Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému Y. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom K. X., E. XXX, v spore o zaplatenie 2287,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2000 eur, spolu z úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2000 eur od 10. 11. 2013 do zaplatenia, do 2 mesiacov právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 10. 2016, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 2287,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2287,78 eura od 10. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 6149307, uzavretej so žalovaným dňa 26. 6. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3742,80 eura. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 66,68 eura. Doposiaľ žiadnu sumu neuhradil. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 30. 10. 2013 ho vyzval na úhradu celého úveru.

2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie ku žalobe vyzvaný uznesením zo dňa 15. 12. 2016, ktoré prevzal dňa 27. 12. 2016. Na pojednávaní nerozporoval uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru. Tvrdil však, že na úver čiastočne plnil, avšak úhrady preukázať nevie.

3. Uznesením zo dňa 13. 10. 2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti a žalovaného, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom aj bol vo veci vypočutý.

5. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver vo výške 2000 eur si vzal. Úver dal hneď poistiť proti dlhodobej práceneschopnosti. Jednorazovo zaplatil 3 splátky, potom som zostal práceneschopný. Myslel si, že ak je úver poistený, automaticky sa spláca. Práceneschopný bol od septembra 2013 skoro 2 roky. Od septembra 2017 je opätovne práceneschopný. Na pracovisku právneho predchodcu žalobcu v Polus City Centre povedal, že je práceneschopný, písomne to neoznamoval. Momentálne poberá nemocenské vo výške 330 eur mesačne. Dlh nemá z čoho zaplatiť. Na bývanie vynakladá 230 eur mesačne. Spláca aj ďalšie splátky úverov vo výške spolu 70 eur mesačne. Vlastní spoluvlastnícke podiely na poliach v Dovalove.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili dňa 26. 6. 2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo 4560505421, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 2000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 62,38 eura, s poistením vo výške 66,68 eura, s termínom konečnej splatnosti úveru 6/2018. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 32 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,44 %, celkové náklady spotrebiteľa 1742,80 eura a celková čiastka na úhradu 3742,80 eura. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný žiadnu úhradu na úver nezaplatil. Podľa článku 12.4 zmluvy, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Dňa 30. 10. 2013 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu všetkých splátok úveru v sume 4020,81 eura, v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 6. 11. 2013.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 26. 6. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. 17. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička, ktorú sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil, právny predchodca žalobcu využil svoje oprávnenie žiadať splatenie celého úveru, ktoré bolo dojednané v článku 12.4 zmluvy. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 3 dní od doručenia výzvy a žalovaný výzvu prevzal dňa 6. 11. 2013, preto zostatok nesplateného úveru sa stal splatným dňa 9. 11. 2013. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaju o úrokovej sadzbe bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, údaj o úrokovej sadzbe neobsahovala (hoci z ďalších zmluvných dojednaní, najmä dojednania o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, je zrejmé, že úver nebol poskytnutý bez úroku), považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere bola nesprávne uvedená výška

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vrátane poistného, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že žalovaný musel uzavrieť poistnú zmluvu, aby získal úver za ponúkaných podmienok, keďže „prihláška k poisteniu schopnosti splácať pôžičku“ bola vopred predtlačenou súčasťou zmluvy o úvere, v ktorej spotrebiteľ vyhlásil, že vyjadruje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom odmietnutie poistenia muselo byť vykonané osobitne, vyčiarknutím príslušnej časti dojednania. Výška celkových nákladov žalovaného spojených s úverom potom činila 60 x 66,68 eura - 2000 eur, t. j. 2000,80 eura, pričom v zmluve bolo uvedené 1742,80 eura a celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť, 2000 eur + 2000,80 eura, t. j. 4000,80 eura, hoci v zmluve bolo uvedené 3742,80 eura. Nakoľko právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve nesprávnu výšku celkových nákladov spojených s úverom, ktoré predstavujú veličinu vstupujúcu do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, bola v zmluve o úvere nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov, a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. V zmysle zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je dôsledkom uvedenej skutočnosti bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie poskytnutého úveru. Nakoľko žalovaný nezaplatil na úver žiadnu platbu, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2000 eur a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vykonal čiastočnú úhradu dlhu, svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 2. 2018 uviedol, že na úver neeviduje žiadne plnenie. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, že si u právneho predchodcu žalobcu uplatnil nárok na poistné plnenie z dôvodu práceneschopnosti. Žalovaný bol povinný nahlásiť poistnú udalosť na predpísanom tlačive v zmysle článku 9.14 zmluvy. Žalovaný tak neučinil. Oznámenie poistnej udalosti v ústnej forme žalobca poprel.

24. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške 5,5 % ročne, ktorá zodpovedala výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, od 10. 11. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, do zaplatenia, avšak len zo sumy priznanej istiny, t. j. zo sumy 2000 eur. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol. 25. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu s príslušenstvom v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že momentálne je práceneschopný a nemá z čoho dlh splácať. Súd mal preukázané, že oprávneným záujmom žalovaného, prihliadajúc k jeho príjmovým a výdavkovým pomerom a k výške priznaného plnenia, zodpovedá určenie dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie, ktoré nie je v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, prihliadajúc najmä k osobe žalobcu a k výške priznaného plnenia. Súd považoval za primeranú právam oboch strán sporu lehotu na plnenie 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota je primeraná na to, aby si žalovaný zabezpečil prostriedky na jednorazové splatenie priznaného plnenia. Súčasne nedôjde „posunom“ lehoty na plnenie ku neprimeranému zásahu do práv žalobcu.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 2000 eur, čo v percentuálnom vyjadrení činí 87 %, jeho neúspech 287,78 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 13 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 74 % (87 % - 13 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.