Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/20/2022

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore navrhovateľa: M.S.P. TRDAE s.r.o., so sídlom: Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 45 545 031, právne zastúpený: Mgr. Petrom Kubalom, advokát, so sídlom Pod Párovcami 55, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/ X, XXX XX R. M., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanému voči navrhovateľovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2022 navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. R. M., okres T., evidovaných na LV č. XXXX: a) pozemky - reg. CKN: parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 39 m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 56 m2, parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 262 m2, parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 1202 m2, b) stavby: rodinný dom ESPRIT, súpisné číslo XXX, postavená na parc. č. XXX/XXX , dvojgaráž, súpisné číslo XXX, postavaná na parc. č. XXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného“) na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 15 000 eur, ktorú ako dlžník je povinný zaplatiť spoločnosti WOOD - SK, s.r.o., IČO: 46 807 543, Sídlo: Mostová 27, Ružomberok, Slovenská republika, ktorá pohľadávka spočíva v povinnosti žalovaného vrátiť (vydať) spoločnosti WOOD-SK, s.r.o., IČO: 46 807 543, sídlo: Mostová 27, Ružomberok, peňažné prostriedky vo výške 15 000 eur, ktoré žalovaný dňa 04.08.2017 vo výške 10 000 eur a dňa 07.08.2017 vo výške 5 000 eur vybral z bankového účtu spoločnosti WOOD-SK, s.r.o., IČO: 46 807 543, sídlo: Mostová 27, Ružomberok, číslo bankového účtu B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ktorú peňažnú pohľadávku žalovaný ako dlžník spoločnosti WOOD-SK, s.r.o., IČO: 46 807 543, sídlo: Mostová 27, Ružomberok je povinný zaplatiť v zmysle Exekučného poriadku () žalobcovi ako oprávnenému.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil navrhovateľ predovšetkým tým, že na základe súdneho rozhodnutia je voči WOOD-SK vedené exekučné konanie, vydané Okresným súdom Banská Bystrica. Exekučné konanie (2466 Ex 43/18)je vedené exekučným úradom JUDr. Jaroslav Kabáč, ml., Dolný Kubín. Celková pohľadávka - na istine - predstavovala sumu 74 229 eur (t. z. suma bez príslušenstva peňažnej pohľadávky žalobcu voči WOOD-SK), aktuálne, po vymožení časti nároku, vymáhaná istina dlhu je vo výške 60 953,33 eur (bez príslušenstva). Zároveň z ostatnej správy súdneho exekútora je zrejmé, že spoločnosť WOOD-SK nedisponuje žiadnym majetkom. Dňa 24.09.2021 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie - pre prečin poškodzovania veriteľa v súbehu s prečinom krádeže, na základe skutkového základu, že žalovaný vykonal výbery z bankového účtu WOOD-SK, vo výške

15 000 eur, čím odstránil časť majetku WOOD-SK, prisvojil si cudziu vec, a bola tak spôsobená škoda žalobcovi, pričom žalovaný nepoprel, že vykonal výber 15 000 eur, teda uznal, že takto konal, pričom na svoju obranu uviedol, že prostriedky neukradol a nespreneveril. Nad mieru akýchkoľvek pochybností však sumu 15 000 eur nepoužil na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči WOOD-SK. Dňa 25.01.2022 vydal súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč, ml. Exekučný príkaz, ktorým prikázal žalovanému zaplatiť pohľadávku - peňažné prostriedky vo výške 15 000 eur, ktoré zodpovedajú výberom, ktoré vykonal žalovaný a ktoré zároveň sú peňažnou pohľadávkou WOOD-SK voči žalovanému. Následne navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 109 Exekučného poriadku. Exekučný príkaz bol doručovaný žalovanému opakovane, zásielku si nevybral v odbernej lehote - avšak už prvého dňa, ako mu bol doručovaný, mal možnosť sa s ním oboznámiť, teda sa zásielka považuje dôjdením do dispozičnej sféry žalovanému za doručenú. Pohľadávka WOOD-SK spočíva v povinnosti vrátiť (vydať) peňažné prostriedky vo výške 15 000 eur, ako je opísané v uznesení vyšetrovateľa, keďže žalovaný dňa 04.08.2017 vykonal výber 10 000 eur a dňa 07.08.2017 vykonal výber 5 000 eur, v oboch prípadoch z bankového účtu WOOD- SK, číslo (IBAN): B U. XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný síce disponuje majetkom, nehnuteľným (o inom nemá žalobca vedomosť), avšak je voči nemu vedené exekučné konanie, ako to vyplýva zo zápisu na LV č. XXXX, pre k.ú. R. M., okres T., na základe ktorého je zriadené exekučné záložné právo

- 075EX 121/22 - , č.z. 58/2022, a zároveň sú predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom - zmluvným, pod V - 1993/2019, v prospech banky (ČSOB, a.s.). Na základe požiadavky p. V. K., ktorý vystupoval v mene spoločnosti WOOD-SK bola uzatvorená so spoločnosťou WOOD- SK zmluva o dielo. Išlo o zmluvu, ktorou žalobca zabezpečoval pre spoločnosť WOOD-SK práce na centre AVION, Ivánska cesta, Bratislava, keďže WOOD-SK uzatvorila zmluvu so spoločnosťou Dynamik (ako generálnym zhotoviteľom) a WOOD-SK práce nevedela (alebo nechcela ?) realizovať, tak požiadala žalobcu o ich vykonanie, spoločnosť žalobcu preto vykonala dielo - vývoz stavebnej sute, všetko práce realizované v rámci AVION nákupného centra, Ivánska cesta, Bratislava, a stavby REDUKCIA HYPERMARKET-u. Z uvedeného bolo zrejmé, že spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, a.s., Štúrova 22, Nitra, IČO: 359 20 475 (ďalej len DYNAMIK) bola zhotoviteľom, spoločnosť WOOD-SK bol subdodávateľom pre DYNAMIK a spoločnosť žalobcu bola subdodávateľom prác pre WOOD-SK. Spoločnosť WOOD-SK uhradila žalobcovi svoje záväzky len čiastočne. Spoločnosť DYNAMIK splnila a zaplatila spoločnosti WOOD-SK celú dohodnutú odplatu (cenu za vykonanie diela). Spoločnosť WOOD- SK uhradila žalobcovi: faktúru č. 2017104 (znejúcu na sumu 7 000 eur) dňa 9.8.2017 a faktúru č. 2017120 (znejúcu na sumu 3 000 eur) dňa 7.8.2017, obe až po ich splatnosti. Žalobca následne poukázal na nezaplatené faktúry č. 201789, č. 2017132, č. 2017170, č. 2017199, č. 2017214, na základe ktorých dlh (záväzok) žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 100 029 eur, bez príslušenstva (zákonnými úrokmi z omeškania). Žalobca sa opakovane pokúšal o kontaktovanie spoločnosti WOOD-SK, napokon aj priamo žalovaného, avšak márne. Nedošlo k úhrade pohľadávky, preto sa žalobca ešte v mesiaci september obrátil na Okresný súd Banská Bystrica, s návrhom na vydanie platobného rozkaz, podľa (zákon o upomínacom konaní), na podklade ktorého následne začala a prebieha exekúcia, úspešná len čiastočne.

3. Následne žalobca na základe predložených listinných dôkazov zhrnul vyššie uvádzané skutočnosti tak, že:

- žalobca má judikovanú pohľadávku voči WOOD-SK,

- zároveň je vedené, za účelom vymoženia tejto pohľadávky, exekučné konanie, ktoré bolo len čiastočne „úspešné“, nakoľko bola vymožená len časť pohľadávky,

- pohľadávky žalobcu voči WOOD-SK je pohľadávkou peňažnou,

- súdny exekútor prikázal žalovanému, aby plnil to, čo má plniť WOOD-SK priamo žalobcovi ako oprávnenému (v exekučnom konaní),

- ak žalovaný nebude plniť, žalobca má možnosť domáhať sa plnenia priamo voči žalovanému, ako dlžníkovi povinného /WOOD-SK/, čo žalobcovi priznáva priamo Exekučný poriadok (citovaný § 109). Keďže ide o prikázanie peňažnej pohľadávky, aj takýto súdny spor bude mať charakter žaloby o zaplatenie. V takomto súdnom konaní zároveň súd rozhodne o povinnosti plniť (peňažnú pohľadávku, prostriedky) žalovanému priamo voči žalobcovi, s tým, že žalovaný ako dlžník bude povinný zaplatiť okrem istiny aj jej príslušenstvo - minimálne úroky z omeškania a tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Je tak splnená podmienka, že zabezpečovacie opatrenie bude „kryť“ peňažnú pohľadávku ( ). Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a súčasne osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie prvej podmienky odôvodnili opísaním nároku navrhovateľa voči žalovanému - nakoľko žalovaný je dlžníkom povinného (t. z. je dlžníkom WOOD-SK), pričom žalobca podľa

Z.z. (Exekučný poriadok) je oprávnený domáhať sa vyplatenia pohľadávky 15 000 eur priamo voči žalovanému, čím je dostatočným spôsobom osvedčený nárok navrhovateľa voči žalovanému, ako dlžníkovi WOOD-SK (povinného). Odporca - žalovaný je dlžníkom WOOD - SK a navrhovateľ je veriteľom WOOD-SK - kedy zostatok istiny pohľadávky (bez príslušenstva, ktoré dosahuje už len na úrokoch viac ako 18 000 eur) dosahuje viac ako 60 tis. eur, ktorý nárok bol žalobcovi voči WOOD-SK priznaný platobným rozkazom. Druhou podmienkou zákonodarca podmienil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčením obavy tým, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie budúceho výkonu nároku veriteľa môže vyplývať z rôznych skutkových okolností, najmä však z okolnosti, že odporca sa zbavuje svojho majetku, svoj majetok zatajuje, zmenšuje svoje aktíva alebo sa tieto aktíva zmenšujú prostredníctvom vymáhania pohľadávok (nárokov) voči žalovanému inými veriteľmi, svoj majetok ničí alebo ho ukrýva, ako aj tým, že majetok síce odplatne prevádza (formou scudzenia kúpnymi zmluvami), avšak bez primeraného protiplnenia. Žalovaný zriadil zmluvné záložné právo - čím banka (ČSOB, a.s.) dosiahla postavenie prednostného záložného veriteľa. Zároveň žalovaný neplnil, prehral súdny spor a je voči nemu vedené exekučné konanie. Na nehnuteľnosti žalovaného je tak zriadené aj exekučné záložné právo. Je v celku možné dôvodne predpokladať, že môžu byť začaté a následne aj vedené iné exekučné konania. Je aj zároveň možné, že banka - ako prednostný záložný veriteľ, začne vlastný výkon zmluvného záložného práva, keď predajom daných nehnuteľností príde žalovaný (zjavne) o svoj jediný nehnuteľný majetok. Všetko toto uvedené môže ohroziť budúci výkon nároku veriteľa - žalobcu. Okrem uvedeného sú tu ešte skutkové okolnosti osvedčujúce obavu z ohrozenia exekúcie a to, že žalovaný do dnešného dňa nezaplatil/nevrátil žiadnu časť pohľadávky WOOD-SK, žalovaný je trestne stíhaný, nehnuteľný majetok žalovaného je predmetom exekučného konania a viaznu na ňom dve záložné práva, a teda okrem navrhovateľa tu sú a zrejmé budú aj ďalší veritelia, ktorí budú mať záujem o uspokojenie ich nárokov. Navrhovateľ mal dôvodnú obavu, že jediným majetkom, ktorý bude v budúcnosti slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa (žalobcu) ako veriteľa sú, resp. budú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a teda jediným možným uspokojením bude postihnutie týchto nehnuteľností. Samozrejme, ak existuje a bude existovať iný majetok, je tak priestor, aby bol navrhovateľ uspokojený aj z iného majetku, a popri navrhovateľovi boli uspokojení aj iní prípadní veritelia odporcu. Vo vzťahu k ochrane zákonných práv navrhovateľa je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zrejme jediným možným, účelným, účinným a primeraným nástrojom, ktorým bude odstránená jeho obava, že exekúcia (teda reálne vymoženie) peňažnej pohľadávky vo výške 15 000 eur (s príslušenstvom) bude ohrozená. Zároveň nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok odporcu v plnej miere zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov ako aj do práv a právom chránených záujmov prípadných iných veriteľov odporcu, nakoľko zriadením „súdneho záložného práva“ získa navrhovateľ len pozíciu záložného veriteľa, teda dáva priestor iba uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nevznikne celkom zjavný nepomer medzi právami žalobcu (navrhovateľa) a odporcu, preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak bude spĺňať zásadu a požiadavku proporcionality. Proporcionalita uvedeného zásahu do vlastníckeho práva odporcu vyplýva zo skutočnosti, že sa jedná o opatrenie zabezpečovacieho charakteru, ktoré odporcovi nebráni v nakladaní s nehnuteľnosťami, ani iným spôsobom do vlastníctva nehnuteľností odporcu nezasahuje, pričom, ak by bola žaloba navrhovateľa zamietnutá, zabezpečovacie opatrenie bude zrušené a nezanechá na vlastníckom práve odporcu žiadne následky ani škody. Zriadením záložného práva bude nárok navrhovateľa len zabezpečený, nie uspokojovaný. Posilní sa tak priestor k tomu, aby exekúcia nebola ohrozená (nakoľko záložný veriteľ sa bude môcť uspokojiť zo zálohu aj voči neskorším nadobúdateľom). Prostredníctvom zriadenia záložného práva získa navrhovateľ (iba) postavenie záložného veriteľa a bude až v prípade judikovanej pohľadávky možné pristúpiť k jeho výkonu, a to aj v prípade, že by existovalo aj iné (v inom poradí) záložné právo. Vo vzťahu k ochrane zákonných práv žalobcu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zrejme jediným možným nástrojom, ktorým bude odstránená jeho obava, že exekúcia (teda reálne vymoženie pohľadávky priznanej žalobcovi v súdnom konaní, ktoré už inicioval) bude ohrozená. Žalobca má dôvodnú obavu o neskorší priebeh exekúcie, ktorý môže byť zmarený práve tým, že v čase právoplatnosti a vykonateľnosti judikovanej pohľadávky žalobcu už nebudú predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a zároveň nebude mať priestor žalobca, aby žiadal o uspokojenie z prípadného výťažku z výkonu záložného práva prednostným a ďalším záložným veriteľom. Následne poukázal na . Musí tak, aby mohol žalobca požadovať uspokojenie, mať postavenia záložného veriteľa, hoci v treťom, či neskoršom poradí. Z právnej praxe je známe, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím

opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonník, pričom k jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená), a teda nedôjde ku žiadneho obmedzeniu právneho postavenia žalovaného - jednoducho žalovaný bude povinný strpieť, aby si žalobca na základe právoplatného rozhodnutia súdu uspokojil svoje nároky, priznané takýmto titulom. Žalovaný môže sám iniciovať konanie, že nie je dlžníkom WOOD-SK, v takomto prípade môže súdnym rozhodnutím byť určené, že nie je daný dôvod pre prikázanie pohľadávky v exekučnom konaní, a teda na návrh následne môže dôjsť k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia. V prípade, ak by súd postupoval tak, že zároveň uloží povinnosť žalobcovi podať žalobu (vo veci samej), dovoľujeme si požiadať, aby lehota bola určená v dĺžke aspoň 6 mesiacov, nakoľko je predpoklad, že v tejto dobe bude ukončené po vznesení obvinenia vyšetrovanie, a prípadne aplikovaný postup predpokladaný (keď nevylučujeme napríklad možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste). Navrhovateľ následne poukázal na ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňujú vydanie zabezpečovacieho opatrenia a to, že došlo k podozrivo vyzerajúcej zmene v spoločnosti WOOD - SK, a to ku zmene spoločníkov a ku zmene osoby konateľov, ako je zrejmé z obchodného registra, kedy k 5.8.2017 boli zapísané zmeny - prevod obchodných podielov spoločníkov p. K. V. a p. M. V., na neznámu osobu p. T. V., ktorý sa k 5.8.2017 stal novým konateľom. Bolo veľmi podozrivé, že dňa 3.8.2017 boli spoločnosti WOOD-SK uhradené všetky faktúry od spoločnosti DYNAMIK a dva dni nato už páni V. K. (t. z. žalovaný) a V. M. vystúpili zo spoločnosti. Tieto skutočnosti vyplývajú z verejne dostupných a teda známych skutočností - zdroj: www.orsr.sk Žalobca so domnieval, že konanie WOOD-SK, resp. jeho štatutárov, poškodili spoločnosť žalobcu tým, že WOOD-SK prevzal plnenia od spoločnosti DYNAMIK a žalobcovi nezaplatil, pričom žalovaný disponoval dostatočnými peňažnými prostriedkami na zaplatenie. Žalovaný sa dokonca „neštítil“ vykonávať výbery, teda vziať 15 000 eur, pričom záväzky voči žalobcovi zo strany WOOD-SK dosiahli viac ako 100 tis. eur, a tieto zostali neuhradené. Spoločnosť WOOD-SK totiž disponovala od 5.5.2017 do 3.8.2017 (postupne) sumou prostriedkov vo výške cez 180 000 eur, a tieto nepoužili na úhradu záväzkov voči žalobcovi, ani nevyrovnal dlhy voči Sociálnej poisťovni, dokonca v decembri r. 2017 nastali okolnosti, ktoré viedli k zaradeniu tých platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH.

4. Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2022 právny zástupca žalovaného predložil generálnu plnú moc na zastupovanie pred súdmi a ďalšími štátnymi orgánmi udelenú mu od žalovaného dňa 22.04.2022.

5. Podľa až 3 (ďalej len "") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa až 3 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa prvej vety návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

6. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená.

7. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

8. Na základe uvedeného navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu okrem existencie pohľadávky voči žalovanému taktiež (súčasne) osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie.

9. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

10. V rámci dokazovania potrebného pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä s predloženou kópiou výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre obec a k. ú R.C. k 22.03.2022 v porovnaní s výpisom zo dňa 25.04.2022, s exekučným príkazom JUDr. Jaroslava Kabáča ml, súdneho exekútora sp. zn. zo dňa 25.01.2022 adresovaný žalovanému, platobným

rozkazom OS BB sp. zn. zo dňa 28.09.2017, ktorým bola priznaná pohľadávka žalobcu voči spoločnosti WOOD-SK, s.r.o. v sume 74 229 eur s prísl., so správou o stave exekúcie k sp.zn. Ex 43/18 zo dňa 21.03.2022, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II ČVS:ORP-130/3- VYS-B2-2018 HR zo dňa 24.09.2021, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalovanému vo veci prečinu poškodzovania veriteľa v súbehu s prečinom krádeže a s poštovými doručenkami.

11. V danom prípade dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľ neosvedčil správanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým, že sa ho žalovaný zbavuje jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, resp. zaťažuje ho záložnými právami iných veriteľov. Za dôvody, ktoré u navrhovateľa vzbudili obavu o ohrozenie jeho budúcej exekúcie voči žalovanému označil len nasledujúce skutočnosti: žalovaný nezaplatil žiadnu časť pohľadávky WOOD-SK; žalovaný je trestne stíhaný; navrhovateľ nemá vedomosť o majetkových pomerov žalovaného, okrem nehnuteľného majetku, na ktorom viaznu dve záložné práva; žalovaný má dlhy, a teda okrem navrhovateľa tu budú zrejme aj ďalší veritelia, ktorí budú mať záujem o uspokojovanie ich nárokov; na nehnuteľnosti žalovaný zriadil zmluvné záložné právo a zároveň žalovaný neplnil, prehral súdny spor a je voči nemu vedené exekučné konanie a na nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo. Na základe uvedeného sa súd následne zaoberal jednotlivými skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom o jeho obave z ohrozenia exekúcie, pričom nemal za preukázaný ani jeden dôvod jeho obavy. V zmysle vyjadrenia navrhovateľa do dnešného dňa, po tom ako bolo žalovanému ORPZ v Bratislave II dňa 24.09.2021 vznesené obvinenie, nebolo vyšetrovanie voči žalovanému ukončené, na základe uvedeného, súd teda nemôže vopred prejudikovať výsledok trestného konania a následne na základe toho určiť, či žalovaný sa dopustil alebo nedopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu, a teda či je alebo nie je povinný platiť spoločnosti WOOD- SK. To, že žalovaný je trestne stíhaní ešte neznamená, že bude v budúcnosti platobne neschopný, resp. v prípade dokázania mu viny odmietne zaplatiť pohľadávku voči spoločnosti WOOD-SK. Rovnako navrhovateľ neosvedčil, že žalovaný má viacero dlhov aj voči iným subjektom, toto jeho tvrdenie ostalo len v rovine jeho domnienok, keď neoznačil ani jediného veriteľa žalovaného. Následne sa súd zaoberal aj záložnými právami viaznucimi na nehnuteľnom majetku žalovaného, kedy porovnal v katastri nehnuteľností aktuálny výpis LV č. XXXX pre obec a k. ú R.C. s výpisom predloženým navrhovateľom, pričom rovnako nezistil, že by aktuálne dochádzalo k reálnemu znižovaniu majetku tým, že sa k tomuto majetku zriaďujú záložné práva v prospech tretích osôb, resp. by dochádzalo k jeho predaju. Vklad zmluvného záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného v prospech ČSOB, a.s. bol povolený už dňa 23.08.2019, t.j. pred dva a pol rokom, iné záložné právo, a to ani exekučné na nehnuteľnom majetku žalovaného aktuálne evidované nie je. To, že ešte dňa 22.3.2022 bolo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného evidované exekučné záložné právo, ktoré tam už evidované nie je, rovnako nepreukazuje platobnú neschopnosť žalovaného a reálne znižovanie hodnoty jeho majetku, z dôvodu dlhov voči viacerým veriteľom. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaný si v danom štádiu konania žiadne trovy neuplatnil, ani z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, a preto súd rozhodol tak, ako to vplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.