Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/219/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zast.: Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanej: X. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, XXX XX P. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.655,86 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.655,86 eura, kapitalizovaného príslušenstva vo výške 930,37 eura, 14,99 % zmluvného úroku ročne zo sumy 1.655,86 eura od 23.10.2015 do zaplatenia, 8,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.586,23 eura od 23.10.2015 do zaplatenia, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že „uzatvoril so žalovanou zmluvu o používaní kreditnej karty, reg. číslo zmluvy C., XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej jej poskytol úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty (k možnostiam čerpania úveru viď bod 2.6 Všeobecných obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank, ďalej len „Obchodné podmienky“). Uver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý maximálne do sumy 1.650,- eur (bod 1.2 Zmluvy) a žalovaná sa zaviazala uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky (bod 2.8.6 Obchodných podmienok, bližšie viď príloha označená ako „Mechanizmus poskytovania úveru prostredníctvom kreditnej karty“). V zmysle bodu 2.17.5 (a 2.8.14) Obchodných podmienok je nesplácanie úveru (v zmysle predchádzajúceho bodu tohto podania) dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaná splátky v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti neuhradila, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. Žalobca žalovanú viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania v zmysle Zmluvy, bodu 2.8.14 (2.17.5) Obchodných podmienok, ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb. od zmluvy odstúpil. Z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktorý odráža celú platobnú históriu, vyplýva, že začala úver čerpať dňa 27.04.2009. Podľa výpisu (súčet kreditných a debetných operácií) je ku dňu 22.10.2015 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy celkom vo výške 2.586,23 eur.

Istina dlžnej sumy predstavuje sumu 1.655,86 eur. Nesplatené príslušenstvo (nesplatené úroky a poplatky) predstavuje ku dňu 22.10.2015 sumu 930,37 eur. Nakoľko po poslednom zázname na výpise nebola vykonaná žiadna platba, žalovanou sumou (zostatkom úveru) je pohľadávka, ktorú tvorí istina vo výške 1.655.86 eur a príslušenstvo. Poukázal na ustanovenie § 506 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a na základe toho má právo žiadať vrátenie dlžnej čiastky spolu s úrokmi., preto požaduje úrok dohodnutý priamo v zmluve o úvere vo výške 14,99 % p.a. (v zmysle bodu 5.1 Zmluvy) a okrem úrokov (ako ceny za poskytnutie úveru) má nárok aj na zákonný úrok z omeškania. Od zmluvy o úvere odstúpil a v zmysle bodu 2.8.14 Obchodných podmienok sa všetky záväzky žalovanej vyplývajúce zo Zmluvy o úvere stali splatné, preto je povinná celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť. Pokiaľ ide o výpočet úroku, v celom rozsahu poukázal na bod 5 zmluvy o úvere. Od čerpania úveru do dňa posledného záznamu na výpise bol úrok v súlade so Zmluvou priebežne zúčtovávaný na úverovom účte žalovanej, preto si uplatňuje nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise (t.j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol), pričom zohľadňuje aj prípadné splátky vykonané neskôr. Poukázal na to, že hoci zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v §§ 52-54 práve do Občianskeho zákonníka však automaticky neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca sa totiž stretol s názorom, podľa ktorého by sa na takýto zmluvný vzťah mali použiť nielen „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,“ ale vôbec „ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ Takáto interpretácia zákona však ide nad rámec ochrany, ktorá sa má spotrebiteľom poskytnúť. Takáto požiadavka nevyplýva ani zo Smernice Rady z 22.12.1986, č. 87/102/EHS, dokonca ani z neskoršej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Preto je toho názoru, že zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce, sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka. Je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Občiansky zákonník žiadnu úpravu zmluvy o úvere alebo úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, preto neexistujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (s výnimkou §§ 52-54), ktoré by boli na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na základe uvedeného má nárok na úrok - t.j. dohodnutý zmluvný úrok vo výške podľa § 5 zmluvy o úvere a uplatňuje si nárok na zaplatenie zmluvných úrokov s poukazom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, citované v bode 3.5 tohto podania. Existencia nároku na zaplatenie úroku pri odstúpení od zmluvy má oporu aj v právnej úprave spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení., pretože podľa § 13 ods. 3 uvedeného zákona totiž ak „spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (t.j. právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať...“ Ak teda zákon, ktorý ako špecifický právny predpis chrániaci spotrebiteľa ukladá spotrebiteľovi v prípade jeho odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom, potom aj veriteľ, ktorý odstúpi od zmluvy o úvere z dôvodu neplnenia dlžníka (teda z dôvodu porušenia povinností na strane dlžníka), má mať nepochybne nárok na zaplatenie dohodnutého úroku. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil dňa 20.12.2014. Žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Podľa bodu 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok sa pri doručovaní písomností poštou považuje za deň doručenia tretí deň po odoslaní písomnosti, na základe čoho je odstúpenie považované za doručené dňom 23.12.2014, kedy sa odstúpenie stalo účinným. Nakoľko v odstúpení bola poskytnutá dodatočnú 7-dennú lehotu (odo dňa doručenia) na úhradu dlžnej sumy, má mať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí uvedenej lehoty, t. j. odo dňa 31.12.2014., za účelom sprehľadnenia požadovaného nároku sa rozhodol uplatniť si nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z celej sumy v omeškaní až od 23.10.2015“.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že „v zmysle tretej vety § 52 ods. 2 OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a toto ustanovenie sa vzťahuje aj

na právne vzťahy založené pre dňom jeho účinnosti. K tomu predložila rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014, z 21.4.2015. Poukázala na to, že žalobca dobrovoľne podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzických osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013). Iba preto, že sa žalobca považuje svoje postavenie po odstúpení od zmluvy za nevýhodnejšie, ako bolo pred odstúpením, nie je možné vynucovať si použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejších ustanovení OBZ. Skutočnosť je taká, že veriteľ si sám vybral ukončenie zmluvy odstúpením od nej, a dôsledkov, ktoré s týmto úkonom spája zákon (OZ), si bol vedomý. Základným omylom žalobcu je to, že presadzuje názor o prednosti použitia ustanovení na právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy pred 1.4.2015 odkazujúc na absolútny obchod. Piata hlava nazvaná Spotrebiteľské zmluvy môže vyriešeniu tejto problematiky výrazne pomôcť. Je dôvod na to, že sa nachádza práve v a nie v žalobcom preferovanom OBZ. Spotrebiteľ je v právnom vzťahu stranou slabšou vzhľadom na jeho takmer nulovú vyjednávaciu schopnosť. Preto je tak veľmi potrebná ingerencia štátu do spotrebiteľských právnych vzťahov, ktorú realizuje cez svoje orgány s dohľadom na neuplatňovanie nezákonných nárokov dodávateľmi. upravuje vzťahy rovnocenných subjektov, čo sa absolútne netýka vzťahu dodávateľ

- spotrebiteľ, kde ide o najnevyváženejšie postavenie zmluvných strán v civilnom práve. Poukázala v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/35/2011, z 13.9.2012: „Odvolateľ obhajuje dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy o účinkoch odstúpenia od zmluvy s poukazom na úver ako absolútny obchod. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku , ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy , za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu , ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Zz., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09). Zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc je výhodnejšie aj z pohľadu splátok, pretože aj súd ich môže povoliť, čo sa aj v predmetnej veci stalo. Preto nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy. Najmä nie za stavu, ak úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala tak či tak zosplatnenie úveru. Žalobca ďalej v odvolaní poukazuje na § 369 ods.1 in fine Obchodného zákonníka s argumentom, že uvedené ustanovenie logicky odôvodňuje záver, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho zákonníka en bloc a že posledná veta by stratila význam , resp. by stratilo na význame ustanovenie § 54 ods.1 OZ. Odvolací súd považuje uvedený argument za zavádzajúci. Ustanovenie § 369 ods.1 in fine Obchodného zákonníka nijako nepodporuje argumenty žalobcu a to ani logickým výkladom. Zdá sa , že skôr myslel žalobca na výklad systematicky. Odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka a teda výklad zákonodarcu (novela vykonaná zákonom č.454/2008 Zz.) ,,Postavenie spotrebiteľa nemôže byť rozdielne s ohľadom na režim zákona, ktorý zvolí spravidla dodávateľ (podnikateľ) v typovej zmluve. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť.“. Žalobca ďalej v odvolaní presadzuje obchodnoprávnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (nahradený zákonom č. 129/2010 Zz., pozn.odvolacieho súdu). Odvolací súd však poukazuje na to, že uvedené ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením od zmluvy nie na ale na § 48 Občianskeho zákonníka. Je to evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou (cit. zo zákona č. 258/2001 Zz. (9) § 48 Občianskeho zákonníka). Naviac ide o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy spojený s viazanou zmluvou o predaji produktu.

Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva.“

3. Poukázala ďalej na to, že o účinkoch zrušenia zmluvy o úvere ex tunc odstúpením rozhodol Krajský súd Prešov napr. rozsudkom sp. zn. 1Co/190/2013, 28.10.2013, rozsudkom sp. zn. 3Co/120/2012, z 3.5.2013, rozsudkom sp. zn. 4Co/90/2014, z 28.1.2015, rozsudkom sp. zn. 5Co/135/2012, 4.7.2013, rozsudkom sp. zn. 6Co/2/2013, z 19.11.2013, rozsudkom sp. zn. 6Co/27/2012, 30.10.2012, rozsudkom sp. zn. 6Co/224/2012, 11.6.2013., Krajský súd Košice rozsudkom sp. zn. 5Co/151/2013, z 19.9.2013, Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 5Co/428/2012 z 22.1.2013, rozsudkom sp. zn. 6Co/449/2012, z 17.4.2013, Krajský súd Trnava, rozsudkom sp. zn. 31Cb/29/2009, z 5.4.2013.

4. K správnosti použitia pre spotrebiteľa priaznivejších ustanovení vo vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, z 19.6.2013: „Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. ?Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa , že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 . O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ V závere uviedla, že ak odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, tak z úverového rámca vyčerpala sumu 3680,10 eur a zaplatila 3 839,08 eura a teda istinu úveru už splatila.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: zmluva o používaní kreditnej karty mBank HCSO 72819495/2009 zo dňa 21.4.2009, žiadosť o poskytnutie kreditnej karty z 21.4.2009, výpis z kreditnej karty, posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky, odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.12.2014, špecifikácia žalovanej pohľadávky, sadzobník poplatkov, vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.1.2018 zo dňa 10.1.2018, ako aj k nemu pripojené listinné dôkazy a zistil skutkový stav:

6. Na základe žiadosti o poskytnutie Kreditnej karty mBank zo dňa 21.4.2009 uzavreli strany sporu dňa 21.4.2009 Zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. HC S072819495/2009, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej úverový účet, vydal kartu mBank, zaviazal sa zúčtovať transakcie vykonávané kartou k úverovému účtu a žalovaná sa zaviazala uhrádzať sumy transakcií kartou vrátane úrokov, poplatkov a provízií a v posledný deň splatnosti úveru splatiť celú dlžnú čiastku evidovaných na úverovom účte. Strany sporu sa dohodli, že žalobkyňa môže nakladať s prostriedkami na úverovom účte maximálne do výšky 1.650 eur, čo predstavuje úverový limit. Splatnosť bola dohodnutá na dobu určitú do uplynutia splatnosti úveru na 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia úveru s tým, že uplynie dňom, ktorý dátumom zodpovedá dátumu poskytnutia úveru.

7. Podľa bodu 3 tejto úverovej zmluvy, platnosť zmluvy a lehota splatnosti sa automaticky predĺžuje na ďalších 12 mesiacov s dodržaním úverového limitu platného v posledný deň aktuálnej doby platnosti pod podmienkou, že majiteľ karty riadne plnil záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a obchodných podmienok.

8. Podľa bodu 5 tejto zmluvy, úver je úročený na základe úrokovej sadzby vo výške 14,99 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov v deň uzatvorenia zmluvy predstavuje 16,05 %.

9. Podľa bodu 6 tejto zmluvy, majiteľ môže od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodov v lehote 14 dní od dátumu uzavretia zmluvy.

10. Podľa bodu 6.9 zmluvy, majiteľ má právo kedykoľvek vypovedať túto zmluvu bez uvedenia dôvodu podľa podmienok a pri dodržaní lehôt uvedenej v Obchodných podmienkach na tejto zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli stanovené Všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet mBank, žiadosť o vydanie kreditnej karty mBank a sadzobník poplatkov mBank.

11. Podľa bodu 2.17 Všeobecných obchodných podmienok nazvaných Osobitné ustanovenia ohľadom spotrebiteľských úverov bod 2.17.5, nesplácania úveru majiteľom môže mať nasledovné následky: a) vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany mBank, odstúpenie od zmluvy zo strany mBank b) povinnosť majiteľa platiť úroky z pohľadávok po lehote splatnosti a iné poplatky podľa sadzobníka poplatkov mBank c) postúpenie pohľadávky mBank voči majiteľovi na tretie osoby d) exekúciu na majetok majiteľa e) zaradenie majiteľa do zoznam neplatičov.

12. Podľa výpisu z kreditnej karty ku dňu 15.2.2016 žalovaná kartu používala v čase od 22.4.2009 do 3.10.2014, kedy je realizovaný ostatný výber z bankomatu.

13. Listom zo dňa 20.12.2014 nazvaným Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/Odstúpenie od zmluvy žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia výzvy eviduje vo výške 225,82 eura, z toho istina po lehote splatnosti 157,65 eura, nezaplatené úroky 61,19 a poplatky 6,98 eura. Vyzval ju týmto k uhradeniu dlžnej čiastky pod hrozbou, že ak nedôjde do 7 dní od doručenia tejto výzvy k uhradeniu všetkých dlžných čiastok, zároveň je táto výzva aj odstúpením od zmluvy o používaní kreditnej karty mBank. List bol žalovanej doručovaný prostredníctvom pošty, deň uloženia zásielky je uvedený 2.1.2015, deň vrátenia zásielky 23.1.2015.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 15. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zostatku úveru v súvislosti s odstúpením od zmluvy o pôžičke, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ( ZoSU) a ustanoveniami Občianskeho zákonníka (OZ).

16. Podľa § 2 ZoSU, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pre dňom jeho účinnosti.

18. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od zacˇiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo úcˇastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Z tohto a ustálenej praxe súdov vyplýva, že ak sa má aplikovať režim ochrany spotrebiteľa v na túto zmluvu, nemožno inak, než dôsledne aplikovať ustanovenia § 48 a odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu ex tunc, teda od začiatku a nie ex nunc teda momentom odstúpenia v zmysle úpravy §

506 Obchodného zákonníka. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva - bezdôvodné obohatenie a tak práva uplatňované žalobou nemajú právne opodstatnenie. Pokiaľ to bol žalobca, ktorý naformuloval zmluvné ustanovenia tejto zmluvy, a zvolil si pre prípad porušenia záväzku spotrebiteľa odstúpenie o zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré mohol využiť v prípade porušenia záväzku spotrebiteľom z úverovej zmluvy, pri aplikácii ktorých nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku, a neuvažoval o možnom rozpore s ustanoveniami chrániacimi postavenie spotrebiteľa, musí znášať následky tohto výberu právneho inštitútu. Keďže je nesporné, že žalovaná vyplatila väčšiu sumu, než akú prijala, niet nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý jediný nárok v danom prípade obstojí, a preto súd žalobu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

21. Súd ustaľuje, že žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.