Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/96/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca) v spore žalobcu: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. G. XX/XX, XXX XX W., právne zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35805731, právne zastúpenému De minimis, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36868949, o určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/68/2016-131 zo dňa 20. 12. 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnej časti (I. výrok) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (I. výrok) na základe späťvzatia žaloby žalobcom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (II. výrok).

2. Uznesenie súdu prvej inštancie len vo výroku II. o trovách konania napadol odvolaním žalovaný. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Podľa názoru žalovaného k zastaveniu konania došlo zo strany žalobcu z dôvodu rozhodnutia žalobcu po odstúpení žalovaného od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola predmetom konania a preto v súvislosti s otázkou náhrady trov konania v plnom rozsahu zodpovedá za zavinenie tohto stavu žalobca. Odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany žalovaného bolo výkonom práva, ktoré mu vzniklo tým, že žalobca nie žalovaný si neplnil povinnosti, ku ktorým sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal, pričom nemožno vyčítať žalovanému, že nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, v ktorom mal dotovať žalobcu bez toho, aby mu žalobca vôbec požičanú sumu vrátil. Za situácie, kedy si neplnil svoje povinnosti žalobca, nemožno sankcionovať žalovaného v podobe napr. povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi a to len za to, že realizoval svoje právo, ktoré nebolo jeho svojvoľným rozhodnutím, ale vyplynulo výhradne zo zásadného porušovania zmluvných povinností zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal na opačné rozhodnutie okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 25. 01. 2017 navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu k zastaveniu konania došlo

len z dôvodu, že žalovaný po prednesení predbežného stanoviska sudcu usúdil, že nebude v konaní úspešný a na základe toho odstúpil od zmluvy o úvere tak, že odstúpenie doručil právny zástupca žalovaného do rúk žalobcu. Žalovaný týmto spôsobom zapríčinil, že odpadol predmet sporu. Žalovaný úmyselne zamieňa hmotnoprávne zavinenie ukončenia hmotnoprávneho vzťahu (úverovej zmluvy z doplnkovej zmluvy) s procesným zavinením zastavenia konania, s cieľom vyhnúť sa povinnosti náhrady trov konania, ktorých vznik zavinil žalobca. Poukázal na konania s totožným predmetnom konania a s totožnou vzniknutou procesnou situáciou, v ktorých Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol rovnako ako v tomto prípade. Zároveň aj sám právny zástupca žalovaného uznal v daných prípadoch, že požadovať náhradu trov konania je zo strany žalobcov oprávnené a trovy konania žalovaný bez výhrad žalobcom nahradil. Podľa názoru žalobcu trovy konania majú byť v podstate sankciou za vyvolanie sporu. Spor vyvolal žalovaný tým, že od žalobcu žiadal zaplatiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vnikla v rozpore s platnou legislatívou na ochranu spotrebiteľa. Je zrejmé, že na základe zmluvy o úvere žalobcovi prestal plniť zo zmluvy žalobca, pretože toto súdne konanie malo odstrániť neistotu ohľadom skutočnej výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Okresný súd správne uviedol, že keby mal záujem žalovaný od zmluvy odstúpiť, mohol tak urobiť už skôr a nie až kým sa konanie pred súdom dostalo do štádia pojednávania. Na pojednávaní špekulatívne žalovaný vyčkal až do vyslovenia predbežného stanoviska súdu vo veci samej a až keď sa z tohto predbežného stanoviska dozvedel, že v konaní nebude úspešný, doručil na pojednávaní žalobcovi odstúpenie od zmluvy. Žalobca sa aj na pojednávaní vyslovil, že považuje odstúpenie od zmluvy za špekulatívne zneužitie práva žalovaným s cieľom vyhnúť sa nepriaznivému rozsudku. Žalobca sa napriek tomu rozhodol s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu sporu, odstúpenie akceptovať a z tohto dôvodu odstúpenia zobral návrh na začatie konania späť. O dôvodnosti žaloby žalobcu svedčí, že v samotnom odstúpení od zmluvy žalovaný uznal, že má nárok len na istinu úveru, ktorej nesplatený zvyšok žiada v odstúpení od žalobcu vrátiť, a teda podľa názoru žalobcu žalovaný týmto úkonom v podstate uznal žalobný nárok, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie priznal náhradu trov žalobcovi s odôvodnením, že žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože až po podaní žaloby žalobcom na súd dňa 25. 08. 2016 na pojednávaní dňa 24. 11. 2016 doručil žalobcovi odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 613208972 z 22. 11. 2016, hoci ako sám uviedol v odstúpení, urobil tak z dôvodu, že žalobca je v

omeškaní s hradením splátok dlžnej sumy, pričom z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa dostal do omeškania s hradením splátok dlžnej sumy ešte za obdobie pred podaním žaloby žalobcom na súd. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva. Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, ako správne súd prvej inštancie postupoval, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014 z 29. 04. 2014).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý mu žalovaným úverovou zmluvou č. 613208972 zo dňa 06. 11. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, zmluva o poskytnutí služby komfort, uzavretá k zmluve o úvere č. 613208972 dňa 06. 11. 2015 je neplatná. V predmetnej veci súd prvej inštancie pojednával, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. 11. 2016, pričom zo strany súdu došlo k predbežnému právnemu posúdeniu veci, čoho výsledkom bolo konanie žalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 613208972, ktoré v písomnej podobe doručil žalobcovi krátkou cestou priamo na pojednávaní (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 24. 11. 2016 č. l. spisu 101 rub.). Je nepochybné, že v súvislosti s uvedeným právnym úkonom odstúpením od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 613208972 zo dňa 22. 11. 2016 zo strany žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým zanikla zmluva o úvere a rovnako zanikla doručením tohto odstúpenia aj zmluva o doplnkovej službe, odpadol predmet konania, čo podmienilo žalobcu k následnému procesnému úkonu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Rozhodnou skutočnosťou pri procesnom posúdení zavinenia bolo, že správaním žalovaného odpadol predmet konania a to v čase až po začatí súdneho konania. A len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť a preto súd prvej inštancie správne procesne posúdil, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný. Odpadnutie predmetu sporu nemožno pripočítať na ťarchu žalobcu, ktorý sa iba aktívne bránil podaním žaloby, ktorá mala odstrániť neistotu ohľadom skutočnej výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.

10. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odvolací súd potvrdil výrok uznesenia súdu prvej inštancie ohľadne trov konania (II. výrok) ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. V odvolaním nenapadnutej časti (I. výrok) zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .