Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_6Co-301-2017.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Subarea
6Co/301/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený v konaní JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom , Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 3382,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2017, č.k. 9C/55/2016-84 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288,85,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 10.5.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 2 písm. a/ a b/ , § 4 ods. 2 písm. g/, i/, ods. 3z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Tatra banka, a.s. uzatvorila so žalovanou úverovú zmluvu č. 00-0000925479, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.248,82 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Z dôvodu neplnenia si zmluvne dojednaných povinností žalovanou právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 4.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval k okamžitej úhrade dlžnej sumy. Splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru nastala dňa 9.5.2013 v súlade s čl. VI bod 2 úverovej zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená v celosti žalobcovi. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanej uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru, t.j. sumu 3261,53 eur a zmluvné úroky 120,61 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, na podklade jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur, a následne 1550 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 2790,- Sk, t.j.92,61 eur za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere, spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je naplnením
v predchádzajúcej vete uvedenej chýbajúcej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že splatnosť prvej splátky je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“ a dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia je veľmi všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru vypočítať len s ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby v zmluve uviedol konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo a zároveň aj na námietku právneho zástupcu žalovanej skúmať premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok voči žalovanej 18.3.2016. Od 18.3.2013 teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku za splátky splatné do tohto dátumu. Splatnosť všetkých ostatných splátok nastala až neskôr a teda je zrejmé, že nárok navrhovateľa premlčaný v časti splátok splatných po 18.3.2013 nie je. Podľa žalobcu prvá splátka bola splatná 16.6.2008, pokiaľ vznikla povinnosť žalovanej uhradiť len istinu 4248,82 eur +1550 eur, pri splátkach po 92,61 eur by bola táto suma splatená 16.8.2013 poslednou splátkou 57 eur. ( spolu 62 splátok po 92,61 eur od 16.6.2008 do 16. 7.2013 teda 62 splátok, a splátka č. 63 vo výške 57 eur za august 2013). Pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť k 4.5.2013, žaloba podaná 18.3.2016, premlčané sú splátky úveru splatné pred 18.3.2013 ( od 16.6.2008 do 16.3.2013 teda 58 splátok po 92,61 eur teda suma 5371,38 eur, nepremlčané sú 4 splátky istiny splatné od 16.4.2013 do 16.7.2013 po 92,61, a za august 2013 splátka už len v sume 57 eur . Žalobca má ale nárok len na rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovanej (4248,82 eur +1550 eur mínus úhrada 5509,97 - podľa doplneného vyjadrenia z 6.12.2016 žalobcu), vzniká mu teda nárok na úhradu len sumy 288,85 eur. Žalobcovi v zmysle vyššie uvedených skutočností voči žalovanej vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 4248,82 eur a 1550 eur nie na úroky, prípadne poplatky. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila celkom sumu 5509,97 eur. Je to zrejmé z vyjadrenia (č.l. 69 spisu), ktoré predložil žalobca. Z toho vyplýva, že zo strany žalovanej nebola žalobcovi uhradená suma 288,85 eur. Súd teda žalobu žalobcu považoval vo zvyšnej časti za nedôvodnú a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie. Bola teda dôvodná námietka premlčania nároku zo strany právneho zástupcu žalovanej, i námietka absencie zákonných náležitostí zmluvy. Ostatné námietky žalovanej nepovažoval súd za dôvodné, právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách a podľa všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, keď žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok pod hrozbou zosplatnenia úveru, ktoré nadobudlo účinnosť 9.5.2013. Pohľadávka teda bola v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu splatná v čase postúpenia. Tiež z identifikácie postúpenej pohľadávky a z oznámenia mimoriadnej splatnosti č.l. 16 vyplýva, že banka vyzývala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky vo výške 3591,54 eur a z výpisu z úverového účtu č.l. 40-41, 72 a vyjadrenia žalobcu č.l. vyplýva, že k 18.3.2013 bola žalovaná v omeškaní s istinou 3261,53 eur, posledné splátky zaplatila v decembri 2012 sumu 92,61 eur, potom sumy 52 eur dňa 21.10.2014, 40,61 eur 26.11.2014, 7,35 eur 15.12.201550 eur 23.1.2015, 686,99 eur 8.10.2015, teda bola ku dňu vyhlásenia splatnosti v omeškaní viac, ako 90 dní. Súd z týchto dôvodov priznal z čiastky 288,85 eur i nárok na úrok z omeškania od 10.5.2013 ako bol uplatnený žalobcom. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaná mala v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku, výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu dodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca preukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Nevysporiadal sa s doručením výzvy , keď žalovaná v konaní namietala doručenie výzvy,
pričom za výzvu považoval oznámenie o mimoriadnej splatnosti. V tomto smere žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.06.2016, č.k. 16Co/760/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.04.2016, č.k. 9Co/147/2016, keď v rozhodnutiach odvolacie súdy poukázali na nevyhnutnosť doručenia písomnej výzvy na úhradu . V rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.01.2016, č.k. 5Co/460/2015 je konštatované, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s aktívnou legitimáciou na strane žalobcu, keď žalobca v konaní predložil len samotný text výzvy zo dňa 18.05.2010 bez toho, aby doložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetná výzva bola žalovanému skutočne aj zaslaná. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu zamietol a výrok II. a II. potvrdil .Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.
3. Rovnako žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku odvolanie a to výroku II. , III. a IV . a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 3.093,29,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 2.972,68,- eur od 10.5.2013 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Názor súdu prvej inštancie , že úver je bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako i s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíróová. Uvedenie konečnej splatnosti úveru je dostatočne určité a zrozumiteľné , keď konečná splatnosť úveru pri počte 72 mesačných splátok za riadneho plnenia nastala dňa 16.5.2014. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, výroku II., III. a IV. vecne správny. Tvrdenia žalobcu, že termín konečnej splatnosti je uvedený správne , poukazom na čl. I. predmetnej zmluvy o úvere , nemožno považovať za dostatočné a súladné s platnou právnou úpravou. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, už pri podpise zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/28/2016 , keď zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov a iných poplatkov, príp. poradie , v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").
6. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strán sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..
8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
11. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.
13. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že úverová zmluva je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. Rovnako splatnosť prvej splátky je v zmluve určená konkrétne. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Súčasne z úradnej činnosti posúdil premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie posúdil postup právneho predchodcu žalobcu ako súladný v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a všeobecných obchodných podmienok , keď žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok pod hrozbou zosplatnenia úveru, ktoré nadobudlo účinnosť 9.5.2013. Pohľadávka teda bola v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu splatná v čase postúpenia. Rovnako z identifikácie postúpenej pohľadávky a z oznámenia mimoriadnej splatnosti vyplýva, že banka vyzývala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky , teda bola ku dňu vyhlásenia splatnosti v omeškaní viac, ako 90 dní.
15. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie nepovažuje za správny z nasledovných dôvodov:
16. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP) v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
18. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.
19. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
20. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.
21. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
23. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
24. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
25. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
26. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).
27. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Tatra banky, a.s. datovaná dňom 06.05.2013), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanej . Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil postup žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách , keď skonštatoval, že žalobca žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok . Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil účinnosť výzvy dňom 9.5.2013, keď tieto skutočnosti nevyplývajú z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania . Záver súdu prvého stupňa, že pohľadávka bola v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právneho predchodcu žalobcu splatná , nie je správny .
28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neskúmal , či žalobca preukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky.
30. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP.
32. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a doručenie výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanej, postupom v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., keď môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
33. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).