Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-43-2021.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Fakultní nemocnice v Motole, so sídlom V Úvalu 84, Praha 5, Česká republika, IČ: 00064203, proti žalovanému: W. W., R.. XX.XX.XXXX, D. N.Ž. XX, J., o zaplatenie 90,- Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 90 Kč s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 90 Kč od 6.2.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2021 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 90Kč spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný využil u žalobcu dňa 28.1.2019 lekársku pohotovostnú službu a za toto využitie vznikla žalovanému povinnosť uhradiť regulačný poplatok vo výške stanovenej v ust. § 16a zákona č. 48/1997 Sb o verejnom zdravotnom poistení. Žalovaný ako občan slovenskej republiky, ktorý prechodne žije na území Českej republiky, bol v dobe poskytnutia zdravotnej starostlivosti zúčastnený na verejnom zdravotnom poistení, pod číslom poistenca XXXXXXXXXX.
3. Regulačný poplatok za využitie lekárskej pohotovostnej služby bol vyúčtovaný faktúrou č. 1011993, variabilný symbol 510376, vo výške 90 Kč, ktorý bol splatný dňa 5.2.2019.
4. Žalovaný dlh písomne uznal dňa 28.1.2019.
5. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 2.2.2022, pričom v lehote stanovenej súdom sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
8. Oznámenie o tom, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 1.4.2022, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).
9. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
10. Z potvrdenia ambulantného vyšetrenia zo dňa 28.1.2019 súd zistil, že žalovaný bol o 1:43 dňa 28.1.2019 vyšetrený ambulantnou formou vo fakultnej Nemocnici v Motole.
11. Z uznania dlhu za pohotovostné vyšetrenie zo dňa 28.1.2019 (faktúra č. 1011993) je zrejmé, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo výške 90 Kč, pričom obdržal platobný doklad, ktorý následne vlastnoručne podpísal. Dátum vystavenia dokladu bol 28.1.2019 a dátum splatnosti bol stanovený dátumom 5.2.2019.
12. Z výzvy k úhrade dlžnej čiastky zo dňa 24.8.2021 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy vo výške 113 EUR do 10.9.2021.
13. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb o verejnom zdravotnom poistení, tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie1), zároveň navazuje na přímo použitelné předpisy Evropské unie51) a upravuje a) veřejné zdravotní pojištění (dále jen "zdravotní pojištění"), b) rozsah a podmínky, za nichž jsou na základě tohoto zákona ze zdravotního pojištění hrazeny zdravotní služby (dále jen „hrazené služby“), c) způsob stanovení cen a úhrad léčivých přípravků a potravin pro zvláštní lékařské účely hrazených ze zdravotního pojištění. d) způsob stanovení úhrad zdravotnických prostředků předepsaných na poukaz hrazených ze zdravotního pojištění.
15. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb o verejnom zdravotnom poistení, Pojištěncem podle tohoto zákona je osoba, která a) má trvalý pobyt na území České republiky, nebo b) nemá trvalý pobyt na území České republiky, pokud 1. je zaměstnancem zaměstnavatele, který má sídlo nebo trvalý pobyt na území České republiky, 2. jí bylo vydáno povolení k dlouhodobému pobytu na území České republiky za účelem vědeckého výzkumu, 3. jí byl udělen azyl na území České republiky, 4. jí byla udělena doplňková ochrana na území České republiky, 5. jí bylo uděleno oprávnění k pobytu za účelem poskytnutí dočasné ochrany na území České republiky podle zákona o dočasné ochraně cizinců nebo se podle zákona o pobytu cizinců na území České republiky za takovou osobu považuje, 6. jde o nezletilé dítě, které bylo na území České republiky umístěno na základě předběžného opatření soudu do zařízení pro děti vyžadující okamžitou pomoc nebo do ústavu pro péči o děti nebo na základě předběžného opatření nebo usnesení soudu do péče fyzické osoby, 7. je Česká republika podle koordinačních nařízení nebo podle vyhlášené mezinárodní smlouvy, kterou je Česká republika vázána, k jejímu zdravotnímu pojištění příslušná, 8. jde o osobu, jejíž nárok vyplývá z přímo použitelných předpisů Evropské unie49), nebo o osobu zaměstnanou, samostatně výdělečně činnou nebo osobu ponechávající si takové postavení a její rodinné příslušníky mající právo na rovné zacházení podle předpisu Evropské unie69), 9. se na území České republiky narodila matce s povoleným dlouhodobým pobytem na území České republiky, a to do konce kalendářního měsíce, v němž tato osoba dovršila 60 dnů věku, nebo 10. se na území České republiky narodila matce s povoleným trvalým pobytem, a to do konce kalendářního měsíce, v němž tato osoba dovršila 60 dnů věku, a dále po dobu řízení o žádosti o povolení k trvalému pobytu na území České republiky podané za tuto osobu.
16. Podľa ust. § 16a zákona č. 48/1997 Sb o verejnom zdravotnom poistení, pojištěnec, anebo za něj jeho zákonný zástupce, je povinen hradit poskytovateli regulační poplatek ve výši 90 Kč za využití
lékařské pohotovostní služby nebo pohotovostní služby v oboru zubní lékařství (dále jen „pohotovostní služba“).
17. Žalobca má sídlo na území Českej republiky a žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
18. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
19. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
20. Podľa článku 4, ods. 1, písm. b) Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
21. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku 4 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 1215/2012 je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie, a to podľa trvalého pobytu žalovaného.
22. Keďže v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, súd posúdil právomoc slovenských súdov v súlade s Čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Č. 1215/2012. Súčasne súd posúdil rozhodné právo pre riešenie daného nároku v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozáväzkové vzťahy tak, že uplatnený nárok sa spravuje právom Českej republiky (Čl.4 ods. 1).
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využil lekársku pohotovostnú službu na Fakultnej Nemocnici v Motole dňa 28.1.2019 za čo bol povinný zaplatiť regulačný poplatok vo výške 90 Kč v súlade s ust. § 16a zákona č. 48/1997 Sb o verejnom zdravotnom poistení, nakoľko bol účastníkom verejného zdravotného poistenia pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca vyúčtoval žalovanému za lekársku pohotovostnú službu faktúru č. 10111993 vo výške 90 Kč, splatnú dňa 5.2.2019. Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaný uznal dlh dňa 28.1.2019. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 90 Kč.
24. Podľa § 1970 Občanského zákoníku, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
25. Podľa § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb. kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku a veřejných rejstříků právnických a fyzických osob, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
26. Žalovaný tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za zdravotnú starostlivosť do dňa splatnosti stanovenej vo faktúre na deň 5.2.2019, dostal sa nasledujúci deň po splatnosti faktúry do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka ČR, preto súd postupom podľa uvedeného ustanovenia v spojení s nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb. priznal žalobcovi
požadovaný úrok z omeškania vo výške 9,72 % ročne zo sumy 90 Kč od 6.2.2019 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v plnej výške.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučného poriadku).