Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_13C-79-2016.pdf
PDF · 216.21 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/79/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: Ing. Peter Gajdoš - Lekáreň OPIUM, IČO: 35 190 779, s miestom podnikania vo Zvolene, Námestie SNP 71, proti žalovaným: 1/ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, 2/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo Y., M. S. XXXX/XX, v konaní o náhradu škody vo výške 19,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v I. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19,10 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2,32 € od 31.3.2016 až do zaplatenia, zo sumy 12,58 € od 1.5.2016 až do zaplatenia, zo sumy 4,20 € od 1.8.2016 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd v prevyšujúcej časti o sumu 40 € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a prevyšujúceho úroku z omeškania žalobu voči žalovanému v II. rade z a m i e t a.
IV. Žalobca má proti žalovanému v II. rade n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
V. Žalovaný v I. rade má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 1.4.2016 sa najskôr domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaných v I. a II. rade, spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2,32 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy, od 31.3.2016 až do zaplatenia, ako aj zaplatenia sumy vo výške 40 € z titulu paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky, pričom žalobca vo svojom písomne podanom žalobnom návrhu k veci uviedol: Navrhovateľ je fyzickou osobou - podnikateľom zapísaným v Živnostenskom registri Okresného úradu Trebišov, číslo živnostenského registra: 811-2576, ktorá prevádzkuje lekáreň na adrese Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, v ktorej na základe povolenia Banskobystrického samosprávneho kraja poskytuje lekárenskú starostlivosť. Navrhovateľ a Odporca l/ sú v zmysle ust. §7 zákona č. 581/2004 Z.z. O zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zmluvy č. 4982/2006 (ďalej len ,,zmluva“) v zmluvnom vzťahu „poisťovateľ“ a „poskytovateľ lekárenskej starostlivosti“. Predmetom tejto zmluvy je záväzok poisťovne uhrádzať poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len ,,VZP“), náklady lekárenskej starostlivosti. Odporca 1/ svoje VZP s účinnosťou k 01.04.2015 zmenil nasledovným spôsobom:
Podľa ustanovenia bodov 5.3. a 5.4. VZP „ 5. 3. Poskytovateľ je povinný v súvislosti s úhradou za lekárenskú starostlivosť poskytnutú Poistencom v Zúčtovacom období vyhotoviť jednu faktúru, ktorú zašle Poisťovni spolu s zúčtovacími dokladmi (bod 4. 4.); Poskytovateľ môže namiesto jednej faktúry vyhotoviť dve faktúry, pričom v jednej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú Poistencom poskytol na základe lekárskych predpisov a výpisov z lekárskych predpisov, a v druhej uvedie lekárenskú starostlivosť ktorú poskytol na základe lekárskych poukazov. Faktúru, ktorá nemá všetky náležitosti uvedené v bode 5.2., Poisťovňa v lehote 3 pracovných dní od jej doručenia odošle Poskytovateľovi na opravu alebo doplnenie. 5. 4. Ak Poisťovňa vyhotovila a odoslala Poskytovateľovi Protokol sporných dokladov a z protokolu vyplýva, že úhrada za lekárenskú starostlivosť v Zúčtovacom období mala byt' iná, ako je uvedená na faktúre, Poskytovateľ je povinný vystaviť' k faktúre opravnú faktúru (dobropis), ktorá má náležitosti faktúry podľa bodu 5.2. a ktorá sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. Poskytovateľ opravnou faktúrou (dobropisom) pôvodnú faktúru doplní tak, aby pôvodne fakturovaná suma bola opravnou faktúrou (dobropisom) znížená o hodnotu lekárenskej starostlivosti uvedenú v Protokole sporných dokladov viažucemu sa nafakturované Zúčtovacie obdobie. “ Podľa bodu 4.4. VZP: ,,4.4. Poskytnutú lekárenskú starostlivosť vykazuje poskytovateľ zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacími dokladmi sú.` a.) Originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov, b.) elektronické súbory obsahujúce zoznam liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré Poskytovateľ vydal Poistencom na základe lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov (ďalej len „Dávka“) počas Zúčtovacieho obdobia. Poskytovateľ v Dávkach vykáže všetky lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny v štruktúre určenej Metodickým pokynom č. 10/2006 o spracovaní a vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych poukazov elektronickou formou, ktoré dňa 8. Novembra 2006 vydal úrad (ďalej len ,,Dátové rozhranie "),' c.) faktúra (bod 5.2.). “ Podľa bodu 5.2. VZP: ,,5.2. Poisťovňa po vykonaní kontroly zúčtovacích dokladov podľa článku IV. týchto VZP uhradí úhradu za lekárenskú starostlivosť' na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať." a.) obchodné meno a adresu sídla Poskytovateľa, jeho identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo, a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak mu je pridelené; b.) obchodné meno a adresu sídla alebo pobočky Poisťovne, jej identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty; c.) poradové číslo faktúry; d.) dátum, kedy bola služba dodaná, t.j. posledný kalendárny deň Zúčtovacieho obdobia; e.) dátum vyhotovenia faktúry; f.) výšku úhrady za lekárenskú starostlivosť poskytnutú v Zúčtovacom období Poistencom určenú podľa Zmluvy. “ Zmenu svojich VZP avizoval Odporca 1/ vo svojom liste zo dňa 09.04.2015 zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti (okrem iného aj Navrhovateľovi), s ktorými je v zmluvnom vzťahu a zároveň zamýšľanú zmenu VZP a aplikáciu ich pozmenených ustanovení v praxi zverejnil na svojom webovom sídle. Navrhovateľ považuje vyššie uvedené citované ustanovenia VZP za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zakladajú v zmluvných vzťahoch medzi Odporcom 1/ a jeho zmluvnými partnermi (poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti) výraznú nerovnováhu naklonenú v prospech Odporcu 1/. VZP sú navyše vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia si iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti (a medzi nimi aj Navrhovateľ) teda nemajú inú možnosť, ako akceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu určené Odporcom 1/ ako poisťovňou (aj v prípade, ak sú v rozpore s dobrými mravmi), alebo ukončiť s Odporcom 1/ zmluvný vzťah. V situácii, kedy sú na trhu zdravotných poisťovní (ktoré preplácajú lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia) v Slovenskej republike len 3 subjekty, sa to javí ako likvidačný postup. Navrhovateľ zároveň nevidí dôvod, prečo by mal na neho Odporca 1/ prenášať zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov, a musí ich takýmto spôsobom „vymáhať“ cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Navrhovateľ v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil Odporcovi 1/ dňa 29.2.2016 faktúru č. 20160037 na sumu 13,66 6 so splatnosťou dňa 30.03.2016.
Vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 2,32 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť -› lx liečivo Sorbimon 20 mg, predpísané MUDr. Eva Matuščákovou, (kód lekára A 60488001), dňa 14.1.2016 na lekárskom predpise č.AT4206945 - pre Odporcu 2/ v rozsahu, v ktorom ju Odporca 1/ na základe tvrdení v Protokole sporných dokladov odmietol uhradiť (teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá Odporcovi 2/ ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov Odporcu 1/). Údajným dlžníkom má byť Odporca 2/. Odporca 1/ ako reakciu na zaslanú faktúru vystavil dňa 15.3.2016 Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, Faktúra: 2015LP7600000999, ktorým vrátil Navrhovateľovi Faktúru č. 20160037 s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov Odporcu 1/ a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na základe vyššie uvedeného postupu Odporcu 1/ bol Navrhovateľ nútený vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od Odporcu 2/, a to formou pred žalobnej výzvy zaslanej Odporcovi 2/ dňa 22.3.2016. V pred žalobnej výzve bola Odporcovi 2/ poskytnutá dodatočná lehota 5 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie dlhu, a to buď v hotovosti do pokladne v prevádzke Navrhovateľa alebo formou bezhotovostného prevodu na bankový účet Navrhovateľa. K dnešnému dňu Odporca 1/ nevykonal úhradu faktúry podľa predchádzajúcich odsekov ani len sčasti. Navrhovateľ ku dňu podania tohto návrhu neeviduje úhradu dlžnej sumy ani zo strany Odporcu 2/.
Dôkaz: - Faktúra č. 201603 72 zo dňa 29.2.2016, - Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, - Predžalobná výzva
Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“): ,,Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Za porušenie právnej povinnosti je možné podľa § 3 ods. 1 OZ považovať aj také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ považuje za takéto konanie Odporcu 1/ spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranné upraviť všeobecné zmluvné podmienky v neprospech Navrhovateľa spôsobom popísaným vyššie. Toto konanie malo podľa názoru Navrhovateľa za následok vznik škody. Podľa názoru Navrhovateľa tu ide o evidentné zneužitie práva. Odporca 1/ sa podľa názoru Navrhovateľa dopustil protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku konania Odporcu 1/ vznikla Navrhovateľovi škoda vo výške 5,42 6, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané Navrhovateľom Odporcovi 2/ prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené Odporcom 1/ z dôvodu, že nejde O neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre dlžníka Odporcu 1/ (teda o Odporcu 2/). Odporca 2/ podľa názoru Navrhovateľa získal podľa § 45l OZ bezdôvodné obohatenie na úkor Navrhovateľa tým, že s vedomím, že je dlžníkom Odporcu 1/ si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol v prevádzke Navrhovateľa liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré teda nemohli byť Navrhovateľovi v zmysle nových VZP Odporcu 1/ Odporcom 1/ Navrhovateľovi nikdy preplatené. Navrhovateľovi teda vznikla podľa § 454 prvá veta OZ škoda tým, že za Odporcu 2/ plnil to, čo mal Odporca 2/ sám plniť Odporcovi 1/. Na základe vyššie uvedených skutočností má preto Navrhovateľ za to, že Odporca 1/ a Odporca 2/ sú povinní mu vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má za to, že v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú Odporca 1/ a Odporca 2/ za škodu spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ zároveň poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je konanie vo veciach zdravotného poistenia oslobodené od súdneho poplatku. Navrhovateľ poukazuje pri tom aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63 , ktorý sa zaoberá výkladom problematiky vecného oslobodenia konania vo veciach zdravotnej starostlivosti od platenia súdneho poplatku v ktorom je okrem iného aj konštatovanie. „Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy treba dospieť k záveru, že poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. I keď lekárne s poisťovňami pre výkon tejto starostlivosti uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka, nemení to nič na skutočnosti, že ich obsahom je výkon zdravotnej starostlivosti pre poistencov podľa § 38 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. Konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotníckej starostlivosti, sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a týka sa ich ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, t.j. že sú vecne od súdnych poplatkov oslobodené.“
2. V priebehu ďalšieho konania, podaním zo dňa 25.4.2016 rozšíril žalobu a to tým spôsobom, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie celkovej sumy 14,90 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy zo sumy 2,32 € od 31.3.2016 až do zaplatenia a zo sumy 12,58 € od 1.5.2016 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie sumy vo výške 40 € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. V priebehu ďalšieho konania žalobca podaním zo dňa 25.7.2016 požiadal o rozšírenie žaloby, na základe ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 19,10 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, zo sumy 2,32 € od 31.3.2016 až do zaplatenia, zo sumy 12,58 € od 1.5.2016 až do zaplatenia a zo sumy 4,20 € od 1.8.2016 až do zaplatenia, ako aj na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 40 € z titulu paušálnej náhrady spojených s uplatnením pohľadávky.
4. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.
5. V predmetnom prípade súd doručoval žalobu žalovaným v I. a II. rade už s jednotlivými zmenami žaloby tak, ako to požadoval žalobca.
6. Žalovaný v II. rade sa k žalobe do termínu pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadril.
7. Žalovaný v I. rade sa písomne vyjadril k predmetnej žalobe a vo svojom písomnom podaní k predmetnej žalobe uviedol: Predmetom žaloby voči žalovanému 1 má byť návrh žalobcu na náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorou má byť konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považuje za takéto konanie žalovaného 1 spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranné upraviť všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len ,,VZP“) v neprospech žalobou spôsobom popísaným v žalobe. Toto konanie malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému 2 vo výške 19,10 E. Podľa názoru žalovaného 1 tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. Žalobca síce tvrdí, že škoda vznikla, nijak však nevysvetlil, v čom spočíva porušenie právnej povinnosti žalovaného 1 a najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného 1. Žalobca síce tvrdí, že považuje v rozpore s dobrými mravmi spôsob dohadovania VZP, nijak však nevysvetlil, aký majú VZP vplyv na vznik škody a zodpovednosť žalovaného 1 za jej vznik. V tejto súvislosti si žalovaný 1 dovoľuje uviesť, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 01.04.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň je potrebné uviesť, že VZP nikdy nie sú menené jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný 1 nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žaloby, ani s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa konania žalovaného l v rozpore s dobrými mravmi, pre posúdenie opodstatnenosti žaloby je potrebné posúdiť najmä príslušné ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 1. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej len ,,zákon č. 580/2004 Z. z.“) „Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. „poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "neodkladná starostlivosť”), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosti potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode O splátkach, je uvedený v
zozname podľa § 25 ods. I písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku I. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.“ Podľa § 120 ods. 1) písm. l) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 362/2011 Z. z.“) lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať' poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) sa pritom zdravotnou starostlivosťou rozumie i činnosť, ktorú vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, a teda i lekárenská starostlivosť poskytovaná žalobcom. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné (preddavok, nedoplatok) alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, a ktorí sú z toho dôvodu uvedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len ,,Dlžník“), majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že Dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené podľa ust. § 120 ods. 1 písm. l) zákona č. 362/2011 Z. z., že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Iné lieky je povinný, si hradiť Dlžník sám. ,Je tiež potrebné zdôrazniť, že zoznam dlžníkov vedený žalovaným 1 ako zdravotnou poisťovňou je verejný. Nie je teda potrebné, aby Žalobca aktívne vyhľadával alebo prácne získaval informáciu o tom, či je poistenec Dlžník. Postačí, ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou. Zverejňovanie Dlžníkov má význam práve z hľadiska poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, teda je určené hlavne pre ich potreby. Práve preto zákon č. 580/2004 Z. z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až so zverejnením tejto informácie (pozn. nie so vznikom dlhu), teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť, že poistenec je Dlžníkom a jeho nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Pokiaľ ide o lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobou vydaný liek žalovanému 2, nejednalo sa o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný si o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Žalobca zároveň v žalobe namieta, že „nevidí dôvod, prečo by mal na neho žalovaný I prenášať zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov, a musí ich takýmto spôsobom ,,vymáhať'“ cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. “ S týmto názorom žalobou nie je možné súhlasiť, keďže rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti je určený zákonom, a teda nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. Nemožno preto hovoriť o prenášaní zodpovednosti na žalobcu, ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca tak v žalobe mylne zamieňa dva zákonné pojmy, a to úhrada a výdaj lieku. Zákon č. 362/2011 Z. z. stanovuje, kedy je poskytovateľ povinný nevydať liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu. Jedná sa najmä o nesprávne vyplnený lekársky predpis, neplatný predpis, atď. Zákon č. 580/2004 Z. z. zas upravuje režim úhrady poskytnutej lekárenskej starostlivosti, resp. za akých podmienok má poistenec nárok na preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto dve právne úpravy si neodporujú ani nekonkurujú, práve naopak, navzájom sa dopĺňajú. Poistenec v danom prípade môže mať nárok na výdaj, lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci. Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z. z. takúto možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by sme na túto situáciu aplikovali mylný výklad zákona zo strany žalobou, došlo by k absurdnej situácií, kedy by poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek a poskytovateľ by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať.
Žalovaný 1 je v zmysle právnych predpisov upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnený hradiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená. Nie je oprávnený hradiť zdravotnú starostlivosť za Dlžníkov, za poistencov iných zdravotných poisťovní, lieky je oprávnený hradiť iba v prípade splnenia indikačných a preskripčných obmedzení a maximálne v cene určenej v Zozname kategorizovaných liekov, atď. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade, ak Žalobca fakturuje žalovanému 1 lekárenskú starostlivosť v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaný 1 povinný úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady, resp. odmietnutia úhrady, vyplýva žalovanému 1 priamo zo zákona. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej Dlžníkovi, by žalovaný, 1 konal v rozpore so zákonom č. 580/2004 Z. z. a zákonom č. 581/2004 Z. z. a vystavoval by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,ÚDZS“). Postup žalovaného 1, kedy neuhradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu, bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver podporuje aj stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR. Dôkaz: Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR k žiadostí o zaujatie stanoviska zo dňa 31.03.2015 Zároveň v priebehu roka 2015 ÚDZS vykonal dohľad u žalovaného 1, predmetom ktorého bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25 a zákona č. 580/2004 Z. z. V rámci tohto dohľadu bolo zo strany ÚDZS konštatované porušenie ust. § 6 ods. l písm. j) v spojení s § 9 ods. 44 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 581/2004 Z.z.“) nakoľko aj napriek vykonávaniu kontroly zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti Dlžníkom. Z protokolu o vykonanom dohľade žalovaný 1 cituje „Zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. I písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť ale aj iná zdravotná starostlivosť na ktorú podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.“
Dôkaz: Protokol č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste
Žalovaný 1 by sa preto vystavoval riziku uloženia sankcie zo strany ÚDZS, ak by uhradil liek za žalovaného 2. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetný liek bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný 2, keďže tento nemal nárok na jeho úhradu z verejného zdravotného poistenia zo strany žalovaného 1. Žalovaný 1 nie je povinný, ani oprávnený, na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému 2, ktorá je predmetom daného sporu a žalovaný 1 preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný 1 zároveň popiera nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré žalobca tvrdí v žalobe. Podľa § 91 ods. 1) OSP ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Podľa ods. 2) ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať' na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Podľa § 77 ods. 1) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Žalovaný 1 má za to, že v danom prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti, ohľadom ktorých by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na strane žalovaného. Takýto dôsledok z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1 a 2 nevyplýva. Aj samotný Žalobca v žalobe úplne inak kvali?koval právny dôvod žaloby v prípade žalovaného 1 a žalovaného 2, a teda aj podľa jeho názoru nie sú predmetom sporu voči žalovanému 1 a žalovanému 2 rovnaké práva a povinnosti. V danom prípade povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Povinný na úhradu zdravotnej starostlivosti a pasívne legitimovaný v konaní je tak vždy iba jeden z týchto subjektov. V predmetom konaní je pasívne legitimovaný žalovaný 2, ktorý keďže je Dlžník, je povinný si hradiť čerpanú zdravotnú starostlivosť sám. Žalovaný l nemá povinnosť hradiť zdravotnú starostlivosť za takéhoto poistenca. V danom konaní preto
nevzniklo nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného a tí preto nemôžu byť zaviazaní rozsudkom súdu spoločne a nerozdielne. Žalovaný v I. rade na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
8. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v I. rade písomným podaním zo dňa 14.11.2017, pričom vo svojom písomnom podaní uviedol: Žalovaný 1/ vykladá vlastným spôsobom nad rámec konkrétneho znenia VZP a zákony. Tie jasne a zrozumiteľne špecifikujú čo je oprávnene vykázaná lekárenská starostlivosť. Znenie § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. nie je dôvodom pre neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti. Buď platí znenie VZP v rozsahu ako je založené v spise a vtom prípade nie je aplikácia § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. dôvodom na neuznanie a nepreplatenie vykázanej lekárenskej starostlivosti, alebo Žalovaný 1/ jednostranne upravil vo svoj prospech znenie VZP čo som už v podanej žalobe označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. K zmene zmluvy medzi Žalovaným 1/ a Žalobcom nedošlo, len zo strany Žalovaného 1/ bola avizovaná zmena VZP a to listom zo dňa 9.3.2015 s odkazom práve na znenie § 9 ods.2 zákona 580/2004 Z.z., čo Žalovaný l/ aj sám potvrdil (v spise založené vyjadrenie Žalovaného 1/ zo dňa 11.10.2017) kde konštatoval, že k uvedenej zmene pristúpil po predchádzajúcej dohode so SLEKOm. Neuviedol však žiadny dôkaz preukazujúci uzatvorenie takejto „dohody“ , ani dôkaz ktorým by preukázal právnu záväznosť pripadnej „dohody so SLEKOm pre Žalobcu. Žalobca odkazuje aj na rozsudky napr. Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 39C 403/2009 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob 429/2010 kedy súdy zhodne konštatovali, že sa jednalo o šikanózne podmienky a konanie Žalovaného 1/ v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaný 1/ zámerne zavádza, kedy aplikuje vlastný výklad ustanovení zákona 362/2011 Z.z. a jeho aplikáciu na § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z . Je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie Žalovaného 1/, že znenie § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z znamená vyňatie lieku z úhrady z verejného zdravotného poistenia. Čo, v akom rozsahu a za akých podmienok je hradené z verejného zdravotného poistenia, je u liekov presne špecifikované v „kategorizačnom zozname" pravidelne aktualizovanom MZ SR v rozsahu a podľa zákona 363/2011 Z.z. Žiadne ustanovenie, žiadnej právne normy nedáva možnosť zdravotnej poisťovne zmeniť pomer úhrady stanovenej v aktuálnom „kategorizačnom zozname" vydanom MZ SR. Preto oprávnenosť a správnosť vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorá je predmetom tohto sporu, je preukázaná dodržaním pomeru úhrady uvedenom v danom čase platnom „kategorizačnom zozname" vydanom MZ SR , v súlade s aplikáciou §23 ods. 1 písm. X) Zákona O liekoch. Žalobca poukazuje na text uvedený V „Zozname dlžníkov" Žalovaného 1/ (príloha) na ktorý sa odvoláva, kde je uvedené, že „Údaje v uvedenom zozname preto majú len informatívny charakter , nie sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajú potvrdenia o stave pohľadávok". Žalovaný 1/ sa snaží súd (v iných obdobných súdnych konaniach) presvedčiť, že vo vzťahu k Žalobcovi je zoznam použiteľný pre právne úkony, avšak voči iným, Žalovaným 1/ vybraným subjektom nie je použiteľný pre právne úkony. To však zo zverejneného textu nevyplýva ani to nie je možné z neho vyvodiť. Rovnako z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevyplýva povinnosť Žalobcu vyberať úhrady za lieky v rozpore prípadne nad rámec s § 23 ods. 1 písm. x) Zákona o liekoch. Toto je len účelová interpretácia Žalovaného 1/ výsledkov kontroly, ktorá stanovuje povinnosti Zdravotnej poisťovni a nie poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Tvrdenie Žalovaného 1/, že aplikáciou § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. vznikajú povinnosti poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti nemá oporu v texte ani dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu zákona. Rovnako Žalobca poukazuje na to, že predmetom sporu sú úhrady za lieky predpísané MUDr. Evou Matuščákovou (kód lekára A60488001), neštátna ambulancia vnútorného lekárstva, Zvolen, konkrétne Sorbimon 20 mg - liek je určený na: - profylaxia a dlhodobá liečba anginy pectoris, liečba ťažkých chronických srdcových insuficiencií v kombinácii so srdcovými glykozidmi, diuretikami, ACE inhibítormi a Corvaton Retard 8 mg - liek sa používa na liečbu koronárnej choroby srdca. Rozširuje koronárne cievy a zvyšuje zásobovanie srdca kyslíkom. Znižuje prácu srdca a požiadavky srdca na kyslík. Používa sa na predchádzanie a dlhodobú liečbu ochorenia srdca, ktoré sa nazýva angína pektoris. Z označenia liekov jednoznačne vyplýva ich určenie pre akútnu liečbu t.j. neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú Žalovaný 1/ predpisujúcemu lekárovi aj preplatil. V prípade, že súd uzná za potrebné k potvrdeniu skutočnosti, že sa jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť vypočuť ošetrujúceho lekára, navrhuje Žalobca jeho predvolanie súdom, nakoľko Žalobcovi nie je známe trvalé bydlisko ošetrujúceho lekára. Liek Corvaton Retard je podľa platného kategorizačného zoznamu plne hradený zo zdravotného poistenia, jedná sa teda o skupinu liekov nespochybniteľne patriacich do skupiny nevyhnutných pri liečbe. Tu si Žalovaný 1/ znovu vo svoj prospech vykladá znenie ním citovaných ustanovení jednotlivých zákonných noriem, kedy sa snaží
navodiť dojem, že povinnosťou lekára po príchode „pacienta - dlžníka” je kontaktovať žalovaného 1/, ktorý potvrdí (zrejme na základe telepatie, prípadne videokonferencie) či je alebo nie je potrebný ďalší úkon lekára. Totiž to, už vyšetrením pacienta lekár prevádza výkon za ktorý mu Žalovaný 1/ platí a ktorý by podľa Žalovaného 1/ bez jeho predchádzajúceho súhlasu nemal bezodplatne vykonať. Takáto predstava Žalovaného 1/ o aplikácii ním citovaných právnych noriem je nelogická, v rozpore so zdravým rozumom i dobrými mravmi. Lekár predpísaním liečiva plne hradeného zo zdravotného poistenia už prejudikoval skutočnosť, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Je to v jeho kompetencii a povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť mu vyplýva z prísahy a vydanej licencie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, bez ohľadu na splnenie formálnych administratívnych náležitostí. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by liek mal byť plne hradený pacientom ustanovenie § 9 ods.1(zákona č.581/2004 Z.z. nezrušilo predchádzajúce ustanovenie § 138 ods. 5 písm. a e) Zákonao liekoch: „Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak, ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti "Hradí pacient" ?nančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške. Tu Žalobca opakovane poukazuje aj na nesúlad, protirečivosť alebo konkurovanie si právnych noriem bez toho, aby boli takéto normy výslovne derogované (Zákon o liekoch v platnom znení, konkrétne §23 ods.1 písm. X , § 23 ods. 2 a § 138 ods. 5 písm. ae s ustanovením § 9 odst. 2 Zákona 580/2004 Z.z. ) a poukazuje na tzv. derogačné - interpretačné pravidlá, pomocou ktorých súd usúdi, či pri riešení konkrétnej veci neprihliadne na určitý skorší normatívny akt, jeho časť alebo ustanovenie kvôli ich nesúladu s neskôr prijatým normatívnym aktom. Je nelogické zo strany Žalovaného 1/ tvrdiť, že za „dlžníkov“ neplní nakoľko nemajú nárok na odplatnú zdravotnú starostlivosť. Plnenie lekárovi uhradil, a z úhrad vyňal len jeden z článkov poskytovania a to poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Pri tom poukazuje Žalobca na skutočnosť, že lekársky predpis vypísaný lekárom je súčasťou poskytnutia zdravotnej starostlivosti lekárom (za ktorú lekár aj zdravotná poisťovňa dostáva úhradu bez ohľadu na to, či je poistenec dlžník) , pri čom lekáreň je len subjektom realizujúcim výdaj niečoho čo je súčasťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti lekárom. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že je povinnosťou Žalovaného 1/ zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a žiadne ustanovenie zákona , zmluvy alebo VZP neukladá Žalobcovi povinnosť vykonávať túto činnosť za Žalovaného 1/. Z akých zdrojov a akým spôsobom má úhrady za dlžníkov Žalovaný 1/ prevádzať a akým spôsobom po vymožení pohľadávky od dlžníka má postupovať, v Žalovaným 1/ prezentovanom ,,Protokole UDZS ,, nie je uvedené, a nie je to predmetom tohto sporu. Rovnako Žalovaný 1/ účelovo vo svoj prospech vykladá vyjadrenie MZ SR , kedy opomína skutočnosť , že samo MZ SR konštatuje, že nie je povinnosťou poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať či je pacient dlžníkom ZP a rovnako konštatuje, že jeho stanovisko nie je právne záväzné. Opakuje sa konanie Žalovaného 1/ kedy z prikladaných listín a citovaných ustanovení zákonných noriem vyberá a komentuje vo svoj prospech účelovo z kontextu vyňaté časti a snaží sa navodiť dojem , že Žalobca koná v rozpore s platnou legislatívou. Pri tom MZ SR vo vyjadrení polemizuje nad tým, či ten kto riadne a včas neplní má nárok na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, opomína však , že samo MZ SR ako subjekt štátu odvádza v zdravotnom poistení za poistencov štátu sotva 40 % nákladov vynaložených na týchto poistencov. V kontexte výkladu MZ SR by potom aj poistenci štátu mali mať nárok len na 40% -tnú zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k Ústave SR Žalobca poukazuje na to, že podľa publikovaných rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú považované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie -je to vzájomná pomoc. Pri zdravotnom poistení ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejného zdravotného poistenia (verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky výsledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov. Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „poistné“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dávky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend. V tejto súvislosti poukazuje Žalobca na uplatnenie ustanovenia čl. 152 ods. 4 ústavy, ktoré stanovuje, že ,,výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“ Ak súd z dôvodu rozporu právnej normy s ústavou nepreruší konanie a nepostúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, mal by na takú normu pri svojom rozhodovaní prihliadať. V prípade zdravotného poistenia pokiaľ poistné je vyberané plošne a zo zákona bez ohľadu na to, či ten kto ho platí na jeho spotrebe aj participuje, je oprávnený predpoklad, že pokiaľ Žalovaný 1/ preukázateľne za predchádzajúce roky vybral na poistnom viac než použil na spotrebu tých, ktorý ho zaplatili (jedná sa o niekoľko desiatok miliónov Eur ,,zisku“) , bude v dobe keď sú poistenci ktorí v predchádzajúcom období prispeli k „zisku“ zdravotnej poisťovne, oprávnení V čase vlastnej núdze na tomto „zisku“ aj participovať a to vo forme úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobné práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa. Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel. V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený záväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne. Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 13/97 uviedol: ,, ....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie Ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi “. Na základe hore uvedených skutočností má Žalobca za to, že v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú obaja žalovaný za škodu spoločne a nerozdielne, nakoľko predmet sporu - zdravotné poistenie je predmetom zmluvného vzťahu medzi Žalovaným 1/ a Žalovaným 2/ a žiada súd aby vydal rozsudok v rozsahu uvedenom v podanej žalobe a jej rozšírenia.
9. Žalovaný v I. rade sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2017 k veci uviedol: Žalobca vo svojom vyjadrení argumentuje, že znenie § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 581/2004") nie je dôvodom pre neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti. V zmysle § 9 ods. 1) Zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť' u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovanému 1 nie je zrejmé, aký vplyv má ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z. na úhradu lekárenskej starostlivosti za dlžníka. Nie je však možné súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný 1 je povinný uhradiť všetku zdravotnú starostlivosť, ktorú jej žalobca vykáže a vyfakturuje. Žalovaný 1 sa v zmluve zaviazal uhrádzať Žalobcovi iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorú je povinný a oprávnený uhradiť v zmysle príslušných právnych predpisov. Žalovaný 1 nie je oprávnený hradiť zdravotnú starostlivosť za dlžníkov, za poistencov iných zdravotných poisťovní, lieky je oprávnený hradiť iba v prípade splnenia indikačných a preskripčných obmedzení a maximálne v cene určenej v zozname kategorizovaných liekov, atď. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade, ak Žalobca fakturuje žalovanému 1 lekárenskú starostlivosť v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaný 1 povinný úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP V danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady, resp. odmietnutia úhrady, vyplýva žalovanému 1 priamo zo zákona. Pokial' ide o list zo dňa 9.3.2015, ktorým Žalovaný 1 oznámil poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, že nebude hradiť lieky vydané dlžníkom vedených v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne si žalovaný 1 dovolí uviesť len toľko, že zdravotná poisťovňa nepostupovala v súlade so zákonom o zdravotnom poistení, keď hradila lieky za dlžníkov v rámci odkladnej zdravotnej starostlivosti, teda nie len za neodkladnú ZS, čo napokon potvrdil aj UDZS v záveroch zistených pri vykonanom dohľade. Žalovaný 1 preto pristúpil k rokovaniam so slovenskou lekárnickou komorou s tým, že nebude v zmysle platnej legislatívy hradiť odkladnú ZS za dlžníkov, ktorí sú zverejnení v čase ich výdaja v zozname dlžníkov. Táto zmena však nemala žiadny vplyv na
všeobecné zmluvné podmienky, keďže obmedzenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov vyplýva priamo, zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 9,ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení. Pokiaľ ide o žalobcove odkazy na Rozsudok starší ako 7 rokov si žalovaný 1 dovoľuje dať do pozornosti skutočnosť, že tieto rozhodnutia sa v žiadnom prípade netýkali prejednávanej veci, pričom v týchto rozhodnutiach súdy riešili úplne iné skutkové a právne otázky. Doposiaľ jediným relevantným rozhodnutím v konaní s totožnými skutkovými a právnymi okolnosťami je uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 14C/226/2016 zo dňa 26.04.2016, týkajúce sa trov konania, kde však Odvolací súd vyjadril právny názor podľa ktorého „ak odporca II bol na zozname neplatičov poistného a v dôsledku toho mal práva len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a vydaný liek sa netýkal neodkladnej zdravotnej starostlivosti, tak potom povinnosť úhrady lieku neprešla na Odporcu I, ale túto povinnosť' mal Odporca II". S uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu pritom plne korešponduje postup žalovaného 1, keď neuhradil lieky vydané dlžníkovi, ktorý na ich úhradu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. jednoznačne nemal nárok. S tvrdením žalobcu, že zdravotná poisťovňa nie je oprávnená zmeniť pomer úhrady stanovenej v aktuálnom kategorizačnom zozname vydanom Ministerstvom zdravotníctva sa v plnom rozsahu stotožňuje aj žalovaný 1. V uvedenom prípade sa však jedná o dlžníka, ktorý nemá nárok na úhradu liečiv úplne, alebo čiastočne hradených z verejného zdravotného poistenia. Dlžník si bol v tomto prípade povinný sám v plnej výške uhradiť sumu za liečivá vydané žalobcom. K poukázaniu žalobcu na nezáväznosť zoznamu dlžníkov si žalovaný 1 opätovne dovoľuje uviesť, že povinnosť viesť zoznam dlžníkov na internete, ako i podmienky jeho vedenia určuje zdravotnej poisťovni zákon v ustanovení § 25 a 25 a Zákona č. 580/2004 Z. z. Zároveň nie zdravotná poisťovňa, ale zákon v ustanovení § 9 ods. 2) Zákona č. 580/2004 Z. z. spája so zverejnením v zozname dlžníkov pre dlžníka právne následky. Vzhľadom k tomu, že v zozname dlžníkov nie sú vedení všetci poistenci, ktorí majú voči zdravotnej poisťovni dlh na poistnom, nie je možné zoznam dlžníkov použiť ako tvrdenie, že nemá voči zdravotnej poisťovni žiaden dlh, prípadne ako potvrdenie o stave pohľadávok, k čomu informácia uvedená pri zozname dlžníkov na webovej stránke žalovaného 1 smeruje a jej význam je podľa názoru žalovaného 1 zrejmý. Žalovanému 1 nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia si Žalobca odvodil svoje oprávnenie rozhodovať o tom, či sa v danom prípade jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný 1 si napriek tomu opätovne dovoľuje uviesť a zdôrazniť, že Zákon veľmi presne určuje postup pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti, keďže lekár, ktorý poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť je povinný na rubovej strane lekárskeho predpisu uviesť poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ". Ak predpisujúci lekár túto poznámku na rubovej strane lekárskeho predpisu neuvedie, znamená to, že liek nebol predpísaný pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu je pritom v plnom rozsahu zodpovedný predpisujúci lekár. V konaní nie je sporné, že lekárske predpisy predpísané MUDr. Matuščákovou zo dňa 14.01.2016, 8.2.2016, 22.2.2016, 26.2.2016, 13.5.2016, neobsahovali na rubovej strane poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ". Je preto nesporné, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ošetrujúca lekárka Žalovaného 2 vyhodnotila, že sa v danom prípade o neodkladnú zdravotnú starostlivosť nejednalo. Ide pritom o medicínske závery lekárov, za ktoré oni sami nesú plnú zodpovednosť, a ktoré nie je dôvod v tomto konaní spochybňovať. S tvrdením žalobcu o nesúlade, protirečivosti, či konkurovaniu si právnych noriem konkrétne znenia § 23 ods. 1 písm. x), § 23 ods. 2, § 138 ods. 5 písm. ae) Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 362/2011 Z. z.") s ustanovením § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z. z.) žalovaný 1 nesúhlasí. V ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z. z. je uvedené, že dlžníci zverejnení v zozname dlžníkov nemajú nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. x) Zákona č. 362/2011 Z. z. sa týka pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a poistenca za lieky čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona č. 362/2011 Z. z. rieši vyberanie úhrady za lieky, za ktoré by poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu. Zákon teda zakazuje vyberať úhradu za lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie § 138 ods. 5 písm. ae) upravuje skutkovú podstatu, kedy sa držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti dopusti iného správneho deliktu. Teda aj v tomto ustanovení je upravený zákaz vyberať úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia (okrem tam upravenej výnimky). V danom prípade však lieky nie sú vôbec hradené z verejného zdravotného postenia, preto by nebolo možné konštatovať porušenie § 23 ods. 1 písm. x), § 23 ods. 2 a § 138 ods. 5 písm. ae) Zákona č. 362/2011 Z. z. zo strany žalobcu v prípade, ak by
priamo od žalovaného 2 žiadal úhradu za vydané lieky, nakoľko žalovaný 2 stratila nárok na ich úhradu z verejného zdravotného poistenia momentom jeho zverejnenia v zozname dlžníkov žalovaného 1. K argumentom žalobcu ku konaniu, ktoré je v rozpore s Ústavou SR žalovaný I opakovane uvádza, že v zmysle čl.40 Ústavy SR na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Nie je preto možné skonštatovať konanie v rozpore s Ústavou SR, pokiaľ žalovaný I konal v súlade s podmienkami, ktoré ustanovil zákon upravujúci rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného 1 uhradiť lieky za žalovaného 2. Predmetné lieky bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný 2, keďže tento nemal nárok na ich úhradu z verejného zdravotného poistenia. Žalovaný 1 preto nie je v spore pasívne legitimovaný, preto žiada Okresný súd Zvolen, aby žalobu voči nemu zamietol.
10. Okresný súd Zvolen nariadil termín pojednávania na deň 26.2.2018, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej cesty. Zároveň žalobca sa písomne vyjadril a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.2.2018 uviedol: Žalovaný 1/ vykladá vlastným spôsobom nad rámec konkrétneho znenia VZP a zákony. Tie jasne a zrozumiteľne špecifikujú čo je oprávnene vykázaná lekárenská starostlivosť. Znenie § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. nie je dôvodom pre neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti. Buď platí znenie VZP v rozsahu ako je založené v spise a v tom prípade nie je aplikácia § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. dôvodom na neuznanie a nepreplatenie vykázanej lekárenskej starostlivosti, alebo Žalovaný 1/ jednostranné upravil vo svoj prospech znenie VZP čo som už v podanej žalobe označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. K zmene zmluvy medzi Žalovaným 1/ a Žalobcom nedošlo, len zo strany Žalovaného 1/ bola avizovaná zmena VZP a to listom zo dňa 9.3.2015 s odkazom práve na znenie § 9 ods.2 zákona 580/2004 Z.z., čo Žalovaný l/ aj sám potvrdil (v spise založené vyjadrenie Žalovaného 1/ zo dňa 11.10.2017) kde konštatoval, že k uvedenej zmene pristúpil po predchádzajúcej dohode so SLEKom. Neuviedol však žiadny dôkaz preukazujúci uzatvorenie takejto „dohody“ , ani dôkaz ktorým by preukázal právnu záväznosť prípadnej „dohody so SLEKOm pre Žalobcu. Žalobca odkazuje aj na rozsudky napr. Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 39C403/2009 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob 429/2010 kedy súdy zhodne konštatovali, že sa jednalo o šikanózne podmienky a konanie Žalovaného 1/ v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaný 1/ zámerne zavádza, kedy aplikuje vlastný výklad ustanovení zákona 362/2011 Z.z. a jeho aplikáciu na § 9 ods.1(zákona č.581/2004 Z.z. Je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie Žalovaného 1/, že znenie § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z znamená vyňatie lieku z úhrady z verejného zdravotného poistenia. Čo, v akom rozsahu a za akých podmienok je hradené z verejného zdravotného poistenia, je u liekov presne špecifikované v „kategorizačnom zozname" pravidelne aktualizovanom MZ SR v rozsahu a podľa zákona 363/2011 Z.z. Žiadne ustanovenie, žiadnej právne normy nedáva možnosť zdravotnej poisťovne zmeniť pomer úhrady stanovenej v aktuálnom „kategorizačnom zozname" vydanom MZ SR. Preto oprávnenosť a správnosť vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorá je predmetom tohto sporu, je preukázaná dodržaním pomeru úhrady uvedenom v danom čase platnom „kategorizačnom zozname" vydanom MZ SR , v súlade s aplikáciou § 23 ods. 1 písm. x) Zákona o liekoch. Žalobca poukazuje na text uvedený v „Zozname dlžníkov" Žalovaného 1/ (príloha) na ktorý sa odvoláva, kde je uvedené , že „Údaje v uvedenom zozname preto majú len informatívny charakter, nie sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajú potvrdenia o stave pohľadávok". Žalovaný 1/ sa snaží súd (v iných obdobných súdnych konaniach) presvedčiť, že vo vzťahu k Žalobcovi je zoznam použiteľný pre právne úkony, avšak voči iným, Žalovaným 1/ vybraným subjektom nie je použiteľný pre právne úkony. To však zo zverejneného textu nevyplýva ani to nie je možné z neho vyvodiť . Rovnako z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevyplýva povinnosť Žalobcu vyberať úhrady za lieky v rozpore prípadne nad rámec s § 23 ods. 1 písm. x) Zákona o liekoch. Toto je len účelová interpretácia Žalovaného 1/ výsledkov kontroly, ktorá stanovuje povinnosti Zdravotnej poisťovni a nie poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Tvrdenie Žalovaného 1/, že aplikáciou § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. vznikajú povinnosti poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti nemá oporu v texte ani dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu zákona. Rovnako Žalobca poukazuje na to, že predmetom sporu sú úhrady za lieky predpísané MUDr. Evou Matuščákovou (kód lekára A60488001), neštátna ambulancia vnútorného lekárstva, Zvolen, konkrétne Sorbimon 20 mg - liek je určený na:
- profylaxia a dlhodobá liečba anginy pectoris,
- liečba ťažkých chronických srdcových insuficiencií v kombinácii so srdcovými glykozidmi, diuretikami, ACE inhibítormi a Corvaton Retard 8 mg - liek sa používa na liečbu koronárnej choroby srdca.
Rozširuje koronárne cievy a zvyšuje zásobovanie srdca kyslíkom. Znižuje prácu srdca a požiadavky srdca na kyslík. Používa sa na predchádzanie a dlhodobú liečbu ochorenia srdca, ktoré sa nazýva angína pektoris. Z označenia liekov jednoznačne vyplýva ich určenie pre akútnu liečbu t.j. neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú Žalovaný 1/ predpisujúcemu lekárovi aj preplatil. Vo svojom podaní zo dňa 14.11.2017 doručeného súdu 15.11.2017 žalobca žiadal súd pre k potvrdenie skutočnosti, že sa jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť vypočuť ošetrujúceho lekára. Navrhol jeho predvolanie súdom, nakoľko Žalobcovi nie je známe trvalé bydlisko ošetrujúceho lekára. Liek Corvaton Retard je podľa platného kategorizačného zoznamu plne hradený zo zdravotného poistenia, jedná sa teda o skupinu liekov nespochybniteľne patriacich do skupiny nevyhnutných pri liečbe. Tu si Žalovaný 1/ znovu vo svoj prospech vykladá znenie ním citovaných ustanovení jednotlivých zákonných noriem, kedy sa snaží navodiť dojem, že povinnosťou lekára po príchode „pacienta - dlžníka“ je kontaktovať Žalovaného 1/, ktorý potvrdí (zrejme na základe telepatie, prípadne videokonferencie) či je alebo nie je potrebný ďalší úkon lekára. Totižto, už vyšetrením pacienta lekár prevádza výkon za ktorý mu Žalovaný 1/ platí a ktorý by podľa Žalovaného 1/ bez jeho predchádzajúceho súhlasu nemal bezodplatne vykonať. Takáto predstava Žalovaného 1/ o aplikácii ním citovaných právnych noriem je nelogická, v rozpore so zdravým rozumom i dobrými mravmi. Lekár predpísaním liečiva plne hradeného zo zdravotného poistenia už prejudikoval skutočnosť, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Je to v jeho kompetencii a povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť mu vyplýva z prísahy a vydanej licencie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, bez ohľadu na splnenie formálnych administratívnych náležitostí. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by liek mal byť plne hradený pacientom ustanovenie § 9 ods.1( zákona č.581/2004 Z.z. nezrušilo predchádzajúce ustanovenie § 138 ods. 5 písm. ae) Zákona o liekoch: „Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak , ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti "Hradí pacient" finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške. Tu Žalobca opakovane poukazuje aj na nesúlad, protirečivosť alebo konkurovanie si právnych noriem bez toho, aby boli takéto normy výslovne derogované (Zákon o liekoch v platnom znení, konkrétne §23 ods.1 písm. x, § 23 ods. 2 a § 138 ods. 5 písm. ae s ustanovením § 9 odst. 2 Zákona 580/2004 Z.z. ) a poukazuje na tzv. derogačné - interpretačné pravidlá, pomocou ktorých súd usúdi, či pri riešení konkrétnej veci neprihliadne na určitý skorší normatívny akt, jeho časť alebo ustanovenie kvôli ich nesúladu s neskôr prijatým normatívnym aktom. Je nelogické zo strany Žalovaného 1/ tvrdiť, že za „dlžníkov“ neplní nakoľko nemajú nárok na odplatnú zdravotnú starostlivosť. Plnenie lekárovi uhradil, a z úhrad vyňal len jeden z článkov poskytovania a to poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Pri tom poukazuje Žalobca na skutočnosť, že lekársky predpis vypísaný lekárom je súčasťou poskytnutia zdravotnej starostlivosti lekárom (za ktorú lekár aj zdravotná poisťovňa dostáva úhradu bez ohľadu na to, či je poistenec dlžník), pričom lekáreň je len subjektom realizujúcim výdaj niečoho čo je súčasťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti lekárom. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že je povinnosťou Žalovaného 1/ zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a žiadne ustanovenie zákona, zmluvy alebo VZP neukladá Žalobcovi povinnosť vykonávať túto činnosť za Žalovaného 1/. Z akých zdrojov a akým spôsobom má úhrady za dlžníkov Žalovaný 1/ prevádzať a akým spôsobom po vymožení pohľadávky od dlžníka má postupovať, v Žalovaným 1/ prezentovanom ,,Protokole UDZS ,, nie je uvedené, a nie je to predmetom tohto sporu. Rovnako Žalovaný 1/ účelovo vo svoj prospech vykladá vyjadrenie MZ SR , kedy opomína skutočnosť, že samo MZ SR konštatuje, že nie je povinnosťou poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať či je pacient dlžníkom ZP a rovnako konštatuje, že jeho stanovisko nie je právne záväzné. Opakuje sa konanie Žalovaného 1/ kedy z prikladaných listín a citovaných ustanovení zákonných noriem vyberá a komentuje vo svoj prospech účelovo z kontextu vyňaté časti a snaží sa navodiť dojem, že Žalobca koná v rozpore s platnou legislatívou. Pri tom MZ SR vo vyjadrení polemizuje nad tým, či ten kto riadne a včas neplní má nárok na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, opomína však , že samo MZ SR ako subjekt štátu odvádza v zdravotnom poistení za poistencov štátu sotva 40 % nákladov vynaložených na týchto poistencov. V kontexte výkladu MZ SR by potom aj poistenci štátu mali mat' nárok len na 40% -tnú zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k Ústave SR Žalobca poukazuje na to, že podľa publikovaných rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú považované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie
- je to vzájomná pomoc. Pri zdravotnom poistení ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejného zdravotného poistenia (verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu
v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky výsledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov. Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „poistné“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dávky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend. V tejto súvislosti poukazuje Žalobca na uplatnenie ustanovenia čl. 152 ods. 4 ústavy, ktoré stanovuje, že „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou" Ak súd z dôvodu rozporu právnej normy s Ústavou nepreruší konanie a nepostúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, mal by na takú normu pri svojom rozhodovaní prihliadať. V prípade zdravotného poistenia pokiaľ poistné je vyberané plošne a zo zákona bez ohľadu na to, či ten kto ho platí na jeho spotrebe aj participuje, je oprávnený predpoklad, že pokiaľ Žalovaný 1/ preukázateľne za predchádzajúce roky vybral na poistnom viac než použil na spotrebu tých, ktorý ho zaplatili (jedná sa o niekoľko desiatok miliónov Eur ,,zisku”) , bude v dobe keď sú poistenci ktorí v predchádzajúcom období prispeli k „zisku“ zdravotnej poisťovne, oprávnení v čase vlastnej núdze na tomto „zisku“ aj participovať a to vo forme úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobné práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa. Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel. V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený záväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne. Ústavný súd v rozhodnutí PL.Ú5 13/97 uviedol: ,, ....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie Ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi....“ Na základe hore uvedených skutočností má Žalobca za to, že v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú obaja žalovaný za škodu spoločne a nerozdielne nakoľko predmet sporu - zdravotné poistenie je predmetom zmluvného vzťahu medzi Žalovaným 1/ a Žalovaným 2/ a žiada súd aby vydal rozsudok v rozsahu uvedenom v podanej žalobe a jej rozšírenia zo dňa 25.4.2016 a 25.7.2016.
11. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobcu.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom zástupcu žalovaného v I. rade, s prednesom žalovaného v II. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to lekárskymi predpismi, prehľadmi zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, faktúrami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
13. Súd z prednesu zástupcu žalovaného v I .rade zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú ich všetkých písomných vyjadrení, ktoré k žalobe súdu zaslali a na základe vyššie uvedeného žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.
14. Súd z prednesu žalovaného v II. rade zistil, že čo tvrdí žalobca ohľadne skutočností, že nemal zaplatené zdravotné poistenie v rozhodnom období u svojej zdravotnej poisťovni, t.j. poisťovni Dôvera, tak toto sa zakladá na pravde. Tak isto je pravda, že mu boli vydané tie lieky tak, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, uznal žalobu žalobcu, čo sa týka sumy 19,10 € aj s príslušenstvom, nakoľko sa zakladá na pravde.
15. Súd z kópie lekárskeho predpisu č. AT 4206945 zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 14.1.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek Izosorbid mononitrát.
16. Súd z faktúry č. 20160037 zistil, že touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému v I. rade za lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.2.2016 do 29.2.2016 celkovú sumu 13,66 € s dátumom splatnosti dňa 30.3.2016.
17. Súd z listinného dôkazu označeného ako „prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti“, ktorý adresoval žalovaný v I. rade žalobcovi zistil, že predmetom tohto listu je prehľad zúčtovanej poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol, sporný doklad v zmysle platných VZP a informatívne údaje pre poskytovateľa, pričom bol žalobca upozornený, že námietky voči vyúčtovaniu môže podať písomne formou reklamačnej faktúry, spolu s reklamovanými údajmi nahranými na dátovom nosiči a to do 30 dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov bol aj údaj k poistencovi: Július Fukas, t.j. žalovaný v II. rade., dátum výdaja: 14.1.2016, názov produktu: SORBIMON 20MG, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS.
18. Súd z kópie lekárskeho predpisu č. AT 6346745 zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 26.2.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek: Molsidomín.
19. Súd z kópie lekárskeho predpisu č. AT 6346460 zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 22.2.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek: Metamizol.
20. Súd z kópie lekárskeho predpisu č. AT 4207959 zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 8.2.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek: Molsidomín.
21. Súd z faktúry č. 20160049 zistil, že touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému v I. rade lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.3.2016 do 31.3.2016, počet dokladov 8ks v sume 38,80 € s dátumom splatnosti dňa 30.4.2016.
22. Súd z listinného dôkazu označeného ako „prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti“, ktorý adresoval žalovaný v I. rade žalobcovi zistil, že predmetom tohto listu je prehľad zúčtovanej poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol, sporný doklad v zmysle platných VZP a informatívne údaje pre poskytovateľa, pričom bol žalobca upozornený, že námietky voči vyúčtovaniu môže podať písomne formou reklamačnej faktúry, spolu s reklamovanými údajmi nahranými na dátovom nosiči a to do 30 dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov boli aj údaje o poistencovi: Július Fukas, t.j. žalovaný v II. rade., dátum výdaja: 26.2.2016, názov produktu: CORVATON RETARD, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS, dátum výdaja: 8.2.2016, názov produktu: CORVATON RETARD, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS, dátum výdaja: 8.2.2016, názov produktu: OPRAZOLE, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS, dátum výdaja: 22.2.2016, názov produktu: NOVALGIN, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS.
23. Súd z lekárskeho predpisu č.: IH0061817 zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 13.5.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek: MOLSIDOMÍN (CORVATON RETARD).
24. Súd z faktúry č. 20160089 zistil, že touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému v I. rade za lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016, počet dokladov 7ks sumu 63,64 € s dátumom splatnosti dňa 30.7.2016.
25. Súd z listinného dôkazu označeného ako „prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti“, ktorý adresoval žalovaný v I. rade žalobcovi zistil, že predmetom tohto listu je prehľad zúčtovanej
poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol, sporný doklad v zmysle platných VZP a informatívne údaje pre poskytovateľa, pričom bol žalobca upozornený, že námietky voči vyúčtovaniu môže podať písomne formou reklamačnej faktúry, spolu s reklamovanými údajmi nahranými na dátovom nosiči a to do 30 dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov sú aj údaje o poistencovi: Július Fukas, t.j. žalovaný v II. rade., dátum výdaja: 13.5.2016, názov produktu: CORVATON RETARD, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej ZS.
26. Súd z vyššie uvedených prehľadov zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti zistil, že k týmto prehľadom bola predložená zo strany žalovaného v I. rade aj hodnota jednotlivých liekov a to v sume 4,20 €, v sume 4,20 €, 2,10 €, 1,32 € a v sume 4,96 €, ako aj v sume 2,32 € t.j. spolu v hodnote 19.10 €.
27. Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015 a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.
28. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho Ministerstvo zdravotníctva SR adresovalo Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov, uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek finančnú úhradu, odpovedali, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení. Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ako i stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.
29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
34. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
35. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
36. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ( ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.), v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
37. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z., účinného do 31.12.2016, poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "neodkladná starostlivosť"); to neplatí, ak ide o dlžníka, a) ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, b) od ktorého sa dlžné poistné vymáha v exekučnom konaní, uhrádza ho formou splátok a túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni, c) na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu,) d) ktorý vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému premlčanému nároku na poistné podľa § 21 ods. 1 alebo na vymáhanie poistného podľa § 21 ods. 2, pre ktoré bol vedený v zozname dlžníkov, e) ktorému bola súdom nariadená ochranná liečba alebo f) ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ, g) ktorému bol určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu.)
38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete: 1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti), 2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.
39. Podľa § 25 a ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z., dlžník na účely tohto zákona je: a) poistenec podľa § 9 ods. 2, b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( § 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.
40. Podľa § 25a ods. 6 Zákona č. 580/2004 Z.z., príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu 53c) spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.
41. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
42. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z., neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.
43. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.
44. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 362/2011 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona, g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní, x) vyberať od pacientov úhradu za humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta.
45. Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 362/2011 Z.z., ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ PACIENT", je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.
46. Podľa § 138 ods. 5 Zákona č. 362/2011 Z.z., držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti "Hradí pacient" finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške.
47. Podľa článku 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 2 ( k § 369c ods. 1 Zákona ) Nariadenia vlády SR 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Zákona je 40 € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
50. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je voči žalovanému v II. rade čiastočne dôvodná a voči žalovanému v I. rade nie je
dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v II. rade bol vedený v zozname dlžníkov žalovanej v I. rade s tým, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaný v II. rade bol v tomto zozname vedený neoprávnene, teda že by v skutočnosti dlžníkom žalovanej v I. rade nebol s tým, že ani žalobca v podstate nijakým spôsobom túto skutočnosť nerozporoval, ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Taktiež nemal súd v konaní preukázané, že by zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalovanému v II. rade poskytnutá formou predpísania predmetných liekov mala charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na základe vyššie uvedeného súd potom ustálil, že žalovaná v I. rade nebola povinná uhradiť náklady, súvisiace s úhradou za predmetné lieky, ktoré boli žalovanému v II. rade predpísané a žalobcom aj vydané, keďže tieto nemali byť uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho dospel súd k záveru, že na úhradu žalovanej sumy, ktorá predstavuje príslušnú časť doplatkov za predmetné lieky, ktoré by pri štandardnom režime mali byť hradené príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, je povinný v súdenej veci žalovaný v II. rade, nakoľko je vedený v zozname dlžníkov žalovaného v I. rade ohľadne poistného na zdravotné poistenie, pričom žalovaný v II. rade toto uznal čo do dôvodu, aj výšky. Podľa názoru súdu, takýto postup nie je v rozpore s právom každého občana SR, garantovaného Ústavou SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, keďže v článku 40 Ústavy SR je odkaz na to, že podrobnejšie podmienky ustanoví zákon. Navyše aj v samotnom znení v článku Ústavy SR je uvedené, že nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť majú občania, na základe zdravotného poistenia. Ak teda niekto v tomto konkrétnom prípade, žalovaný v II. rade svojím konaním, príp. nekonaním spôsobí, že za neho poistné na zdravotné poistenie neuhrádza ani štát, je v súlade so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného zdravotného poistenia má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť si musí uhrádzať v celom rozsahu z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z jednotlivých uplatnených súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorými boli príslušné sumy fakturované žalobcom žalovanej v I. rade, keď súd zastáva názor, že najneskôr od týchto dátumov je žalovaný v II. rade v omeškaní s úhradou žalovaných súm, keďže tieto bol povinný zaplatiť podľa názoru súdu už v čase, keď mu boli predmetné lieky vydané žalobcom, avšak súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť žalobcovi viac, než čoho sa domáhal s poukazom na ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Pokiaľ ide o výšku úroku, súd tento priznal len vo výške 5% ročne z príslušných súm, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 31.3.2016, 1.5.2016 a 1.8.2016 vo výške 0,00% s tým, že súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, ako občiansko-právny vzťah, a preto aj pri výške úroku z omeškania postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu, čo sa týka žalovaného v II. rade ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania, keďže žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne a z rovnakého dôvodu nepriznal ani žalobcom uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, nakoľko tento nárok by mal žalobca iba v prípade, keby sa postupovalo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, v tomto prípade sa jednalo o občiansko-právny vzťah, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
51. Súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol vo vzťahu k žalovanej v I. rade a vo vzťahu k žalovanému v II. rade súd žalobe vyhovel v časti istiny v celom rozsahu a v časti úroku z omeškania len čiastočne.
52. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v konaní voči žalovanému v II. rade a súd konštatuje, že jeho neúspech sa týka len nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, preto možno jeho úspech považovať za plný. Preto súd zaviazal žalovaného v II. rade nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením. V konaní bol plne úspešný tiež žalovaný v I. rade, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.