Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-340-2016.pdf
PDF · 115.66 KB
No categories available
17C/340/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov v 1. rade: T. L. Q. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. X N. XXXX, XXX XX U., U., v 2. rade: R. F. T. N., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX N. XXXX, XXX XX U., U. , v 3. rade: T. N. L. N., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX N. XXXX, XXX XX U., U., právne zastúpení MARKECHOVA JMJ LEGAL, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Bajkalská 5/C, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom so sídlom, Búdková 36, Bratislava 817 15, o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pozemky parcely registra „E“, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre katastrálne územie Y. A., obec: Y. A., okres: W. patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a že R.. T. N. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 56%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.
IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1./ Žalobcovi sa písomným podaním prostredníctvo právneho zástupcu domáhali, aby súd určil, že pozemky parcely registra „E“, pare. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, druh pozemku: orná pôda zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre katastrálne územie Y. A., obec: Y. A., okres: W. patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a že menovaný pán R.. T. N. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom vyššie menových nehnuteľností. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že sú súrodenci, ktorí sú občanmi Švédska, žijú vo Švédsku, ich otcom bol pán R.. T. N., naposledy bytom, ktorý bol pôvodne štátnym občanom Československej republiky, kde žil do roku 1948. Na území Československej republiky vlastnil majetok, ktorý mu darovali jeho rodičia a to E. N. a U. N.. Darovacou zmluvou v roku 1946 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S... R.. N. vykonával z poverenia Československej vlády a Ministerstva zahraničného obchodu funkciu Československého obchodného attsche vo Švédsku a to do roku 1948, kedy bol z tejto funkcie odvolaný a vyzvaný k návratu do Československej republiky, kde sa z dôvodu existencie vtedajšieho komunistického režimu nevrátil a naďalej zotrval vo Švédsku.
Z tohto dôvodu podalo na pána R.. N. Obvodné veliteľstvo NB 2 odd. II Praha dňa 05.06.1951 trestne oznámenie a na základe tohto trestného oznámenia začala voči pánovi R. N. Štátna prokuratúra v Prahe trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu velezrady v zmysle § 78 vtedajšieho Trestného zákona č. 86/1950 Zb. Následne štátny prokurátor v zmysle vtedy platného § 88 ods. písm. a ) zákona č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom predmetné trestné stíhanie voči pánovi R.. N. prerušil a to z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec náležite objasniť. Zároveň prokurátor v zmysle § 283 Trestného poriadku zaistil majetok R.. N. a navrhol vydanie príkazu k zatknutiu. K vydaniu tohto príkazu k zatknutiu pána R.. N. došlo dňa 13.11.1951. Následne Krajský súd v Prahe na návrh krajského prokurátora svojim uznesením zo dňa 25.03.195X, č. k. 4 Nt XXX/XX na neverejnom zasadnutí rozhodol, že zaistený majetok pána R.. N. pripadá v zmysle § 287a Trestného poriadku štátu (ďalej aj len ako „Rozhodnutie KS“). Pričom proti uvedenému Rozhodnutiu KS nebolelo možné podľa vtedajších právnych predpisov podať žiadny opravný prostriedok a na základe tohto Rozhodnutia KS bol následne vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech štátu, t.j. ČSR. Žalobcovia ďalej uviedli, že ich otec žil vo Švédsku do 02.04.1980, kde sa dňa 22.11.1952 oženil a na základe svojej žiadosti nadobudol švédske občianstvo, a to dňa 01.03.1957, pán R.. N. zo Švédska odišiel v roku 1980 do Švajčiarska, v ktorom mal od roku 1980 trvalý pobyt a to až do svojej smrti dňa 9.5.2014. V súčasnej dobe je vo Švajčiarsku ukončené dedičské konanie po R.. N. a zároveň bolo na základe návrhu jeho dedičov a to v tomto prípade žalobcov začaté dedičské konanie pred Okresným súdom Nitra spisová značka XXD/XXX/XXXX ohľadom nehnuteľností patriacich R.. N. a to ku dňu jeho smrti nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Z aktuálnych listov vlastníctva je zrejmé, že JUDr. N. je v súčasnej dobe evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX pre katastrálne územie Y. A., predmetné nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania vedeného pred Okresným súdom, pričom ako vlastník ostatných nehnuteľností je v príslušnom katastri nehnuteľností evidovaná Slovenská republika, prípadne ďalšie tretie osoby. Správcom vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky je Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, pričom ako titul nadobudnutia sú na príslušnom liste vlastníctva uvedené pozemnoknižné vložky č. XXX, XXX a XXX, ktorých bol ako vlastník nehnuteľností pred ich prepadnutím v prospech ČSR zapísaný R.. N.. Žalobcovia ďalej uviedli, že ako jediní dedičia po R.. N. majú naliehavý právny záujem na určení toho, že predmetné nehnuteľnosti špecifikované v bode 4 predmetnej žaloby sú súčasťou dedičstva po poručiteľovi. Žalobcovia ďalej uviedli, že neboli splnené predpoklady aplikácie reštitučných zákonov a z uvedeného dôvodu si JUDr. N. neuplatnil ani nemohol úspešne uplatniť právo na vydanie nehnuteľností, resp. navrátenie vlastníctva k prepadnutému pozemku podľa reštitučných zákonov. Právny zástupca v žalobe uviedol, že osoby, ktoré nie sú oprávnenými v zmysle reštitučných zákonov a z tohto dôvodu sa nemôžu domáhať svojich práv v intenciách reštitučných zákonov, majú právo domáhať sa svojho vlastníckeho práva v zmysle OZ, t.j. podaním žaloby na určenie vlastníctva. Ak určitým osobám totiž nie je umožnené domáhať sa svojich práv v rámci niektorého z reštitučných zákonov (t.j. nie sú oprávnenými osobami zmysle týchto zákonov), je podanie takejto žaloby jedinou možnosťou reálnej ochrany ich vlastníckeho práva. Žalobcovia uvádzajú, že Slovenská republika, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č.L. pre katastrálne územie Y. A. ako vlastník dotknutých nehnuteľností, ich vlastníkom v skutočnosti nie je a to z dôvodu, ktoré už boli uvedené, z čoho vyplýva, že zápis v evidencii nehnuteľností nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, podľa ktorého bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností vždy R.. N. a nie Slovenská republika.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili darovaciu zmluvu z roku XXXX, Zápisnicu spísanú na ľudovom súde v Nitre dňa 30.07.1957, z ktorej je zrejmé darovanie nehnuteľnosti vo vložke XXX a vložke XXX, pozemkovoknižné vložky XXX, XXX a XXX z roku XXXX, Trestné oznámenie zo dňa XX.XX. XXXX, Prvá správa štátnej prokuratúry zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSpt I XXX/ XX, príkaz k zatknutiu zo dňa 13.11.1951. sp. zn. X L. I XXX/XX, Uznesenie Krajského súdu v Prahe zo dňa 25.03.1954, č.k. 4 Nt XXX/XX o prepadnutí majetku v zmysle § 287a Trestného poriadku , Uznesenie Ľudového súdu v Nitre zo dňa 24.11.1956 o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložkách XXX a XXX v prospech ČSR, Uznesenie Ľudového súdu v Nitre zo dňa 28.9.1956 o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných vo vložke č. XXX v prospech ČSR,
potvrdenie o švédskom občianstve pána R.. N., potvrdenie o bydlisku pána R.. N., úmrtný list pána R.. N., osvedčenie o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Zálužie, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.05.2011, sp.zn. 5 M. X/XXXX, Odpoveď Krajského súdu v Prahe zo dňa 31.03.2016, Odpoveď Mestského súdu v Prahe zo dňa 08.04.2016, Odpoveď Okresnej prokuratúry zo dňa 18.05.2016, Odpoveď oddelenia Registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 24.06.2016, Trestné oznámenie zo dňa 05.06.1951, prvá správa štátnej prokuratúry zo dňa 29.08.1951, sp.zn. X L. I XXX/XX.
3./ Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovia preukázali, že voči ich otcovi bolo vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu velezrady, pričom v roku 1954 bolo rozhodnuté o pripadnutí nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu Československej republike. Zároveň po páde komunistického režimu bol otec žalobcov ex lege rehabilitovaný a to na základe zákona č. 119/1990 Zb. zákona. Medzi stranami sporu je však spornou otázka právneho charakteru a to, či je zo strany žalobcov možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka všeobecného predpisu napriek tomu, že zo strany ich otca, ako aj zo strany žalobcov neboli uplatnené reštitučné nároky v zmysle príslušných reštitučných predpisov. V danom prípade ide o zákon č. 229/1991 a zákon č. 503/2003 Zb. zákona. Oba tieto reštitučné zákony upravujú výlučne vzťahy osôb uvedených v nich ako oprávnené a povinné, týkajúce sa právnych skutočností, ktoré vznikli v presne vymedzenom časovom období a z presne stanoveného dôvodu. Všetky tieto predpoklady aplikácie reštitučných predpisov musia byť spojené kumulatívne. Oprávnenou osobou sa v zmysle oboch reštitučných zákonov rozumie štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorého nehnuteľnosť prešla na štát v rozhodnom období zo zákonných dôvodov. Žalobcovia jednoznačne preukázali, že ich otec bol štátnym občanom Švédska, pričom od roku 1980 až do svojej smrti mal trvalý pobyt vo Švajčiarsku. Otec žalobcov tak nespĺňal podmienky oprávnenej osoby v zmysle reštitučných zákonov a to ohľadom štátneho občianstva a trvalého pobytu. V danom prípade tak neboli splnené predpoklady aplikácie reštitučných zákonov a z tohto dôvodu si otec žalobcov ako ani žalobcovia neuplatnili resp. ani nemohli úspešne uplatniť reštitučné nároky. Reštitučné zákony majú k občianskemu zákonníku povahu špeciálneho predpisu, čo bolo judikované i Najvyšším súdom a preto platí, že ak sa neuplatní režim reštitučných zákonov, platí úprava všeobecná, to znamená úprava obsiahnutá v občianskom zákonníku. Keďže otec žalobcov ani žalobcovia sa ako neoprávnené osoby nemohli domáhať reštitúcie podľa reštitučných predpisov, sú oprávnení domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podaním určovacej žaloby podľa všeobecného predpisu občianskeho zákonníka. Takéto podanie určovacej žaloby je jedinou možnosťou reálnej ochrany práva. Tento právny názor žalobcov potvrdzujú i viaceré rozhodnutia NS SR, ktoré boli zo strany žalobcov priložené do spisu a na ktoré si dovoľujem opätovne sa odvolať. S ohľadom na uvedené skutočnosti sú žalobcovia toho názoru, že nimi uplatnený nárok je oprávnený a preukázaný a žiadajú, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v ich žalobnom petite.
4./ Splnomocnený zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 02.02.2017 a ďalšie posúdenie ponechávame na rozhodnutie súdu. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom zapísaným na LXXX/XXXXat. úz. Y. A. podliehalo reštitučnému konaniu podľa zákona č.XXX/XXXX Zb., resp. zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa § 6 ods. 1 pís. a) zákona č.229/1991 Zb. Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí vecí alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom bol aj zákon č. 119/1990 Zb. Pokiaľ si žalobcovia v zákonom stanovenej lehote neuplatnili svoje reštitučné nároky, stratili oprávnenie k navráteniu vlastníckeho práva. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenie, že na LV XXX, XXX,XXX, XXX je ako vlastník uvedený R.. T. N. a tieto nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania, je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 180/1993 Z .z. a to z dôvodu, že spracovateľ registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), nedošetril dostatočne archívne dokumenty, v ktorých bolo preukázané, že vlastníctvo R.. N. prešlo na štát.
Nevyznačenie poznámky v pozemkovo knižnej vložke o prepadnutí majetku v prospech štátu, neznamená, že štát nie je vlastníkom.
5./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
6./ Z darovacej zmluvy nachádzajúcej sa v spise č.l. 16, uzavretej dňa 22.11.1946 , zapísanej pod č. d. XXXX/ 1946 bolo zistené, že rodičia neb. R.. T. N., nar. 01.03.1917 mu predmetnou zmluvou a spôsobom večitého vlastníctva s ťarchou svojho večitého požívania a s nižším obmedzením odovzdávajú v kat. území G. vo vložke č. XXX, pod r. č. A.I.X - 8, m.č.XX,XX/X, XX/X,XX/X, XX/X, XX/X, XXX/X, dľa F v celosti na mene U. N. a jeho manželky E. rod. F. vedené vo vložke č. XXX pod č. A.I..X - 4, m.č.XX/ 3, XX/X, XX/ XX, XX/X dľa B X/a, b., X/a,b, v celosti na mene U. N. a jeho manželky E. rod. F. vedené nehnuteľnosti - dom, teraz č. XX s dvorom a záhradu s výmerou XXX š.s., roľu v hone T. s výmerou X kj.XX š.s. a z lúky v hone Q. lúky o výmere X kj. XXXX č.s., vo vložke č. XXX, pod t.č.A.I.XX, m.č. XXX/ X dľa F v celosti na mene U. N. a jeho manželky E. rod. F. vedenej štyri sedminy a z cesty v hone T. vo vložke č. XXX pod r.č. A.I.X., m.č. XXX/XX dľa B X,X vo vložke XXX pod r.č. A.I.X m.č. XXX/ 5, dľa B X,X a vo vložke č. XXX pod r.č. A.I.X m.č. XXX/ XX dľa B X,X na mene U. a jeho manželky E. rod. F. vedené podiely svojmu synovi Dr. T. N., úradníkovi u Y. pre zahraničný obchod, obyvateľovi v T. II., F. č. XX, býv. T. T. a splnomocňujú nového nadobúdateľa, aby vlastníctva vyšších nehnuteľností k svojmu dobru podľa tejto zmluvy bez ďalšieho ich súhlasu pozemnoknižne vložiť dali. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX ( č.l. XX ) bolo zistené, že parc. č. XXX C. v hone U. o výmere XXa a XX mX a parc.č. XXX C. v hone o výmere XXa a XX mX nadobudol dňa XX.XX.XXXX Čd XXXX nazl. T. N. a to titulom daru . Z pripojeného spisu XXD XXX/ XXXX bolo zistené, že R.. T. N. zomrel dňa 09.05.2014,Osvedčenia o dedičstve vydaného Prétorom Okresného súdu v N. zo dňa 30.04.2015 nastupujú jeho synovia: X./ T. L. Y. N.. nar.XX.XX.XXX, trvale bytom U., XXX XX U. , G. XLhg XXXX X./ R. F. T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., XXX XX U., L. XX N. XXXX 3./ T. N. L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., XXX XX U., C. XX, N. XXXX. Z predmetného spisu bolo ďalej zistené, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. Z trestného oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX nachádzajúceho sa v spise ( č.l. 22) bolo zistené, že Obvodné oddelenie W , V. ul. XX, T. X podalo na Okresnú prokuratúru T. 2 trestné oznámenie na páchateľa R.. T. N. pre trestný čin neoprávnené zdržovanie sa za hranicami ČSR. Z predmetného trestného oznámenia ďalej bolo zistené, že menovaný bol poverený funkciou ako československý obchodný atasche vo Švédsku a po februárových udalostiach 1948 bol zbavený tejto funkcie a bol vyzvaný k návratu do ČSR čo odmietol a zdržuje sa na neznámom mieste. Z príkazu k zatčení č X Nt XXX/ XX, zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l.XX) bolo zistené, že na Dr. T. N. bol vydaný príkaz na zatknutie pre podozrenie z trestného činu velezrady podľa § 78 tr. Zák. Uznesením č.j. XNt XXX/ XX, zo dňa 25.03.1954 ( č.l. 25 ) Krajský súd v Prahe sa uzniesol na tom, že sa zaisťuje jeho majetok, ktorý prepadá štátu. Z uznesenia ( č.l.XX ) čd XXX/XX bolo zistené, že sa povoľuje v pozemkovej knihe kat. územie Y. A. a to na nehnuteľnostiach zapísaných vo vložkách číslo XXX, parcela č. XXX a vo vložke XXX parcela č. XXX a XXX a X - X v celosti previesť zápis, že podľa právoplatného uznesenia Krajského súdu v Prahe, zo dňa XX.XX.XXXX číslo j. 4 Nt XXX/ XX vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu v celosti. Z výpisu z Listu vlastníctva čl. XXX, okres W., obec Y. A., V. územie Y. A. bolo zistené, že na predmetnom liste vlastníctva sú zaregistrované nehnuteľnosti v registri E a to parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere XX.XXX m2, ktorá bola predtým zaevidovaná v T. čl. XXX, parcela č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, ktorá bola predtým zaevidovaná v T. čl. XXX, parcela č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, ktorá bola predtým zaevidovaná v T. čl. XXX a parcela č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, ktorá bola predtým zaevidovaná v T. čl. XXX. Vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenský štát a správcom Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava , Búdkova cesta 36.
7./ Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
8./ Podľa § 154 CSP., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
9./ Podľa § 137 písmeno c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukázať , ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10./ Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že pozemky parcely registra „E“, pare. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, druh pozemku: orná pôda zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený I. úradom W., katastrálnym odborom pre katastrálne územie Y. A., obec: Y. A., okres: W. patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a že menovaný pán R.. T. N. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom vyššie menových nehnuteľností. R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX je právny predchodca žalobcov, ktorý vlastníctvo k nehnuteľnostiam a to orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX mX a k pozemku orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX mX nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, o čom hovorí Čd. XXXX, pričom táto poznámka je uvedená v zápise pozemnoknižnej vložky č. XXX ( č.l. XX) . R.. T. N. bol poverený funkciou ako československý obchodný atasche vo U. a po februárových udalostiach 1948 bol zbavený tejto funkcie a zároveň bol vyzvaný k návratu do ČSR, čo odmietol a čo bolo podnetom pre podanie trestného oznámenia zo dňa 05.06.1951, ktoré sa nachádza v spise ( č.l. 22). Nakoľko sa nachádzal na neznámom mieste, dňa 13.11.19XX bol vydaný príkaz na zatknutie č. X Nt XXX/ 51 ( č.l.XX) pre podozrenie z trestného činu velezrady podľa § 78 tr. Zák. Uznesením č.j. XNt XXX/ XX, zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. 25 ) Krajský súd v Prahe sa uzniesol na tom, že sa zaisťuje jeho majetok, ktorý prepadá štátu o čom svedčí poznámka, že vlastníkom je štát a správcom je Slovenský pozemkový fond, Bratislava. Predmetom vykonania poznámky sú parc. č. XXX o výmere X XXX mX a parc. č. XXX o výmere X XXX m2.
11./ Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelá dňa XX.XX.XXXX a že menovaný R.. T. N. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností v zmysle § 137 písmena c CSP. Pre úspešnosť takejto žaloby v konaní je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd mal za to, že ak je žalovaný zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti a preto je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť aj ohrozené. Určovacia žaloba má vo všeobecnosti predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Žalobcovia v konaní osvedčili naliehavý právny záujem na určení vlastníctva sporných nehnuteľností.
12./ Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise predložené právnym zástupcom žalobcov mal za to, že žaloba je podaná dôvodne len sčasti.
13./ Žalobcovia sa svojho práva domáhali na základe skutočností vyplývajúcich z výpisu N. vlastníctva č. XXX, kde parcely registra E, ktoré žiadajú určiť, že patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a že menovaný pán R.. T. N. bol ku
dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parc. č. XXX/X o výmere XX.XXXmX, parc.č. XXX o výmere X.XXX mX, parc. č. XXX o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXX o výmere X.XXX m2, všetko orná pôda v súčasnej dobe patria do vlastníctva štátu a pod správu L. pozemkového fondu, pričom pôvodne boli tieto parcely zapísané v T. č. XXX pre parcelu reg. E XXX, v T. č. XXX pre parcelu registra E XXX/X, v T. č. XXX pre parcely registra E a to XXX,XXX, ktoré podľa tvrdení žalobcov nadobudol ich právny predchodca od svojich rodičov, a ktoré na základe G. č.j. XNt XXX/ XX, zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. XX ), Krajského súdu v Prahe prepadli v prospech štátu. 14./ Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov je podaná dôvodne, len čo sa týka nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva XXX pre katastrálne územie Y. A. a to parcela číslo XXX o výmere XXXX mX, označená ako druh pozemku orná pôda a parcela číslo XXX o výmere XXXX m2 označená ako druh pozemku orná pôda, pričom v tejto časti mal súd za to, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a po preukázaní listinných dôkazov a to výpisu z pozemnoknižnej vložky XXX, z ktorej bolo zistené, že tieto 2 predmetné nehnuteľnosti a to parcely číslo XXX označenej ako roľa v hone Štorky a parcela XXX označená ako roľa v hone nadobudol ich právny predchodca žalobcov titulom daru od svojich rodičov a to zo dňa XX.apríla XXXX ako maloletý ako aj listinným dôkazom a to uznesením Čd XXX/XX zo dňa 24.11.1956, ktoré vydal Ľudový súd v Nitre a na základe tohto predmetného uznesenia sa povolil v pozemkovej knihe kat. územia Y. A. a to vo vložkách číslo XXX parc. č. XXX a vo vložke číslo XXX parc. číslo XXX a XXX v celosti na mene T. N. vedené vykonať zápis podľa právoplatného uznesenia Krajského súdu v Prahe zo dňa 26.1.1956 číslo J.XNt XXX/XX, že sa vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československý štát v celosti.
15./ Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto časti žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, súdu predložili listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo predmetných nehnuteľností ich právneho predchodcu ako aj prepadnutie predmetného vlastníctva v prospech Československého štátu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že pozemky parcely registra „E“, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná pôda zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený I. úradom W., katastrálnym odborom pre katastrálne územie Y. A., obec: Y. A., okres: W. patria do dedičstva po poručiteľovi R.. T. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a že menovaný pán R.. T. N. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
16./ Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda, ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
17./ Čo sa týka nehnuteľností a to parcely číslo XXX/X o výmere XX XXX m2, a parcely číslo XXX o výmere XXXX m2 s označením ako druh pozemku orná pôda súd, mal za to, že ohľadom týchto predmetných nehnuteľností žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že ich právny predchodca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v požadovanej výmere, nepredložili súdu relevantný dôkaz o tom, ktorý by vyvodzoval vlastnícke právo ich právneho predchodcu v danej výmere, taktiež nepreukázali existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu ohľadom predmetných skutočností, ktoré boli spôsobilé založiť nadobúdací titul, pričom súd uvádza, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Žalovaný v konaní uvádzal, že zo strany žalobcov neboli dostatočne došetrené archívne dokumenty, ktoré nemohli byť ani podkladom pre spracovateľa registra obnovenej evidencie pozemkov ROEP, čiže žalobcovia nepredložili žiadne archívne dokumenty, z ktorých bolo preukázané že vlastníctvo JUDr. N. prešlo na štát, teda ktoré z nehnuteľností patriacich právnemu predchodcovi žalobcov prepadli v prospech štátu a taktiež nebolo ani preukázané, že JUDr. N. tieto nehnuteľnosti vlastnil a preto súd žalobu v tejto časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcov ohľadom predmetných parcelí a ich skutočnej výmery ako nedôvodnú zamietol.
18./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19./ Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi patria nehnuteľnosti v celkovej výmere 54.817 m2 ( čo je 100% ) a že právny predchodca žalobcov je ku dňu smrti ich výlučným vlastníkom. Súd v konaní priznal výmeru vo výške 12.510 m2 čo je (22%) a vo zvyšku vo výmere 42.307m2 ( čo je 78%) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20./ Nakoľko bol v konaní žalovaný úspešný , súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu ( 78 %
- 22% = 56% ).
21./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .