Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-61-2017.pdf
PDF · 140.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Csp/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: C.. X. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. M., U. XXXX/XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, v spore o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 22.08.2017, doručenou tunajšiemu súdu 28.08.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že revolvingový úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 5912012138 zo dňa 09.12.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „ÚZ“), je bezúročný a bez poplatkov a že Dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v Úverovej zmluve č. 5912012138 zo dňa 09.12.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z Úverovej zmluvy č. 5912012138 z 09.12.2009 (ďalej len „DoZzM“) je neplatná. Zároveň o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.1. Odôvodnil ju tým, že ÚZ bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver. ÚZ je v zmysle § 52 ods. 2 OZ v platnom znení bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou (dlžníkom je žalobca v postavení fyzickej osoby a nie podnikateľa). Podľa neho neobsahuje všetky zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) požadované náležitosti, z ktorého dôvodu sa žalobou domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyvodil z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovaným a poukázal na § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „ZoOS“), ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/309/2014 z 25.05.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/224/2013 z 12.02.2014. V prípade, ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, sám ZoSÚ zakotvuje, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Bez toho, aby túto skutočnosť konštatoval príslušný súd, mal by pokračovať v splácaní úveru vrátane príslušenstva, čoho dôsledkom by bolo, že by sa musel následne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, čomu sa dá určovacou žalobou predísť. 2.2. Na základe ÚZ bola žalobcovi vydaná kreditná karta s úverovým rámcom 890,- eur. V ÚZ absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, t.j. obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ZoSÚ. Vzhľadom na uvedenú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ poukázal na rozsudky, v ktorých sa súdy vysporiadali o.i. aj s rozsudkom SD EÚ vo veci C-42/15, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.03.2017 (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/39/2017 z 26.04.2017, v ktorom konaní bol žalovaný účastníkom). Poukázal aj na skutočnosť, že zo samotnej zmluvy nevyplýva výška mesačnej splátky (tak aby ju nemusel spotrebiteľ pracne počítať). Údaj „4 % z dlžnej čiastky“ je podľa názoru žalobcu neurčitým dojednaním, ktoré nespĺňa náležitosti právnych úkonov v zmysle ust. § 37 OZ, a je teda neplatné. V ÚZ absentuje aj údaj o hodnote RPMN a uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, hoci zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva, že by zmluva o revolvingovom úvere nemusela obsahovať tie isté obligatórne náležitosti ako každá zmluva o spotrebiteľskom úvere (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/249/2016 z 24.08.2016). 2.3. V ÚZ je podľa jeho názoru zakotvená neprijateľná podmienka, a to DoZzM v znení: Spoločnosť a klient podpismi na ÚZ zároveň uzatvárajú ... dohodu o zrážkach zo mzdy v rozsahu uvedenom v ÚP“. Uvedené dojednanie je súčasťou formulárovej zmluvy, navyše napísané malým až nečitateľným písmom a nenapĺňa zákonné požiadavky uvedené v ust. § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS, ktoré ustanovenie sa v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/44/2017 z 27.04.2017 použije na právne vzťahy pred nadobudnutím účinnosti novely ZoOS. Podľa neho DoZzM je neplatná, tak pre neprijateľnosť, ako aj pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS. 2.4. Žalovaný napriek tomu, že je subjektom opakovane poskytujúcim spotrebiteľské úvery, porušil svoje povinnosti stanovené ZoSÚ, ktorých znalosť by pre neho mala byť samozrejmosťou, nekonal s odbornou starostlivosťou a v ÚZ neuviedol všetky obligatórne náležitosti, z ktorého dôvodu nastal ZoSÚ v § 4 ods. 3 poslednej vete predpokladaný následok, že úver poskytnutý žalobcovi zmluvou je bezúročný a bez poplatkov.
3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 02.10.2017 k žalobe uviedol, že v predmetom spore je nevyhnutným predovšetkým prioritne určiť postavenie subjektov zmluvného vzťahu, ktorí uzatvárali zmluvu, z čoho bude následne vyplývať aj druh právnej úpravy, ktorá sa na daný zmluvný vzťah bude aplikovať (Obchodný zákonník alebo zákon o spotrebiteľských úveroch). Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že v predmetnom úverovom vzťahu išlo o vzťah medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom), nakoľko aj v samotnej zmluve má žalobca uvedený zdroj príjmu
- podnikateľ.
3.2. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s uvedeným tvrdením a žalobcu bral ako spotrebiteľa, vzhľadom na charakter revolvingového úveru podľa jeho názoru pri danom type úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí, koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Okrem toho žalobca je každý mesiac informovaný o výške dlžnej sumy, o výške aktuálnej sumy na čerpanie, o týždennom limite a podobne. 3.3. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016 (ďalej len „SDEÚ HC“), pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok, ktorý uviedol odpoveď na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozkladu splátok v nasledovnom znení: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave." S rovnakým právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach v uznesení z 30.11.2016 sp. zn. 3Co/344/2015. 3.4. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín "revolvingový" znamená "obnovujúci sa". Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou "klient sporí" čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, a to bez akýchkoľvek zbytočných „papierovačiek". Vzhľadom na charakter revolvingového úveru - skutočnosť, že zmluvné strany nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola individuálne dojednaná vo výške 890,- eur. K žalobcom namietanej absencii výšky RPMN uviedol, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku z 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010, kde jednoznačne
stanovil, že keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. 3.5. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek, poukázal na ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zákonná úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 OZ aprobuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy už pri vzniku záväzku a nie až pri vzniku dlhu. Zákon vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve podmienky, a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS, ktorého účinnosť však nastala až od 01.05.2014, ktorú označil za neaplikovateľnú na daný prípad s ohľadom na zásadu zákazu retroaktivity platnú v právnom poriadku SR. Je nesporným faktom, že DoZzM je uzatvorená v písomnej forme. Nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobcu a žalovaného, že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas s uzatvorením DoZzM. Žalobca zmluvu bez akejkoľvek výhrady týkajúcej sa ustanovenia upravujúceho DoZzM podpísal. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného rozhodnutia súhlasil s jej uzavretím. Skutočnosť, že by žalobca jednotlivým ustanoveniam ÚZ nerozumel vo svojej žalobe ani nenamieta. Pokiaľ ide o rozsah zrážok, ich úprava je zahrnutá v Hlave 6 § 1 úverových zmluvných podmienok v znení: Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru." DoZzM tak ako je uvedená v zmluve má všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je žiadnym jednostranným diktátom zo strany žalovaného. Pri uzatváraní ÚZ žalobca presne vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy v zmysle zmluvy ... mesačná zrážka zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky ... (výška mesačnej splátky je 4 % z dlžnej čiastky, ktorá mu bola každý mesiac oznamovaná aj vo výpisoch z účtu, takže žalobca presne vedel, v akej výške sa budú zrážky zo mzdy realizovať). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v OZ bežne v čase uzatvorenia zmluvy využívaným na zabezpečenie pohľadávok. § 53 OZ v ods. 7 upravuje zabezpečovací inštitút, ktorého použitie je v prípade spotrebiteľských zmlúv vylúčené: „Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“ Ďalší výpočet zákon neobsahuje, preto použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky boli v roku 2009 v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach). Dal do pozornosti, že zrážky zo mzdy sa u žalobcu nerealizujú a ani dosiaľ nerealizovali. 3.6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ohľadne danej otázky poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem, nakoľko DoZzM voči žalobcovi dosiaľ nikdy nebola uplatňovaná a v súvislosti s požiadavkou žalobcu týkajúcej sa určenia poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov treba podotknúť, že žalobca do dnešného dňa neuhradil ani samotnú istinu a posledné čerpanie z kreditnej karty prebehlo 09.05.2017, takže zo strany žalobcu dochádza k pravidelnému čerpaniu úveru. 3.7. Zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Žalobca v žalobe nepreukázal, z akého dôvodu by mala byť predmetná zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal naliehavý právny záujem, žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
4.1. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením z 03.11.2017 zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, nesúhlasiac s tvrdeniami žalovaného. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sankcionuje neuvedenie čo i len jednej z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona, že daná zmluva bude bezúročná a bez poplatkov. Dané ustanovenie sa vzťahuje tak na klasický úver, ako aj na revolvingový úver. Spotrebiteľ by mal minimálne na základe reprezentatívneho výpočtu vedieť, aká bude výška RPMN, takže argumenty žalovaného ohľadom nemožnosti určenia RPMN sú bezpredmetné. Na tejto skutočnosti nemení nič ani rozsudok SDEÚ HC, poukazujúc v danom smere na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30.03.2017 sp. zn. 21Co/104/2016. 4.2. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný si DoZzM zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške, než na ktorú má nárok, pretože si ňou zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku (zmluvný úrok a poplatky, na ktoré však nemá nárok). DoZzM vsunutá do textu zmluvy malým ťažšie čitateľným písmom je vzorovým príkladom neprijateľnej zmluvnej podmienky, takéto ustanovenie nebolo individuálne dojednané, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 26.11.2015: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b ZoOS, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS rovnako ako ustanovenie § 5b neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, takže v zmysle vyššie uvedeného názoru Najvyššieho súdu toto ustanovenie možno aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti, teda na všetky spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.05.2014. Uvedené potvrdil aj Krajský súd Nitra vo svojom rozhodnutí z 11.02.2015 sp. zn. 25CoPr/5/2014: „Aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS, tak aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta OZ chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR zaujal zásadné stanovisko k spätnej účinnosti, rozhodujúc o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21. apríla 2015. Podľa neho ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS, že od jeho účinnosti (01.05.2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ 4.3. Osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv je ZoOS. Takéto oprávnenie zákonodarca výslovne uvádza ako jedno zo základných práv spotrebiteľa, keďže v zmysle § 3 ods. 5 daného zákona „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže ma súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len ,,kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ 4.4. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok
zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 ZoOS, z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo 483/2014). 4.5. Žalobca ako spotrebiteľ odôvodňuje naliehavý právny záujem na určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 137 písm. c) CSP tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, na ktorú veriteľ nemá nárok. Určovacia žaloba má preventívny charakter. K porušeniu práva žalobcu by došlo, ak by preplatil istinu poskytnutého úveru. Keďže zo strany žalobcu nedošlo ešte ani k splateniu istiny, určením, že úver je bezúročný a bez poplatkov sa predíde tomu, aby žalobca splácal úver aj po splatení istiny a následne, aby žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Určovacia žaloba má byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. (Rozsudok Najvyššieho súdu z 19.11.2008 sp. zn. 5Obdo/10/2008).
5. Napokon žalobca v podaní z 31.01.2018 poukázal na § 54 ods. 2 OZ a tiež na to, že od 01.01.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým tiež došlo k novele zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde sa od 01.01.2018 zaviedlo nové ustanovenie § 11 ods. 4, v zmysle ktorého: ,,Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)". Takáto žaloba je teda prípustná v zmysle § 137 ods. c) a d) CSP. Novelizovaný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2018, to znamená, že od 01.01.2018 sa ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedený právny názor potvrdil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4MCdo/17/2014, v ktorom sa vyjadril k použitiu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a k ustanoveniu § 52 ods. 2 tretia veta OZ aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti.
6.1. Žalovaný v podaní z 23.02.2018 nad rámec svojho predchádzajúceho vyjadrenia ohľadne nemožnosti určenia RPMN pri revolvingovom úvere poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu Martin zo 14.06.2017 sp. zn. 5Csp/6/2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17.03.2017 sp. zn. 11Co/87/2016. 6.2. V súvislosti s rozsudkom SDEÚ HC sa dovolal výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t.j. výkladu v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh, poukazujúc na povinnosť vyplývajúcu z judikatúry súdneho dvora EÚ pre členské štáty interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami s poukazom na rozhodnutia C-106/77, C-14/83, C-106/89 a C-397/01 a ohľadne takéhoto postupu súdov poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 15.01.2018 sp. zn. 10Csp/90/2017.
7. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 26.02.2018 konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil v rámci podania z 30.01.2018 zmieneného pod bodom 5., v ktorom vyjadril súhlas s prejednaním sporu a rozhodnutím v jeho neprítomnosti a tiež aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním z 23.02.2018 zmienenom pod bodom 6., taktiež vyjadril súhlas, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti. Ani jeden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania.
8. Pred tým, ako súd pristúpil k preskúmaniu vecnej dôvodnosti podanej žaloby, zaoberal sa charakterom žalobou uplatneného nároku z hľadiska obsahu žaloby - jej petitu.
9. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. V prejednávanom prípade sú predmetom žaloby určovacie výroky, konkrétne žalobca sa domáha určenia (deklarovania) jednak existencie právnej skutočnosti, a to, že úver poskytnutý na základe zmluvy je úverom bezúročným a bez poplatkov a určenia aj ďalšej právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu - DoZzM (žaloba v zmysle § 137 písm. d) CSP).
11. Prípustnosť (dôvodnosť) takéhoto typu žaloby je podmienená tým, že možnosť domáhať sa jej určenia vyplýva z právneho predpisu, ktorým býva predovšetkým právny predpis z oblasti hmotného práva.
12. Žalobca a aj žalovaný sa v súvislosti s obsahom žalobného petitu vyjadrovali predovšetkým k otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení zásadne vyžadovanom pri určovacích žalobách ohľadne existencie (neexistencie) práva (žalobách podľa § 137 písm. c) CSP), okrem prípadu, ak prípustnosť určenia existencie (neexistencie) práva vyplýva z osobitného predpisu, kedy v takom prípade rovnako ako pri žalobách podľa § 137 písm. d) CSP žalobca nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu.
13. Žalobca v danom prípade podal určovaciu žalobu na tunajší súd už za účinnosti CSP dňa 28.08.2017, kedy žiadny predpis nestanovoval možnosť požadovať takéto určenie. Žalobca v žalobe (časti zmienenej pod 2.1.), a to len v súvislosti s posudzovaním existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, odôvodňoval dôvodnosť ním zvoleného typu žaloby potrebou odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovaným, tiež poukázal na ust. § 3 ods. 5 ZoOS, v zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. K tomu súd uvádza, že ak ZoSÚ stanovuje v § 4 ods. 3 pre prípad, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa zákonom požadované náležitosti špecifikované v danom ustanovení ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, uvedené samo o sebe neznamená oprávnenie vyplývajúce z právneho predpisu domáhať sa podanou žalobou vydania rozhodnutia deklarujúceho uvedenú skutočnosť. Nemožno vyvodiť prípustnosť požadovaného určenia ani tým, že podľa žalobcom zmieneného ustanovenia ZoOS má spotrebiteľ právo domáhať sa ochrany svojho práva, nakoľko v tomto spore si žalobca neuplatňuje nejaké právo (nežiada deklarovať existenciu nejakého svojho práva), ale domáha sa vyslovenia ním tvrdených (ním požadovaných) právnych skutočností, že žalovaným mu poskytnutý úver je bezúročným a bez poplatkov, a že DoZzM je neplatná.
14. Žalobca síce v poslednom vyjadrení uvedenom pod bodom 5. poukázal na novelizáciu zákona č. 129/2010 zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2018 v § 11 ods. 4 upravila možnosť pre spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, so zdôraznením toho, že táto novelizácia neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2018, z čoho vyvodil, že od 01.01.2018 sa dané ustanovenie (spätne - pozn. súdu) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, analogicky použitím právneho názoru vysloveného NS SR v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4MCdo/17/2014, v ktorom sa najvyšší súd vyjadril k použitiu ustanovenia § 5b ZoOS a k ustanoveniu § 52 ods. 2 tretia veta OZ aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti.
15. Ani v prípade akceptácie uvedenej argumentácie (k nej s ohľadom na nižšie uvedené súd nepovažoval za potrebné zaujímať konkrétne stanovisko), však podľa názoru súdu z nej nemožno vyvodiť prípustnosť požadovaných určení (prípustnosť posudzovania existencie právnych skutočností tvoriacich predmet žalobcom požadovaných určení). K poskytnutiu úveru, ohľadne ktorého sa žalobca domáhal vyslovenia jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti a tiež k uzatvoreniu DoZzM totiž došlo ÚZ uzatvorenou podľa ZoSÚ účinného do 11.06.2010 a nie podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálne účinnom znení (ďalej len „zákon 129/2010“), do ktorého (až) s účinnosťou od 01.01.2018 pribudlo nové ustanovenie § 11 ods. 4. Možnosť aplikácie § 11 ods. 4 zákona 129/2010
spätne aj ohľadne právnych vzťahov alebo právnych skutočností z právnych vzťahov vzniknutých pred 11.06.2010 nemožno vyvodiť ani z jeho prechodných ustanovení.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona 129/2010, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
17. Ustanovenie § 25 ods. 2 teda neumožňuje aplikáciu § 11 ods. 4 aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona 129/2010, ktoré ustanovenie nadobudlo platnosť a následne účinnosť až v priebehu tohto sporu, teda stav existujúci v čase podania žaloby bez ohľadu na to, akým režimom (akou zákonnou úpravou) sa má spotrebiteľský úver spravovať, neumožňoval žalobcovi podať takú určovaciu žalobu, akú v danom prípade podal.
18. Vyššie uvádzané skutočnosti sú prioritným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol, nakoľko možnosť žalobcom požadovaných určení existencie takých právnych skutočností, akých sa žalobca domáha, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu aplikovateľného na daný vzťah, teda ani zo ZoSÚ.
19. Pokiaľ ide o požadované určenie neplatnosti právneho úkonu, a to DoZzM obsiahnutej v ÚZ, možnosť podania takejto žaloby nemožno vyvodiť ani z ust. § 298 CSP. Aj z komentára k CSP vyplýva názor, že „... žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, zaplatiť finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako prejudiciálnu otázku. ...“ (CSP komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., nakladateľstvo C.H.Beck v Prahe r. 2016 str. 1037). To, že súd môže v zmysle § 298 CSP nad rámec žaloby vysloviť neprijateľnosť nejakej zmluvnej podmienky automaticky neznamená, že určenia takejto právnej skutočnosti sa môže spotrebiteľ dôvodne žalobou domáhať aj za predpokladu, že nie je splnený predpoklad vyžadovaný v ust. § 137 písm. d) CSP, t.j., že možnosť podania takejto žaloby výslovne nevyplýva z osobitného predpisu. S ohľadom na okruh subjektov, vo vzťahu ku ktorým je subjektívne záväzný rozsudok v individuálnych spotrebiteľských sporoch (podľa § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak), je v CSP upravený osobitný typ konania umožňujúceho abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach zameranú na skúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nekalé obchodné praktiky nezávislé od okolností konkrétneho prípadu (§ 301 až 306 CSP), ktoré konanie ako žalobca môže iniciovať (je legitimovaná) iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu (§ 302 CSP), kde v prípade, že súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo nekalosť obchodnej praktiky, je takýto rozsudok záväzný pre každého (§ 306 CSP).
20. Aj v prípade, že by sa žalobca žalobou domáhal určenia existencie nejakého práva, ktoré by mu malo vzniknúť (malo existovať) v prípade, že by úver, ktorý mu bol ÚZ poskytnutý, by mal byť úverom bezúročným a bez poplatkov, alebo ktoré by malo mať svoj základ v ním tvrdenej neplatnosti DoZzM pre neprijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania, a to takého práva, ktorého existencia by nevyplývala z osobitného právneho predpisu, v takom prípade by sa súd musel prioritne zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Avšak ani v takom prípade by podľa názoru súdu zrejme takáto určovacia žaloba v takej situácii, aká v súčasnosti ohľadne výšky doterajšieho čerpania úveru žalovaným a výšky jeho doterajšieho splatenia je, nemohla obstáť práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na takom určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení má žalobca, ak je ním tvrdené právo neisté alebo ohrozené, a ak súčasne vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť a predísť prípadnej žalobe na plnenie. Žalobca je povinný uviesť poprípade aj preukázať už v žalobe také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré preukazujú potrebnosť požadovaného určenia a súd je povinný v každom štádiu konania ex offo skúmať jeho danosť. Tento záujem v zásade nie je daný, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti, teda keď dané právo už nie je v štádiu ohrozenia, ale už došlo k jeho porušeniu. Určovacie žaloby
majú podľa záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry charakter preventívnej ochrany práv a svoje opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia.
21. Medzi stranami sporu nebolo sporným skutkové tvrdenie žalovaného zmienené pod 3.6., že žalobca doposiaľ na úver neuhradil ani len toľko, koľko predstavuje istina poskytnutého úveru (teda toľko, koľko na podklade revolvingu skutočne vyčerpal bez akéhokoľvek zmluvou predpokladaného navýšenia), čo žalobca výslovne potvrdil v následnej replike - jej časti zmienenej pod bodom 4.5. Takáto žaloba (ak by predmetom určenia mala byť existencia nejakého práva žalobcu vyplývajúceho z ním tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), by nebola spôsobilá predísť žalobe na plnenie, ktorou by sa terajší žalovaný mohol domáhať (minimálne) vrátenia plnenia v rozsahu, v akom bolo žalobcovi poskytnuté (žalobcom čerpané). Za takého stavu, aký má existovať v súčasnosti, kedy žalobca za viac ako 8 rokov trvania úverového vzťahu nemal žalovanému uhradiť na úver ani len toľko, koľko reálne vyčerpal, doposiaľ ani nemohlo dôjsť k nejakému ohrozeniu alebo porušeniu práv žalobcu (skôr také niečo mohlo nastať na druhej strane tohto sporu), a to aj za predpokladu pravdivosti uvádzaného tvrdenia žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Vyriešiť spornosť výšky záväzku medzi žalovaným a žalobcom vzniknutého na podklade ÚZ možno len v prípadnom spore na podklade žaloby na plnenie, kde s ohľadom výšku žalovaným uplatneného nároku a jeho skutkového zdôvodnenia by mal žalobca ako možný žalovaný možnosť v rámci využitia prostriedkov procesnej obrany namietaním tých skutočností, ktoré ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdil (skutkovými tvrdeniami ohľadne nedostatkov náležitostí zmluvy, ktorých nedostatok ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru), dosiahnuť v prípade ich dôvodnosti úspech (čiastočný úspech) v spore a tým definitívne vyriešiť otázku výšky nároku zo zmluvy aktuálnu v čase rozhodovania súdu.
22. Pri žalovaní nejakého práva vyplývajúceho zo žalobcom tvrdenej neplatnosti DoZzM, by žalobca musel tvrdiť a preukázať také skutočnosti so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, že by požadované určenie bolo reálne spôsobilé zabrániť ohrozeniu alebo porušeniu nejakého jeho práva, ktoré by bližšie konkretizoval. Pritom s ohľadom na status žalobcu v čase uzatvárania ÚZ (kde ako svoj zdroj príjmu uviedol „podnikateľ“) je zrejmé, že v takom prípade by možnosť využitia takéhoto zabezpečovacieho inštitútu v danom čase ani neprichádzala do úvahy.
23. Dokonca aj v prípade, ak by súčasná právna úprava umožňovala spotrebiteľovi domáhať sa žalobou určenia neplatnosti zmluvnej podmienky aj z právnych vzťahov vzniknutých za účinnosti ZoSÚ, potrebnosť takéhoto určenia by bola odvislá od toho, či ohľadne takej (identickej) zmluvnej podmienky už nebol vydaný rozsudok podľa § 305 CSP určujúci jej neplatnosť, alebo už v minulosti v nejakom spore nedošlo k určeniu identickej DoZzM za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti (postupom podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016), čo má dôsledky vyplývajúce z § 53a OZ (podľa daného ustanovenia § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Ak by totiž také určenie už existovalo, s uvedenými dôsledkami pre žalovaného ako dodávateľa (povinnosť dodávateľa zdržať sa jej používania), nie je zrejmé, prečo by malo byť dôvodné a potrebné opakovane vyslovovať jej neplatnosť a ako by takéto opakované určenie bolo spôsobilé ovplyvniť (vylepšiť) právne postavenie žalobcu oproti stavu, ak by k takému duplicitnému určeniu nedošlo.
24. Hoci z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol z dôvodu, že možnosť domáhať sa žalobcom požadovaných určení nevyplýva pre žalobcu z osobitného predpisu, čo je predpoklad jej procesnej prípustnosti podľa § 137 písm. d) CSP a teda nemal dôvod bližšie sa zaoberať jednotlivými námietkami žalobcu čo do nedostatkov náležitosti ÚZ ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, napriek tomu považuje za potrebné aspoň v stručnosti zaujať právny názor k niektorým žalobcom namietaným nedostatkom ÚZ.
25. V prípade, že žalovaným žalobcovi poskytnutý úver má skutočne mať charakter spotrebiteľského úveru (žalovaný totiž vo vyjadrení k žalobe spochybnil spotrebiteľský charakter danej ÚZ poukazujúc na to, že ju žalobca uzatváral nie ako spotrebiteľ, ale ako fyzická osoba - podnikateľ, identifikovaný tiež svojim IČO-m a aj miestom podnikania), tak súd k namietaným nedostatkom uvádza:
26. Pokiaľ ide o nedostatok náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ak zo zmluvy vyplýva a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že poskytnutý úver má charakter revolvingového úveru a zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas, tak súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, že pri takomto type úveru nie je možné vypočítať výšku RPMN, a to pre neznámosť parametrov v čase uzatvorenia ÚZ rozhodujúcich pre výpočet tejto výšky (nepoznanie presnej výšky a priebežnosti budúceho čerpania úveru dlžníkom v rámci dohodnutého úverového rámca a ani toho, kedy prvýkrát bude tento úver reálne čerpaný čo je plne v dispozícii dlžníka) a je možný len tzv. indikatívny (modelový) výpočet. Žalobca v tomto spore zazlieval žalovanému, že mal uskutočniť minimálne reprezentatívny (indikatívny) výpočet (viď jeho replika - časť uvedená pod bodom 4.1.), ale v inom spore, v ktorom tiež vystupoval ako žalobca vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/56/2017 a v ktorom sa taktiež, ale voči inému poskytovateľovi revolvingového úveru domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, kde sa konalo pojednávanie v ten istý deň a pred tým istým zákonným sudcom, naopak opakovane dôvodil (naposledy v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní podaním z 30.01.2018), že hoci v úverovej zmluve bol uskutočnený indikatívny výpočet RPMN v spodnej časti zmluvy, že tento nemá žiadny právny význam a nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
27. Napokon pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nedostatok náležitosti § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, ohľadne ktorého pri tzv. rozpise (mesačných) splátok zákon podľa žalobcu vyžaduje osobitné rozčlenenie mesačnej (súhrnnej) splátky na to, koľko z nej pripadá na splátku istiny úveru a koľko na splátku úrokov a koľko na prípadné poplatky, čo v danom prípade absentuje a ktorý výklad (žalobcu) žalovaný nepovažoval za správny, dovolávajúc sa eurokonformného výkladu daného ustanovenia, k čomu obe sporové strany na podporu svojej argumentácie poukazovali na početné rozhodnutia súdov SR, súd poukazuje na (zatiaľ) jediné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej otázke z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Uvedený súd v ňom síce nepodával výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, ale vyjadroval sa k výkladu iného ustanovenia, a to § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010, ktoré je však obsahovo zhodné s § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ pred ním účinného, ale z tohto rozhodnutia je zrejmá možnosť a tým aj nutnosť eurokonformného výkladu daného ustanovenia s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice (Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008), poukazujúc pri svojej argumentácii aj na rozsudok SDEÚ HC. Pod bodom 26 jeho odôvodnenia najvyšší súd uviedol: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“.
28. S ohľadom na plný úspech žalovaného v tomto konaní súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.