Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-5-2018.pdf
PDF · 108.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci manželky: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, proti manželovi: A. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. R. T. XXX, o určenie výživného na manželku, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19Pc/10/2017-12 zo dňa 10. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie rozhodol, že manžel je povinný s účinnosťou od 20.3.2017 platiť manželke výživné vo výške 150,-eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 20.3.2017 do 10.5.2017 vo výške 208,06 eur súd povolil manželovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O súdnom poplatku rozhodol, že manžel je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 108,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov stále trvá, účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2017, manželka je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok a prídavok na maloletého vo výške 226,- eur mesačne. V období od 27.2.2017 do 5.4.2017 mala príjem z brigádnickej činnosti vo výške 130,- eur. Spolu s maloletým S. býva u rodičov, manžel jej dáva sumu 100,- eur ako výživné pre maloletého, stravu im zabezpečujú jej rodičia. Manžel je nezamestnaný, od 10.3.2017 je evidovaný na úrade práce, v súčasnosti poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur. Naposledy pracoval u zamestnávateľa
- S. K. A.-M T. od 1.4.2015 až do 28.2.2017, pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa vyjadrenia otca z dôvodu, že zamestnávateľ mu povedal, že sa na neho sťažovali zákazníci, súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 150,-eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, manželka v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, preto nemá možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem. Manžel podľa názoru súdu, nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru, práve naopak, ak mal za to, že sa ničoho nedopustil, nebol dôvod dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a maloletému dieťaťu a nemal zabezpečenú inú prácu. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa bez dôležitého dôvodu
vzdal zamestnania, a pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho príjmu v čase skončenia pracovného pomeru v priemernej výške 855,64 eur. Porovnaním príjmov manželov je potom zrejmé, že ich životná úroveň je rozdielna, obaja majú bežné výdavky. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že určená suma výživného pre manželku je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
3. Proti rozsudku podal odvolanie manžel. Uvedený rozsudok napáda v časti rozhodnutia o výške výživného určeného na manželku. Súd svojim rozhodnutím porušil ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že svojím rozhodnutím nastal právny stav nerovnakej životnej úrovne oboch manželov. Súd neposúdil dostatočne majetkové pomery oboch manželov. V súčasnosti majetkové pomery a príjmy odporcu nedovoľujú platiť všetky výdavky, ktoré vznikli počas manželstva účastníkov konania. Odporca v súčasnosti nie je schopný platiť výživné na manželku v súdom určenej výške. Súd neprihliadal v súlade s ustanovením § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov na vývoj životných nákladov odporcu, ktoré výrazne vzrástli, pretože sa na ich platení podieľa len on a mali byť spoločné pre oboch manželov. Súd podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neprihliadal na výdavky, ktoré sú spoločné, záväzné a majú ich platiť obaja manželia, čím je porušené ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Potvrdzuje, že manželstvo stále trvá a manželka podala návrh na rozvod manželstva, dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť v marci 2017 a odišla bývať k rodičom. Na spoločného syna S. J. prispieva od marca 2017 sumou 100 eur a zároveň aj jeho rodina mu kupujú, čo potrebuje. Od 1.4.2015 do 28.2.2017 bol zamestnaný u zamestnávateľa S. K. A.
- M T. ako vodič skladník. Zamestnávateľ ho vyzval na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu, že vraj boli na neho sťažnosti. Zamestnávateľ mu odmietol poskytnúť ďalšie konkrétne informácie a ak nepodá žiadosť o skončenie pracovného pomeru, skončí ho s ním on a uvedie dôvody, ktoré mu sťažia nájdenie ďalšieho zamestnania a aj evidenciu na úrade práce. Radšej pristúpil na požiadavku svojho zamestnávateľa a zamestnanie ukončil dohodou. Odmieta tvrdenie, že prácu zanechal bez vážnych dôvodov. Následne sa do času, kým si nájde nové zamestnanie zaevidoval na úrade práce, kde poberá príspevok v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur a aj to len počas 6 mesiacov odo dňa zaevidovania. Nemá ukončené stredné vzdelanie, teda s prihliadnutím na túto skutočnosť, nemá príliš veľké možnosti na nájdenie si práce. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému synovi. V súčasnosti platí zo sumy 524,50 eur výživné na svojho syna 100 eur mesačne, od samého začiatku sám platí hypotekárny úver, ktorý si zobrali s manželkou vo výške 224 eur mesačne. Ďalej platí 70 eur úver, ktorý si brali spolu s manželkou, do fondu opráv za byt platí 40 eur a náklady na energie 50 eur. Po odpočítaní uvedených položiek mu na potreby zostáva 40,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že 150 eur výživné na manželku nemôže platiť. Podľa jeho vedomostí príjmy manželky v súčasnosti sú formou rodičovského príspevku a prídavku na maloletého syna 226 eur a 100 eur výživné na syna, čo je spolu 326 eur. Manželke zostáva 226 eur a jemu 40,50 eur. Súd vo svojom rozsudku prihliadal na to, že manželka v súčasnosti nemá možnosť pracovať, lebo sa stará o syna. On v súčasnosti je tiež bez práce a evidovaný na úrade práce. Na základe uvedených skutočností má za to, že súd nesprávne rozhodol, keď neprihliadal na výdavky, ktoré sú spoločné, záväzné a majú ich platiť obaja manželia. Manželka sama potvrdila v bode 3 napádaného rozsudku, že všetko platia jej rodičia a so sebou a synom má len bežné výdavky, teda potvrdila, že sa finančne nepodieľa na plnení záväzkov, ktoré máme ako manželia spoločné. Žiada, aby súd zmenil rozsudok tak, že nie je povinný platiť výživné na manželku.
4. Vyjadrenie k odvolaniu manžela podala manželka. Uvádza v ňom, že manžel napísal, že dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť. Spolužitie s ním už bolo neúnosné a jeho konanie začalo byť nevyspytateľné. Bála som sa o seba i syna, a preto bola nútená so synom odísť. Manžel sa vyjadril, že nepozná dôvody, pre ktoré sa so zamestnávateľom dohodli na ukončení pracovného pomeru. Počas trvania pracovného pomeru mal manžel 2-krát disciplinárne opatrenia, bol pokarhaný za nevhodné správanie sa voči zákazníkom a za nedodržiavanie pracovného času, viackrát sa zdržiaval mimo pracoviska, nedodržiaval obedné prestávky. Dohodou sa pracovný pomer ukončil preto, aby manželovi v budúcnosti nebolo sťažené nájsť si nové zamestnanie. Zo strany zamestnávateľa išlo o prejav dobre vôle a odporca celú situáciu chápal. Nie je pravda, že nemá možnosti na nájdenie si nového zamestnania a že žije z príspevku v nezamestnanosti, ktorý je 524,60 eur. Má informácie, že popri tom má aj príjem z inej pracovnej činnosti. Finančné prostriedky na všetky svoje výdaje a záujmy má. Ona poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa 236 eur. Žije v samostatnej domácnosti v prístavbe u rodičov. Sama platí výdavky na domácnosť, elektrinu, plyn = 100 eur a voda = 40 eur (každé tri mesiace). Musí zabezpečiť stravu, pre syna plienky a má iné výdaje nutné pre život, s ktorými jej finančne musia pomáhať rodičia.
Odporca je povinný plniť svoje záväzky a má veľmi dobré možnosti na nájdenie si nového zamestnania. Nemá záujem vysporiadať mimosúdne dohodnuté BSM, keďže spoločný byt pripadol výlučne do jeho vlastníctva s podmienkou, že prevezme úver a náklady na byt. Každý mesiac chodia upomienky o nezaplatení úveru, kde stále figuruje aj jej meno ako spoludlžníčky a upomienky od ZSE za odber elektriny, čo vypovedá o jeho nezodpovednosti. V prílohe prikladá upomienku ZSE a upomienky z banky. Navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celosti rozsahu. Dodáva, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom OS Trnava zo dňa 29.6.2017 (právoplatnosť tým istým dňom) a prikladá v prílohe.
5. Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je rozsudok súdu I. inštancie vecne správny v merite.
6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.
Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.
Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.
Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy. Návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti by súd musel zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
7. Manželka sa domáhala určenia od manžela výživného na manželku vo výške 150,-eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, od 20.3.2017. Uvádzala v konaní, že manželstvo stále trvá, bol podaný návrh na rozvod manželstva, zatiaľ rozhodnuté nebolo, v spoločnej domácnosti nebývajú od marca 2017, odsťahovala sa k svojim rodičom, býva u nich v prístavbe - 2-izbovom byte spolu s maloletým S.. Tomu prispieva manžel ako otec výživným 100,- eur. Je na materskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok a prídavok na maloletého vo výške 226,-eur mesačne, brigádnicky pracovala od 27.2.2017 do 5.4.2017 v spoločnosti E., odpracovala 23 dní za čo jej bola vyplatená suma 130,-eur, išlo o prácu na 4 a pol hodiny denne podľa potreby spoločnosti, pracovala na určitom projekte, ktorý skončil, takže už pre ňu práca nebola. Nevlastní žiadny majetok, iné vyživovacie povinnosti nemá, má osobné motorové vozidlo Opel Corsa, ktoré patrí do BSM. Počas trvania manželstva nadobudli 2-izbový byt v ktorom býva manžel. V súvislosti s bývaním platia zatiaľ výdavky jej rodičia, bude ich však musieť splácať sama, tieto budú vo výške minimálne 100,-eur mesačne. Stravu jej zabezpečujú rodičia, i maloletému. So sebou a s maloletým má len bežné výdavky.
8. S návrhom manžel nesúhlasil, je nezamestnaný a od 10.3.2017 je evidovaný na úrade práce, v súčasnosti poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur, túto sumu by mal poberať ešte 5 mesiacov, pokiaľ sa nezamestná. Naposledy pracoval u zamestnávateľa - S. K. A.-M T., kde bol zamestnaný od 1.4.2015 až do 28.2.2017 ako vodič skladník. Pracovný pomer bol ukončený z toho dôvodu, že zamestnávateľ mu povedal, že sa na neho sťažovali zákazníci, nepovedal mu z akého dôvodu, povedal mu, že sa rozhodli, že s ním ukončia pracovný pomer, u zamestnávateľa mal jedno napomenutie, lebo zle vydal tovar, pomýlil sa, tak súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Uvádzal, že jeho čistý mesačný príjem bol za obdobie október 2016 až február 2017 v priemere 850,- eur, menej ako 700,- eur nemal nikdy, v mesiaci február mu bola vyplatená aj daň, preto je čistá mzda vyššia ako hrubá. Iné vyživovacie povinnosti nemá, býva v 2-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou, iný majetok nemá, spláca úver za byt vo výške 224,-eur, spláca ešte ďalšiu spoločnú pôžičku vo výške 70,-eur mesačne, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 150,-eur mesačne. So sebou má len bežné výdavky.
9. Súd I. inštancie vychádzal z potvrdenia bývalého zamestnávateľa manžela - S. K., A.-M, T., keď jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie október 2016 až február 2017 bola 855,64 eur. U manželky vychádzal z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, že jej je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Súd I. inštancie si obstaral (v rámci prípravy pojednávania a na pojednávaní) podklady pre záver o životnej úrovni manželov, o ich osobných, príjmových, majetkových pomeroch, výdavkoch, v rámci rozhodovania
prihliadol na osobnú starostlivosť manželky o dieťa, manžela o domácnosť, na to že už spolu nežijú. Pri dôvodoch a opodstatnenosti určenia tohto výživného zhodnotil situáciu, že po nezhodách odišla manželka zo spoločnej domácnosti s dieťaťom. Nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, že by manželka opustila dobrovoľne spoločnú domácnosť, nebolo preukázané, že by určenie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žiadne také dôkazy neboli zo strany manžela predložené. Manželka aj vo vyjadrení k odvolaniu, že spolužitie s manželom už bolo neúnosné a jeho konanie začalo byť nevyspytateľné. Bála som sa o seba i syna, a preto bola nútená so synom odísť. Počas trvania pracovného pomeru mal manžel 2-krát disciplinárne opatrenia, bol pokarhaný za nevhodné správanie sa voči zákazníkom a za nedodržiavanie pracovného času, viackrát sa zdržiaval mimo pracoviska, nedodržiaval obedné prestávky a vo vyjadrení uviedla, že dohodou sa pracovný pomer ukončil preto, aby manželovi v budúcnosti nebolo sťažené nájsť si nové zamestnanie. Predložila upomienky od ZSE za odber elektriny, ktoré neplatí manžel, čo vypovedá o jeho nezodpovednosti.
10. Súd I. inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, a pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho príjmu v čase skončenia pracovného pomeru v priemernej výške 855,64 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa vyjadrenia otca z dôvodu, že zamestnávateľ mu povedal, že sa na neho sťažovali zákazníci, súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Manžel nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru, nebol dôvod na skončení pracovného pomeru dohodou Súd správne vyhodnotil tak jeho nezodpovedný prístup k situácii, že má vyživovaciu povinnosť k manželke na materskej dovolenke a k maloletému dieťaťu a inú prácu nezabezpečenú.
11. Aj odvolací súd zistil, že bolo ukončené konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. 11P/27/2017 dňom vyhlásenia rozsudku 29.6.2017 s právoplatnosťou 29.6.2017. Preto v zmysle zákona táto vyživovacia povinnosť trvá iba do zániku manželstva, tzn. do 29.6.2017.
12. Pri výške výživného teda rozsahu bral sú do úvahy, že by mala zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na konkrétne pomery, lebo vychádzajúc z predchádzajúceho príjmu otca, ktorý je schopný dosiahnuť a sa ho vzdal (v priemernej výške 855,64 eur, hoci v súčasnosti poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur.); manželka mala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne (226,-eur mesačne) a vyplácané výživné manželom, otcom dieťaťa 100 eur na mal. dieťa, v období od 27.2.2017 do 5.4.2017 mala príjem z brigádnickej činnosti vo výške 130,- eur. Pri stanovení výživného na manželku 150,-eur mesačne, sa zásadne zabezpečila rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na konkrétne pomery. Okrem už uvádzaného príjmu, že manželka s maloletým S. býva u rodičov, manžel jej dáva sumu 100,- eur ako výživné pre maloletého, stravu im zabezpečujú jej rodičia. Manžel je nezamestnaný dobrovoľne, býva v 2-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 150,-eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá.
13. Odvolací súd preto rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny vo výroku potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ako i odvolacieho konania (návrh na náhradu trov konania vznesený nebol).
15. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).