Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu A.I.I. Technické služby s. r. o., Panónska cesta 34/B, Bratislava, IČO: 45 917 833, práv. zast. Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému Mgr. Imrich Rák - RAKI, A. Gwerkovej 9, Bratislava, IČO: 11 793 538, práv. zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192, o zaplatenie 200 262,84 EUR s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 23Cb/297/2016-274 zo dňa 10.8.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 23Cb/297/2016-274 zo dňa 10.8.2017 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Z. úradom T., P. odborom, pre okres T. V, E. časť T.- H., katastrálne územie H., a to:

- s pozemkom - parcelou reg. „C“ - s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere XXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- s pozemkom - parcelou reg. „C“ - s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere XXmX, druh pozemku: ostatné plochy,

- s pozemkom - parcelou reg. „C“ - s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere XXXmX, druh pozemku: ostatné plochy,

- so stavbou so súpisným číslom XXXX, postavenou na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, druh stavby: administratívna budova, popis stavby: „ administratívna budova SO 07“ v rozsahu prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam alebo k ich častiam, zriadenia záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam alebo ich častiam, zriadenia vecného bremena k uvedeným nehnuteľnostiam alebo k ich častiam, použitia uvedených nehnuteľností alebo ich častí ako predmetu zabezpečovacieho prevodu práva, vkladu uvedených nehnuteľností alebo ich častí ako nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti a uzavretia nájomných zmlúv týkajúcich sa uvedených nehnuteľností alebo ich častí, s dohodnutým časom trvania nájmu presahujúcim päť rokov.

2.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“) upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že hodnotením rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami najmä s poukazom na skutočnosť, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, nakoľko žalobca súdu predložil

dôkazy, že žalovaný sa snaží o predaj stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: ,,budova ubytovacieho zariadenia SO 06“ a listinné dôkazy o prevode tohto majetku. K samotnému inštitútu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie neodkladného opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

3.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalovaný okrem toho, že považoval predmetné uznesenie za nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie zastával tiež názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutkové okolnosti daného prípadu, ktoré by odôvodňovali splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného súd najmä nezohľadnil skutočnosti obsiahnuté v jeho vyjadrení, ktoré preukázateľne spochybňujú osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu ako jednej z predpokladov vydania neodkladného opatrenia. Žalovaný uviedol, že správanie žalobcu je špekulatívne, šikanózne a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Zastával názor, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ním spotrebované plnenie je plne konzumované výškou úhrad nájomného hradeného žalobcom. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že neexistujú dôkazy, z ktorých by vyplývalo jeho úmyselné konanie smerujúce k zbaveniu sa majetku na úkor žalobcu a žalobca tieto skutočnosti neosvedčil. Ďalej žalovaný uviedol, že súd nezohľadnil zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného, nakoľko je zrejmé, že v danom prípade existuje celkom zjavný nepomer medzi uplatnenou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností, ku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, čo zároveň predstavuje aj neprimeraný zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného. Napokon žalovaný uviedol, že súd sa nezaoberal splnením podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.7.2017 zamietne.

4.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní nesúhlasil a napadnuté uznesenie považoval za vecne správne. Uviedol, že nárok uplatnený v konaní vo veci samej žalobou zo dňa 2.12.2016 bol preukázaný a pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia miera tohto preukázania dokonca prekročila zákonom požadovanú mieru osvedčenia rozhodujúcich skutočností. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo podľa názoru žalobcu preukázané, že žalovaný v posledných mesiacoch previedol značnú časť svojho

majetku a vykonal kroky smerujúce k prevodu ďalšieho majetku, čím bola osvedčená hrozba zmarenia budúcej exekúcie, pričom iné nehnuteľnosti, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní nie sú z hľadiska dôvodnosti predmetného návrhu relevantné. Podľa žalobcu bolo neodkladné opatrenie nariadené v súlade so zásadou proporcionality, a to tak pokiaľ sa jedná o samotné zaťažené nehnuteľnosti ako aj vo vzťahu k rozsahu obmedzení, ktoré vylučujú prenájom zaťažených nehnuteľností zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že v posudzovanom prípade nie je možné účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, v dôsledku čoho nemá zabezpečovacie opatrenie prednosť pred neodkladným opatrením. Napokon dodal, že v uznesení súd dostatočným spôsobom odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu ohrozenia exekúcie s poukazom na predchádzajúce konanie žalovaného spočívajúce v prevode časti majetku a krokov smerujúcich k ďalšiemu predaju, ktoré bolo hodnoverným spôsobom osvedčené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom uznesenie podľa žalobcu obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane objasnenia skutkového a právneho základu rozhodnutia, a preto nie sú dané dôvody na jeho zrušenie ani zmenu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5.

K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich prechádzajúcich vyjadrení obsiahnutých v odvolaní. K tvrdeniu žalobcu, že uplatnený nárok bol preukázaný dodal, že posúdenie tvrdených skutočností bol súd povinný uskutočniť aj vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného a najmä, ak išlo o tvrdenia navzájom protichodné. K tvrdeniu žalobcu o hrozbe zmarenia exekúcie predajom majetku žalovaného žalovaný opätovne uviedol, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že predal časť nehnuteľností a následne získané finančné prostriedky použil na nákup novej nehnuteľnosti nie je dôkazom o tom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia, ale je realizáciou ústavne garantovaného práva vlastniť majetok. K tvrdeniu žalobcu, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v súlade so zásadou proporcionality žalovaný trval na tom, že uvedená podmienka splnená nebola a rovnako zotrval na tvrdení, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nakoľko je nedostatočne odôvodnené. K otázke subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu žalovaný uviedol, že žalobca si je vedomý, že v danom prípade je možné sledovaný účel dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, nakoľko dňa 28.9.2017 podal návrh práve na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/153/2017-202 zo dňa 25.10.2017, ktorým súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaných, zapísaných na LV XXXX, vedenom Z. úradom T., katastrálny odbor, k. ú. J. E., pričom predmetné uznesenie žalovaný pripojil k vyjadreniu. Týmto uznesením bolo zriadené záložné právo na iné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré však zabezpečuje tú istú pohľadávku žalobcu ako v prípade predmetného neodkladného opatrenia. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca má zabezpečenú jednu pohľadávku jednak predmetným neodkladným opatrením a taktiež aj uvedeným zabezpečovacím opatrením. Žalovaný uviedol, že takýto stav je však právne neprípustný, nakoľko z dikcie § 324 ods. 3 C.s.p. je zrejmé, že zákonodarca neumožňuje kumulatívne použitie oboch inštitútov, ale preferuje za splnenia zákonných podmienok použitie zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením. Teda žalobca podľa žalovaného sám preukázal, že v danom prípade nebol splnený jeden z procesných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

6.

V rámci odvolacieho konania žalovaný súdu predložil aj tzv. oznámenie, v rámci ktorého k problematike zásady proporcionality doplnil dôkaz - znalecký posudok, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že predmetným neodkladným opatrením došlo k porušeniu zásady primeranosti, nakoľko vznikol celkom zjavný nepomer medzi uplatňovanou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností, ku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorá predstavuje viac ako 1.691.569,63 EUR, čo predstavuje viac ako 8-násobok žalobcovej pohľadávky, čo je podľa žalovaného z právneho hľadiska neprípustné.

7.

K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom v prevažnej miere odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 27.9.2017. Vyjadril sa však k tvrdeniam žalovaného ohľadom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/153/2017-202 zo dňa 25.10.2017. Uviedol, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevedel o tom, že žalovaný s manželkou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, o čom sa dozvedel až z odvolania žalovaného. K aplikácii § 324 ods. 3, C.s.p. žalobca uviedol, že toto ustanovenie nevylučuje, aby tá istá pohľadávka bola súčasne zabezpečená neodkladným opatrením ako aj zabezpečovacím opatrením, ktoré sú zriadené k odlišným objektom. Žalobca dodal, že neodkladným opatrením navrhol obmedziť dispozičné právo žalovaného len v nevyhnutnej miere na konkrétne nehnuteľnosti, aby neobmedzil žalovaného v neprípustnom rozsahu a zameral sa v návrhu len na obmedzenie takých vlastníckych oprávnení, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením. Žalobca dodal, že blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže žalovanému spôsobiť žiadne ekonomické ťažkosti. K oznámeniu žalovaného žalobca uviedol, že bolo by v rozpore so zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia, pokiaľ by ním bolo možné postihnúť iba veci rovnakej alebo nižšej hodnoty ako je výška pohľadávky.

8.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

9.

Odvolací súd po preskúmaní veci ako aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolacom konaní dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. jeho nariadenie je za zistených okolností nadbytočné a neúčelné. Zo znenia § 324 ods. 3, C.s.p. vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I v Bratislave sp. zn. 28Cb/153/2017 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave podal žalobu o zaplatenie 200.262,84 EUR s príslušenstvom a po podaní žaloby sa dozvedel, že nastali okolnosti odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že exekúcia na podklade rozhodnutia vo veci samej bude ohrozená. Z uvedeného je zrejmé, že tak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní pred Okresným súdom Bratislava I v Bratislave a jeho následné nariadenie uznesením č. k. 28Cb/153/2017-203 zo dňa 25.10.2017 ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní a jeho následné nariadenie napadnutým uznesením sa týka zabezpečenia tej istej pohľadávky žalobcu, pričom nie je rozhodujúce, že neodkladné a zabezpečovacie opatrenie sa týkali rôznych nehnuteľností. Vyššie uvedené uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je právoplatné a vykonateľné, pričom odvolanie, ktoré bolo voči tomuto uzneseniu podané žalovanými, bolo vzaté späť, na základe čoho odvolací súd uznesením č. k. 4Cob/238/2017-279 zo dňa 18.1.2018, právoplatným dňa 23.5.2018, odvolacie konanie zastavil. Odvolací súd konštatuje, že práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia uznesením č. k. 28Cb/153/2017-203 zo dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č. k. 4Cob/238/2017-279 zo dňa 18.1.2018 bol dosiahnutý žalobcom sledovaný účel a žalobca tak získal postavenie záložného veriteľa, na základe čoho sa bude môcť, v prípade jeho úspechu vo veci samej, domáhať uspokojenia zabezpečenej peňažnej pohľadávky v sume 200.262,84 EUR s príslušenstvom uplatnenej v konaní pred súdom prvej inštancie sp. zn. 23Cb/297/2016.

10.

Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12.

O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie, nakoľko v danom prípade zákonným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).