Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-127-2015.pdf
PDF · 123.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/127/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu A. A. O., G. X.XX.XXXX, K. J. XX, M., zastúpená advokátom JUDr. Broňa Pavelková, PhD. so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, proti žalovanému M. O., G. XX.XX.XXXX, K. O. Z. XXX, K., v konaní o zaplatenie 3.159,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.159,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 7.11.2013 doručenou súdu dňa 11.11.2013 doplnenou dňa 2.10.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 3.159,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1.9.2014 z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože po zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán (12.11.2011) žalovaný nesplácal spoločné hypotekárne úvery vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej len „VÚB“) a v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. (ďalej len „PSS“) Pretože ich žalobca po celý čas splácal sám, požaduje od žalovaného polovicu jeho úhrad poukázaných v prospech banky v období od novembra 2011 do konca októbra 2013, t.j. 939,425 z titulu úhrad v prospech prvého hypotekárneho úveru vo VÚB pod variabilným symbolom (ďalej len „VS“) 1214296702, sumu 2.169,065 eur z titulu úhrad v prospech druhého hypotekárneho úveru vo VÚB pod VS 55562772 a sumu 51 eur z titulu úhrad v prospech úveru v PSS.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil: i/ potvrdenie VÚB zo dňa 5.11.2013 o vklade sumy 147,48 eur pod VS 55562772; ii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúce realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie marec 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 86,98 eur a v prospech VS 55562772 v sume 154,87 eur; iii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúce realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie apríl 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 116,10 eur a v prospech VS 55562772 v sume 343,80 eur; iv/ výpis z účtu žalobcu preukazujúce realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie máj 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 116,07 eur a v prospech VS 55562772 v sume 192,91 eur; v/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie jún 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 76,06 eur a v prospech VS 55562772 v sume 192,91 eur; vi/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie júl 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 76,12 eur a v prospech VS 55562772 v sume 245,65 eur; vii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie august 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 76,06 eur a v prospech VS 55562772 v sume 245,61 eur;
viii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie september 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 237,05 eur a v prospech VS 55562772 v sume 482,92 eur; ix/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie október 2013 v prospech VS 1214296702 v sume 83,47 eur a v prospech VS 55562772 v sume 1,93 eur; x/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie november 2011 v prospech VS 1214296702 v sume 227,54 eur a v prospech VS 55562772 v sume 734,59 eur; xi/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie december 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 85,68 eur a v prospech VS 55562772 v sume 0,93 eur; xii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie jún november 2011 v prospech VS 1214296702 v sume 85,79 eur a v prospech VS 55562772 v sume 1 eur; xiii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie jún november 2011 v prospech VS 1214296702 v sume 85,79 eur a v prospech VS 55562772 v sume 1 eur; xiv/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie december 2011 v prospech VS 1214296702 v sume 151,15 eur a v prospech VS 55562772 v sume 344,23 eur; xv/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie január 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 0,03 eur a v prospech VS 55562772 v sume 0,97 eur; xvi/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie február 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 215,67 eur a v prospech VS 55562772 v sume 344,27 eur; xv/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie marec 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 215,67 eur a v prospech VS 55562772 v sume 344,27 eur; xvi/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie marec 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 0,28 eur a v prospech VS 55562772 v sume 152,70 eur; xvii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie apríl 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 151,54 eur a v prospech VS 55562772 v sume 392,80 eur; xviii/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie máj 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 125,71 eur a v prospech VS 55562772 v sume 191,71 eur; xix/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie júl 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 86,40 eur a v prospech VS 55562772 v sume 162,98 eur; xx/ výpis z účtu žalobcu preukazujúci realizáciu úhrad z jeho účtu formou inkasa za obdobie október 2012 v prospech VS 1214296702 v sume 1,20 eur a v prospech VS 55562772 v sume 43,90 eur; xxi/ notárska zápisnica Nz 121/02 spísaná u notárky JUDr. Magdalény Čížovej zo dňa 5.4.2002; xxii/ Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.4.2002; xxiii/ Zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru vo VÚB reg. č. 001/008619/01-001/000 zo dňa 27.12.2001 spolu s obchodnými podmienkami; xxiv/ Zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/008619/08-003/000 vo VÚB zo dňa 13.8.2008; xxv/ prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 16.2.2011 - 17.6.2011 v celkovej sume 425,74 eur; xxvi/ prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 16.8.2011 - 20.12.2011 v celkovej sume 682,83 eur (za obdobie od novembra do decembra 2011 suma 235,64 eur); xxvii/ prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 17.1.2012 - 25.5.2012 v celkovej sume 374,53 eur; xxviii/ prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 27.7.2012 - 27.12.2012 v celkovej sume 600,82 eur; xxix/ prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 5.3.2013 - 18.6.2013 v celkovej sume 395,21 eur; prehľad splátok k úveru s VS 1214296702 za obdobie 18.7.2013 - 20.12.2011 v celkovej sume 472,65 eur; xxx/ prehľad splátok k úveru s VS 55562772 za obdobie 18.11.2011 - 20.12.2011 v celkovej sume 531,33 eur; xxxi/ prehľad splátok k úveru s VS 55562772 za obdobie 17.1.2012 - 15.6.2012 v celkovej sume 1.639,20 eur; xxxii/ prehľad splátok k úveru s VS 55562772 za obdobie 17.07.2012 - 27.12.2012 v celkovej sume 1.653,84 eur; xxxiii/ prehľad splátok k úveru s VS 55562772 za obdobie 17.1.2013 - 18.6.2013 v celkovej sume 1.122,68 eur; xxxiv/ prehľad splátok k úveru s VS 55562772 za obdobie 18.7.2013 - 18.10.2013 v celkovej sume 1.068,85 eur.
3. Vo veci bol dňa 3.10.2014 vydaný platobný rozkaz, tento bol žalovanému doručený dňa 17.12.2014 a tento voči nemu podal odpor s odôvodnením, že tri roky uplynuli na vyporiadanie BSM až 12.11.2014 a teda nemožno vychádzať z § 511 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), žalovaný poukázal na to, že na tunajšom súde je vedené konanie o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 12C/231/2014 (súd vylustroval že takýto spis neexistuje, je vedené konanie o vyporiadanie BSM medzi stranami pod sp. zn. 5C/274/2014). Taktiež poukázal na rozdielne účelové tvrdenia žalobcu, ktorý v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 9P/142/2012 žiadal v rámci výživného aby žalovaný prispieval na úvery, čo súd podľa odôvodnenia rozsudku z 12.2.2013 vykonal a žalovaného zaviazal v rámci výživného i na platenie úverov. Na odvolanie žalobcu mal Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 11CoP/289/2013 zo dňa 21.1.2014 v odôvodnení uviesť, že „za situácie kedy otec na splátky úverov od odchodu zo
spoločnej domácnosti dlhodobo neprispieva je podľa názoru odvolacieho súdu možné alikvótnu časť splátky úverov považovať za náklady nevyhnutné na zabezpečenie bývania maloletých detí.“ Žalovaný má za to, že s poukazom na citovanú vetu je vecou súdu či vypočíta koľko žalovaný cestou výživného zaplatil na úveroch. Žalovaný taktiež dôvodil, že viackrát vyzval žalobcu, aby predali rodinný dom a vyplatili všetky dlžoby, čo žalobca dlhodobo odmietal, takisto ako alternatívu že by mu umožnil bývať v časti rodinného domu, resp. že by osoby ktoré bývajú v dome platili nájomné. Žalovaný má za to, že žalobca z neho spravil bezdomovca, že ho má záujem úplne finančne zruinovať, poukázal i na správanie žalobcu keď bol rodinný dom odpojený od plynu a podľa zmluvy mal byť na platenie plynu povinný žalovaný.
4. K námietkam prezentovaným v odpore sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 31.3.2015 doručeným súdu dňa 1.4.2015, má za to, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM strán je úplne irelevantné, pretože nároky vyplývajúce z povinnosti hradiť jednu polovicu spoločných úverov po zániku BSM v zmysle § 511 OZ možno (ale nie je to nevyhnutné) riešiť súčasne s vyporiadaním BSM, je na stranách, ktorú možnosť si zvolia. Ako ďalej dôvodil žalobca, v konaní o vyporiadanie BSM sa rieši stav ku dňu zániku BSM a v tomto konaní refundácia platenia spoločných dlhov po zániku BSM. Žalobca splácal po zániku BSM úvery sám, pričom sa častokrát dostal do omeškania, ktoré vôbec nemuselo vzniknúť, ak by si žalovaný plnil svoje záväzky riadne a včas.
5. Na pojednávaní konanom dňa 20.1.2017 žalovaný namietal, že nedisponuje presným vyčíslením žalovanej sumy a taktiež súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/477/2014-223 zo dňa 14.3.2014, v ktorom sa uvádza, že v nákladoch na maloleté deti je započítaná suma aj suma 77 eur mesačne na dieťa, ktorá predstavuje podiel na splátkach (žalovaných úverov). Žalobca odmietal možnosť započítať náklady na maloleté dieťa na splátky úverov strán.
6. V podaní žalovaného zo dňa 15.3.2017 doručenom súdu dňa 23.3.2017 tento namietal, že v žalobe nie je uvedené kedy boli platby realizované a na aké účty, taktiež nesúhlasí s tým, že by on sa bol bezdôvodne obohatil keď žalobca uhradil splátky úveru. Ďalej tvrdil, že obe strany si vyporiadali BSM formou predaja nehnuteľností tak, že sa dohodli kto a akú sumu z predanej nehnuteľnosti dostane pričom žalobca súhlasil s tým, že sa pri predaji prednostne vyporiada úver a zvyšnú časť kúpnej ceny si strany rozdelil rovným dielom. Podľa jeho názoru sa mohol dostať do omeškania až dátumom vyporiadania BSM, čo v danom prípade nastalo až v roku 2017 po predaji domu. Žalovaný tak, ako to už uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 289/2013-101 v spojení s rozsudkom č.k. 9P/142/2012 kde sa rozhodovalo o úprave rodičovských práv a povinností strán, na strane 9 rozsudku má byť uvedené, že žalobca predložil náklady spojené s maloletými deťmi a okrem iného predložil i úhradu splátok úveru, podľa ktorého vychádza na mal. dieťa splátka úveru vo výške 70 eur mesačne. Podľa odvolacieho súdu v čase keď boli úvery uhrádzané nemali strany vyporiadané BSM, preto bolo možné alikvótnu časť splátky úverov považovať za náklady nevyhnutné na zabezpečenie bývania maloletých a teda i splátka úverov sa započítavala do výšky výživného, podobne to uviedol i Okresný súd v Pezinku v rozsudku č.k. 10C/57/2011. Žalovaný z uvedeného vyvodil, že s poukazom na dátum účinnosti rozsudkov za obdobie od 6.7.2012 do konca roku 2016 zaplatil vo výživnom matke (žalobcovi) i splátky úverov v celkovej sume 5.376 eur. Podľa žalovaného sa má súd zaoberať otázkou, či žalobca úhradou splátok ako to uvádza i za žalovaného neuhrádzal v skutočnosti platby i za žalovaného v domnienke, že tieto splátky sú úhrada bezdôvodného obohatenia žalobcu tým, že predmetný rodinný dom dávala do užívania iným osobám a to svojej matke a Františkovi Bielikovi, pričom žalovaný v rozhodnom období dom vôbec neužíval, podobne neužíval ani hnuteľný majetok, ktorý v celosti zostal vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný súhlasil s tým, že žalobca si ponechá celý hnuteľný majetok keď vedel o tom, že tento uhrádza splátky úverov. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ako dodal na pojednávaní konanom dňa 28.8.2017, v dome ktorý žalobca splácal nebýval 7 rokov, žalobca s ním dlho nekomunikoval, dom predali nakoniec pod cenu, chcel urýchliť vyporiadanie BSM. Na záver pojednávania podotkol, že vie, že je na úverových zmluvách uvedený ako spoludlžník, resp. dlžník, avšak prečo by mal platiť tieto úvery, ak v dome dlhodobo býva žalobca s jeho matkou a priateľom (ktorí žalobcovi platia za bývanie).
7. V podaní zo dňa 14.9.2017 doručenom súdu dňa 18.9.2017 žalovaný ďalej uviedol, že BSM si strany vyporiadali dohodou, pričom návrh na súdne vyporiadanie (konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C/274/2014) vzal späť. V rámci uvedenej dohody boli vyplatené všetky záväzky strán a nehnuteľnosť bola odpredaná, žalovaný si nezobral žiadnu hnuteľnú vec, ani jej
protihodnotu a všetky veci zostali žalobcovi z čoho musel mať nemalý finančný prospech. Žalovaný žiadal súd aby sa oboznámil so súdnym spisom vedeným na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/240/2013. Súd by sa mal podľa žalovaného zaoberať aj otázkou, či žalobca úhradou splátok ako to uvádza i za žalovaného neuhrádzal v skutočnosti platby z bezdôvodného obohatenia, resp. nájomného (žalovanému nikdy nedal žalobca k nahliadnutiu zmluvné vzťahy s osobami, ktoré dom užívali), taktiež by sa mal zaoberať otázkou, či nejde o prípad kedy majetok patriaci do BSM je vyporiadaný a jedná sa o podobný prípad ako res iudicata. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu i/ list zo dňa 10.12.2012 označený ako návrh na riešenie rodinného domu v k.ú. Malinovo adresovaný žalobcovi; ii/ odpoveď žalobcu na list v i/ - stanovisko k návrhu na riešenie rodinného domu v k.ú. Malinovo; iii/ výzva žalovaného na mimosúdnu dohodu adresovaná žalobcovi zo dňa 29.6.2014; iv/ žiadosť žalovaného adresovaný žalobcovi o vyporiadanie rodinného domu zo dňa 31.7.2013; v/ list žalobcu adresovaný žalovaného označený ako predaj rodinného domu v Malinove zo dňa 16.6.2014; vi/list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 2.9.2013 označený ako vyporiadanie rodinného domu; vii/návrh žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 23.1.2013 s označením návrh na vyporiadanie BSM; viii/ list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 22.8.2013; vii/ kúpna zmluva zo dňa 23.1.2017 kde strany v konaní vystupujú ako predávajúci.
8. Žalobca dňa 18.9.2017 doručil svoje vyjadrenie zo dňa 14.9.2017, v ktorom uviedol, že prednesy žalovaného na ostatnom pojednávaní sa nezakladajú na pravde, konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/274/2014 je len prerušené z dôvodu odpredaja rodinného domu patriaceho do masy BSM, taktiež žalobca mimo už uvedeného namietal, že ostatné prednesy a vyjadrenia žalovaného s meritom veci nesúvisia.
9. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148a ods. 2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 653 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, t.j. nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom ku dňu uzavretia úverových zmlúv, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, predmetom BSM manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo nadobudnuté za trvania manželstva vrátane záväzkov, ktoré niektorému z manželov alebo obom manželov vznikli spoločne za trvania manželstva (s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý patrí výlučne jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého). Peniaze získané zmluvou o úvere uzavretou oboma manželmi počas trvania ich BSM teda predstavuje majetok patriaci do masy BSM a dlh z takého úveru predstavuje spoločný záväzok oboch manželov, pre jeho právnu povahu pritom nie je podstatné, ako bolo naložené so získanými finančnými prostriedkami. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade zániku BSM, ak ešte nebolo vykonané vyporiadanie, sú bývalí manželia povinní, ak sa nedohodli inak, podieľať sa na spoločných platbách jednou polovicou. Ak tak jeden z bývalých manželov nerobil a namiesto neho platby v celej výške uhrádzal len druhý z bývalých manželov, u prvého menovaného vzniká bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ. Podľa predmetného ustanovenia sa bežne posudzujú i požiadavky rozvedených manželov na splácanie náhrady za užívanie spoločného bytu po rozvode manželstva a obdobné spory.
11. Súd na základe vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav: ako súd zistil zo súdnych spisov vedených tunajším súdom, strany uzavreli manželstvo dňa 8.9.1990, pričom vzniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo bolo v zmysle § 148a ods. 2 OZ zrušené ešte za trvania manželstva rozsudkom č.k. 9C/198/2011-16 zo dňa 14.10.2011 právoplatným dňa 12.11.2011. Manželstvo strán zaniklo až následne na základe rozsudku č.k. 10C/57/2011-204 zo dňa 14.3.2014 právoplatným dňa 10.5.2014, na základe predmetného rozsudku bol žalovaný zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu jeho mal. syna Milana sumou 170 eur mesačne a jeho dcéry mal. Elizabet sumou 140 eur mesačne (výroky upravujúce výživné nadobudli právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/477/2014-223 zo dňa 27.10.2014 až dňa 18.11.2014). Ako súd zistil z predložených úverových zmlúv, ešte za trvania manželstva strany uzavreli tri úverové zmluvy, a to: i/ Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s PSS zo dňa 5.4.2002, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoludlžník; ii/ Zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru s VÚB na sumu 33.193,92 eur na kúpu rodinného domu zapísaného na LV č. 202 k.ú. Malinovo zo dňa 27.12.2001, ktorú uzavrel žalovaný ako dlžník a žalobca ako spoludlžník, v tejto zmluve sa účastníci dohodli na inkasnej platbe splátok (istina, ostatné poplatky, úroky) z účtu č. 1585351459/0200 pod VS 55562772; iii/ Zmluvu o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky s VÚB zo dňa 13.8.2008, ktorú uzavreli ako dlžníci spoločne obe strany - z tejto nemožno vyvodiť variabilný symbol na splácanie úveru, avšak ako možno vyvodiť z výpisov z účtu (napr. výpis splátok úveru VÚB č. 1/2012 za obdobie od 17.1.2012 do 25.5.2012 sú splátky pod VS 1214296702 priradené k hypotekárnemu úveru s názvom Milan Pulc s čerpaním úveru dňa 4.9.2008), na základe tejto zmluvy boli hradené splátky pod VS 1214296702. Ako súd zistil z výpisov z účtov a z výpisov splátok úverov z VÚB, po zrušení BSM (12.11.2011) v období od konca novembra 2011 (18.11.2011) do októbra 2013 žalobca uhradil na splátkach v prospech veriteľa VÚB celkovo sumu 8.094,75, t.j. sumu 2078,85 eur pod VS 1214296702 a sumu 6.015,90 eur pod VS 55562772. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy vo vzťahu k úhrade splátok v prospech veriteľa SPP.
12. S poukazom na výklad citovaných ustanovení vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu má súd za to, že sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v sume jednej polovice po zániku BSM uhradených splátok v prospech veriteľa - VÚB na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 27.12.2001 a Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 13.8.2008. Súd z predložených výpisov z účtu a výpisov splátok z úverov zistil, že žalobca uhradil celkovo sumu 8.094,75 eur, mal by teda mať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.047,38 eur, v žalobe žiadal vydať sumu 3.159,49 eur a pretože je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, žalovanú sumu (pretože je nižšia ako súdom zistená suma bezdôvodného obohatenia) žalobcovi bez ďalšieho priznal. V predmetnej veci súd, žalobou uplatňovanú sumu z titulu polovice zaplatených splátok úveru subsumoval pod § 454 OZ, pretože po zániku BSM strán žalobca nemohol uhrádzať splátky úverov zo spoločných prostriedkov, keď tieto už nevznikali. Taktiež súd podotýka, že žalovaný počas celého súdneho konania de facto nenamietal tvrdenia žalobcu ohľadom platenia ich spoločných záväzkov po zániku BSM a ani ohľadom samotnej sumy, uvedené skutočnosti relevantným spôsobom nespochybnil a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobného návrhu. Sám uviedol, že si je vedomý, že žalobca hradil tieto úvery po zániku BSM sám.
13. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/477/2014-223 zo dňa 27.10.2014 (potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/57/2011-67 zo dňa 3.9.2012), v ktorom súd výšku výživného na maloleté deti strán (ktoré mal uhrádzať žalovaný) odôvodnil nasledovne: Vo vyčíslení nákladov na mal. deti je uvedená i suma po 77 eur mesačne predstavujúca podiel na splátkach úverov, ktoré si vzali strany na zaobstaranie nehnuteľnosti, v ktorej súčasnosti býva žalobca s mal. deťmi. Keďže doteraz neboli vyporiadané vzájomné vzťahy rodičov k spoločne nadobudnutému majetku a k záväzkom vzniknutým počas trvania manželstva (vrátane záväzkov, ktoré vznikli za trvania manželstva na základe úverových zmlúv na výstavbu nehnuteľností) a za situácie, kedy žalovaný na splátky úverov od odchodu do spoločnej domácnosti dlhodobo neprispieva, je podľa názoru odvolacieho súdu možné alikvótnu časť splátky úverov považovať za náklady nevyhnutné na zabezpečenie bývania mal. detí.....vyčíslené výdavky na maloletého Milana zahŕňajú sumu 77 eur ako 1/3 nákladov na úvery, sumu 59 eur ako 1/5 nákladov na plyn a elektriku....vyčíslené výdavky na maloleté Elizabet zahŕňajú sumu 77 eur ako 1/3 nákladov na úvery, sumu 59 eur ako 1/5 nákladov na plyn a elektriku.... Žalobca totožnú argumentáciu zvolil aj vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop/289/2013-101 zo dňa 21.1.2017 potvrdzujúcemu rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/142/2012-69 o úprave rodičovských práv a povinností strán k ich maloletým deťom na čas do rozvodu. Žalovaný má za to, že ak takýmto spôsobom argumentoval súd, platením výživného de facto platil aj spoločné úvery ktoré má so žalobcom. Súd túto procesnú obranu považuje za nedôvodnú, pretože výživné je určené na úhradu iných potrieb než sú náklady na obstaranie spoločnej veci (domu) a výživné určené maloletým deťom patrí len im, resp. slúži výlučne na uspokojovanie ich potrieb. Súd podotýka, že ak súd pri určovaní výšky výživného započítal do výživného 1/3 splátky úverov (pretože toho času býval žalobca s dvoma deťmi v dome sám, a teda sa náklady na jednu osobu delili troma), urobil tak len za účelom určenia správnej výšky výživného, pretože v zmysle zákona o rodine je povinný zohľadniť aj náklady na bývanie dieťaťa, ktorými hypotekárne splátky nepochybne sú. Uvedený spôsob výpočtu výživného je bežný a zaužívaný, v žiadnom prípade však nezakladá právny titul na započítanie dlhu otca maloletých (žalovaný) voči matke maloletých (žalobca), ku ktorej rukám bolo výživné platené. Okrem toho, § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine jednoznačne vylučuje započítanie vzájomných pohľadávok v prípade výživného na maloleté deti (obe deti, Milan i Elizabeta, v prospech ktorých platil žalovaný výživné boli v čase vzniku bezdôvodného obohatenia v rokoch 2011-2013 maloleté). Ako už bolo uvedené vyššie, výživné patrí len a len deťom a z jeho (čo i pravidelného) platenia nemožno vyvodiť akékoľvek nároky otca nesúvisiace so zabezpečením výživy jeho detí.
14. Vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/274/2014 súd uvádza, že zo zákona nevyplývajú žiadne obmedzenia vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého po zániku v BSM i v prípade, že toto mohlo byť zohľadnené i v rámci konania o vyporiadanie BSM (a nie na základe osobitnej žaloby). Ako súd zistil z obsahu spisu sp. zn. 5C/274/2014, žalovaný podal návrh na vyporiadanie BSM na súd v zákonnej 3-ročnej lehote (BSM zaniklo dňa 12.11.2011 a tento podal návrh 12.08.2014), uznesením zo dňa 17.1.2018 súd konanie v zmysle § 163 ods. 2 CSP zastavil, toto však ešte nenadobudlo právoplatnosť. Do meritórneho ukončenia veci sú obe strany ako bývalí manželia, ako už bolo ustanovené vyššie s poukazom na konštantnú judikatúru (t.j. do času kým sa BSM nevyporiada), povinní podieľať sa na spoločných platbách jednou polovicou. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný, dôvodný by bol i v prípade ak by sa BSM vôbec nevyporiadalo (napr. by nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania alebo by návrh na vyporiadanie BSM ani nebol podaný) a uplatnila sa zákonná domnienka vyjadrená v § 149 ods. 4 OZ. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného, že sa so žalobcom na vyporiadaní BSM dohodli, tieto sa v priebehu konania ukázali ako perfídne, žalovaný nepredložil súdu ani jediný dôkaz, ktorý by len nasvedčoval tomu, že by došlo k akejkoľvek dohode medzi stranami. Predložená listinná dokumentácia (i/ list zo dňa 10.12.2012 označený ako návrh na riešenie rodinného domu v k.ú. Malinovo adresovaný žalobcovi; ii/ odpoveď žalobcu na list v i/ - stanovisko k návrhu na riešenie rodinného domu v k.ú. Malinovo; iii/ výzva žalovaného na mimosúdnu dohodu adresovaná žalobcovi zo dňa 29.6.2014; iv/ žiadosť žalovaného adresovaný žalobcovi o vyporiadanie rodinného domu zo dňa 31.7.2013; v/ list žalobcu adresovaný žalovaného označený ako predaj rodinného domu v Malinove zo dňa 16.6.2014; vi/list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 2.9.2013 označený ako vyporiadanie rodinného domu; vii/návrh žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 23.1.2013 s označením návrh na vyporiadanie BSM; viii/ list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 22.8.2013) preukazuje len skutočnosť, že medzi stranami (resp. ich právnymi zástupcami) prebiehali rokovania ohľadom vyporiadania BSM, k dohode však nedošlo (tak ako tvrdí i žalobca). Tvrdenia žalovaného, že súd sa má zaoberať otázkou, či žalobca úhradou splátok ako to uvádza i za žalovaného neuhrádzal v skutočnosti platby i za žalovaného v domienke, že tieto splátky sú úhrada bezdôvodného obohatenia (pretože ich spoločný rodinný dom dával do užívania iným osobám a to svojej matke a Františkovi Bielikovi) súd vyhodnotil s poukazom na obsah žaloby a neexistenciu dohody o vyporiadaní BSM ako účelové. Taktiež skutočnosť, že rodinný dom na obstaranie ktorého si strany vzali sporné úvery bol predaný, žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu. Ako sám uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.3.2017 doručenom súdu dňa 23.3.2017, peniaze z predaja nehnuteľností si so žalobcom rozdelil tak, že sa pri predaji prednostne vyporiada úver a zvyšnú časť kúpnej ceny si strany rozdelili rovným dielom (a teda nezohľadnili predtým uhradené splátky úveru).
15. Procesná obrana žalovaného, podľa ktorej malo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu z dôvodu obývania ich spoločného rodinného domu tretími osobami zostala len vo všeobecnej rovine, žalovaný uvedené ďalej nerozvinul a nepodal vo veci vzájomný návrh ani hmotnoprávnu námietku. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukazoval na súdny spis vedený tunajším súdom pod sp. zn. 5C/240/2013, v ktorom žiadal od Františka Bielika (partner žalobcu) bezdôvodné obohatenie vo výške 1.500 eur z titulu neoprávneného užívania rodinného domu v BSM strán. Dňa 26.5.2014 vzal žalovaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia späť, súd uznesením č.k. 5C/240/2013-41 zo dňa 30.6.2014 právoplatným dňa 21.8.2014 konanie zastavil.
16. K vykonanému dokazovaniu súd považuje s poukazom na dôkazy založené do spisu ktoré priamo nesúvisia s meritom veci za potrebné podotknúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa súd v odôvodnení nemusí vysporiadať so všetkými námietkami strany, ale len s tými, ktoré sú právne relevantné s prejednávanou vecou (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).
17. Pretože súd, vychádzajúc zo skutkových zistení v intenciách citovaných ustanovení považoval žalobu za dôvodnú, tejto (v istine) v celom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalobca po zrušení BSM zo svojich výlučných prostriedkov splácal spoločný hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý obom stranám za trvania BSM, jedná sa teda o spoločný záväzok a preto je i žalovaný týmto záväzkom
zaťažený a ak za neho platil jeho časť žalobca, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré mu musí vydať.
18. Žalobca žiadal priznať aj zákonné úroky z omeškania z nezaplatenej sumy od 1.9.2014 na ktoré má nárok na základe § 517 ods. 1 a 2 OZ. Keďže v danom prípade súd priznal žalobcovi peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia a pre toto nie je zákonom stanovená doba plnenia, splatnosť plnenia a omeškania s ním nastáva v zmysle § 653 OZ prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa konštantnej judikatúry možno za deň požiadania o plnenie považovať aj dátum doručenia žaloby alebo platobného rozkazu, v tomto prípade bol platobný rozkaz žalobcovi doručený dňa 17.12.2014 a teda úroky z omeškania možno žiadať až od dátumu 18.12.2014. Taktiež žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne, avšak s poukazom na § 10c v spojení s § 3 nariadenia mu možno priznať len úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti zákonných úrokov, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok, zamietol.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako strana úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v plnom rozsahu. Žalobca nebol úspešný len v nepatrnej časti predstavujúcej zákonné úroky z omeškania, na ktoré nemal s poukazom na zákonnú úpravu nárok, uvedené sa však netýkalo istiny a právneho základu žaloby a preto súd na tento neúspech neprihliadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.