Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-373-2015.pdf
PDF · 129.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/373/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: S. E., R. X.X.XXXX, D. R. XX, D., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: X.. C. N., R. XX.X.XXXX, D. XXX XX J. XX, zastúpený JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava, o zaplatenie 28.000,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 28.000,- eur od 6.10.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 28.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 6.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.8.2012 poskytol žalovanému pôžičku v sume 28.000,- eur, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť v lehote 45 dní odo dňa poskytnutia, avšak napriek telefonickým a osobným výzvam ju ani sčasti neuhradil. K žalobe pripojil uznanie dlhu zo dňa 21.8.2012. 3. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 22C/373/2015-7 zo dňa 11.1.2016, ktorý platobný rozkaz bol zrušený podaním odporu žalovaného s vecným odôvodnením v súlade s ustanoveniami vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že si od žalobcu požičal sumu 28000,- eur a celú sumu v decembri 2013 vrátil v hotovosti žalobcovi. Ako dôkaz o vrátení pôžičky priložil k odporu výpis z účtu, kde žalovaný vybral peniaze. Nevyberal ich na jedenkrát, ale na štyrikrát, o čom svedčia výpisy. Okrem toho, keď vracal peniaze bol s ním aj svedok, ktorý dosvedčí, že peniaze boli odovzdané žalobcovi. Tým považoval žalovaný celú záležitosť za vybavenú, preto nechápe, že žalobca opäť žiada zaplatenie tejto sumy. 5. K odporu sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že nie je vôbec pravdou, že by mu žalovaný vrátil, a to ani sčasti peňažné prostriedky. Je absurdné, že žalovaný predloží súdu výpisy z vlastného účtu a označí ich ako výbery pre osobu žalobcu. Tieto výbery však musel použiť pre iné vlastné účely, jemu pôžičku nevrátil a nemôže existovať svedok, ktorý by mal potvrdiť, že mu peniaze odovzdal, keďže k odovzdaniu neprišlo. Výpoveď takého svedka by bola s určitosťou falošná. Žalované prostriedky pritom neboli jedninými, ktoré žalovanému poskytol, čoho dôkazom je výpis z účtu zo dňa 30.10.2012, kedy na účet spoločnosti žalovaného zaslal sumu 60.000,- eur a ďalšie peniaze mu poslal dňa 23.1.2013 vo výške 11.000,- eur a za prítomnosti svedka odovzal ďalších 10.000,- eur. Pri týchto prostriedkoch žalovaný opakovane prisľúbil spísať zmluvu o pôžičke, avšak po mesiaci január 2013 nebol ochotný zmluvu
následne podpísať s tým, že žalobca má doklad preukazujúci poskytnutie prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému poskytol viac ako žalovaných 28.000,- eur, pričom mu žiadne dosiaľ nevrátil. 6. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa žalobcu mu finančné prostriedky neboli vrátené, pritom sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že na osobný účet žalovaného zaslal ďalšie nemalé finančné prostriedky a to napr. vo výške 60.000,-eur, 11.000,- eur ako mu aj vraj osobne odovzdal ďalších 10.000,- eur. Tvrdenia, že žalobca mal požičať žalovanému sumy vo výške 60.000,-eur, 11.000,-eur a 10.000,- eur, a to bez akejkoľvek zmluvy o pôžičke, nie sú pravdivé a sú zavádzajúce. Žalobca si zobral z banky úver, čo je preukázané aj jeho výpisom z účtu, kde je uvedené, že žalobca čerpá úver vo výške 100.000,-eur. Vyššie uvedené sumy zaslal na účet žalovaného, ale tieto sumy neboli zasielané ako pôžička pre žalovaného. Tieto slúžili na zaplatenie 3 bytov, ktoré však mali byť kupované na meno otca žalobcu, lebo tento ako štátny zamestnanec, policajt, nechcel mať tieto byty napísané na seba. Žalovaný tieto sumy aj vybral zo svojho účtu a pred notárom ich odovzdal K. Š.. K. Š. však tieto peniaze nepoužil na zaplatenie kúpnej ceny za byty a z toho dôvodu je aj trestne stíhaný za podvod. Trestné konanie sa vedie na Okresnom súde Trnava, pod sp.zn. 2T 82/2014. Žalovaný žiadal pripojiť ku konaniu uvedený trestný spis, kde tieto skutočnosti budú potvrdené. Žalobca tak neuvádza pravdu a zavádza súd. Nikto by nepožičal niekomu 81.000,-eur bez akéhokoľvek dokladu a aj keby ich požičal, tak by ich určite žiadal vrátiť. Žalobca však poslal tieto peniaze žalovanému bez akéhokoľvek dokladu a najmä ich nikdy nežiadal vrátiť. To je nepochopiteľné, lebo pôžičku 28.000,- eur žiada vrátiť, ale podľa neho pôžičku vo výške 81.000,-eur nežiadal a ani nežiada vrátiť. Je to samozrejme z toho dôvodu, že tieto peniaze neboli žiadna pôžička, len žalovaný mu ako kamarát pomohol a ani nemohol žiadať tieto peniaze od žalovaného. Žalobca zneužil po rokoch priateľstvo sporových strán, keď mu žalovaný vrátil požičanú sumu v hotovosti, nedal mu podpísať doklad o vrátení pôžičky. No keď žalobca posielal na účet žalovaného nepomerne vyššie sumy bez dokladu, a tieto finančné prostriedky použil žalovaný v záujme žalobcu, tak ako tento chcel, tak žalovaný v tomto čase žalobcovi dôveroval a myslel si, že keď mu peniaze vráti v hotovosti a tento ich vezme, tak žalobca nezneužije to, že si nedal podpísať doklad o vrátení pôžičky. Žalobca celé roky nežiadal vrátiť pôžičku, lebo mu bola samozrejme vrátená, až skoro po 3 rokoch podal návrh na súd, kde žiadal túto pôžičku vrátiť. Pokiaľ by žalovaný pôžičku nevrátil, tak by žalobca určite už v rokoch 2013, 2014 a 2015 urgoval žalovaného o vrátenie dlžnej sumy, čo však nikdy neurobil. Celé konanie žalobcu považuje žalovaný za pomstu za to, že keď vyšetrovala žalobcu polícia, tak žalovaný musel ísť vypovedať, lebo žalobcu odpočúvali a žalovaný vypovedal pravdivo a nie tak, ako chcel žalobca.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, a to uznaním dlhu (čl. 2), potvrdeniami o výbere z účtu (čl. 11-14), výpisom z účtu žalobcu (čl. 20, potvrdeniami o vykonaní prevodu (čl. 21, 22), rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/458/2015-62 zo dňa 15.3.2017 (čl. 38-44), uznesením Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 15.1.2016 (čl. 45-47), výpismi výberov a vkladov z bankových účtov žalovaného resp. jeho spoločnosti za mesiace november a december 2013 ( čl. 87-97), listinami zo spisu 18C/458/2015, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu ( čl. 131-132), uznaním dlhu (čl. 133), odporom proti platobnému rozkazu (čl. 134), výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 19.8.2015 (čl. 135), vyjadrením k odporu (čl. 136,137), vyjadrením (čl. 138-139), odpoveďou na výzvu zo dňa 19.8.2015 (čl. 126), zápisnicou o pojednávaní dňa 6.2.2017 (čl. 140-142) a dňa 15.3.2017 (148-152), odvolaním zo dňa 11.4.2017 (čl. 153-155), výsluchom sporových strán, svedkov C. N.E. O. K. Š., ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav veci.
8. Dňa 21.8.2012 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 28.000,- eur z titulu pôžičky, ktorú pôžičku prevzal od žalobcu v hotovosti dňa 21.8.2012 a zaviazal sa dlh vrátiť žalobcovi ako veriteľovi do 45 dní. Uznanie dlhu podpísal okrem žalovaného aj svedok K. I., R.. X.X.XXXX. Poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 28.000,- eur žalobcom žalovanému nebolo v konaní sporné.
9. Z potvrdení o výberoch z účtu (čl. 11-14) v spojení s výpismi z účtov žalovaného za mesiace november a december 2013 (čl. 87-97) súd zistil, že žalovaný v dňoch 3.12.2013 a 4.12.2013 vybral z účtu spoločnosti I. X., I..W..V.., X. I. sumu každý deň 2.000,- eur a v dňoch 3.12.2013 a 4.12.2013 vybral z účtu na meno žalovaného X. I. v deň 3.12.2013 sumu 7500,- eur a v deň 4.12.2013 sumu 16.000,- eur.
10. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18C/458/2015-62 zo dňa 15.3.2017 (pozn. vec nie je právoplatne skončená, žalovaný podal odvolanie) vyplýva, že súd vo výroku rozsudku uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s úrokmi z omeškania z titulu pôžičky, zabezpečenej uznaním dlhu zo dňa 4.10.2012. Žalovaný v obrane tvrdil, že pôžičku žalobcovi vrátil v októbri 2012, čo preukazoval výberom
sumy 10.000,- eur z účtu a svedeckou výpoveďou K. Š.Č., ktorý bol prítomný pri odovzdávaní peňazí žalobcovi v hotovosti bez písomného potvrdenia. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaný v konaní uviedol, že dňa 30.10.2012 okolo obeda vyzdvihol svedka v D. O. X.Q. I. A. T.. V Trnave vrátil medzi 13.00 a 15.00 hod. žalobcovi za prítomnosti svedka peniaze a tiež uviedol, že si nepamätá, že by v ten deň (30.10.2012) robil ešte niečo v T.. Svedok v konaní uviedol, že nevie presne na 100% povedať, či to bol žalobca pri preberaní peňazí, vtedy videl toho človeka prvýkrát v živote. Uviedol tiež, že počas celého pobytu v T. bol svedok so žalovaným. Žalobca predložil v konaní uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 15.1.2016 (čl. 45-47), kedy bolo v trestnom konaní zistené, že dňa 30.12.2012 v čase od 11.25 hod. do 12.15 hod. v budove OR PZ v Trnave po vzájomnej dohode žalovaný nahliadol do výsledkov lustrácií zobrazených na počítači žalobcom. Súd nemal v konaní za preukázané vrátenie peňazí bez písomného potvrdenia dosvedčené iba výpoveďou svedka, ktorý nevedel jednoznačne uviesť, že peniaze sa vracali žalobcovi. Súčasne poukázal na spochybnenie opisu vrátenia peňazí uvedeného žalovaným, keď svedok vypovedal, že v deň vrátenia peňazí sa nikde inde so žalovaným nezastavovali a boli po celý čas spolu, čo nebola pravda, keď strany sporu sa spolu stretli podľa zistení v trestnom konaní v daný deň v kancelárii žalobcu. Taktiež poukazoval na časové súvislosti výberu peňažných prostriedkov z účtu žalovaného, ktoré reálne neumožňovali výber a následnú úhradu sumy 10.000,- eur žalovaným v ním tvrdenom čase.
11. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že peňažné prostriedky boli žalobcovi vrátené žalovaným v roku 2013 v decembri, s tým, že při vrátení týchto peňažných prostriedkov bol prítomný aj svedok K. Š.. To, že finančné prostriedky boli žalobcovi vrátené preukazuje aj to, že do podania žaloby ani raz nežiadal vrátenie pôžičky, nezaslal žiadnu výzvu, ani nepredložil o tom doklad, že o ich vrátenie žiadal. Pokiaľ žalobca písal vo svojom podaní, že zaslal žalovanému ďalšie finančné prostriedky na jeho účet vo výške cca. 80.000 eur a vraj mu žalovaný odmietol podpísať doklad o pôžičke na túto sumu, poukázala na trestné konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/82/2014, kde je preukázateľné, že peniaze, ktoré zaslal žalobca na účet žalovaného boli zaplatené, alebo teda poukázané obvinenému v tomto trestnom konaní, lebo boli určené na kúpu bytu, ktorý mal byť pre otca žalobcu. To, že žalobca a žalovaný boli v týchto rokoch kamaráti preukazuje aj uznesenie krajskej prokuratúry, v ktorom sa uvádza, že žalobca mal poskytnúť žalovanému určité informácie, na ktoré by nemal byť žalovaný oprávnený a taktiež sa tu uvádza, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré odovzdal žalovaný na kúpu bytu, čo sa rieši v trestnom konaní. Žalobca bol v období, keď sa viedlo voči nemu konanie pre zneužitie právomocí verejného činiteľa v dome žalovaného, ktorý je aj rodičovský dom a kde sa vyhrážal otcovi žalovaného v prípade, ak žalovaný nebude svedčiť v jeho prospech.
12. K uvedenej argumentácii právny zástupca žalobcu uviedol, že predložené uznesenie v trestnej veci skutkovo ani právne nesúvisí s predmetnou vecou s tým, že toto bolo doložené do konania 18C/458/2015, a to ohľadom skutočností, ktoré obsahuje, keďže žalovaný sa v tomto konaní taktiež bránil tým, že pôžičku vrátil a uviedol miesto a čas tak, že tieto kolidovali so skutkovým stavom, ktorý bol zistený v trestnom konaní, ktorého výsledkom bolo vyššie uvedené uznesenie. Výsluch svedka K. Š. považovali za nadbytočný, keďže už i v predchádzajúcom konaní (18C/458/2015) bola jeho výpoveď vyhodnotená ako nedôveryhodná a zároveň počas konfrontácie neopoznal žalobcu.
13. Žalobca pri výsluchu sporovej strany uviedol, že žalovanému požičal peniaze, sumu 28.000,- eur, tieto mu dosiaľ nevrátil. Čo sa týka výziev na vrátenie pôžičky, chodil za ním, prosil ho, aby mu peniaze vrátil, aby to dal do poriadku. Pravidelne začal chodiť za ním skoro každú nedeľu pred podaním žaloby, chodil sám, alebo s K. I.. Vyzýval ho ústne, alebo telefonicky prostredníctvom K. I.. So žalovaným neboli priatelia. Čo sa týka C. N.E. (otec žalovaného), bol za ním s K. I., otec žalovaného mu vtedy povedal, že žalovaný tam nie je, asi po hodine žalovaný vyšiel z domu, bavili sa o vrátení. Okrem iného sa bavili aj o tejto pôžičke, aj o sume 10.000,- eur. N. I. a žalovaný sa bavili tiež o iných veciach. Išli tam s tým, aby zistili, aký je stav a kedy to žalovaný vráti. Žalobca použil formuláciu: „Kedy mi vráti všetky tie peniaze.“ V októbri 2015, keď podával obe žaloby, žalovaný hovoril, že predá nejaké nehnuteľnosti s tým, že mu vráti 28.000,- eur aj 10.000,- eur. Keď sa žalovanému narodil najmladší syn, žalovaný mu písal správu, že peniaze vráti. O vrátenie pôžičky žiadal aj písomne. 5-krát bol za ním v J., 3-krát sa mu podarilo s ním stretnúť a 1-krát prišiel žalovaný za žalobcom do predajne, kde pracoval a tam sa o tom rozprávali. Má aj písomnú výzvu na vrátenie pôžičky s doručenkou. Keďže pôžička nebola vrátená, podal žalobu. Výzvu posielal 19.8.2015. So žalovaným sa zoznámili cez K. I.. Žalovaný potreboval peniaze, ubezpečoval ho, že mu všetky vráti, on mu peniaze poskytol v dobrej viere. So žalovaným si netykali, všetci traja sa
poznali. K. Š. nepozná, videl ho raz na súde, bolo to asi prvýkrát v živote. Žalovaný mu nikdy žiadne peniaze nevrátil.
14. Svedok C. N. v konaní pri výsluchu uviedol, že žalovaný je jeho syn, žalobcu videl asi raz. Vie, že by mal vypovedať o vzťahoch priateľských a majetkových medzi stranami. Na jar, asi dva roky dozadu, prišiel žalobca, hľadal syna, že s ním potrebuje niečo vybaviť, svedok mu povedal, že syn uspáva deti, žalobca bol neodbytný. Predtým ho nikdy nevidel. Chcel záležitosť vybaviť za syna, žalobca bol neodbytný, povedal mu, aby čakal. Mal za to, že nie je vhodné, aby ho púšťal dovnútra, bolo to v nedeľu pred obedom. To, že mal syn auto pred domom, neznamená, že je doma. Povedal mu, nech čaká vonku, že syn príde. Žalovaný prišiel medzitým dole, debatovali so žalobcom na ulici. Žalobca zahlásil, že by sa nečudoval, keby im niekto podpálil dom. Debatovali pol hodinku, pri aute, prechádzali sa, nevie o čom. Okrem uvedenej hlášky viac nič nepočul. Za tento výrok chcel po ňom skočiť. Bavili sa vonku ako kamaráti, svedok išiel do dvora. Žalobca sa drzo dobíjal dovnútra, vtedy odznela tá hláška. Žalovaný mu povedal, že išlo o problémy, pracovné vzťahy. Okrem tejto návštevy si nepamätá, že by potom ešte niekedy žalobcu videl. Svedok tiež uviedol, že žalovaný si u neho v trezore nechával peniaze vyššej hodnoty. Bol pri tom, keď si z nich bral vyššiu sumu, dával mu kľúčik. Dával si ich do obálky, 500 eurovky, bolo to asi 20.000 eur. Skrinka bola v domácnosti, boli v nej aj peniaze svedka. Bolo to v decembri pred Vianocami v roku 2012 - 2013, to si presne nepamätá, bolo to určite predtým, ako prebehla návšteva so žalobcom.
15. Žalovaný pri výsluchu sporovej strany na pojednávaní dňa 26.2.2018 uviedol, že peniaze, za ktoré je žalovaný, už vrátil a to v decembri r. 2013, konkrétne na Mikuláša, teda 6.12. v poobedných hodinách a to na ulici pred T. D., tam sa vždy stretávali so žalobcom, lebo v tej dobe pôsobil ako policajt a bál stretávať niekde inde. Vedel, že tam nie je kamera z okolitých budov, aby ho tam nevideli. Peniaze mu odovzdal v aute. Prepočítal si ich, povedal, že je to v poriadku a odišiel. V decembri r. 2013 už síce nerobil na polícii, ale stále mal strach, aby ho s ním nikto nevidel, lebo v tej dobe sa žalovaného snažil ovplyvniť, aby vypovedal v jeho prospech, resp. to bolo neskôr, ale celkovo sa stretávali vždy na tej ulici. Peniaze, ktoré vracal mal z pokladničky, ktorú má doma v J.. Peniaze sa dostali do pokladničky z výberov, ktoré robil z účtov. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo v odpovedi k výzve z 19.8.2015 uviedol, že pôžičku vrátil na účet v celosti, žalovaný uviedol, že „pretože som ju vrátil. Dal som mu peniaze do ruky, nemám na to doklad. Ako som to mal napísať? Predpokladal som, že pochopí, že som mu ich vrátil. Peniaze som vrátil v hotovosti 6. decembra.“ Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo predchádzalo stretnutiu pred T. D. 6.12.2013, uviedol „presne si nepamätám čo tomu predchádzalo, ale zatelefonoval som mu ako vždy a stretli sme sa.“ Na otázku prečo bol s ním v daný deň svedok žalovaný uviedol, že „mali sme spolu aktivity, pracovné. On pracoval s drevom, ja som potreboval od neho niečo. So svedkom som sa stretol v T.. Mali sme spolu niekam ísť, ale neviem, či sme to stihli, ponáhľal sa za deťmi a ja tiež, bolo Mikuláša. Neviem, či sme tie aktivity, ktoré sme mali naplánované, zrealizovali. Všetky určite nie, ale niektoré áno. Do T. som išiel z J., mal som vybavovačky. Prišiel som sem poobede.“ Na otázku, či vedel svedok, prečo je s ním v danom vozidle uviedol, že „nebol to zámer, ale keď už sedel vo vozidle a žalobca si prepočítal peniaze, tak už potom vedel.“ Na otázku, že v spise 18C/458/2015 v odpore uvádza, že o pôžičke 28.000 eur nevedel, uviedol, že to nepísal on, ale právna zástupkyňa, ktorá o tom nevedela. Na otázku, že vo vyjadreniach viackrát uviedol, že nikto by nikomu bez dokladu nepožičal 81.000 eur, prečo teda vracal sumy bez dokladu, uviedol, že preto, že žalobca bol policajt a on mu dôveroval.
16. Svedok K. Š. na pojednávaní dňa 26.2.2018 pri výsluchu uviedol, že pozná žalovaného, žalobcu pozná z videnia. Naposledy na súde vypovedal o tom, čo sa udialo v októbri 2012. Teraz ide o situáciu z roku 2013, presne si to pamätá, lebo to bolo na Mikuláša. Bol so žalovaným v aute, on mal pripravené v obálke peniaze, nevie koľko, nevidel to. Iba mu povedal, že chce splatiť nejaký svoj dlh. Dotyčný si to prepočítal a odišiel preč. Svedok tiež išiel preč, lebo mal syna trojročného vtedy a ponáhľal sa domov. Videl, že tam bolo dosť veľa peňazí, okolo 20.-30.000,- eur. Parkoval pri kvetinárstve E., vtedy boli v aute u žalovaného, žalobca nastúpil do auta, prepočítal si peniaze a odišiel. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či to bol určite žalobca, kto si preberal peniaze uviedol: „no vtedy som ho videl druhýkrát, prvýkrát som ho videl v roku 2012, tretíkrát som ho videl na minulom pojednávaní, teraz ho vlastne vidím štvrtýkrát, bol to určite on.“ Na otázku, čo robil predtým dňa 6.12.2013 uviedol „bol som v D., odtiaľ som išiel do D., kde bývajú moje deti. Žalovaný ma viezol U. D. A. D., a cestou do D. sme sa zastavili v T..“ Uviedol, že v T. nemal žiadne iné aktivity v ten deň. Na otázku, čo robil v D. ráno uviedol: „mám tam
kamarátov, tak som bol s nimi. So žalovaným sme si telefonovali, že by ma zobral domov, stretli sme sa v D., ja som tam bol už predtým.“ V D. sa stretli niekde na pumpe, okolo U. N., lebo išli na výpadovku. Na otázku, prečo na pojednávaní vo veci 18C/458/2015 neuviedol, že už žalobcu videl viackrát uviedol: „riešila sa tam tá konkrétna vec. Nikto sa ma nepýtal.“ Keď ho žalovaný odviezol do D., nevie kam išiel. Na otázku, či jediná aktivita v daný deň, ktorú spolu mali so žalovaným bola, že ho odviezol, uviedol: „áno, lebo mi chcel pomôcť.“
17. Žalobca k výsluchu svedka na danom pojednávaní uviedol, že sa nestalo nič z toho, čo popísal svedok a žalovaný. Dňa 6.12.2013 v poobedňajších hodinách bol doma, nebol v T., v danej dobe pracoval doobeda do nejakej desiatej až dvanástej v predajni pekárenských výrobkov na I.. Nemal prečo zdržiavať sa v T. poobede. Po rannej práci išiel domov do T. za ženou.
18. Právny zástupca žalobcu právom záverečnej reči uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že poskytol žalovanému pôžičku vo výške 28.000,- eur s tým, že aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto pôžička nebola žalobcovi dodnes vrátená. Obrana, ktorú v tomto konaní produkoval žalovaný, má vážne trhliny, jednak ohľadom peňažných prostriedkov, z ktorých žalovaný tvrdil, že túto pôžičku vrátil a jednak príbeh, ktorý sa mal stať na Mikuláša v roku 2013 sa nestal a svedok, ktorý tu vypovedal, potvrdil, že obrana, ktorú uvádza žalovaný sa nemohla uskutočniť tak ako ju žalovaný opísal, a to najmä z dôvodu, že spôsob, akým sa žalovaný a svedok mali dostaviť na miesto, kde podľa ich tvrdení malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, nie je zhodný , keďže podľa žalovaného tento sa stretol so svedkom v T., s tým, že miestom odkiaľ v ten deň šiel priamo boli J., a z výpovede svedka vyplýva, že žalovaný sa s ním ráno stretol v D., odkiaľ ho iba z toho dôvodu, že mu chcel pomôcť, viezol domov do D.. Zároveň poukázal na nedôveryhodnosť svedka, ktorý pred týmto súdom v inom konaní pri konfrontácii ani pri svojom vyjadrení neuviedol, že by žalobcu kedykoľvek potom videl s tým, že jeho tvrdenia ohľadom toho, že si je istý, vo svetle tejto predchádzajúcej výpovede, neobstoja. Zároveň poukázal na fakt, že svedok nepoznal obsah obálky v zmysle, že by vedel, aká suma sa v nej nachádza a taktiež na fakt, že ani žalovaný v svojom vyjadrení na pojednávaní, ani kedykoľvek predtým neuviedol, aký bol presný obsah obálky. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal súd, aby žalobe vyhovel, a priznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania.
19. Právna zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči uviedla, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú sumu pri osobnom stretnutí v decembri r. 2013. Z výpovede svedka bolo preukázané, že žalobca si peniaze v aute prepočítal, podľa svedka tam boli 500-ky aj nejaké menšie peniaze, tu poukázala na to, že túto skutočnosť potvrdil aj C. N. vo svojej výpovedi a taktiež poukázala na to, že aj z výpisov z účtov bolo preukázané, že žalovaný vyberal hotovosť z účtu a to nielen zo svojho osobného, ale aj z účtu spoločnosti I. X. a svedok C. N. potvrdil, že žalovaný mal uloženú vyššiu sumu peňazí v pokladničke v rodinnom dome. Pokiaľ sa týka toho, že žalovaný v deň odovzdania peňazí zobral svedka z D., žalovaný vypovedal, že išiel z J., vybavoval veci a následne okolo obeda alebo v poobedňajších hodinách prevzal od neho žalobca pôžičku. Poukázala na to, že pokiaľ by pôžička nebola žalobcovi uhradená, tak do podania žaloby, pokiaľ by mu uplynula premlčacia lehota, by žiadal od žalovaného, aby mu pôžičku vrátil. Sám žalobca potvrdil, že výzvu na vrátenie pôžičky zaslal žalovanému až 19.8.2015, pričom samotnú žalobu podal na súd už 11.8.2015. Má za to, že to bolo len účelové konanie. Z týchto dôvodov žiadala súd, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
20. Súd nevykonal dokazovanie žalovaným navrhovaným pripojením trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/82/2014, nakoľko žalovaný nepreukázal, že uvedené trestné konanie má vzťah k prejednávanej veci, keď v tejto veci sa žalobca nedomáha zaplatenia sumy 80.000,- eur, pričom súd poukazuje na to, že nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ďalej len “Občiansky zákonník”), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred l. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania), je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. V tomto prípade bol uznaním dlhu zabezpečený záväzok žalovaného z titulu pôžičky. Ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh uznaný čo do dôvodu i výšky. Základným charakteristickým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Dlžník je tak od okamihu uznania dlhu pod hrozbou eventuálneho súdneho konania, v ktorom bude jeho pozícia oslabená, prinútený k splneniu svojho záväzku.
23. V rámci skutkových zistení mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca požičal žalovanému dňa 21.8.2012 peňažnú sumu 28.000,- eur, ktorú sumu sa mu žalovaný zaviazal vrátiť do 45 dní, pričom tento svoj dlh zo zmluvy o pôžičke písomne uznal (uznanie dlhu zo dňa 21.8.2012). Uznanie dlhu podpísal okrem žalovaného i svedok K. I.. Žalovaný sa vo veci bránil tým, že pôžička už bola žalobcovi v celom rozsahu splatená, a to v mesiaci december 2013 v hotovosti, za prítomnosti svedka K. Š.. Žalobca popieral vrátenie akýchkoľvek peňažných prostriedkov žalovaným. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.2.2018 upresnil žalovaný deň, kedy malo dôjsť k vráteniu dlžnej sumy žalobcovi, a to na 6.12.2013 v poobedných hodinách, a to na ulici pred (bývalou) T. D., pričom peniaze odovzdal žalobcovi v aute. Uvedenú sumu vybral postupne zo svojich účtov a vložil si ich do pokladničky doma, odkiaľ peniaze pre žalobcu vybral. Svedok K. Š., vyslúchaný v rovnaký deň ako žalovaný, t.j. 26.2.2018, popísal odovzdanie peňazí žalobcovi tak ako to popísal žalovaný (miesto a denný čas), pričom uviedol, že žalovaný mal peniaze v obálke, nevie presne koľko, ale veľa, okolo 20.000,- - 30.000,- tisíc eur, videl, že dotyčný si to prepočítal a odišiel preč. Svedeckou výpoveďou C. N. ako i z potvrdení o výberoch z účtov mal súd síce za preukázané, že žalovaný si vyberal väčšie sumy peňažných prostriedkov, ktoré si následne ukladal doma u otca v trezore, použitie týchto prostriedkov na účely úhrady dlhu žalobcovi sa však žalovanému preukázať nepodarilo. Súd totiž neuveril tvrdeniam žalovaného o vrátení peňažných prostriedkov žalobcovi v hotovosti dňa 6.12.2013, ktoré mali byť potvrdené len svedkom Š., keď svedok Š. a žalovaný uvázali absolútne rozdielne okolnosti, týkajúce sa ich stretnutia v dotknutý deň 6.12.2013. Žalovaný uvázal, že sa stretli za účelom spoločných pracovných aktivít s drevom, keď svedok mal pre neho niečo urobiť, pričom sa s ním stretol v T., mali spolu niekam ísť, pričom nevie, či všetko stihli, ale niečo áno, keď do T. N. U. J. (z domu) niekedy poobede. Naproti tomu svedok uvádzal, že do T. prišiel z D., kam pre neho prišiel sám žalovaný, s ktorým sa tak telefonicky dohodol, nakoľko žalovaný mu chcel pomôcť odviezť ho domov do D., cestou sa zastavili v T., nemali spolu naplánované žiadne spoločné aktivity, žalovaný ho mal len odviezť a po odvoze do D. nevie, kam žalovaný šiel.
24. Súd tak nepovažoval za preukázané vrátenie peňazí žalobcovi v tak vysokej sume bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, dosvedčené iba výpoveďou svedka, ktorého výpoveď sa s výpoveďou žalovaného rozchádzala v podstatných skutočnostiach. Pre súd nie je uveriteľným, že by žalovaný vracal žalobcovi 28.000,- eur bez žiadania písomného potvrdenia vrátenia takejto sumy peňažných prostriedkov, keď odovzdanie týchto peňazí žalovanému bolo potvrdené písomne uznaním dlhu, dokonca za prítomnosti svedka, a to bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že by žalobca so žalovaným boli kamarátmi, čo však žalovaný taktiež nepreukázal. Hodnovernosť tvrdení žalovaného ako i svedka Š. spochybňuje i skutočnosť, že žalovaný od žalobcu už čerpal i pôžičku 10.000,- eur
(obdobne zabezpečenú uznaním dlhu), ktorá suma ako nevrátená bola uplatňovaná v konaní pod sp. zn. 18C/458/2015, pričom v danom konaní mala byť uvedená suma taktiež vrátená v hotovosti, bez potvrdenia o zaplatení, za prítomnosti toho istého svedka, pričom súd v danom konaní taktiež neuveril uvedeným tvrdeniam o vrátení sumy v hotovosti bez písomného potvrdenia, dosvedčujúc vrátenie sumy žalovaným rovnakým svedkom, ktorý mal byť opätovne náhodne prítomný pri odovzdávaní takto vysokej sumy peňazí (ešte dňa 30.10.2012), pričom pri konfrontácií na pojednávaní v danom konaní svedok nevedel s istotou potvrdiť, že osoba, ktorej boli peniaze odovzdávané, bola s určitosťou žalobca, keďže ho videl prvýkrát, a taktiež svedok uvádzal skutočnosti ohľadne priebehu stretnutia žalovaného s ním, ktoré súd vyhodnotil ako nepravdivé (svedok vypovedal, že v dotknutý deň sa nikde inde nezastavovali a boli celý čas spolu so žalovaným, pričom z dokazovania súd zistil, že v daný deň, kedy mala byť pôžička vrátená, sa strany sporu stretli v trestnom konaní v kancelárii žalobcu - uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 15.1.2016- čl. 45-47). Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že je veľmi nepravdepodobné, ak by bol svedok Ševčík skutočne dvakrát náhodne prítomný pri odovzdávaní takto vysokých súm peňazí v hotovosti žalobcovi, že by si ho po prvé dobre nepamätal (v konaní pod sp. zn. 18C/458/2015 mal pochybnosti o totožnosti žalobcu ako osoby ktorej mali byť peniaze odovzdané) a po druhé, že by pri jeho výsluchu vo veci pod sp. zn. 18C/458/2015 (dňa 15.3.2017 - zápisnica čl. 148-152) nespomenul aspoň okrajovo aj vracanie ešte vyššieho dlhu dňa 6.12.2013. Žalobcom namietanú nevierohodnosť tvrdení žalovaného taktiež dokresľuje i viacero ďalších skutočností, napríklad skutočnosť, že v konaní 18C/458/2015 v odpore proti platobnému rozkazu (čl. 134) uvádzal, že o pôžičke 28.000,- eur nič nevie a dlžnú sumu 10.000,- eur vrátil, čo dodatočne vysvetľoval žalovaný na pojednávaní dňa 26.2.2018 tým, že odpor nepísal on, ale jeho zástupkyňa, ktorá o pôžičke nevedela. Taktiež v odpovedi na výzvu zo dňa 19.8.2015 (čl. 135) predloženej v danom konaní, ktorou výzvou žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie sumy 28.000,- eur, uviedol žalovaný, že nerozumie, akú pôžičku žiada žalobca vrátiť, keď pôvodná pôžička (mysliac sumu 10.000,- eur) bola uhradená v celosti na účet žalobcu (odpoveď na výzvu čl. 127), pričom v danom konaní taktiež žalovaný následne preukazoval vrátenie peňazí v hotovosti, ktorý rozpor sa právna zástupkyňa snažila vysvetliť vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 (čl. 138) tým, že žalovaný po troch rokoch od splatenia pôžičky si myslel, že ju uhradil prevodom na účet, až po doručení platobného rozkazu si vybral výpisy z účtu a obrátil sa na svedka, či si pamätá vrátenie peňazí. Taktiež po zamietnutí žaloby vo veci 18C/458/2015 v rámci odvolania proti rozsudku v danej veci (čl. 153-155), žalovaný zmenil tvrdenia a začal tvrdiť, že je možné, že dlžnú sumu nevrátil žalobcovi v deň 30.10.2012, ale asi v deň 31.10.2012. Súd tak s poukazom na podstatné rozpory vo výpovediach žalovaného a svedka Š. v prejednávanej veci, zhodnotiac i uvedené nekonzistentosti v tvrdeniach žalovaného v právnej veci 18C/458/2015, nepovažuje tvrdenia žalovaného ohľadne vrátenia dlžnej sumy žalobcovi za hodnoverne preukázané, ale len za účelové tvrdenia, prednesené s cieľom vyhnúť sa plneniu dlhu z pôžičky.
25. Uznaním dlhu z titulu pôžičky sa posilnila právna istota žalobcu ako veriteľa a dôkazné bremeno sa presunulo zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný prijatie peňazí titulom pôžičky nepopieral, tvrdil, že pôžičku vrátil 6.12.2013, ktoré plnenie však vzhľadom na jeho charakter a rozsah (28.000,- eur) malo byť potvrdené písomným dokladom o vrátení pôžičky, ku ktorého vystaveniu však nedošlo. Tým sa oslabila procesná obrana žalovaného, ktorý výpoveďou svedkov ani listinnými dôkazmi vrátenie peňazí žalobcovi nepreukázal a súd o splnení dlhu nepresvedčil. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vrátil, a preto mu uložil zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 28.000,- eur.
26. Žalovaný tým, že dlžnú sumu v lehote splatnosti, t.j. do 5.10.2012 ( lehota 45 dní od 21.8.2012) nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania a žalobcovi je preto povinný okrem dlžnej istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % (8 + 0,75%) ročne zo sumy 28.000,- eur od 6.10.2012 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 6.10.2012 (prvému dňu omeškania) bola 0,75 %.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, nakoľko súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, a priznal mu nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku).
29. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).