Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/83/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: B. s.r.o., so sídlom A. XXX/X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. Andrej Gunár, advokát so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 069 051, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 22.07.2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.09.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.07.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.526,40 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016, z dôvodu porušenia ustanovenia a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v nadväznosti na tým, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou C., s.r.o., pri ktorej sa nepreukázalo dodanie deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcovi.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane z dôvodov uvedených v , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

3. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že z pohľadu vedomostí roku 2021 je všetkým z verejne dostupných informácií známe, že pán F. F. (konateľ deklarovaného subdodávateľa) je väzobne stíhaný a bude súdený za opakovanú a závažnú trestnú činnosť. Ak by dnes žalobcu oslovil ktokoľvek s väzbami na menovanú osobu, k uzavretiu zmluvy na dodanie akýchkoľvek služieb by nedošlo. Každý obozretný podnikateľ by sa takémuto zmluvnému partnerovi vyhýbal, a to aj v prípade, ak by bol iba subdodávateľom v

rámci určitého zmluvného vzťahu. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania doposiaľ nie je zrejmé, či žalovaný a správca dane dnes disponujú akýmikoľvek informáciami a dôkazmi, že menovaná osoba sa v určitej forme podieľala na určitej trestnej činnosti, avšak v iných veciach odlišných od tohto prípadu. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach sa uvedeným nezaoberali. V rámci dokazovania žalovaný ani správca dane podľa žalobcu ani len okrajovo nepreukázali, že by čo i len hypoteticky mohol mať žalobca v roku 2016 o takýchto negatívnych a dnes stále sporných skutočnostiach vedomosť. Žalobca mal za to, že ak dodávateľ v rámci výsluchu uvedie, že sa na dodaní služieb podieľala osoba podozrivá z páchania iných trestných činov, nemôže to byť automaticky vzťahované aj na v tomto prípade posudzované služby. Najmä v prípade, ak sa jedná o páchateľa násilnej trestnej činnosti a nie daňovej trestnej činnosti. Ak sa osoby vypočuté v tomto konaní akokoľvek podieľali na takejto trestnej činnosti, nie je vôbec z vykonaného dokazovania zrejmé a logicky odôvodnené, akú úlohu by mal v tomto údajnom reťazci zohrávať žalobca a jemu dodané služby.

4. Z obsahu rozhodnutí nie je podľa žalobcu zrejmé, kde a na základe akého dôkazu vznikla domnienka, následne pretavená do záveru, že poskytnutie služieb je súčasťou podvodnej schémy. Žalobca poukázal na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti C., s.r.o. G. W., ktorý poskytol vysvetlenia k službám z roku 2016, avšak už nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi G. A.. Správca dane sa pokúsil vypočuť aj nového konateľa v Maďarsku avšak neúspešne. Skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť zanikla, rovnako ako aj nekontaktnosť dodávateľa, nemôže byť podľa žalobcu na jeho ujmu a nemôže akokoľvek vytvárať základ pre jeho sankcionovanie tým, že mu nebude uznané dodanie zdaniteľného plnenia takýmto subjektom z hľadiska nároku na odpočet DPH. Žalobca argumentáciu žalovaného a správcu dane o spochybnení skutočnosti, že služby, teda kooperačné práce na dieloch a rozvoz tovaru žalobcu, nemali súvisieť s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, označil za absurdnú. Žalobca je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá povrchovou úpravou kovov. Dá sa teda logicky predpokladať, že výrobky, ktoré žalobca vyhotoví, bude potrebné naložiť a odviezť zákazníkom. Nie je objektívne možné požadovať, aby si daňový subjekt všetky jemu poskytované služby detailne dokumentoval, nakoľko takýto postup by bol v úplnom rozpore s ich ekonomickým využitím. Žalobca poukázal na to, že správca dane môže teoreticky tvrdiť, že je povinnosťou každého daňového subjektu, aby si k účtovným dokladom zároveň viedol evidenciu a dôkazy preukazujúce oprávnenosť použitia týchto nákladov. Takto sú nastavené vo všeobecnosti predpisy daňového práva. Použitie týchto ustanovení však nemôže byť aplikované ad absurdum. Je potrebné, aby tento záväzok žalobcu v tomto konkrétnom prípade v rozumnej miere reflektoval bežnú realitu a nebol iba extrémnym nástrojom, ktorý správca dane môže kedykoľvek použiť na akékoľvek zdaniteľné plnenie a toto jednoducho bez ďalšieho označiť za pochybné. Toto sa stalo podľa žalobcu presne v prejednávanom prípade. Žalobca od počiatku poskytoval súčinnosť správcovi dane a žalovanému, predložil všetky relevantné dôkazy (doklady o úhrade celej sumy).

5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, ktorý žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a záveroch prijatých v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr od dodávateľskej spoločnosti je porušenie hmotnoprávneho , konkrétne porušenie ustanovenia v nadväznosti na žalobcom, nakoľko dokazovanie vykonané správcom dane nepreukázalo, že došlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom C. s.r.o. tak, ako je uvedené na sporných faktúrach - správcovi dane nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie služieb deklarovaných spornými faktúrami dodávateľa. Žalobca deklaroval dodanie služieb (kooperačné práce na linke, zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov) spoločnosťou C., s.r.o. Z vykonaného dokazovania správcu dane, najmä zo svedeckých výpovedí G. W. (bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti) a F. F. (bývalý konateľ údajných subdodávateľských spoločností) a z vyjadrenia konateľa žalobcu (ústne pojednávanie uskutočnené dňa 10.09.2019), však nevyplynuli skutočnosti, ktoré by žalobcom deklarované dodania služieb potvrdzovali, práve naopak, závery vyplývajúce z týchto vyjadrení podporili relevantné pochybnosti správcu dane. Ivan W. vo svojej svedeckej výpovedi síce potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v zmysle sporných faktúr, avšak nevedel uviesť žiadne podrobnosti týkajúce sa sporných zdaniteľných obchodov - odvolával sa na ich vyšpecifikovanie a uvedenie v objednávkach a v zmluve uzatvorenej so žalobcom, ktoré však nepredložil ani on, ani samotný žalobca - konateľ žalobcu dokonca uviedol, že „pochybuje“ o uzatvorení zmluvy. G. W. sa odvolával na F. F. a jeho spoločnosti, avšak nevedel ani konkretizovať spoločnosť, ktorá mala služby fakturované žalobcovi realizovať. F. F. obchodnú spoluprácu so spoločnosťou C., s.r.o. poprel. Z

dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca jednoznačne neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných dodávateľských faktúr nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované skutočnosti.

6. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Zotrval na argumentácii správnej žaloby. Žalovaný podľa neho nelogicky a nesprávne poskladal vlastné pochybnosti bez opory v zistenom skutkovom stave do nepreskúmateľného a nezrozumiteľného druhostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu vypočutí svedkovia v miere primeranej okolnostiam prípadu potvrdili to, čo si pamätali, a to, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo. Žalobca preukázal, že za toto plnenie riadne zaplatil a mal o tom jasný záznam vo svojej účtovnej evidencii. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý spôsob, ako sa žalovaný dopracoval k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Daňové orgány tiež nesprávne vyhodnotili výsluch konateľa žalobcu. Skutočnosť, že pri tak veľkej spoločnosti jej konateľ nepozná všetkých svojich dodávateľov, je úplne prirodzená. Najmä v prípade, ak sa jedná o prepravné služby alebo im podobné služby, ako tomu bolo v tomto prípade. Požiadavka, aby konateľ žalobcu poznal všetkých konateľov svojich dodávateľov, nevyplýva ani z platného práva, vymyká sa akejkoľvek bežnej obchodnej praxi ako aj logickému uvažovaniu.

7. V duplike žalovaný zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k správnej žalobe.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko prejednanie veci na pojednávaní nepožadoval výslovne žiadny z účastníkov ani to správny súd nepovažoval za potrebné. Po oboznámení sa so žalobou, následnými vyjadreniami účastníkov a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

9. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 22.07.2021, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.526,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016.

10. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Zistenia spísal v Protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2019. Protokol bol zaslaný žalobcovi, ktorý sa k nemu písomne vyjadril.

11. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2016 uplatnil nárok na odpočítanie DPH v celkovej výške 2.526,40 Eur z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou C., s.r.o., S. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, za kooperačné práce z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2016 v hodnote 11.126,20 Eur (z toho DPH 1.856,- Eur) a za zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2016 v hodnote 4.022,40 Eur (z toho DPH 670,40 Eur).

12. Správca dane vypočul dňa 09.11.2020 ako svedka G. bývalého konateľa spoločnosti C., s.r.o. Svedok potvrdil, že v období od 14.04.2016 do 20.02.2017 bol konateľom spoločnosti C., s.r.o. Dohadoval obchody, vystavoval faktúry, podpisoval zmluvy a objednávky. Za spoločnosť jednal sám. Ako konateľ si účtovníctvo viedol väčšinou sám. Výkazy mu podávala účtovníčka pani M. z F.. Na typ účtovného softvéru si už nepamätal. Spoločnosť C., s.r.o. sa zaoberala reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou a rôznymi kooperačnými prácami. K dôvodom prevodu obchodného podielu a predaja spoločnosti novému konateľovi - maďarskému občanovi G. A. - svedok uviedol, že okrem funkcie konateľa v spoločnosti C., s.r.o. bol súčasne konateľom viacerých spoločností a vzhľadom na veľké pracovné vyťaženie bol nútený spoločnosť odpredať, pretože na ňu nemal čas. Zálohy z účtovníctva boli vyhotovené, ale odovzdal ich novému konateľovi. Účtovné doklady spoločnosti C., s.r.o. už nemá k dispozícii. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou B. s.r.o. počas roka 2016. Jej

predmetom bolo zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov spoločnosti B. s.r.o. a sprostredkovanie kooperačných prác. Potvrdil vystavenie správcom dane preverovaných faktúr, vystavil a podpísal ich on osobne. Faktúry boli podľa neho riadne zaúčtované v účtovníctve jeho spoločnosti a bola z nich odvedená DPH, avšak nevedel to už preukázať. Za spoločnosť B. s.r.o. jednal s pánom H., jednania sa uskutočňovali v kancelárskych priestoroch v W.. Spolupráca trvala dlhodobo. K obchodom bola vystavená objednávka aj zmluva, všetko bolo súčasťou dokumentov, ktoré svedok už nemá k dispozícii. Všetky práce boli vykonávané subdodávateľským spôsobom. Subdodávateľom bol F. F. prostredníctvom svojich spoločností. Svedok si nepamätal presne, ktorá to bola spoločnosť, uviedol, že to bola pravdepodobne spoločnosť P. s.r.o. Kto konkrétne vykonával kooperačné práce, svedok nevedel, jednal len s F. F., s ktorým uzavrel zmluvu a objednávku na konkrétne kooperačné práce. S pánom H.o spoločnosti B. s.r.o. si svedok odkonzultoval, či bol s vykonanými prácami spokojný a ak bol spokojný, spolupráca pokračovala ďalej. Práce sa vykonávali v spoločnosti B. s.r.o. na linkách tejto spoločnosti. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol na výkon kooperačných prác potrebný nejaký materiál, ani kto zabezpečoval materiál potrebný na výkon týchto prác. K stanoveniu ceny sa svedok vyjadril, že najskôr ho pán H. oslovil, že by potreboval určité práce pre linku. Svedok si preveril u svojich dodávateľov, či je schopný takéto služby zabezpečiť, následne vypracoval pánovi H. ponuku. Po odsúhlasení časového intervalu a sumy sa dohodli, podpísali zmluvu a uskutočnili obchod. K faktúram ohľadom zabezpečenia prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov, či svedok vie o aké výrobky sa jednalo, koho to boli výrobky a odkiaľ a kam bol zabezpečený rozvoz a distribúcia výrobkov, kde sa vykonávala nakládka a vykládka tovaru, sa svedok vyjadril, že všetko bolo zakotvené v zmluve. Keďže už nemal zmluvu k dispozícii, nevedel sa k podrobnostiam vyjadriť. Svedok sa vyjadril, že si neoveroval skutočnosť, či subdodávateľská spoločnosť, ktorá mu zabezpečovala služby, disponovala personálnym a materiálno-technickým vybavením na zabezpečenie fakturovaných služieb. Nemal dôvod si to preverovať, nakoľko mal dôveru v F. F..

13. Dňa 10.09.2019 správca dane vykonal ústne pojednávanie s G.. Q. H., konateľom spoločnosti B. s.r.o. K obchodnej spolupráci so spoločnosťou C., s.r.o. sa konateľ žalobcu nevedel vyjadriť. Pochyboval o tom, či bola podpísaná zmluva o spolupráci so spoločnosťou C., s.r.o. K faktúram od spoločnosti C., s.r.o. nevedel doložiť žiadne iné doklady, keďže doklady odopínajú, potom sa archivujú a následne sa skartujú. Konateľ žalobcu nemal vedomosť o skutočnosti, že spoločnosť C., s.r.o. nezamestnávala v preverovaných zdaňovacích obdobiach žiadnych zamestnancov a teda, že musela tieto činnosti zabezpečiť subdodávateľským spôsobom.

14. Správca dane vykonal dňa 02.04.2019 ústne pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka F. F., bývalého konateľa spoločností P. s.r.o. (od 04.04.2012 do 07.10.2016), P. P. s.r.o. (od 20.06.2012 do 17.10.2014) a P. P. PLUS s.r.o. (od 17.10.2014 do 07.10.2016), ktoré mali byť subdodávateľskými spoločnosťami žalobcovho dodávateľa. F. F. okrem iného správcovi dane uviedol, že už nedisponuje účtovnými a daňovými dokladmi uvedených spoločností, na ktorých zastupovanie nepoveroval žiadne tretie osoby. Spoločnosti sa zaoberali sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb, z ktorej pochádzalo gro príjmov, zaoberali sa aj reklamnou a marketingovou činnosťou. Spoločnosť P. P. s.r.o. v roku 2015 a 2016 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, spoločnosti P. s.r.o. a P. P. F. s.r.o. boli dodávateľskými spoločnosťami pre spoločnosti H. O. s.r.o. a Y.-I. s.r.o. So spoločnosťou C., s.r.o. nemali predmetné spoločnosti žiaden obchodný vzťah. Svedok F. F. uviedol, že žalobcu nepozná a nemal s ním žiadny obchodný vzťah.

15. Dňa 20.09.2018 bola v rámci správy daní zaslaná Žiadosť o informácie za účelom výsluchu svedka G. A. v Maďarsku a za účelom získania účtovných a daňových dokladov spoločnosti C., s.r.o. Z odpovede a žiadosť o informácie zo dňa 02.01.2019 nevyplynuli žiadne zistenia, nakoľko predvolania zaslané G. A. sa vrátili s poznámkou „nevyzdvihnuté“. Z uvedeného dôvodu sa nepodarilo preveriť účtovníctvo spoločnosti C., s.r.o.

16. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.526,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Nadväzujúc na zistenia z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyslovil záver, že svedecká výpoveď G. W. nepreukázala opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou C., s.r.o. Odpovede uvedeného svedka boli všeobecné, bez konkrétností preukazujúcich reálnosť dodania služieb a bez akejkoľvek väzby na účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti. Svedok nevedel

uviesť žiadne podrobnosti k jednotlivým zdaniteľným obchodom. Odvolával sa na zmluvu, v ktorej malo byť všetko zakotvené, avšak podrobnosti k zmluve uviesť nevedel, nakoľko ju nemal k dispozícii. Svedok podľa správcu dane nevedel poriadne konkretizovať ani subdodávateľský subjekt. Za pravdepodobného dodávateľa označil spoločnosť P. s.r.o. Z kontrolných výkazov DPH spoločnosti C., s.r.o. správca dane zistil, že jediným deklarovaným dodávateľom spoločnosti C., s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach máj 2016 až december 2016 bola spoločnosť P. P. F. s.r.o. Svedok W. nemal základné vedomosti, a to ani v hrubých rysoch, o tom, kto vykonával práce týkajúce sa sporných dodávateľských faktúr. Pri obchodoch sa spoliehal len na svojho dodávateľa, resp. len na osobu F. F.. Nevedel sa bližšie vyjadriť, ktorá spoločnosť vystupovala v pozícii jeho dodávateľa. Tvrdenia svedka G. W. vyhodnotil správca dane ako rozporné s tvrdeniami konateľa žalobcu, keď G.. H. nepotvrdil podpísanie zmluvy o spolupráci s C., s.r.o.

17. Správca dane poukázal aj na informácie z verejne dostupných zdrojov, keď zistil, že spoločnosť C., s.r.o. nevykázala v roku 2015 žiadne tržby, majetok v hodnote 1.139,- Eur mala spoločnosť viazaný len v obežnom majetku. Podľa obchodného registra sa Ivan W. stal konateľom spoločnosti C., s.r.o. dňa 14.04.2016. Fakturácia od spoločnosti C., s.r.o. začala od mája 2016 a trvala do decembra 2016, pričom od januára 2016 do apríla 2016 zabezpečovala tie isté služby pre spoločnosť B. s.r.o. iná spoločnosť, a to H. O., s.r.o. Spoločnosť H. O., s.r.o. je v súčasnosti vymazaná ex offo z obchodného registra ku dňu 20.11.2020.

18. Nakoľko informácie o účtovných závierkach a informácie z obchodného registra sú verejne dostupné, žalobca podľa správcu dane prinajmenšom mohol vedieť, že spoločnosť C., s.r.o. je nespoľahlivým obchodným partnerom. Žalobca nezachoval obvyklú mieru opatrnosti tým, že si dostatočne nepreveril svojho obchodného partnera, resp. konateľ žalobcu sa vyjadril, že konateľa spoločnosti C., s.r.o. ani nepozná. Na základe uvedených skutočností správca dane vyslovil, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca rozhodol pokračovať v spolupráci s G. W. od mája 2016 prostredníctvom inej jeho spoločnosti - C., s.r.o. Správca dane pripomenul, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého riadne podnikajúceho subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika, teda aj korektného uplatnenia práva na odpočítanie DPH z reálnych zdaniteľných obchodov, riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Každý daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v ktoromkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady na riadne preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov a povinností v zmysle daňových predpisov.

19. Správca dane skonštatoval, že v priebehu vyrubovacieho konania sa nepodarilo preukázať, kto v skutočnosti dodal žalobcovi služby deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou C., s.r.o. Keďže neboli dostupné účtovné doklady spoločnosti C., s.r.o., neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazné prostriedky, a preto správca dane nemohol overiť reálne dodanie predmetných služieb a tým oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH u žalobcu. Nepredloženie účtovníctva však podľa správcu dane nebolo hlavným dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH, avšak táto skutočnosť podporila pochybnosti o dodaní fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom. Nemožnosť preveriť uskutočnenie deklarovaných plnení u dodávateľa, a to v dôsledku prevodu obchodného podielu a výmeny konateľa v tejto spoločnosti, sťažila podľa správcu dane dôkaznú situáciu žalobcovi a nie správcovi dane, ktorý na základe zistení v daňovom konaní oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt skutočnosti deklarované v predložených faktúrach nepreukázal, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

20. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 22.07.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný akceptoval rozsah dokazovania vykonaného správcom dane, skutkový stav ustálený z vykonaných dôkazov a stotožnil sa s naň nadväzujúcim právnym posúdením veci. Reagujúc na odvolacie námietky žalovaný doplnil, že správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou C., s.r.o. z dôvodu porušenia hmotnoprávnych ustanovení a nie z dôvodu aplikácie judikatúry SD EÚ. Konštatácia správcu dane o možnej vedomosti žalobcu o nespoľahlivosti dodávateľskej spoločnosti je podľa žalovaného len „dokreslením“ celkového obrazu posudzovaných transakcií.

21. Podľa veta prvá daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

22. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

24. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

32. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Správny súd konštatuje, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti C., s.r.o. bola skutočnosť, že tieto služby subjekt uvedený na faktúre reálne podľa záverov daňových orgánov nedodal.

34. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

35. Správny súd má za to, že záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť C. s.r.o. ako dodávateľ žalobcu uskutočnila pre žalobcu služby uvedené na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

36. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda uskutočnenie dohodnutých služieb a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,

tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom a súčasne ak si nepreverí aj odberateľa (nepozná ani jeho konateľa). Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

37. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

38. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a služby reálne dodané ( ) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k uskutočneniu služieb dodávateľom C. s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takouto realizáciou služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane, majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.

39. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady

o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou C. s.r.o.), hoci tento dodávateľ tvrdil existenciu zmluvy a ďalších listín, o ktorých však konateľ žalobcu tvrdil, že buď neexistujú, alebo boli skartované. Správca dane nadobudol potom oprávnené pochybnosti o reálnosti dodávky. Dodávateľ žalobcu, spoločnosť C., s.r.o. (ani jej bývalý konateľ) správcovi dane nepredložil žiadne účtovné doklady, pričom bývalý konateľ G. W. uviedol, že ich odovzdal novému konateľovi. Spoločnosť C., s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu, pričom jej konateľ jej údajného dodávateľa tvrdil, že s uvedenou spoločnosťou nemal žiadny obchodný vzťah. Samotný dodávateľ nemal žiadne materiálne a personálne podmienky na splnenie dodávky služieb, pričom nevedel jasne uviesť ani dodávateľské spoločnosti a spomenul si len na meno zástupcu týchto spoločnosti, ktorý však spoluprácu poprel. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene a odôvodnene generujú pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení dodania služieb žalobcovi spoločnosťou C., s.r.o. Žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach nesú v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie sú len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle nemá opodstatnenie. Na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Rovnako z výpovedí p. W. a p. H. nevyplýva, že zo strany objednávateľa, teda zo strany žalobcu boli vykonané také úkony, ktoré možno požadovať od obozretného podnikateľa. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti sú spôsobilé vyvolať dôvodné pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou C., s.r.o.

40. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby G. W. ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. nemal vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje, nevedel uviesť podstatné okolnosti obchodu, resp. aby žalobca skartoval doklady (prílohy k faktúram) v tak krátkej dobe od dodania. Zásadný je rozpor aj v otázke existencie písomnej zmluvy medzi dodávateľom C., s.r.o. a žalobcom. Od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu službu predáva, ale i od koho mu bola poskytnutá. Konateľ dodávateľa a aj žalobcu však o sporných obchodoch podstatné skutočnosti nevedeli. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 od dodávateľa C., s.r.o. uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v a a . V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa C. s.r.o., čím porušil a a .

41. Správny súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto

spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k presunu dôkazného bremena opätovne na žalobcu, pričom žalobca v daňovom konaní dôkazné bremeno napokon neuniesol.

42. Vo všeobecnosti možno uviesť, že senát správneho súdu vyhodnotil rozhodnutie žalovaného ako súladné so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, pričom nimi prijatý záver o tom, že pri dodávke služieb na základe sporných faktúr od dodávateľa C., s.r.o. nedošlo k reálnemu dodaniu týchto služieb deklarovaným dodávateľom, je správny. Tento záver má oporu vo vykonanom dokazovaní, z čoho vyplýva, že vec bola aj správne právne posúdená. Správny súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

43. Správny súd tiež dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania dosahujúce relevanciu odôvodňujúcu prípadnú konštatáciu dôvodu na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí v zmysle . Daňové orgány vykonali procesne korektné dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd vec vyhodnotil tak, že námietky uvedené v žalobe neposúdil ako spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

44. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

45. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.