Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Csp-113-2017.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/113/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., P. D. XXXX/XX, o zaplatenie 1 788,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2017 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1 788,98 eur, úrokov vo výške 458,26 eur, úrokov vo výške 1 590,08 eur s 25,5 % úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1 788,98 eur od 08.06.2017 do zaplatenia s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 788,98 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 29,32 eur a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 07.05.2013. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavre ls právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dňa 07.05.2013. Žalovaný od uzatvorenia zmluvy zaplatil len časť úveru a preto, že porušil zmluvné povinnosti došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 11.07.2014. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky vo výške 25,5 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. Aktuálny stav úveru je výpis z bankovej knihy a je vyhotovený priamo bankovým informačným systémom odsúhlaseným Národnou bankou Slovenska. Žalovaný uhradil celkovo sumu 115,57 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 9,96 eur na poplatky, suma vo výške 94,59 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 11,02 eur na istinu. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur, vždy k 7. dňu v mesiaci, počnúc dňom 07.06.2013. Žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti a preto bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru ku dňu 11.07.2014. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 537,67 eur, suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 15,20 eur, teda spolu vo výške 552,87 eur, od ktorej bola odrátaná úhrada žalovaného vo výške 94,59 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 458,28 eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1 318,58 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 271,47 eur, teda spolu vo výške 1 590,05 eur. Žalobca mal za to, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
2. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané .Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 16.01.2018 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca ako postupník uzavrel s postupcom Poštová banka a. s. Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení noviel dňa 13.06.2017, predmetom ktorej podľa čl. I bod 1 zmluvy bol záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, na základe ktorej bola postúpená na žalobcu i pohľadávka žalovaného, v zmysle ktorej postúpená istina predstavovala sumu 1 788,98 eur, úroky 2 060,40 eur, poplatky 29,32 eur.
5. Žalovaný uzavrel s postupcom Poštová banka a. s. Bratislava Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX dňa 07.05.2013, v zmysle ktorej podľa čl. 2 zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1 800,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, vždy k 7. dňu v mesiaci po dobu 72 mesiacov, dátum prvej platby do 07.06.2013, konečná splatnosť úveru 07.05.2019, úroková sadzba 25,5 % a RPMN 28,70 %, celková výška nákladov 1 650,08 eur. Právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička a sadzobníkom poplatkov. Žalovaný úver riadne nesplácal a preto mu bola dňa 25.06.2014 zaslaná výzva na splatenie dlžnej časti úveru, pretože ku dňu 24.06.2014 bola pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 570,39 eur. Žalovaný bol upozornený, že banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy. Z dôvodu neakceptovania výzvy žalovaným, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.07.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v celom rozsahu ku dňu 11.07.2014 a dlžná suma vo výške 2 276,56 eur pozostávala z dlžnej istiny 1 788,98 eur, úroku 458,26 eur, poplatkov 29,32 eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10-tich kalendárnych dní od doručenia výzvy.
6. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že podpísal zmluvu ako fyzická osoba, pretože potreboval peniaze. Od roku 2009 je invalidný dôchodca, poberal dôchodok vo výške 230,- eur a teraz vo výške 256,- eur. V čase, keď podpísal úverovú zmluvu pracoval ako zamestnanec taxikár a podľa vlastného vyhlásenia jeho príjem bol 20,- až 30,- eur každý druhý deň. Od roku 2014 už nepracuje, pretože mu to môj zdravotný stav nedovoľuje. Keď bol naposledy na komisii, povedali mu, že už ho viackrát volať nebudú, že jeho stav je nemenný, má o tom aj doklad. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu zdôraznil, že je fyzickou osobou a vzniesol námietku premlčania. Žalovanú pohľadávku nie je schopný zaplatiť vzhľadom na jeho príjem, ktorý je len invalidný dôchodok, z ktorého platí 120,- eur na lieky. Býva u bývalej manželky. Keď mu zostanú nejaké peniaze, tak jej prispeje na bývanie. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
7. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
10. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
13. Vykonaným dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná s dôrazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa použije na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre jeho priaznivejšej právnej úpravy. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), a aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Je preto potrebné uzavrieť nepopierajúc pri tom povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení pod sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov žalobcom, čo žalovaný nepoprel, následkom čoho došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 11.07.2014. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu začala plynúť dňa 12.07.2014 a uplynula dňa 12.07.2017. Žaloba bola na súd doručená dňa 24.07.2017, t. j. po uplynutý trojročnej premlčacej lehoty. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol, pretože mal za to, že bola podaná po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že v prejednávanom spore je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, vzhľadom na prijaté závery rozhodnutiami súdov, tak ako je vyššie uvedené s tým, že je potrebné vychádzať z
ustanovení, ktoré sú v prospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd žalobu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak strane sporu, ktorá mala úspech, t. j. žalovanému, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu zo spisu žiadne nevyplývajú a vyslovene neuviedol, že by si akékoľvek trovy uplatňoval.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.