Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/84/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou, v sporovej veci žalobcu: J.. C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. X, M. K., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.08.2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 5.708,072 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia dávok úrazového zabezpečenia za služobný (pracovný) úraz žalobcu v októbri 2007. Súd uznesením zo dňa 17.09.2015, č. k. 15C 84/2010 - 77 pripustil zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení, pričom konanie v časti 5.556,084 Eur zastavil a predmetom sporu sa tak stali ročné úroky z omeškania vo výške 9,25 percentuálnych bodov odo dňa 19.04.2009 do zaplatenia zo sumy 1.327,991 Eur, ročné úroky z omeškania vo výške 9,25 percentuálnych bodov za obdobie od 19.04.2009 do 28.06.2011 vo výške 303,40 Eur zo sumy 1.494,60 Eur, ročné úroky z omeškania vo výške 9,25 percentuálnych bodov za obdobie od 09.11.2010 do 28.07.2011 vo výške 132,32 Eur zo sumy 1.992,803 Eur.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že mu voči žalovanej vznikol nárok na vyplatenie dávok úrazového zabezpečenia, z dôvodu pracovného úrazu v mesiaci október 2007, ktoré riadne zdokladoval, pričom žalovaná o nich nerozhodla bez prieťahov a nevyplatila ich žalobcovi riadne a včas. Po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny petitu, žalobca vo svojom písomnom podaní (doručenom súdu dňa 19.06.2015), špecifikoval svoj nárok tak, že si uplatňuje už len úroky z omeškania voči žalovanej, teda SR - zastúpenej MVSR, ktoré majú byť škodou, vyplývajúcou z finančných nárokov žalobcu z pracovného ( služobného úrazu) zo dňa 12.10.2007, pričom po právnej stránke tvrdil, že ide o nárok, ktorý žalobca odvodzuje z nesprávneho úradného postupu žalovanej. Na pojednávaní konanom dňa 26.02.218 sa žalobca pridŕžal svojich doterajších písomných podaní (z 19.06.2015, 18.10.2017) v ktorých deklaroval, že predmetom konania je pracovnoprávny spor, v ktorom je žalobca v postavení zamestnanca, pričom ide o nároky ktoré žalobca odvádza od zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, ktorým mu mala vzniknúť škoda predstavujúca úroky z omeškania z vyčíslenej sumy, nakoľko má žalobca zato, že žalovaná nepostupovala správne ak mu sumu, na ktorú mal nárok vyplatila s omeškaním, čím sa podľa jeho tvrdení dopustila nesprávneho úradného postupu. Žalobca zároveň uviedol, že po právnej stránke nevie predmet konania jednoznačne kvalifikovať.

3. Uznesením č. k. 15C/84/2010-73 zo dňa 03.09.2013 súd pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalovaného tak, že na miesto doterajšieho žalovaného Ministerstvo vnútra SR vstúpila SR - Ministerstvo vnútra SR, a to na základe žiadosti žalobcu, ktorý navrhol túto zámenu.

4. Žalovaná na pojednávaní dňa 26.02.2018 vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pričom poukázala na tú skutočnosť, že žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 16.10.2017 uviedol, že predmetom konania je pracovnoprávny spor vyplývajúci z nevyplatenia dávok úrazového zabezpečenia v primeranej lehote, pričom v sporoch služobno-právneho charakteru sa zo strany služobného úradu ku vzťahu ku zamestnancovi resp. príslušníkovi sa nejedná o výkon verejnej moci a preto nie je pasívne vecne legitimovaný subjektom štát a nárok nie je možné posudzovať v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Zz.

5. Podľa ust. § 1 ods. 4 písm.) zákona č. 73/ 1998 Z.z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície pod služobným úradom, sa rozumie ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu a útvar Železničnej polície Podľa ust. § 2 ods1 a 2 zákona č. 73/ 1998 Z.z Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá. Podľa ust. § 1písm. a) 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

6. V nadväznosti na vznesenie námietky žalovanej, súd skúmal či posudzovaný nárok žalobcu je možné subsumovať pod zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy. Nespornou skutočnosťou bolo, že v čase podania návrhu na vyplatenie dávok úrazového zabezpečenia z pracovného úrazu, bol žalobca v služobno - právnom vzťahu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stáže SR a Železničnej polície. Z uvedeného dôvodu súd žalobcom uplatnený nárok neposúdil ako zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy, vyplývajúci z úradného postupu orgánu pri výkone verejnej moci, teda nárok neposúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si uplatňuje nárok, ktorý síce považuje za nesprávny úradný postup, podľa názoru súdu však ide o nárok, plynúci mu z jeho služobného pomeru- teda vzťahu obdobnému pracovnému pomeru, z ktorého zamestnancovi voči zamestnávateľovi plynú aj isté nároky, pričom rozhodnutie resp. nerozhodnutie nadriadeného žalobcu o jeho nárokoch vyplývajúcich mu z jeho služobného pomeru, nemohlo byť prejavom výkonu verejnej moci (Najtypickejším predstaviteľom verejnej moci je moc štátna ktorej výkon je zabezpečovaný štátnym aparátom, t.j. súhrnom všetkých orgánov štátnej moci. Výkonom verejnej moci je v prvom rade poskytovanie administratívnych služieb a v ich rámci ochrana verejného záujmu <https://managementmania.com/sk/verejny-zaujem>), z tohto dôvodu súd na uvedený prípad neaplikoval zákon č. 514/2003 Z. z (podporne aj rozsudok KS BA č.k. 9Co/516/2014 z 15.12.2016). V pracovnoprávnych vzťahoch je daná vecná legitimácia podľa § 9 ods.5 zák. č. 400/2009 Z. z. služobnému úradu, v zmysle zákona č. zákona č. 73/1998 Z.z je služobným úradom ministerstvo, súd preto žalovanú nepovažuje za pasívne vecne legitimovanú v tomto spore. Keby aj súd hypoteticky pripustil aplikáciu zákona 514/2003 Z.z, (čo ale nepripustil) je nutné podotknúť, že žalobca v priebehu konania neosvedčil kumulatívnu existenciu troch základných predpokladov pre priznanie nároku a to: 1.nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, majetkovej

alebo nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, keď v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu (bolo nesporné, že žalobca sa počas rozhodovania o svojom nároku zo strany jeho zamestnávateľa nedomáhal preskúmanie postupu služobného úradu, napr. prostredníctvom podania žaloby na správny súd, resp. sťažnosťou na nečinnosť u kompetentného orgánu, rovnako neboli spochybnené tvrdenia žalovanej, že žalobca svojou činnosťou resp. nečinnosťou sám prispel k oneskoreniu procesu prípravy rozhodnutia o dávkach úrazového zabezpečenia, nakoľko komunikácia žalobcu so škodovou komisiou bola náročná, odmietol podpísať správu o vyšetrení služobného úrazu, pričom bolo potrebné vypracovať novú správu, ktorá bola prerokovaná škodovou komisiou až dňa 26.11.2010) a ani existenciu ním tvrdenej škody, nakoľko bolo nesporné (žalobca toto tvrdenie nevyvrátil) , že žalovaná sa nemohla od dátumu 19.4.2009 dostať do omeškania s peňažným plnením, ktoré bolo žalobcovi priznané až s prvostupňovým rozhodnutím dňa 9.5.2011 to isté platí o uplatnenom úroku z omeškania od dňa 9.11.2010. V prípade peňažného plnenia priznaného rozhodnutím zo dňa 27.4.2011, žalobcovi nemohla voči žalovanej vzniknúť pohľadávka skôr ako mu bolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím priznaný nárok, ( bolo nesporné , že rozhodnutím riaditeľa KR PZ zo dňa 20.12.2010 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.494,73 Eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 740,69 Eur. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal s tým, že rozhodnutím č.k. SLV-PS-PK-54/2011 z 9.5.2011 bolo 1.stupňovému rozhodnutie potvrdené. Žalobcovi bola ďalej po ukončení liečby na základe jeho žiadosti zo dňa 8.10.2010 priznaná náhrada za bolesť vo výške 373,77 Eur a SSÚ vo výšku 1.619,20 Eur. Bolo to rozhodnutím riaditeľa KR PZ zo dňa 27.4.2011 č. KRP- VO-Ú-2/2011), čo preukazuje že škoda žalobcovi v požadovanom rozsahu nemohla vzniknúť, nakoľko úrok z omeškania by mohol žalobca požadovať až od okamihu vykonateľnosti rozhodnutí, o priznaní náhrady v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z, pričom ale po správoplatnení predmetných rozhodnutí boli dávky žalobcovi následne vyplatené. Pokiaľ ide o pôvodne požadovanú istinu, od ktorej sa potom odvíjala požiadavka na zaplatenie úroku z omeškania je nepochybné, že žalobca mal voči svojmu zamestnávateľovi ohľadne výšky požadovaných úrazových dávok svoju predstavu, pričom na základe právoplatných rozhodnutí zamestnávateľ žalobcu mu napokon vyplatil sumu nižšiu ako očakával, pričom preskúmanie týchto rozhodnutí správnym súdom žalobca neinicioval. 7. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žaloba je pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nedôvodná a preto ju zamietol. 8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaná nežiadala o ich priznanie a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 .V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.).