosť podieľať sa na starostlivosti, výchove a opatere o maloleté dieťa. Okresný súd pritom považoval za potrebné z dôvodu nevhodnej a narušenej komunikácie rodičov určiť pevné pravidlá stretávania sa otca s maloletým. Pri rozsahu úpravy styku zohľadnil denný režim, zdravotný stav, potreby maloletého, ako aj pracovné povinnosti otca, pre ktoré nebolo možné určiť stretávanie sa otca s maloletým cez pracovný týždeň. S prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť a stretávanie sa s maloletým. Otec v konaní pritom prisľúbil, že zabezpečí aj nevyhnutné veci potrebné na spánok maloletého v jeho domácnosti. Pokiaľ okresný súd upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky, bolo tak z dôvodu, aby si otec postupne budoval vzťah k maloletému, aby maloletý vnímal aj otca ako svojho rodiča vo svojej blízkosti, nielen matku. Po dobu šiestich mesiacov tak má otec možnosť za pomoci matky osvojiť si základné zručnosti v starostlivosti o maloletého, spoznať jeho návyky, potreby a denný režim. Matka bude môcť zároveň dohliadať na osvojovanie si týchto zručností otcom a nadobudnúť voči nemu dôveru a istotu ohľadom starostlivosti o maloletého. Okresný súd mal tiež zato, že otec bude schopný postupom času stretávať sa s maloletým aj sám, bez prítomnosti matky. Je pritom na rodičoch maloletého, aby zabezpečili svoje vzájomné fungovanie a kooperáciu, povzniesli sa nad osobné spory a v záujme maloletého spolupracovali a uznávali jeden druhého ako rodiča maloletého.

2.4 Miesto preberania a odovzdávania maloletého súd určil pred vchodom do obytného domu matky a matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými vecami s ohľadom na potreby maloletého a otcovi styk riadne umožniť.

2.5 Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku (tretí a štvrtý výrok rozsudku) podala odvolanie matka, ktorá s takouto úpravou styku nesúhlasila a žiadala aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch nasledovne:

- otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9:00hod. do 10:00hod. a od 12:00hod. do 15:00hod. za prítomnosti matky, v jej domácnosti a každý párny týždeň v nedeľu od 9:00hod. do 10:00hod. a od 12:00hod. do 15:00hod. za prítomnosti matky v jej domácnosti, a to prvých dvanásť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Následne po uplynutí dvanástich mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9:00hod. do 17:00hod bez prítomnosti matky a každý párny týždeň v nedeľu od 9:00hod do 17:00hod. bez prítomnosti matky.

- otec je oprávnený maloletého v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred rodinným domom na ul. X.Xč.XX, K. K. a je povinný maloletého matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred rodinným domom matky.

3.1 Podané odvolanie matka odôvodnila tým, že rozhodnutím súdu prvej inštancie je ohrozený denný režim maloletého, napadnuté rozhodnutie dáva otcovi maloletého právo na styk s maloletým práve v čase, kedy tento zvykne podľa naučeného režimu spávať. Porušenie spánkového režimu maloletého nemôže byť v jeho záujme. Zároveň namietala, že v konaní bolo preukázané, že otec maloletého žije v neskolaudovanom dome a nemá toho času vytvorené podmienky pre styk s maloletým, nakoľko detská izba nie je zariadená. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, kde má otec s maloletým v útlom veku tak rozsiahlo určený čas tráviť ak je nepochybné, že v dome, v ktorom býva, nie sú vytvorené vhodné podmienky pre takýto styk.

3.2 Matka maloletého zdôraznila, že má skutočný záujem na tom, aby si otec budoval citový vzťah s maloletým, viackrát styk s maloletým otcovi umožňovala, ale tento ho nevyužil. Má preto dôvodné pochybnosti o úprimnosti prezentovaného návrhu na styk otca s maloletým v takom rozsahu, v akom mu ho súd prvej inštancie priznal. Matkou navrhovaná úprava styku otca s maloletým nezabráni otcovi možnosti stretávania, dá mu možnosť, aby bol prítomný, keď ide maloletý spať, keď sa zobudí a vytvorí mu dostatočný priestor, aby si otec postupne budoval vzťah k maloletému, aby maloletý vnímal ako svojho rodiča a aby otec mal možnosť osvojiť si základné zručnosti v starostlivosť o maloletého. V záujme všetkých by bolo, ak by bolo určené, kde sa má otec počas prvých 12-tich mesiacov stretávať s maloletým.

4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasil s tým, aby sa styk s maloletým realizoval v domácnosti matky, nakoľko táto nebýva vo vlastnom byte ale býva v dome svojho otca. V domácnosti matky sa tiež zdržiava jej matka, s ktorou nemá dobré vzťahy, a preto má obavu, že styk by bol v jej prítomnosti značne komplikovaný. Otec maloletého tiež poukázal na to, že sa snažil, aby zabezpečil bývanie pre všetkých troch v jeho rodinnom dome, ktorý síce nie je skolaudovaný, ale má v ňom dostatočný priestor a vytvorené podmienky na stretávanie sa so synom. O syna sa vie postarať, je pripravený počas styku s maloletým rešpektovať jeho denný režim, na čo môže matka maloletého počas prvého polroku dozerať a prípadne ho usmerniť. Má zato, že polrok je dostatočne dlhá doba na to, aby sa so synom vedel dostatočne zblížiť, naučiť sa jeho potreby a osvojiť si jeho zvyky. Je tiež potrebné, aby sa maloletý oboznámil s jeho domácnosťou, aby si na ňu zvykol a teda, aby otec maloletého mohol aspoň čiastočne pripravovať program pre maloletého, s ohľadom na jeho vek.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky odporučil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že maloletý v mesiaci február 2018 dovŕši jeden rok veku, matka zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť, je na rodičovskej dovolenke. Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva pravidelne lieky (okrem vitamínu D). Otec má napadnutým rozhodnutím zabezpečený s maloletým pravidelný kontakt s poukazom na nízky vek maloletého, zdravotný stav a aj denný režim. Počas obdobia prvých šiestich mesiacov za účasti matky otec maloletého získa potrebné rodičovské zručnosti, aby mohol sám zabezpečovať starostlivosť o maloletého a podieľať sa na jeho výchove.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.

7. V priebehu odvolacieho konania matka maloletého podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby krajský súd dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, upravil pomery medzi účastníkmi konania a žiadala upraviť styk otca s maloletým obdobne, ako žiadala v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č. k. 14CoPn/1/2018-93 zo dňa 31. januára 2018 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., potvrdil v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

9. V zmysle § 387 ods.1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci rozhodol. Okresný súd z dôvodu, že rodičia maloletého nežijú spolu a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého, upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okrem výrokov týkajúcich sa zverenia maloletého do starostlivosti matky a určení výživného (ktoré odvolaním napadnuté neboli), okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že určil konkrétne dni, v ktorých je otec oprávnený sa s maloletým stretávať, v rámci týchto dní určil konkrétny čas. Vo vzťahu k styku otca s maloletým súd prvej inštancie tento upravil odlišne počas prvých šiestich mesiacov (počas ktorých sa styk realizuje za prítomnosti matky) a po šiestich mesiacoch od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (kedy sa styk otca s maloletým bude realizovať bez nevyhnutnej prítomnosti matky).

11. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine). Tento sa môže realizovať buď prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti, alebo prostredníctvom pomerne široko upraveného práva styku s dieťaťom, ak na tom má rodič záujem. Je v záujme dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa. Realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa a jeho celkovú životnú situáciu veľmi dôležitá. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

12. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že matka maloletého nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov, týkajúcich sa odvolacích dôvodov, smerujúcich proti styku otca s maloletým, ako ho upravil okresný súd. Z podaného odvolania vyplýva, že matka maloletého nesúhlasila s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a namietla rozsah úpravy styku otca s maloletým a miesto, kde je otec maloletého oprávnený sa s ním stretávať.

13. Matka maloletého namietala pomery v domácnosti otca, predovšetkým skutočnosť, že rodinný dom, v ktorom otec maloletého žije, nie je skolaudovaný a zároveň, že detská izba nachádzajúca sa v rodinnom dome, nie je zariadená. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v domácnosti otca bolo opatrníkom maloletého (Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica) vykonané sociálne zisťovanie so záverom, že hygienické pomery v domácnosti otca boli na veľmi dobrej úrovni. Rodinný dom otca je novostavbou, ktorá ku dňu sociálneho zisťovania (11. decembra 2017) nebola skolaudovaná, je však čiastočne zariadený. V rodinnom dome sa nachádza aj izba maloletého, v čase sociálneho zisťovania bez nábytku. Nachádzali sa v nej hračky maloletého a autosedačka. Zariadená je i kuchyňa a obývacia izba rodinného domu, kuchynská časť je vybavená modernou rohovou kuchynskou linkou so zabudovanými elektrospotrebičmi, stolom a štyrmi stoličkami. V obývacej miestnosti sa nachádza rohový gauč, konferenčný stolík a na stene je umiestnený veľký televízor a krb. Z vyjadrení otca maloletého pritom vyplýva, že neskolaudovaný rodinný dom je už napojený na dodávku energií, nakoľko na pojednávaní uviedol náklady za plyn, elektrickú energiu, ako aj náklady za vodu. Aj keď na pojednávaní na súde prvej inštancie otec maloletého uviedol, že izba maloletého nie je zariadená, zdôraznil, že vie zabezpečiť pre dieťa postieľku za účelom prespávania maloletého v jeho domácnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z takto zisteného skutkového stavu a v podanom odvolaní matka maloletého neuviedla žiadne iné (nové) skutočnosti, krajský súd, rozhodujúc o odvolaní dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že rodinný dom otca nie je skolaudovaný, nie je prekážkou, aby sa styk otca s maloletým nemohol realizovať v jeho domácnosti. Prvoradé v tomto smere sú totiž hygienické pomery domácnosti otca, ktoré kolízny opatrovník vyhodnotil na veľmi dobrej úrovni. Odvolací súd v tomto smere tiež nemá pochybnosť, že otec maloletého, najmä pokiaľ sa má styk s maloletým spočiatku realizovať v prítomnosti matky, detskú izbu v potrebnom rozsahu zariadi tak, aby sa v jeho domácnosti mohol realizovať aj spánkový režim maloletého dieťaťa.

14. Obdobný záver zaujal krajský súd aj vo vzťahu k ďalšej námietke matky, týkajúcej sa rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Dieťa v mesiaci február 2018 dovŕšilo jeden rok veku, nie je také

malé, aby sa s otcom nemohlo stretávať v širšom, ako matkou navrhovanom rozsahu. V tomto veku sa rozvíjajú a prehlbujú sociálne kontakty dieťaťa so svojimi rodičmi a je nevyhnutné, aby sa doposiaľ vytvorený vzťah otca s maloletým dieťaťom prehlboval a rozvíjal. Rodičovské práva majú obaja rodičia, s rodičovskými právami sú spojené aj ich povinnosti. Každý z rodičov má nielen povinnosť, ale aj právo zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Aj otec maloletého má právo dieťa nielen k spánku uložiť, ale nad jeho spánkom dohliadať a potešiť sa pri pohľade na prebúdzajúce sa dieťa. Tieto práva mu bez ďalších relevantných dôvodov nemožno upierať len s poukazom na spánkový režim. Nemožno namietať voči tvrdeniu matky ohľadne denných potrieb dieťaťa (spánkový režim), matka však nijakým spôsobom neosvedčila obavu, že by pri realizácii styku otca s maloletým v jeho domácnosti, a najmä v prítomnosti matky, tento spánkový režim nebol dodržiavaný.

15. Neobstojí ani návrh matky, aby stretávanie sa s maloletým za jej prítomnosti trvalo po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Šesť mesiacov od právoplatnosti je dostatočne dlhá doba, aby si otec maloletého osvojil všetky zručnosti vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa, pokiaľ ich ešte nemá. Nedôvera matky v tomto smere nie je ničím odôvodnená a podložená.

16. Matka maloletého napokon tvrdila, že by bolo v záujme všetkých, aby bolo určené, kde sa má otec s maloletým počas prvých 12-tich mesiacov, resp. počas prvých 6-tich mesiacov (ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí), stretávať. Ani táto odvolacia námietka neobstojí. Otec maloletého má rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ako má matka maloletého, nebol v rodičovských právach obmedzený a ani nebol pozbavený výkonu rodičovských práv. Nemožno v tomto smere styk otca s maloletým obmedziť na nejaké konkrétne miesto (napr. výlučne na domácnosť otca). Rovnako ako matka, tak aj otec môže s maloletým chodiť na prechádzky, navštevovať detské ihriská alebo obdobné miesta. Určenie konkrétneho miesta styku by bolo v tomto prípade kontraproduktívne vo vzťahu k rozvoju a prehlbovaniu vzťahu otca s maloletým a v rozpore s požiadavkou rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku maloletého s obidvomi rodičmi. Obsahom tohto práva je jeho realizácia vo všetkých smeroch a aktivitách, ktoré môže otec s prihliadnutím na vek maloletého uskutočňovať a nebyť viazaný iba a výlučne na svoju domácnosť.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 C.m.p.. Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).