Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-23-2022.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudcov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci navrhovateľky J. a osoby povinnej výživou V. o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. februára 2022, č. k. 6Pc/19/2021-21, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že sa týmto mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. januára 2008, č. k. 3P/52/2007-32.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 9. februára 2022, č. k. 6Pc/19/2021-21 súd prvej inštancie určil (právne zvýšil - pozn. odvolacieho súdu) vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 02.12.2021, ktoré bude poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 02.12.2021 do 28.02.2022 vo výške 376,10 Eur mu uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku zamietol návrh. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Mal preukázané, že naposledy bola osobe povinnej výživou (otcovi navrhovateľky) určená vyživovacia povinnosť ešte v čase, keď bola navrhovateľka maloletá, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.01.2008, č. k. 3P/52/2007-32 vo výške 23,30 Eur mesačne. V čase ostatnej úpravy výživného mala navrhovateľka 5 rokov, v súčasnosti je navrhovateľka už plnoletá, avšak aj naďalej sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - momentálne navštevuje X. ročník T.. Otec sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujíma, nad rámec výživného neprispieva, nezakupuje jej dary. Čo sa týka matky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti, táto je zamestnaná s príjmom 800,- Eur mesačne, žije s priateľom, pričom má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Ich výdavky na bývanie predstavujú 300,- Eur - 500,- Eur mesačne. Na strane osoby povinnej výživnou došlo tiež k podstatnej zmene pomerov - kým v čase ostatnej úpravy mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. K., táto mu už odpadla. V tom čase bol nezamestnaný a jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi, v tom čase vo výške 2.262,- Sk / 75,80 Eur. V súčasnosti je otec navrhovateľky naďalej nezamestnaný, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 67,80 Eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne ako aj úradu práce, naposledy pracoval v spoločnosti I. do 19.08.2016, dosahoval príjem 570,- Eur netto, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou z jeho strany pre nezhody so zamestnávateľom. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec ako osoba povinná výživou nijako nepreukázal dôvody, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať, nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie. Otec navrhovateľky sa tiež vyjadril, že v minulosti vykonával stavebné práce v Českej republike. Súd prvej inštancie zohľadnil, že je dlhodobo nezamestnaný, zjavne sa účelovo vyhýba
pracovnej činnosti a tým aj plneniu vyživovacej povinnosti v takej výške, ktorá by pokryla nevyhnutné a odôvodnené potreby navrhovateľky. Od poslednej úpravy výživného prispieva navrhovateľke len symbolickou sumou 23,30 Eur, ktorá suma nezodpovedá ani minimálnemu výživnému pre nezaopatrené dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a nepokryje ani časť nevyhnutných výdavkov navrhovateľky (napr. ani mesačný pobyt na internáte). Ako účelové vyhodnotil jeho tvrdenia, že mu stravovanie financuje kamarátka a jeho matka a ostatné výdavky nemá žiadne, pretože ich nepreukázal. Keďže otec navrhovateľky je zdravý, v produktívnom veku (XX r.) a vzhľadom na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti je preukázateľne schopný dosahovať príjem, súd vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať, ak by riadne pracoval, t.j. z príjmu 838 Eur brutto/cca 611,40 Eur netto. Preto vyhovel návrhu navrhovateľky čo do výšky výživného v celom rozsahu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 01.12.2021, s prihliadnutím na § 77 ods. 1 Zákona o rodine túto určil až od 02.12.2021, t.j. od podania návrhu. V tejto časti preto súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť vo výške 40,- Eur a tomu prispôsobí výrok o zameškanom výživnom. Namietal, že súd na jednej strane nevykonal dostatočne dokazovanie, pokiaľ ide o jeho finančnú situáciu a zároveň z dokazovania, ktoré vykonané bolo, dospel k nesprávnym zisteniam, keď dospel k záveru, že si môže dovoliť platiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Vytýkal súdu, že pokus o dohodu zmaril a uprel mu tým uplatnenie procesných práv, čím došlo podľa neho k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zopakoval, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 67,80 Eur, ktorá absolútne nepokrýva ani jeho osobné potreby a celú ju odovzdáva kamarátke za bývanie. Nevlastní nehnuteľnosť, má len staré auto, a teda nedisponuje ani majetkom, ktorý by mohol speňažiť v prospech navrhovateľky. Súdom určené výživné vo výške 150,- Eur preto považuje za nereálne a likvidačné. Predložil na dôkaz uzatvorenú zmluvu o dohode zo dňa 01.04.2009 medzi ním a matkou navrhovateľky ohľadne vyplatenia výživného na obe deti, a to K. I., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľku a vzdania sa nároku na výživné do dovŕšenia osemnástich rokov obidvoch detí a k tomuto uviedol, že predčasným vyplatením výživného sa domnieval, že jeho vyživovacia povinnosť je ukončená. Ďalej predložil dôkaz, že navrhovateľke dňa 23.02.2022 poštou poslal sumu 40,- Eur.
3. Navrhovateľka sa nevyjadrila k odvolaniu.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
5. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne, správne a presvedčivo, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje.
6. Otec v odvolaní namietal výšku zvýšeného výživného pre plnoleté dieťa - navrhovateľku.
7. V posudzovanej veci je nepochybné, že od bezprostredne predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca - ako osoby povinnej výživou vzhľadom na veľmi dlhú dobu (14 rokov!) došlo u navrhovateľky k výraznej, veľmi podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu jej životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov -fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a poskytovaním výživného. Tieto skutočnosti, doslovne zhodne, uviedol už súd prvej inštancie v ods. 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
8. Odvolateľ namieta nedostatočné vykonanie dokazovania, resp. nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom jeho pomerov. Odvolací súd s touto námietkou odvolateľa nesúhlasí. Súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie nie na zisteniach o skutočných, faktických pomeroch odvolateľa podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ale na zisteniach o jeho reálnych schopnostiach, možnostiach a pomeroch podľa druhej vety citovaného zákonného ustanovenia, aplikoval tzv. inštitút potenciality. Pre posúdenie výšky výživného je totiž rozhodujúci zárobok či príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti, nie zárobok, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Za účelom zisťovania potencionality príjmov odvolateľa súd prvej inštancie sám vykonal vyšetrovanie a zaobstaral dôkazné prostriedky (lustrácia v SP ohľadom posledného pracovného pomeru odvolateľa), aktuálne ponuky práce zodpovedajúce vzdelaniu a doterajšej praxi odvolateľa, ktoré je schopný vykonávať vzhľadom na svoj produktívny vek a dobrý zdravotný stav (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D.). Zistenia súdu prvej inštancie preukazujú objektívne existujúcu možnosť otca v mieste bydliska vykonávať povolanie zodpovedajúce jeho schopnostiam získaným vzdelaním, odbornou prípravou, skúsenosťami i zdravotnému stavu a tak získať príjem potrebný pre riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Otec si musí uvedomiť váhu svojej zodpovednosti, na ktorú je zo zákona povinný dbať. Povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, a vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstarali prostriedky pre svoje deti.
9. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, spresnil, že „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného“.
10. Zároveň odvolateľ v konaní nepreukázal, aká konkrétna prekážka v dosahovaní potencionálnych príjmov mu bráni. Je preto správne a vykonaným dokazovaním riadne a pre potreby rozhodnutia založenom na princípe potencionality dostačujúco preukázané, že v možnostiach, schopnostiach a pomeroch odvolateľa je dosahovať príjem vo výške 838,- Eur brutto/ 611,40 Eur netto mesačne, z ktorého súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal.
11. Je pritom absolútne bez pochýb, že náklady navrhovateľky od bezprostredne predchádzajúcej úpravy výrazne vzrástli. Naposledy bolo určené otcovi výživné v roku 2008, t.j. pred viac ako 14 rokmi. Je mimo právnej relevancie odvolateľom predložený dôkaz - dohoda zo dňa 01.04.2009 označená ako „zmluva o dohode“, v ktorej matka navrhovateľky prehlasuje, že „sa vzdáva nároku na výživné do dovŕšenia osemnástich rokov veku detí“. Takýto úkon je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom z viacerých dôvodov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ťarcha zvýšených výdavkov navrhovateľky nemala a nemôže zostávať iba na pleciach matky.
12. Nemožno akceptovať ani odvolaciu námietku otca, ktorou poukazuje na to, že výška výživného pre neho bude ohrozujúca a môže mu privodiť exekučné, resp. trestné konanie. Tento názor odvolací súd nezdieľa. Zdôrazniť je nutné i názor Ústavného súdu SR, s ktorým odvolací súd plne súhlasí, a síce že „právo na výživné je osobitným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa“ (uznesenie zo dňa 25.2.2015, sp. zn. II. ÚS 110/2015).
13. K námietke odvolateľa, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces postupom súdu prvej inštancie, pretože zmaril pokus o dohodu, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva opak. V zápisnici je zachytené, že súd prvej inštancie sa naopak pokúsil o uzavretie dohody subjektov konania, odvolateľ po výzve na uzavretie dohody uviedol, že je ochotný prispievať len sumou 50,- Eur, s čím navrhovateľka nesúhlasila, svoj nesúhlas zdôvodnila. K uzavretiu dohody napriek snahe súdu prvej inštancie nedošlo. Odvolateľom tvrdený nesprávny postup súdu prvej inštancie nie je pravdivý, a preto námietka o porušení jeho procesných práv nie je dôvodná.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil žiadne právne významné okolnosti v preskúmavanej veci, pre ktoré by bolo potrebné vydať iné než potvrdzujúce rozhodnutie.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Z uvedených dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
17. Odvolací súd však zistil nedostatok výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Predmetom konania bola zmena (zvýšenie) vyživovacej povinnosti oproti poslednej úprave vykonanej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.januára 2008, č. k. 3P/52/2007-32, ako súd správne rozoberal v odôvodnení rozhodnutia. Nejde teda o prvú úpravu pomerov odvolateľa a navrhovateľky.
18. Ustanovenie § 26 Zákona o rodine a § 121 ods. 1 CMP upravujú určitú výnimku zo zásady, že právoplatné súdne rozhodnutie nie je možné zmeniť inak než mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Táto zásada je plne odôvodnená hmotnoprávnou úpravou výživného, ktorého rozsah musí zodpovedať existujúcim pomerom (zásada rebus sic stantibus). To znamená, že novú úpravu výživného nie je možné považovať za nejaký mimoriadny opravný prostriedok, ale vlastne za nové určenie výživného, preto celé konanie prebieha odznova. Tejto povahe novej úpravy výživného by príkro odporovalo, keby jej prostredníctvom mala byť dosiahnutá oprava pôvodného rozhodnutia, či už bolo alebo nebolo správne. Preto i dokazovanie súdu musí byť starostlivo orientované na to, či k zmene pomerov došlo, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre pôvodné stanovenie výživného a okolnosti rozhodné pre pôvodné stanovenie výživného v dobe, kedy sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd zmení pôvodnú úpravu. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy, ktorú presne označí, lebo inak by tu vedľa seba formálne existovali dve rozhodnutia v rovnakej veci.
19. Súd prvej inštancie však uvedenú skutočnosť (zmenu predchádzajúcej presne označenej úpravy pomerov) vo výroku napadnutého rozsudku nevyjadril (nepoužil termín „zvyšuje sa“ ani neuviedol, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti). Za účelom dosiahnutia formálnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd v potvrdzujúcom výroku spresnil, že týmto sa mení predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti odvolateľa k navrhovateľke, teda rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. januára 2008, č. k. 3P/52/2007-32.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.